PC REVUE

Som Slovák a workoholik a nehanbím sa za to

Tento mesiac bolo cestovania až-až. V rozsahu 10 dní som bol postupne v Taliansku, Veľkej Británii, Nemecku a nakoniec v Českej republike. Sami uznáte, že to je riadna porcia a poriadne to zasiahne zabehaný pracovný proces pri príprave PC REVUE. Navyše aj moji kolegovia sa v júni riadne rozcestovali, a teda moje povinnosti sa nedali preniesť na nich :-). V podstate mi neostávalo nič iné ako pracovať bez ohľadu na miesto a čas. Na „služobkách“ je vždy množstvo časových prestávok, ktoré sa dajú účinne využiť na spracúvanie článkov a komunikáciu s redakciou a firmami.


Som povestný tým, že notebook mám neustále pripravený na činnosť a naozaj sa snažím efektívne využiť každú minútu. V skutočnosti ani inú šancu nemám, ak chceme, aby PC REVUE naozaj vyšlo. Notebook si beriem aj na slávnostnú večeru, ktorá obyčajne býva súčasťou pozvania a trvá neskutočne dlho – pokojne aj 4 hodiny, zatiaľ čo ja som najedený za 10 minút. Práve na večeri sa toho dá urobiť najviac, lebo pripojenie Wi-Fi je už súčasťou každej lepšej reštaurácie vo svete a konečne sa tak deje aj u nás. Mojím konaním však privádzam svoje okolie k otázkam, prečo musím stále pracovať. A tak to dookola všetkým vysvetľujem a, samozrejme, nikto mi neverí. Považujú ma za workoholika, čo nevydrží ani sekundu bez notebooku. Viem, že je to z veľkej časti pravda, ale ak chceme kvalitný obsah, treba tomu venovať čas. Takže, drahí kolegovia z firiem i kolegovia novinári, počítajte s tým, že budem pracovať úplne všade, som už raz taký. Ak je naplánovaný program, zúčastním sa na ňom kompletne, ale len tak počúvať dlhé reči, na to ja nie som. Všetko si vypočujem, prejdem peši akékoľvek megamesto, zúčastním sa na každej akcii, ale popri tom budem aj pracovať.

Zaujímavý je aj ďalší pohľad na konanie služobných ciest v novodobej IT žurnalistike. Prakticky totiž došlo k obnoveniu bývalého spoločného štátu Slovákov a Čechov. V rámci zníženia nákladov počas krízy viaceré (nielen) IT firmy zjednotili svoju komunikáciu so Slovenskom a Českou republikou, a tak slovenskí novinári sú v jednej skupine s českými. Má to svoju logiku – 5-, ale ani 10-miliónový trh nie je bohviečo, no 15-miliónová skupina, to je už v našom regióne silný trh. Ja som novinárom viac ako 20 rokov a začínal som ešte za spoločného štátu. Písal som do jedného počítačového magazínu so sídlom v Prahe. Neskôr prišlo rozdelenie spoločného štátu a od zamestnávateľa vznikla požiadavka, aby som odteraz písal už len po česky. Cvične som si to aj vyskúšal a hneď som prišiel na to, že slovenčina a čeština sú dosť odlišné jazyky, hoci na prvý pohľad vyzerajú veľmi podobne. Navyše mi nepripadalo správne, aby som ja ako Slovák písal po česky. Výsledkom je to, že dnes som súčasťou dlhodobo najčítanejšieho slovenského IT magazínu. Aby však bolo jasné – nie som nijaký zaslepený národovec. Keď som študoval históriu svojich rodinných predkov, prišiel som na to, že som doslova stelesnením Rakúsko-Uhorska. Mal som totiž aspoň jedného predka z každej národnosti, ktoré žili v tomto zväzku. Som teda úplne nepoužiteľný v národnostných sporoch. Ale narodil som sa ako Slovák, a preto chcem hovoriť a písať po slovensky. Dosť ma potom aj mrzí, že keď Slovák príde bývať do Prahy, je takmer isté, že začne rozprávať jazykom, ktorému on hovorí čeština. A často to znie viac ako strašne. Navyše neskôr sa táto nová reč nalepí naňho tak, že zabudne aj na slovenčinu a hovorí týmto novovytvoreným jazykom aj u nás. A to znie už úplne strašne. No ak býva Čech na Slovensku, až do smrti hovorí po česky. Aj dnes u nás platí, že dabing filmov vysielaných v slovenských televíziách je bežne v češtine a ja si to ani neuvedomujem. Počuť slovenčinu v českej televízii je, ale skôr bolo, oveľa zriedkavejšie. Keďže moju myšlienku o silnom 15-miliónovom trh si osvojili aj televízie, pri veľkých a poriadne drahých projektoch sa spojili. Keby to tak nebolo, slovenčina by sa v ČR možno stala niečím, ako je pre nás poľština. Iná je situácia s tlačeným textom, ktorý treba čítať. Zatiaľ čo české IT magazíny sa u nás predávajú, opačne to veru neplatí, a to napriek uvádzaným predajným číslam niektorých slovenských magazínov. Žiaľ, je to len sen, naším trhom je 5-miliónové Slovensko, pokiaľ píšeme po slovensky. A my určite chceme písať po slovensky, je to náš jazyk a úplne vystačí aj na formuláciu odborných článkov vrátane tej najzložitejšej problematiky.


Na druhej strane spojením IT novinárov z oboch republík vznikajú celkom zaujímavé zväzky a situácie. Moja obľúbená téma sú pozoruhodné rozdiely medzi našimi jazykmi. Existuje veľká skupina Čechov, ktorí žijú v presvedčení, že veverička sa po slovensky povie „drevokocúr“. Takmer nikto na druhej strane rieky Morava nevie, čo je to plť (po česky vor) alebo cencúľ (rampouch). Tieto slová sú však pomerne známe a ja som vo svojom výskume rozdielov medzi našimi jazykmi pokračoval a našiel som aj zriedkavé české slová, ktoré zase na Slovensku nie sú známe. Tak napr. vedeli ste, čo je to konejšit alebo krápník? Samozrejme bez použitia Google Translate :-). Prvé sa dá preložiť ako chlácholiť alebo upokojovať a druhé ako jaskynný kvapeľ. Ale mám ešte lepšie slová, ktoré často nepoznajú ani sami Česi, hoci sú legitímnou súčasťou ich jazyka (aj keď ako archaizmy). Mojím najobľúbenejším slovom je tratoliště, na ktorého preklad veru už nestačí ani legendárny Google Translate. Nuž, je to niečo ako kaluž krvi, ktorá vznikla napr. z poranenej žily, a určite sa to nedá preložiť do slovenčiny jediným slovom. Ak nepoznáte český význam niektorých slovných spojení, budete možno prekvapení. Príkladom je přespávat na kolejích alebo zatopit v pokoji. A mám tu aj kráľovnú slovenských slov nepoznaných našimi západnými susedmi – slovo taľafatky. V ČR sa význam tohto slova síce používa skôr ako sloveso, ale existuje aj podstatné meno, a síce plky. Ak sa stretnete s českými kamarátmi, vyskúšajte si tieto slová, uvidíte, že je to celkom dobrá zábava.

Ešte niekoľko informácií o budúcnosti. Od septembra pripravujeme jasne viditeľnú zmenu dizajnu nášho magazínu. Chceme byť ešte prehľadnejší, čítavejší i listovateľnejší ako doteraz. Rovnako rokujeme aj o elektronickom vydaní nášho magazínu v multimediálnej podobe pre rôzne mobilné zariadenia. Ostaňte teda s nami, uvidíte, ako sa veci ešte viac zlepšia.
Prajem všetkým čitateľom nášho magazínu príjemné prežitie prázdnin, oddýchnite si a načerpajte nové sily. My načerpáme nové inšpirácie, v auguste sa, samozrejme, opäť stretneme.

19. júna 2011, Ondrej Macko

PC REVUE 7/2011 Editorial
Autor:  Ondrej Macko