Zdá sa mi úplne neuveriteľné, kam sa v súčasnosti dostáva ľudské poznanie v oblasti vedy a techniky. Ak výsledky výskumu dospejú do komerčne využiteľnej podoby reálneho produktu alebo služby a nájde sa kritická masa spotrebiteľov, ktorá si ich bude kupovať, úspech je zaručený. Prostriedky z predaja sa spätne dostávajú do ďalšieho výskumu a koleso sa roztáča. Dobrou ukážkou je raketový nástup PC, internetu či mobilov v uplynulých rokoch.
Pamätáte sa ešte, na akých počítačoch sme začínali pred 10-15 rokmi? Nemusíme sa ani vracať do éry PMD, ZX Spectra, Amigy a pod. A tobôž nie sálových počítačov... Ešte si matne pamätám, ako sme zápočtové úlohy odovzdávali na diernych štítkoch. Stačí, ak zostaneme na x86-kovej platforme a spomeniem si na prvé PC na fakulte, bežiace na frekvencii 16 MHz, vybavené 4 MB RAM a 20 MB diskom, na ktorom som testoval vizuálnu simuláciu na diplomovku... Dnešné zostavy taktované na 3 GHz, s 512 MB RAM a 250 GB diskami prinášajú 1000-násobne vyššie výkony za zlomok ceny svojich predchodcov. Ešte pred pár rokmi sa nám disková kapacita servera 1 terabajt zdala neskutočne veľká, a pritom kapacita našich serverov ju má už dnes, a to sme pomerne malá redakcia. Ktovie, koľko rokov potrvá, kým sa objavia disky s petabajtovou, exabajtovou, zetabajtovou či jotabajtovou kapacitou....
Ohromujú ma vyhliadky nanotechnológií, keď budúce materiály a súčiastky, a to nielen pre IT, ale ľubovoľnú oblasť života, sa budú môcť vytvárať atóm po atóme. Pri skúmaní vzniku vesmíru sa pomaly blížime k Planckovej bariére, ktorá nás už „len“ 10 -43 sekundy delí od Big Bangu. Ohromujú ma možnosti bioniky, genetiky, kybernetiky, vývoj liekov, nových supermateriálov atď. Napriek tomu, že mnohé z produktov vedeckého výskumu majú priniesť ľudstvu úžitok, určite vyvolajú celospoločenské zmeny, ktoré bude problém zvládnuť: zvyšovanie bezpečnosti => strata súkromia, predlžovanie života => degenerácia ľudského genómu, zvyšovanie komplexnosti a „inteligencie“ počítačov => strata kontroly ich riadenia a zvyšovanie závislosti od ich zlyhania.
Čo ma však ohromuje ešte viac, je neuveriteľné zaostávanie iných oblastí ľudského poznania a najmä jeho implementovania do bežného života, napríklad v oblasti medziľudských vzťahov, výchovy detí a mládeže, starostlivosti o zdravý život, riadenia spoločnosti atď. Na jednej strane sa naše poznanie okolitého sveta dostáva na subatomárnu úroveň a na druhej strane len veľmi málo poznáme sami seba. Svoje vnútro, najhlbšie myšlienkové pochody, emócie, svoje duchovno. A nevieme ho dostatočne ovládať a zdokonaľovať. Na jednej strane vieme genetickou manipuláciou ovplyvniť kukuricu, aby odolávala vybraným biologickým škodcom, liečiť donedávna neliečiteľné choroby, pripravovať preparáty na predĺženie ľudského života. A na druhej strane nevieme poriadne vychovať vlastné deti, dosiahnuť, aby ľudia z vlastnej vôle nefajčili, nedrogovali, zdravo sa stravovali, cvičili, nesledovali telenovely :) , vykašľali sa na bulvár a venovali sa aj duchovnej potrave.
Na jednej strane vidíte obrovské možnosti využívania informačných technológií v riadení podnikov, no na druhej strane zisťujete, aký neefektívny je model parlamentnej demokracie, brániacej sa spoluúčasti občanov na riadení štátu napr. prostriedkami IT. Vidíte, že sa ide prijať nezmyselný zákon, ktorý háji záujmy iba nejakej priemyselnej loby, alebo vidíte, ako si neschopný minister či poslanec neplní svoje povinnosti? Tak sa urobí internetové referendum a „démos“ zasiahne. Keď môže byť celá spoločnosť ohlupovaná posielaním SMS pre SuperStar alebo Miliónové dievča, prečo by nemohla takto vyjadriť aj svoju vôľu v podstatne dôležitejších celospoločenských otázkach?
Vidím, že som opäť načal veľkú tému, ktorú nemožno na tomto priestore plne rozvinúť, tobôž nie dokončiť, ale dúfam, že som vám dal aspoň zopár námetov na rozmýšľanie. Na voľné chvíle... :)
Zaujímavé čítanie februárového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 2/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára