PC REVUE

Iný kraj, iný mrav

Za posledné dva mesiace som bol naozaj rozcestovaný, v priebehu 14 dní som bol na Ďalekom východe dvakrát. V predošlom úvodníku som opisoval pobyt v Číne a teraz sa pozrieme do Južnej Kórey, kde sme boli na pozvanie firmy Samsung. Aj keď to z pohľadu zo Slovenska vyzerá rovnako, krajiny v tomto regióne sa navzájom výrazne odlišujú. Južná Kórea, to je oveľa väčšia disciplína, obetavosť a aj hrdosť na svoju krajinu ako v Číne. Je zaujímavé, že domáci svoju krajinu nevolajú Kórea ako ľudia v „západnom svete“, ale Hanguk. Pýtal som sa, čo to znamená, a ak som to dobre pochopil, je to niečo ako republika veľkého národa Han. Od skončenia druhej svetovej vojny je Kórea rozdelená na severnú a južnú časť, pričom severnú časť volajú Čoson podľa 500 rokov trvajúceho kráľovstva. Rozdelenie cítiť všade, Južná Kórea žije v očakávaní nukleárneho útoku zo strany severného suseda. Keďže rozdelenie trvá už viac ako 60 rokov, pôvodné rodinné putá sú už často definitívne rozseknuté, údajne sa aj kórejčina v oboch častiach zmenila natoľko, že si vzájomne nie celkom dobre rozumejú. Večná škoda!



Je zaujímavé spoznať Južnú Kóreu (ďalej už len Kórea). Z pôvodne výhradne poľnohospodárskej krajiny sa stal moderný priemyselný obor, ktorý určuje trendy v technike. Vidieť to všade, mnoho vecí je automatizovaných na môj vkus až priveľmi. Teraz prichádzame k trochu delikátnej téme, ale je to súčasť bežného života a zároveň to bol najvypuklejší prípad, takže som neodolal :-). Najviac som bol totiž v Kórei prekvapený záchodom, ktorý som mal v izbe v hoteli, ale boli aj inde v Soule. Nemal žiadne viditeľné splachovacie zariadenie, ale jeho súčasťou bol diaľkový ovládač so 14 tlačidlami. Hoci bol náš hotel dokonale medzinárodný so všetkými možnými elektrickými koncovkami, všetky tlačidlá boli označené nápismi len s kórejskými znakmi. Tých je síce len toľko ako našich znakov v abecede, ale aj tak je ich rozlúštenie pre mňa nemožné. Doska tohto prešpekulovaného zariadenia bola vybavená motorickým pohybom a samostatným ohrevom. Bolo to podobné ako v moderných autách, pri ktorých máte predný panel posiaty tlačidlami, ale keď chcete len naštartovať a vyraziť, neviete hneď, ako na to. Aj v mojom prípade som potreboval len spláchnuť vodu a ohrev či masážne pohyby dosky som nevyžadoval ani vo sne. Nuž, podobne ako pri recenzii prístroja v redakcii, ktorý príde s ovládaním a návodom len v jazyku niektorej z ázijských krajín, aj tu som aplikoval metódu „skús a uvidíš“. Aby ste si situáciu predstavili v celej šírke, treba ešte uviesť, že na použitie tohto prístroja som sa tešil po 11-hodinovom lete cez pol sveta. Diplomaticky povedané, zanechať stav taký, ako bol tesne po jeho použití, bolo z hľadiska ďalšieho pobytu v miestnosti nerozumné. Zároveň som bol tlačený časom, lebo sme sa mali stretnúť na recepcii na prvý kontakt s Kóreou. Začal som teda stláčať tlačidlá pekne zhora, čo sa ukázalo nesprávne. Po stlačení tretieho sa totiž vysunula malá trubica, z ktorej začala tryskať teplá voda. No v tejto chvíli moje telo už nebolo v pozícii očakávanej pri tomto úkon a voda skončila sčasti na mojej tvári a sčasti na koberci v kúpeľni. Nastal oveľa náročnejší zápas s časom, keď som hľadal tlačidlo na vypnutie tejto „sprchy“, ktoré bolo našťastie logicky umiestnené hneď vedľa. Metódu „skús a uvidíš“ som už zavrhol, pripojil sa na internet, podľa mena výrobcu prístroja našiel prehľadný návod na použitie v angličtine a elegantne stlačil správne tlačidlo na spláchnutie.

Pobyt v Kórei bol pre mňa poučný, už sa niektorým veciam prichádzajúcim z tejto krajiny čudujem menej ako predtým. Osobité zážitky pre mňa znamenala strava, ktorá si od Európana vyžaduje veľkú dávku kompromisu. Je plná zeleniny, väčšina sa podáva v malých mištičkách a ostalo pre mňa záhadou, čo sa má vlastne k čomu jesť a hlavne kedy. Tradičné stolovanie je také, že si sadnete za bohato prestretý stôl, plný všakovakých potravín, a vlastne ochutnávate zo všetkého trochu. A keď si už myslíte, že ste úplne najedení, prinesú hlavný chod . S alkoholom je to osobitná téma, lebo tu sa pije 18 % pálenka a populárne sú prípitky. Takmer každý, kto je pri stole, prednesie prípitok. Aj spôsob nalievania je zvláštny. Je neslušné naliať si sám, nalieva obyčajne hostiteľ, a to tak, že fľašu drží oboma rukami. Aj vy musíte pohár treba držať dvoma rukami, jedna je vždy zospodu pohára a vhodný je pritom úctivý predklon. Kórejčania milujú grilovanie priamo na stole, keď zdrojom tepla sú rozpálené uhlíky umiestnené v nádobe rovno pred vami. Ugrilované mäso sa tradične strihá nožničkami, čo sa mi zdalo vcelku šikovné riešenie, vyskúšam ho aj doma. Jedenie i pitie je výsostne spoločenská a dlho trvajúca udalosť. Všetko bolo super, ale aj tak som sa nesmierne tešil na normálnu slovenskú polievku a bežné jedlo, ktoré zjem pre mňa bežným spôsobom.
Táto návšteva bola predovšetkým obchodná, ale mali sme možnosť vidieť hlavné mesto a kráľovský palác. Kórea má za sebou niekoľko dynastií kráľov a tento palác je pre domácich dôležitý symbol moci. Na ukážkach, ktoré sú umiestnené v tamojšom múzeu, jasne vidieť dôvody, prečo je Kórea taká úspešná. Tkvie to v rodovej organizácii, poslušnosti a obetavosti obyvateľov. Hoci múzeum zachytáva dobu, keď Kórea mala len ľudí a zaostalé poľnohospodárstvo, je to v ich vnútri. Na dvore múzea som našiel aj kórejský symbol mojej osoby, ktorý vychádza z presného dátumu narodenia. Sami môžete porovnať, či to odpovedá realite :-).

Na záver som si nechal ešte tému leteckej dopravy. Lietam naozaj dosť veľa a môžem porovnávať. Z hľadiska kvality sú na tom najhoršie americké aerolinky, ktoré idú na čo najnižšiu cenu so sotva badateľnými službami k tomu. V poslednom čase sa tomuto trendu priblížili aj európske spoločnosti. Viem, že to nie je len ich aktivita a ľudia hľadajú najlacnejšie letenky, ale potom tomu zodpovedajú aj služby, ktoré dostanú. S rozdielom dvoch kvalitatívnych tried v ich prospech sú na tom ázijské spoločnosti. Mal som možnosť letieť s Emirates, Korean Air, Eva Air a China Airlines a rozdiel bije do očí. Je tu viac miesta na nohy, lepšia strava a milší personál. Nuž, najbližšie ma čaká cesta do San Francisca v kombinácii európskych a amerických spoločností, takže je najvyšší čas zvykať si na stiesnené podmienky.

Prajem vám príjemné prázdniny, veľa slnka, pohody a oddychu aj s magazínom PC REVUE.
Ondrej Macko


PC REVUE 7/2012 Editorial
Autor: Ondrej Macko