Červenú alebo modrú?
Ľudia radi snívajú, pozerajú akčné filmy, hrajú počítačové hry, sťahujú sa do virtuálnych svetov na sieti. Chcú sa zbaviť nudnej reality, získať super vlastnosti, aké má X-men alebo Neo z Matrixu, byť miláčikom žien ako James Bond, dostať sa do exotických miest, nadviazať nový vzťah s niekým tajomným, zaujímavým atď. Priznám sa, že hoci snívam o rôznych veciach :-), mne tá naša realita v podstate vyhovuje. Som rád, že žijem na Slovensku, že mám dobrú a zaujímavú prácu, rodinu, kamarátov atď. Neprekáža mi, že nie som superhrdina a miláčik žien (hoci... :-)). Ale sú veci, ktoré ma dostávajú do úžasu (je to vôbec možné?) a pre ktoré by som si niekedy do takéhoto virtuálneho sveta celkom rád odskočil. Sú to úplne bežné dennodenné situácie, skúsenosti, zážitky, s ktorými sa stretávame asi všetci.
Kúpil som nový rotačný otvárač na konzervy, prídem domov, vyskúšam a nič. Je tak zle mechanicky navrhnutý, že sa ním konzervy nedajú nijakovsky otvoriť. Hm, kto to navrhoval? Keď sme už v kuchyni, minule som si kúpil pákové „pučidlo“ na cesnak. Prvé pučenie a prásk, zlomilo sa. Asi chyba materiálu, to nič, kúpil som nové. Prásk – znovu to isté a na tom istom mieste. Tak to už nie je náhoda, ale opäť zlá konštrukcia. Páková sila bola v škole pre niekoho asi ťažká fyzika...
Kupovali sme domov novú chladničku, stará doslúžila. Vybral som, zaplatil, dohodol dopravu, presné miesto a čas dodávky, nechal svoje telefónne číslo, keby sa dačo zmenilo. V dohodnutý termín narýchlo odbehnem z práce, čakám 15 minút pred domom na označené auto a nič. Volám na dispečing, čo sa deje. Asi sa niekde zdržalo, vraj zavolajú šoférovi a ten sa mi priamo ozve, kedy príde. Tak fajn, čakám ďalších 15 minút a nič. Volám opäť, že sa mi nikto neozval. Oni o ničom nevedia a ten šofér mi mal zavolať. Tak si pýtam telefónne číslo na šoféra a volám mu. Má toho veľa a najskôr môže prísť asi tak o hodinu. S mojím odchodom z práce a príchodom späť čistá strata 45 minút.
Radšej už nebudem uvádzať nijaké príklady, je ich kopa, zažívate to všetci dennodenne a všade: s remeselníkmi, ktorí vám prídu domov niečo „opraviť“, „nainštalovať“, s kolegami v práci, ktorí to majú „na háku“, s nekvalitnými službami na dovolenke a podobne. A potom si svoje hororové zážitky rozprávame, vzájomne zdieľame užitočné informácie o kvalitných a spoľahlivých stavebných firmách, lekároch, cestovných kanceláriách, autoservisoch atď. Ja sám mám takýto zoznam, vlastne dva, mám „white list“, ale aj „black list“ a ochotne ich svojim kamarátom a známym sprístupňujem. Iste, nebolo by zlé takéto informácie zverejniť napr. na webe. Možno už niečo také existuje, ak nie, rád zadarmo poskytnem námet aj scenár. :-)
Ale v skutočnosti toto nie je riešenie, len náhradné protiopatrenie. Pritom by „stačilo“, keby si každý robil svoju prácu tak, ako má, včas a kvalitne. Stačilo by, keby každý robil to, na čo má kompetencie, vzdelanie a skúsenosti. A aby v tom, čo robí, bol skutočným profesionálom, aby stíhal termíny, ktoré sľúbil...
Otázka je, či je toto želanie iba ťažké sci-fi a budem sa musieť presťahovať do nejakého virtuálneho sveta. Alebo v tom virtuálnom svete už som a realita je vlastne úplne iná. Červenú alebo modrú? Ktorú pilulku mám prehltnúť? V tomto mi Neo asi neporadí. Tej horkej už mám plné zuby. A možno je problém vo mne. A možno som mimozemšťan... :-)
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 3/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára