utorok 7. februára 2012

PC REVUE - OpenPark

Oči ako brána do duše


Určite ste to už zažili veľakrát. Stretnete na ulici neznámeho človeka, pozriete sa mu do očí a niečo medzi vami prebehne. Porozumenie? Sympatia? Spriaznenosť? Je jedno, či to je muž, žena, či je starý alebo mladý, viac alebo menej zaujímavý. Nič o ňom neviete a možno ho už ani nikdy neuvidíte, nemusíte spolu prehovoriť ani jedno slovo. A predsa stačí jeden pohľad do očí, ktorý možno vyvolá malý náznak úsmevu, a pocítite niečo príjemné, pozitívne, blízke. Stáva sa mi to pomerne často. Raz to je pokladníčka v obchode, brigádnik strážiaci parkovisko či úradník nejakej inštitúcie. Sú to obyčajní ľudia ako my všetci, prezrádzajú ich iba oči. Láskavé, dobré, pokojné. Je to taký malý zázrak, oáza pokoja, pozitívnej energie a pre mňa vždy spúšťač dobrej nálady na celý deň .
Z očí sa dá takisto vyčítať, či ten druhý klame alebo nie, či sa bojí, teší, či je sklamaný atď. A nepotrebujete na to ani študovať zužovanie jeho zreníc, zrýchlený dych, mimiku či gestikuláciu. Z očí viete vyčítať, či ten druhý je dobrý, otvorený, láskavý alebo niečo skrýva, či je alebo nie je obeťou svojho ega a emócií. Ako je to možné?

Oči sú zmyslový orgán, ktorý má svoju biologickú podstatu, fyziologickú stavbu, štruktúru tkanív. Fascinuje ma, ako je možné, že takýto „materiálny“ orgán dokáže odzrkadliť povahu alebo emócie, sprostredkovať výmenu niečoho takého jemnohmotného, ako je sympatia, spolucítenie, spriaznenosť. Toto sú termíny, ktoré síce bežne používame, ale v skutočnosti nevieme, ako tento vzťah, proces, korelácia vlastne funguje, kde prebieha a čo sa pri ňom odohráva. Je to výmena bioenergií? Je to interakcia dvoch vedomí? Hovorí sa aj to, že takéto pocity vznikajú, keď sa stretnú dve spriaznené duše, s touto verziou sa najviac stotožňujem.

Každý deň sa pozeráme ľuďom do očí, ale nie každý ich má otvorené, niektoré oči zámerne niečo skrývajú, niektoré sledujú svet okolo ľahostajným, chladným pohľadom. Niektoré oči sa naučili klamať, hoci v skutočnosti len zdanlivo sa im to darí, vnímavý partner klamstvo odhalí. Nevie povedať ako, ale cíti to. V skutočnosti oči dokonale odzrkadľujú stav vnútra – či ho má niekto upratané alebo zanedbané. Dobrý človek sa nedokáže pozerať zlým pohľadom, naopak, človek nabitý negatívnou energiou len veľmi ťažko dokáže zakryť svoju podstatu. Ale každý má šancu zmeniť sa.

Ľudské oči sú fascinujúce. Majú toľko tvarov a farieb. Môžu byť tajomné i kúzelné. Môžu byť plné energie aj vyhasnuté a bez života. Môžu byť plné lásky, ale aj nenávisti. Môžu byť pokojné alebo nervózne. Očami možno zvádzať, ale aj ohovárať. Krásne sú očí detí, ktoré sa smejú šťastím. Nádherné sú oči milujúcich a múdrych. Prenikavé oči odhalia všetko. Ich silný, skúmavý pohľad nie je každému príjemný. Najmä tí, ktorí majú čo skrývať, sa pred ním skrúcajú, sklápajú zrak, najradšej by boli neviditeľní.

Očami sa dá rozprávať a pritom ani netreba otvoriť ústa. Očami sa dá smiať, ale aj plakať. Je to neuveriteľné, čo všetko dokážu oči okrem toho, že nám sprostredkujú vizuálny odraz sveta okolo nás. Sú to naozaj „len“ zmyslové biologické orgány? Môžeme z nich urobiť vzorky tkaniva, dať ich pod mikroskop a hľadať pod akýmkoľvek zväčšením nejaký náznak mechanizmu fungovania toho, čo všetko dokážu, čo všetko umožňujú, a nič nenájdeme. Tak ako je to možné? Jediné vysvetlenie prináša nadpis tohto článku. Aké úžasne procesy sa musia odohrávať v našich vnútrach, keď to, čo vychádza prostredníctvom očí von, je len ich matným odrazom.

Prajem nám všetkým, aby sme stretávali čo najviac príjemných, láskavých, pokojných ľudí, ktorých pohľady nás pohladia po duši. Prajem nám všetkým, aby sme rovnako láskavo a s porozumením dokázali pohľadom pohládzať iných bez ohľadu na to, akí sú. Prajem nám všetkým, aby sme nemuseli klopiť zrak pred akokoľvek silným, dovnútra prenikajúcim pohľadom.

Oči sú citlivý a zraniteľný orgán, treba si ho chrániť. Ponúkam riešenie, ja osobne používam ružové okuliare...


PC REVUE 2/2012 OpenPark
Autor: Martin Drobný

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára