QUARK

Milí priatelia,


ak si niekto myslí, že sociálne siete sú modernou vymoženosťou IT technológií, rád by som pripomenul, že jestvujú od nepamäti. Samozrejme, predtým boli analógové, dnes sú digitálne. Skutočnosť, že už v 7. storočí pred Kristom sa v gréckej mytológii stretávame s jedným z prototypov dnešných sociálnych sietí, je mimoriadne zaujímavý. Spomeňte si na kráľa Midasa, ktorý mal zázračný dar – čoho sa dotkol, to sa premenilo na zlato. Bolo to zrejme veľmi príjemné a zišlo by sa to aj dnes. Cena zlata neustále rastie a tí, čo sa zásobili, si mädlia dlane. Žiaľ, nepatrím medzi nich. Disponujem len zlatou retiazkou, čo som dostal pri krste. Pečatný prsteň, ktorého nositeľom som sa stal po maturite, som venoval synovi a moje zásoby dopĺňa už len neošúchaná obrúčka – nenosil som ju, lebo ma znervózňovala. Život ani pred tisíckami rokov nerozdával len benefity.




 Ako báj pokračovala ďalej, Midasovi narástli obrovské oslie uši. Samozrejme, že ho to trápilo a skrýval ich pod čiapkou, ale problém to nevyriešilo. Keď jeho vlasy po čase presiahli únosnú dĺžku, zavolal si holiča a nechal sa ostrihať. Udržanie tajomstva oslích uší vyvážil trestom smrti. Lenže tajomstvo začalo holiča omínať. Potreboval to niekomu povedať. Raz si vyšiel ku rieke, vykopal jamu a do tej zakričal informáciu o neželanej ušatej ozdobe. Tam je zárodok bunky, ktorá tvorí základ sociálnej siete. V jame vyrástla trstina, ktorá tajomstvo rozširovala ďalej. Vývoj pokračoval a nastúpila éra bútľavých vŕb, do ktorých ľudia ukladali svoje trápenia a starosti. No čo však s radosťami, ktoré sa tiež občas pritrafia, o tých by mohli ľudia vedieť, nie? Začali sa organizovať prenosové siete, ktorými sa správy šírili. Miesto bolo pri plote. Z jednej strany sa oň opierala záujemkyňa o informácie a pri ďalšom plote stála suseda, ktorá rozprávala, čo ju trápi a čo teší. Samozrejme, počet buniek bol konečný, dosah určovala intenzita hlasu poslednej informátorky. Išlo vlastne o organickú, mobilnú, ešte stále analógovú, retranslačnú stanicu. A bola bezplatná. Takmer 2 400 rokov trvalo, kým si niekto poriadne naštudoval grécku mytológiu a objavil v nej odkaz pre dnešok. Vymyslel a založil sociálnu sieť. Tá mu priniesla nielen hromadu zlata, ale aj množstvo informácií, ktoré opäť možno premeniť na zlato.
Midasovmu holičovi sa nečudujem. Naozaj mal dôvod urobiť krok, zhodou okolností prvý, k odľahčeniu svojej duše a podeliť sa s trápením. Tajomstvo ho šteklilo, ale nechať sa pre ne odkrágľovať? Chápem aj funkciu analógových dedinských informačno-sociálnych sietí, ktoré navyše mali svoje pravidlá. A dokonca v obmedzenej miere akceptujem aj existenciu a niektoré pozitíva fejsbuku či podobných sietí. Menej sa mi darí chápať, čo sa z tohto, povedzme sociálneho nástroja, stalo. Anonymita síce chráni súkromie ľudí, no aj podporuje darebáctva a úchylnosti. Neviem, prečo tam ľudia dávajú fotografie, veď sú často nereálne. Niektorému využitiu sociálnych sietí však nerozumiem. Rozprávať svetu, ako prebiehalo kolonoskopické vyšetrenie Evity CX, sa mi zdá nenáležité a vhodné do odbornej tlače. Blúznenie feťáka, že je to úžasné po správnej dávke, by dokonca malo byť trestné. Ak tento virtuálny priestor vypĺňajú informácie s nulovou informačnou hodnotou alebo sa stáva nástrojom na manipulovanie ľudí, napríklad pred voľbami, pri chystaných demonštráciách či reklamných atakoch, je to súčasne aj priestor na bezcieľne zabíjanie času. Najhoršie na tom je, že odzrkadľuje etický stav spoločnosti. Je dôkazom vysokej izolácie ľudí, ktorým chýba vhodné sociálne zázemie. Nastupuje paradoxná osamelosť človeka  medzi ľuďmi. Nezatracujem ľudí, ktorí fungujú na sociálnych sieťach. Kvári ich zjavná neschopnosť správneho využitia voľného času. IT, ktoré tento priestor vytvárajú, nemôžu za to, kam sa sami rútime. My však áno. Máme slobodnú vôľu, sami rozhodujeme o tom, či zbadáme v záplave informácií, že sa skončilo leto a krásna, pestrofarebná jeseň v prírode nám predvádza nové farebné rúcho. Že by sme mali byť, keď treba, aj bútľavými vŕbami pre naše okolie a nenechať to na fejsbuk. Lebo Midasov holič bol, aj napriek štedrému platu, nešťastný, keďže nemal partnera, čo by mu pomáhal niesť bremeno tajomstva.
Necháme to tak?


QUARK 11/2011 Editorial
Autor: Eduard Drobný