utorok 24. júla 2012

QUARK


Milí priatelia,
tlačou prebehla správa, že v USA dlhodobo testovali auto bez vodiča. Najazdilo viac ako 870 000 km bez nehody. Presnejšie, s jednou nehodou. Mal ju na svedomí človek – vodič, ktorý sa snažil robotické auto preparkovať.



Pre bežného človeka pohybujúceho sa rýchlosťou šesť kilometrov za hodinu je robotické auto malý zázrak. Odborník sa naň pozerá s obdivom ako na veľký zázrak. Vie, čo všetko musí takéto vozidlo zvládnuť. No sú tu aj ďalšie aspekty. Humánny pohľad – konečne prestane tiecť krv na cestách. Ľudský – čo to bude za vozenie sa bez volantu v ruke? Prvé samohybné auto vyrobili ešte v 17. storočí jezuitskí misionári pre čínskeho cisára. Prvé moderné auto vynašiel v roku 1885 Karl Benz (malo tri kolesá) a začala sa písať nová kapitola v dejinách ľudstva. Automobilová. Spolu s autami totiž prišli aj prvé nehody. Spočiatku šokovali. Dnes ich považujeme za bežný jav, povinnú réžiu. Akúsi automatickú daň, ktorú platíme bolesťou a životmi. Zlikvidovať cestnú nehodovosť je momentálne, žiaľ, vopred prehraný boj. Nepomáhajú drastické tresty za alkohol, ani horibilné pokuty za rýchlosť. Ministri vnútra sú z toho nepochybne zúfalí, občas robia ramená, nasadzujú novú techniku, nehôd však neubúda. Robotické autá by všeličo vyriešili, no tak skoro cesty neovládnu a drámy budú pokračovať. Dovtedy, kým si vrchnosť neuvedomí, že problém nie je v represii, ale vo výchove.

Pred niekoľkými rokmi predali politici Nemcom Slovenské telekomunikácie. Tí sa stali, ako je u nás bežné, minoritnými vlastníkmi s majoritným rozhodovaním. Podnik je ziskový, no odmieta Slovensku vyplatiť dividendy, naopak, potichu ich presúva do nemeckej centrály. Ako sa majú správať ostatní, keď najvyšší beztrestne šafária? Prečo by obyčajní ľudia mali dodržiavať tradície, zákony, etiku, slušnosť, zodpovednosť, keď tí hore si robia, čo chcú? Riadi to celý náš život, aj ten za volantom. Meranie rýchlosti, vyberanie pokút a striehnutie na správne parkovanie problém nevyrieši. Pomôže len výchova, vlastný hodnotový rebríček, samokontrola, fungovanie všetkých nástrojov, ktoré pozitívne ovplyvňujú ľudí počnúc právoma športovými oddielmi končiac. Mimochodom, keby represia, ku ktorej sa tak utiekame, pomáhala, nemuseli by sme mať väznice.

Sused z druhého poschodia má psíka. Susedovi sa však nechce ísť s ním dva razy denne von. Odkedy sa po prvý raz dozvedel o bezpilotnom aute, ktoré v roku 2010 prešlo 13 000 kilometrov z Talianska až do Číny, vypisuje listy na všetky strany sveta, že má záujem o bezpilotného vetrača psov. Hoci to vôbec nie je zlý nápad, lebo takéto zariadenie by sa predávalo pre možnosť širokého uplatnenia ako teplé rožky, nikto sa mu neozval. Škoda.
Nezačne niekto u nás s niečím podobným? Bolo by pre koho.


QUARK 7/2012 Editorial
Autor: Eduard Drobný

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára