QUARK

Milí priatelia,

dnes sa nám zdá, že počítače máme k dispozícii od detstva a s mobilmi v ruke sme narodili... Pozbieral som zopár údajov, vylovil z (vlastnej) pamäti niekoľko osobných skúseností, že porozprávam o prvých počítačoch, ktoré sme používali. Rozhodol som sa zmeniť tému. Práve som na internete našiel niekoľko až posmešných poznámok na osembitové počítače, s ktorými sme začínali.




V centre Bratislavy na Žilinskej ulici je trhovisko. Predávajú tu doma vypestovanú zeleninu i kvety našich záhrad, počerné hubárky v sezóne donesú dubáky či špičky na výbornú polievku. Je to malý zázrak. V budovami prehustenom meste oáza normálneho života. Rozľahlý príbytok, v ktorom žijú pestovatelia, obchodníci aj zákazníci, čo túžia po kúsku prírody a domácom ovocí i zelenine. Denne chodíme cestou na obed okolo trhoviska a vždy sa zastavíme, prehodíme slovo raz s jedným z domácich, inokedy s druhým.

Pochválime nádherné jabĺčka aj obrovské čerešne za vyše dve eurá. Opýtame sa, kedy už budú naozaj chutné paradajky, či majú bazalku a ako rastie tekvička hokaido na skvelú polievku, na ktorú sme tu získali aj recept. Obdivujem trhovníkov. Trávia tu takmer celý rok. Vídame sa každý deň a prežívame aj ich problémy. Babička – bylinkárka, ktorá nosievala od jari cesnak medvedí, neskôr mätu piepornú a materinu dúšku, ba mala aj puškvorec – sa pred dvoma rokmi odsťahovala k dcére do Čiech, vraj ju už po tej osemdesiatpäťke večer bolia nohy. Pani v ručníku, čo má temer celý rok petržlenovú vňať, nám raz povedala, že jej včera zomrel manžel, a tak bude predávať len ona. Predáva. Mladý tridsiatnik, ktorý pestoval paradajky a melóny v dvoch obrovských fóliovníkoch, vlani prestal chodiť. Je vážne chorý. Babka, čo vedľa neho ponúkala majorán, tymian a podobné koreniny, povedala, aby sme sa za neho modlili, že je to s ním zlé. K vytrvalcom, ktorí sú na trhu aj keď mrzne, pribudla staršia dáma, bývalá učiteľka. Robí jej dobre, ak príde medzi ľudí.
Trochu mám problémy s kvetinárkami, čo tu predávajú ruže z Panamy, Kostariky či narcisy z Holandska. Kvetiny sú nádherné, len ma trápi, či sa aj u nás nenájdu pracovití nadšenci, ktorí by dopestovali to, čo napríklad Holanďania, keď už tým z trópov nemôžeme podmienkami konkurovať.


Trhovisko na Žilinskej spomínam preto, že tu ešte prebieha život s ľudskými dimenziami, čo je dnes čoraz zriedkavejšie. K sviatkom si blahoželáme esemeskami, keď sa nám s niekým nechce stretnúť, pošleme mejl, dokonca elektronicky aj kondolujeme. Hneváme sa na stupídne programy v televízii a zabúdame, že televízor sa dá aj vypnúť. IT technológie deklasujeme na primitívne nosiče informácií namiesto toho, aby sme využívali výhody, ktoré ponúkajú. Na Žilinskej nepozerajú s dešpektom na svoju minulosť ako tí, čo sa v internetovej debate zabávali na osembiťákoch, neuvedomujúc si, že keby ich nebolo, nemohol by byť vývoj k súčasným x-jadrovým procesorom.


Nedávno som bol na vyšetrení krvi. Vyhodnocoval ho osembitový počítač Didaktik Alfa, ktorý pred dobrými dvadsiatimi rokmi priviedol na svet vynikajúci a múdry človek, výborný podnikateľ,Viktor Klemon zo Skalice. Tento humanista bol pred rokmi najväčším výrobcom počítačov v bývalom Česko-Slovensku. Významne posunul vývoj počítačov u nás, no už vtedy vedel, kto má komu slúžiť v kombinácii počítač-človek..

Váš
Eduard Drobný

QUARK 5/2011 Editorial
Autor: Eduard Drobný