sobota 1. marca 2008

PC REVUE

Myslime ekologicky, ale i efektívne!

Na prelome rokov sa čas v našej redakcii naplnil a o staršie, ale stále použiteľné (no riadne široké) CRT monitory zrazu nikto nemal záujem. Trendom je vlastniť elegantné štíhle širokouhlé LCD-čko. CRT monitory svoju púť už zavŕšili, sú to už len príspevky do IT múzea. Počas rokov, ktoré pracujem v tejto branži, som bol svedkom viacerých takýchto koncov. Dnes sa tak už dá len nostalgicky spomínať na magnetofón, magnetické diskety a rôzne ich alternatívy, základné dosky so starými portami, tlačiarne s paralelným portom, ale i jednoúčelové skenery. Otázka je, kam sa všetky tieto zariadenia odložia a čo sa s nimi stane po tom, ako sú nahradené modernejšími prístrojmi. Špeciálne to platí o CRT monitoroch, ktoré sú dosť veľké a obsahujú nebezpečné látky.
O ekológiu v oblasti IT (a nielen v nej) sa u nás pred rokmi nikto veľmi nestaral. Myslím, že sme si tak zasadili nebezpečnú časovanú bombu, ktorú asi podarujeme našim potomkom. Dnes za každé IT zariadenie platíte tzv. recyklačný poplatok. Znamená to, že už pri nákupe zariadenia platíte za to, že po odslúžených rokoch bude ekologicky spotrebované. Niektoré poplatky sú pritom celkom zaujímavé, napr. pri nákupe LCD monitora, celého PC či laserovej tlačiarne alebo atramentového multifunkčného zariadenia je to v tomto roku 160 Sk. O ekologické spracovanie sa podľa zákona má postarať obec vytvorením ekologickej skládky. A takéto skládky skutočne existujú, otázka je, či ich my bežní ľudia poznáme a využívame.
My sme postupovali pri „likvidácii“ starších monitorov a počítačov tak, že sme oslovili niekoľko škôl a známych, či by ich nechceli na používanie. Niekoľko lepších kúskov tak našťastie našlo svojho ďalšieho majiteľa. Lenže situácia so školami v hlavnom meste je taká, že naozaj staré veci už ani veľmi nechcú. 14-palcový CRT monitor alebo počítač so 486-kou nie je žiadny zázrak. Ostalo nám teda do skôr neželaného IT múzea niekoľko mierne blikajúcich monitorov, prípadne monitorov, ktoré fungovali po umiestnení dátového kábla do správneho uhla... :) Nemali sme srdce jednoducho ich pod rúškom noci hodiť do smetiaka kdesi pred činžiakom. Na internete nájdete údaje o tom, kde sa nachádza najbližšia ekoskládka. Pri mojej návšteve v nej som sa dozvedel, že takéto produkty radi zoberú, rozoberú ich na súčiastky a zlikvidujú. Zbavil som sa tak monitorov, obsluhe som venoval výtlačok nášho magazínu a s dobrým pocitom v duši som sa vrátil domov.
Osobne si myslím, že takto asi nepostupuje veľa firiem. Chcelo by to asi nejakú „lízanku“ za odovzdanie niečo väčšieho na správne miesto. Možno viete, že ak dopravíte staré auto tzv. spracovateľovi, dostanete okrem kúpnej ceny (napr. 0 Sk :)) aj fixný finančný príspevok 1000 Sk. Je to asi smiešna suma, veď keby ste rozobrali auto a trochu separovali odpad, asi by ste zarobili viac. Navyše auto musíte nejakým spôsobom dostať k spracovateľovi, t. j. malo by byť napr. pojazdné. Ale predsa je to nejaká suma. Často sa však pýtam, kde sú všetky tie nepojazdné trabanty, wartburgy, lady či škodovky z minulej éry. Obávam sa, že niektoré sú zaparkované na okraji lesa či na čiernej skládke.
Navrhujem, aby pri odovzdaní IT produktov na ekologické spracúvanie bol napr. znížený recyklačný poplatok. Myslím, že ľudia by si tak rýchlo zvykli na to, že vyradené veci patria na správne miesto, a neskôr by to už robili automaticky.
Oveľa radšej by som však ekologicky „zlikvidoval“ papierové priznanie k dani z príjmu. Marec je vždy u mňa spojený s obavami súvisiacimi s daňovým priznaním. Jednak nikdy neviem, čo do niektorých riadkov toho obrovského formulára napísať, a potom tu neexistuje vzájomná kontrola výpočtov. Nemyslím si, že by formulár z minulých rokov bol vyrobený naozaj pre bežných ľudí, azda nový bude lepší. Pri odovzdaní priznania som sa pred piatimi rokmi pýtal priamo na daňovom úrade, ako niektoré položky vyplniť, a nadobudol som dojem, že úradníčka v podateľni mala z toho väčší „hokej“ ako ja. Vlastne mi poradila, že čísla mám spočítavať kalkulačkou, ja som však nevedel, či pracujem so správnymi číslami. Na to mi povedala, aby som zašiel za daňovým poradcom, lebo ona len preberá priznania a neposkytuje konzultačné služby. Uznávam, nechal som si vtedy daňové priznanie na celkom posledný deň a takto by som bol zdržiaval riadny hlúčik podobne postihnutých. Odovzdal som vtedy daňové priznanie, ale o jeho správnosti som vôbec nebol presvedčený. Možno je to už premlčaná doba, a tak ma po tomto úvodníku nikto nebude naháňať :). Teraz mám naozaj daňového poradcu, ktorý všetko vyplní, a ja si aspoň nespytujem svedomie, či je to správne. Na mne je v podstate odovzdanie priznania na daňovom úrade, čo znamená vlastne vystátie si radu, ktorého dĺžka sa zvyšuje s blížiacim sa koncom mesiaca. Viem, daňové priznanie sa dá poslať aj poštou, ale poradca povedal: „Zaniesť na daňový úrad,“ a tak teda aj robím.
V tomto roku som si povedal, že daňové priznanie skúsim spracovať sám a načas. Chcem byť čo najefektívnejší a stratiť čo najmenej času. Sledoval som teda www.drsr.sk, časť Vyplnenie tlačív na internete a zistili, že také horúce to predsa len asi nebude. Od začiatku roka som od úradníkov dostával rady, že daňové priznanie treba podať čo najskôr, najlepšie elektronicky. Veď OK, mám to napísané v mojom elektronickom kalendári a denne mi to Outlook pripomína. No v čase, keď píšem tento úvodník, je takmer koniec februára a Portál daňovej správy tučným červeným textom uvádza, že v súčasnosti nie je vypĺňanie daňového priznania cez internet možné. Úradníci si tento problém prehadzujú ako horúci zemiak, prirodzene, nikto nie je zodpovedný. Finálna podoba formulára bola vraj schválená príliš neskoro a spracovanie do formy pre internet je časovo náročné. Údajne sa tak stane začiatkom marca, to je asi teraz, splnenie sľubu si ľahko overíte sami. Ale keď sa tak v daňovom priznaní pozriem na výšku sumy, ktorú poctivo odvádzame, nemyslím, že by sa nedal najať tím programátorov, ktorí to zvládnu raz-dva. Stále sa niekto čuduje, že väčšina ľudí si necháva podanie priznania na poslednú chvíľu?
Verím, že daňové priznanie spoločne ľahko zvládneme nakoniec aj cez internet a toto vydanie PC REVUE tak rýchlo morálne nezostarne. Prajem vám jeho príjemné čítanie.
17. februára 2008, Ondrej Macko

PC REVUE 3/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára