PC REVUE

Pozor na tie počítače!

Podobne ako vlani aj tento rok sme sa zúčastnili na výstave CeBIT. Je predsa len dôležité, aby ste si podali ruky s ľuďmi, s ktorými si celý rok mailujete alebo komunikujete inými elektronickými spôsobmi. Na CeBIT sme mali vyhradené dva dni a je to veru na takúto akciu málo. Výstavisko v Hannoveri je obrovské, presun medzi výstavnými halami sa zo začiatku podobá na jarnú turistickú prechádzku, neskôr je to už riadna námaha a naháňanie sa. Našťastie tento rok bolo aj na severe Nemecka úžasné počasie, dalo sa pokojne chodiť aj v tričku.
Z výstavy jasne vyplynulo niekoľko skutočností. Ťažisko IT vývoja je dnes definitívne na Ďalekom východe. Dôležité novinky, revolučné produkty už nevznikajú v Amerike alebo v Európe, dnes je to skôr Taiwan, Severná Kórea, India a predovšetkým Čína. Všetky naše dohodnuté stretnutia súvisiace s novinkami boli výhradne s firmami z týchto krajín. Pre tieto firmy dnes pracujú ľudia z bývalých vedúcich krajín z oblasti IT, pričom najčastejšie sú vývojármi technológií. Proces výroby je však na 99 % na Ďalekom východe a týka sa to všetkých „značiek“ pôsobiacich v IT. Výrobné závody pracujú pre rôzne značky súčasne, označenie produktu značkou sa realizuje až na záver celého výrobného procesu. Často sa potom stane, že konkurenčné produkty vyzerajú veľmi podobne, líšia sa však napr. balením alebo doplnkovou výbavou. Zákony biznisu sú jasné – pre masovú produkciu je dôležitá predovšetkým cena a tá dnes súvisí hlavne s cenou práce. Konkurovať momentálnej situácii v Ázii je v inej časti sveta prakticky nemožné.
Stretnutie s ázijskými zástupcami IT firiem je oproti bežnému štandardu trochu špecifické. Začína sa skutočne obradnou výmenou vizitiek, v rámci ktorej sa prejavuje tradičná úcta k partnerovi. Partner pritom drží vizitku oboma rukami otočenú smerom k vám a pri jej podávaní sa viditeľne ukloní. Na toto som si musel naozaj zvyknúť, s vizitkami som v minulosti pracoval skôr menej obradne :). Nasleduje úplne nevyhnutná prechádzka po stánku s prehliadkou celej expozície. V rámci nej sa, prirodzene, dozviete, že práve produkty navštívenej firmy sú tie najlepšie na trhu. Veľmi zaujímavé je sledovať, že ak zástupca firmy prejde pracovať ku konkurencii, začne tvrdiť, že práve momentálne ním zastupované produkty sú tie najlepšie. Nikdy sa však nestane, že by o svojom bývalom zamestnávateľovi povedal nejaké krivé slovo. To zase napríklad v prípade Slovenska býva skôr vzácnosť.
Zástupcovia z Ázie si často dávajú krstné mená, ktoré sú pre Európana zrozumiteľné a ľahko zapamätateľné. Stretnete tak Cindy, Briana alebo Sherry. Skutočnými menami si hovoria len medzi sebou. Pre niektoré ázijské firmy stále existuje Československo, prípadne si našu krajinu mýlia s okolitými štátmi alebo so Slovinskom. Z nášho pohľadu to síce vyzerá neuveriteľne, ale ruku na srdce – ani ja nepoznám pomery medzi týmito krajinami nejako detailne, čínske písmo je pre mňa skôr rozsypaný čaj a o čínskom novom roku viem len to, že vo februári 9 dní nikto z IT na Ďalekom východe nepracuje.
Hannover je na príval ázijských obchodníkov už pár rokov dobre pripravený. Bufety na výstavisku majú v bohaté zásoby suši, sú tu rôzne morské príšery a iné jedlá, ktoré v európskej „čínskej“ reštaurácii skôr nenájdete. Aj jedálny lístok je uvedený i v čínštine. Osobne si preto myslím, že pre našich potomkov je dôležité začať popri angličtine študovať aj tento jazyk.
Napriek všeobecnému prenikaniu internetu do všetkých oblastí života plocha CeBITu stále nie je pokrytá bezdrôtovým prístupom na internet, ktorý by bol zadarmo. Zdá sa mi to trochu čudné pri cene lístka v pokladni 38 eur (vrátane mestskej hromadnej dopravy počas výstavy). Predsa len počas výstavy potrebujete ostať v kontakte s firmou a svojimi blízkymi. Tlačové stredisko je niečo iné, tu bol prístup na internet zabezpečený. No počet akreditovaných novinárov bol oveľa väčší ako počet sieťových prípojok a miest na sedenie. Bez pripojenia Wi-Fi a dobrej batérie v notebooku to už jednoducho nejde. Netradične však v tlačovom stredisku prebiehal urputný boj o stoličku a pripojenie k elektrickej sieti... :)
Ďalší fakt, ktorý ma na výstave zaujal, súvisí so zistením, že ľudia už nevedia spamäti počítať. Možno by som sa nečudoval, keby sa kalkulačka používala na delenie čísel. Ale sčítanie a odčítanie jednoduchých čísel podľa mňa nemôže robiť žiadnemu absolventovi strednej školy problém. Ale veru robí, a veľký. Presvedčil som sa o tom pri pokladníčke, ktorá nebola schopná bez kalkulačky vypočítať, koľko treba vydať z 50-eurovej bankovky za katalóg vystavovateľov na CD v cene 26,50 eura (inak riadne drahé). Dobrých pár minút sa s tým morila, ale potom sa spoľahla na informáciu od kupujúceho. :) Za takýmito prípadmi však nemusíme chodiť na sever Nemecka, to vidieť aj v našich supermarketoch. Ľudia už tak dôverujú strojom a prestávajú používať vlastný rozum, až ma z toho niekedy zamrazí.
A stalo sa to aj nedávno, keď som po zmene svojho účtu omylom nezaplatil poplatok za byt. Správca domu mi poslal list, ktorý mi dosť nevyberavým spôsobom oznamoval, že poškodzujem ostatných nájomcov a vec bude riešená súdne. List som si prečítal a všimol som si úradný podpis i kolónku Vybavuje. Počas úradných hodín som sa dostavil do príslušnej kancelárie a žiadal vysvetlenie. Prečo hneď taký ostrý tón, keď platím roky načas a raz sa mi stalo, že som meškal pár dní? Dostal som od dámy z kolónky Vybavuje odpoveď, že to nie ona, to ten počítač. Ako keby sa ten počítač sám rozhodol, že ten Macko, to je teda riadny neplatič a teraz mu to spočítam. Nech si to zapamätá... :) Snažil som sa dáme vysvetliť, že počítač urobí len to, čo od neho človek požaduje, ale neuspel som. Tak teda pozor na to, aby sme sa raz nedočkali vyplnenia scenára z hollywoodskych filmov o vzbure strojov.
Príjemné čítanie aprílového čísla praje
Ondrej Macko

PC REVUE 4/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko