Hold Stevovi Jobsovi
Keď som si 6. októbra ráno pustil rádio, odmietal som veriť
tomu, čo som počul. O chorobe Steva Jobsa sa hovorilo dávnejšie, všetko mi
bolo jasné aj z toho, ako vyzeral na fotografiách a videu z prezentácií,
ale keď to naozaj prišlo, bolo to úplné iné – definitívne. „Steve Jobs prehral
svoj boj s rakovinou,“ to znelo strašne. Internet bol ten deň plný tohto
mena, jeho podobizeň sa dostala na titulky viacerých magazínov, dokonca aj na
Slovensku. O jeho nie práve jednoduchom živote sa už povedalo veľa. Iste
viete o tom, že bol z firmy Apple „odídený“, aby sa zase víťazoslávne
vrátil, pracoval za jeden dolár a urobil z Apple najhodnotnejšiu
značku na svete.
PC REVUE vychádza vždy na začiatku mesiaca, a tak môžeme
o tomto výnimočnom človeku informovať len s istým odstupom. Urobíme
to teda trochu inak ako ostatní J.
Mal som v živote šťastie stretnúť sa so Stevom Jobsom osobne. Znamenalo to
pre mňa dosť veľa, dokonca som si z tej doby odložil novinársku
akreditáciu. Písal sa rok 2002, bolo to takmer presne rok po tom, ako
v New Yorku padli dvojičky. Apple ešte vtedy organizoval vlastnú výstavu Apple
expo, a to dokonca v Európe. Priaznivci tejto značky sa stretali
v Paríži a pozvaní boli aj novinári. Apple bola už vtedy úplne iná
značka než všetky ostatné. V tom čase sa ešte nehovorilo o kríze, predaje
počítačov stále pekne rástli, hlavne v našom regióne. Internet ešte nemal
takú podobu ako dnes a najhodnotnejšie boli vtedy články v papierových
odborných médiách. Preto som už mal za sebou niekoľko konferencií, konaných najčastejšie
v USA, a firmy si nás dosť rozmaznávali. Apple však pristupoval
k novinárom už v tom čase inak. Pamätám sa, že v tlačovom
stredisku boli na jedenie k dispozícii výhradne jablká, mali sme naozaj
nabitý odborný program, zábavná časť absentovala. Takmer všetci pozvaní
novinári pracovali na „macoch“. Keď som vytiahol svoj notebook úplne evidentne sa
spoliehajúci na Windows, moji kolegovia sa tvárili, akoby som otvoril trstinovú
nádobu s kobrou a podľa indického vzoru začal monotónne hrať na
píšťale. Apple bola už vtedy rodina s pevnou súdržnosťou a ja som bol
čierna ovca. Viac som na tejto konferencii svoj notebook nevytiahol, všetko som
spracúval osamote v hoteli.
Z východnej Európy sme boli vybraní traja a po skončení
veľkolepej prezentácie, vtedy neodmysliteľne vedenej samotným Stevom, sme sa s
ním stretli za jedným stolom. Až také jednoduché to však nebolo. Keďže 11.
september bol v čerstvej pamäti, prešli sme detailnou kontrolou osobných strážcov.
Niečo také poznáte z letiska, ibaže toto bolo asi trikrát podrobnejšie a
dlhšie. Ešte pred stretnutím sme odovzdali svoje otázky, ktoré chceme položiť. To
nie je nič neobvyklé ani v iných firmách, pomáha to pripraviť sa na otázky
aj novinárom, aj odpovedajúcim. Každý bol obmedzený na tri otázky. Steve Jobs
pôsobil na stretnutí úplne uvoľnene, ponúkol nás jablkami z tlačového
strediska a sám si jedno zobral. Jabĺk som mal už od rána dosť, ale jesť
ho so Stevom Jobsom je predsa len niečo úplne iné J. Ťažko opísať atmosféru
stretnutia, lebo som to predtým nikdy nezažil. Je to asi také, ako keď sa
ocitnete v priestore, ktorý je presýtený množstvom myšlienok a tie prúdia okolo
vás všetkými smermi. Energetický potenciál by ste mohli v miestnosti krájať
na plátky. Steve Jobs na otázky odpovedal zoširoka, nič si nerobil z toho,
že stanovený čas nášho stretnutia dávno uplynul. Robil si zábavu aj z ochranky,
ktorá nás tak dôkladne prezerala, aj z človeka, ktorý realizoval zápis
z nášho stretnutia. Neskôr vytiahol z vrecka tri prehrávače práve
uvedenej druhej generácie iPod Classic a dal nám ich do ruky. Chcel
vedieť, ako urobiť tento prehrávač lepším, a pozorne sledoval, ako s ním
narábame. Ja a môj kolega z Maďarska sme toto čudo držali v ruke
prvýkrát. iPod Classic sa vtedy ovládal takým čudným dotykovým kolieskom, mal
monochromatický textový displej, pripojenie len cez FireWire a priznávam,
že mi jeho ovládanie vôbec nešlo. Bola to pre mňa dosť zvláštna situácia, lebo
som svoju nešikovnosť demonštroval pred človekom, ktorý ho vymyslel práve na
jednoduché ovládanie kýmkoľvek. Steve Jobs sa len pousmial a neskôr som si
povedal: Musíme asi niečo urobiť s tým displejom a bude to lepšie J. iPody sme neskôr museli
,samozrejme, odovzdať.
Ja som sa okrem obvyklých otázok o pozícii firmy spýtal
na to, či bude Apple vyrábať mobilný telefón. Odpoveď bola v tom duchu, že
tento trh je už obsadený a mnohí výrobcovia sú už priďaleko, aby sa ich
náskok dal len tak dobehnúť. Lenže jeho hlas vtedy znel úplne inak ako pri
predchádzajúcich odpovediach. Otázka to bola logická, iPod (vtedy založený na
pevnom disku) bol úspešný, a to napriek svojej vysokej cene (nekresťanských
399 USD za 10 GB verziu). Spojenie prehrávača s možnosťou telefonovania
a prístupu na internet na získanie nových pesničiek bol zrejmý krok. Len
pred takmer 10 rokmi na to bolo treba človeka ako Steve Jobs, ktorý po necelých
piatich rokoch uviedol na trh legendárny iPhone a zmenil vnímanie
mobilného telefónu na planéte. Náš článok spolu s rozhovorom
s riaditeľom spoločnosti Apple nájdete na www.facebook.com/pcrevue.
Nuž, svet prišiel o Steva Jobsa, ktorého už viacerí
označujú ako Leonarda našej doby. Hovorí sa, že každý je nahraditeľný, ale neviem,
či je to aj v tomto prípade pravda. Apple má mať podľa Steva Jobsa svoje
najlepšie roky ešte len pred sebou, takže uvidíme. Verím, že tajné zásuvky jeho
pracovného stola vydržia ešte dlho.
Niekedy počúvam, že PC REVUE je hlavne o operačnom
systéme Microsoft Windows. Na to je jediná odpoveď – PC REVUE kopíruje situáciu
na slovenskom trhu a orientujeme sa na to, o čo majú ľudia u nás
záujem a čo kupujú. Ako hold osobe Steva Jobsa však v novembri robíme
výnimku a dávame tejto značke netradične veľký priestor vrátane obálky.
Prinášame aj článok o tom, ako sa dá prejsť na operačný systém od firmy Apple,
predstavujeme MacBook Pro, exkluzívne vám prinášame aj recenziu najnovšieho MacBook
Air a do detailu opisujeme vynikajúci iCloud. A nemá to vôbec nič
spoločné s tým, že podľa TV Markíza som sa stal novým riaditeľom
Applu... J
Prajem príjemné čítanie novembrového vydania PC REVUE.
Ondrej Macko
PC REVUE 11/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Aké sú vaše finančné potreby? Poskytujeme pôžičky od minimálne 7 000 USD do maximálne 900 000 000,00 USD s pohodlným trvaním, ktoré sa pohybuje od 1 do 25 rokov pri veľmi zníženej úrokovej sadzbe 3%. Kontaktujte nás e-mailom: mrfrankpoterloanoffer@gmail.com
OdpovedaťOdstrániťĎakujeme a tešíme sa na vašu rýchlu odpoveď.
S pozdravom,