utorok 6. decembra 2011

QUARK


Milí priatelia,

Tradičný novembrový Týždeň európskej vedy je vždy veľkou udalosťou. Je to vlastne jediná väčšia príležitosť v roku vzdať hold tým, ktorí posúvajú poznanie za hranice dneška, prezentovať ich výsledky širokej verejnosti, postretať na jednom mieste významné osobnosti z oblasti vedy, výskumu i akademickej obce a vymeniť si názory, ako aj a oceniť ich. Vyvrcholením býva na záver Týždňa oceňovanie najlepších. Keď som sa z balkóna reprezentačnej historickej budovy Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave pozeral na tých najlepších, ako preberajú ceny za svoju výnimočnú prácu, bol som na nich pyšný. Hoci spoločnosť ich nie veľmi oceňuje či morálne alebo materiálne, stavajú vežu poznatkov vytrvalo ďalej, tehličku ku tehličke, bez ohľadu na macošstvo, ktoré ich takmer stále sprevádza a ktoré, nepochybne neraz pociťujú. Už celých osem rokov ignoruje toto podujatie aj verejnoprávna televízia. Oveľa viac ju zaujíma, akého nového frajera má Dara Rolincová... 



Keď sa rozpadol východný politický blok, vyrútili sa na štáty, ktoré ho tvorili, nájazdy obchodníkov. Pre nich bol dovtedy takmer neprístupný trh poľom neoraným. Niekedy sa zdá, že celý ten takzvaný obrodný proces mal za hlavnú úlohu získanie trhov. Vieme o tom svoje. Hoci kauza cukor. Museli sme pozatvárať cukrovary, prestať pestovať repu a dnes kupujeme drahý cukor z Francúzska či Španielska. Naše striedajúce sa vlády sa ulakomili na okamžitý príjem z predaja všetkých možných fungujúcich podnikov (veď sprostredkovateľskej provízii sa nedalo odolať), ktoré robili aj výskum (farmaceutické, textilné, chemické, elektrotechnické...). Ten zrazu zmizol a s ním aj finančné prostriedky z patentov a licencií.

Do veľmi podobnej situácie, aj keď trochu z iných dôvodov, sa dostalo aj Fínsko. Po rozpade Sovietskeho zväzu tam stratilo významné trhy, aby ich nechtiac uvoľnilo silnejším a dravejším hráčom. Fíni však dali hlavy dohromady, štátny aj súkromný sektor, a dohodli sa, že spoja sily. Podobne ako v rozprávočke o dedkovi, ktorý ťahal repu. Mali jeden skvelý nápad, ktorý sa rozhodli rozvinúť. A dnes? Dnes majú vysoko sofistikovaný výrobok, ktorý pozná celý svet a charakterizuje ho päť písmen – Nokia. Na tomto jednom nápade sa rozvinulo viacero odvetví, stúpla zamestnanosť a hospodárstvo sa začalo dvíhať. Fínsky príklad je viac než inšpiratívny. Určite sú aj na Slovensku ľudia, ktorí – keby spojili chuť dopracovať sa k úspechu, vedomosti a  súkromné i štátne peniaze – by istotne vedeli zopár takýchto produktov pripraviť a uviesť do života. To by sa však museli najprv naše najvyššie štátne orgány dohodnúť. Ony majú peniaze a výkonnú, čiže realizačnú a ak by bolo treba, aj legislatívnu moc. Máme smolu. Naše štátne orgány sa nedokážu dohodnúť, každý kope za inú stranu a spolupráca často neprichádza do úvahy... veď by znamenala ústupky, priznanie lepšieho nápadu druhej strane alebo, nebodaj, jej prospech. Pekne to vidno aj na rozličných rozvojových programoch. Máme však silnú organizáciu zamestnávateľov, tvoria ju schopní ľudia. Mame Zväz vedecko-technických spoločností, tiež ho tvoria schopní ľudia. Určite by mohli pomôcť aj finančné skupiny, ktorých je u nás neúrekom. Lenže všetci by museli chcieť. A treba aj vodcu, v dnešnej terminológii manažéra. Nepochybujem o tom, že je medzi nami, že jestvuje, len ako ho nájsť?


Prajem vám čo najpokojnejšie prežitie vianočných sviatkov a optimistické nazeranie do ďalšieho
roka.



Vaš   
Eduard Drobný


QUARK 12/2011 Editorial
Autor: Eduard Drobný                                

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára