utorok 1. februára 2005

QUARK

Milí priatelia,
Pred rokmi, keď sa formovala redakcia Elektrónu, nového slovenského
časopisu o vede a technike, medzi prvými redaktormi sa objavila čerstvá
absolventka Prírodovedeckej fakulty UK Ivanka Tursunová. Mladé
ambiciózne dievča, ktoré sa rozhodlo vyskúšať novinársky chlebík.
Navyše v neprebádaných vodách popularizovania vedy a techniky. V tom
čase totiž väčšina náučných periodík, či už populárnych alebo odborných
vychádzala v Čechách. Na Slovensku preto chýbala dostatočná skúsenosť v
popularizácii aj medzi odborníkmi ale aj medzi novinármi a bol najvyšší
čas začať ju budovať. Váňa, ako novú kolegyňu volali doma a neskôr aj v
redakcii, sa rozhodla zdolať hlbiny možností, ktoré popularizácia
ponúkala, začala svoju profesionálnu cestu spolu s novým časopisom.
Veda a technika v písanom slove sa jej napokon stala celoživotným
údelom.

Kto dnes spočíta články, rozhovory, stretnutia s vedcami, účasti
na sympóziách služobných cestách, strany prečítaných korektúr i
novinárskych ocenení? Kto by mohol poznať tvorivé muky pri hľadaní
ciest ako tému, problém, princíp, myšlienku či príbeh spracovať,
preložiť do zrozumiteľnej a zaujímavej podoby, aby čitateľa neodradila
ale naopak ukázala mu krásu spoznávania nepoznaného? Kto by spočítal
mladých čitateľov, ktorým Váňa svojimi materiálmi predurčila budúce
povolanie? Samozrejme, toto všetko nie je možné, ani zrátať, ani
obsiahnuť, pretože za vyše tri desaťročia taký aktívny a zapálený
človek, akým bola a stále je naša Vaňa zanechá za sebou dielo, ktoré
možno len tušiť. Väčšinu toho času som mal to potešenie byť s ňou na
chlebe voňajúcom tlačiarenskou farbou, a preto možno lepšie ako iný
viem, že bude v redakcii chýbať nie len jej novinárska erudícia, ale aj
ľudská dobrota a ochota pomôcť, optimizmus a schopnosť prekonávať aj
tie najťažšie prekážky, ktorých si tiež zopár užila.

Ivanka Kováčová sa totiž rozhodla zavesiť novinárske remeslo na
klinec a odísť do dôchodku. Ako ju poznám, nebude ho tráviť sladkým
ničnerobením. Stále má dosť energie a nápadov, aby bola užitočná. Sebe
aj okoliu. Možno sa je podarí naplniť dávnu túžbu presťahovať sa na
chalupu v Terchovej a chovať koníka...

Nech si zariadi budúcnosť akokoľvek, dnes mi prichodí v mene
všetkých, ktorí Váňu poznali ako pani novinárku z Elektrónu a neskôr z
Quarku, poďakovať sa. Za všetko.Za prácu, za spolupatričnosť, za
obrovský prínos pre našu kultúru, vedu, techniku.


Želám Ti Váňa ešte veľa rokov strávených s rodinou. Za rodinu Tvojich čitateľov, za kolegov a samozrejme, aj za seba.

Tvoj, Váš
Eduard Drobný

QUARK 2/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára