PC REVUE

„Wir müssen zusammenhalten“


Prezerám svoj archív článkov. Ten prvý, ktorý som napísal pre PC REVUE, pochádza z apríla roku 2005. Poriadne dávno – vtedy som bol také „mladé ucho“ a potreboval som ešte trocha vychovať, hlavne z novinárskeho hľadiska. Za tých sedem rokov sa veľa zmenilo, pre mňa tento čas znamenal obrovské množstvo skúseností, zážitkov, stretnutí s mnohými zaujímavými ľuďmi. Niekedy to boli síce aj dlhé prebdené noci tesne pred termínmi odovzdania – vždy si nechávam veci na poslednú chvíľu, o tom by vám vedeli Ondrej s Xéniou veľa rozprávať. Dlhé noci v práci však vykompenzovali netradičné služobné cesty po rôznych kútoch sveta. Cestovanie mám rád, priznávam. Potom však treba otestovať 20 notebookov v priebehu pár dní a musím vám povedať, že vtedy by som robil radšej čokoľvek iné (asi aj sneh odhrabával) ako opakovať 20-krát tie isté úkony. A potom zas prídu tie pekné chvíle. A takto to ide hore-dole, hore-dole ako v živote každého. Po toľkých rokoch sa ma už moji známi ani nepýtajú, kde aktuálne pracujem, vždy sa iba uistia: „Stále v PC REVUE?“ A ja sa iba usmejem. Hovorí sa, že po siedmich rokoch treba zmeniť prácu, o sedemročnej hranici sa hovorí myslím aj vo vzťahoch. Ja by som však svoj vzťah s PC REVUE meniť nechcel, takže tu budem spolu s vami, až kým to pôjde. Teraz by sme mohli chvíľu debatovať o tom, aké je ťažké vydávať časopis v tejto ekonomicky náročnej dobe na takom malom trhu, ako je Slovensko. Každá  minca však má aj svoju druhú stranu, o ktorej by som rád... Ide o vzťahy.



Za tých pár rokov som mal možnosť stretnúť mnoho zaujímavých ľudí z menších IT firiem, ale aj nadnárodných korporácií. S ľuďmi, ktorí „biznis“ iba rozbiehali, ale aj s tými, ktorí už boli za vodou – šéfovia či CEO rôznych spoločností. Sedem rokov v „branži“ vám dá trocha iný pohľad na vec. Už nežasnete nad prevratnými produktmi (aj keď niekedy vás skutočne dostane nejaký nečakaný produkt, mňa väčšinou totálna hlúposť), ale snažíte sa pozerať na vec inými očami. Nehovorím, že štvorhodinová oficiálna večera s čelnými predstaviteľmi nadnárodnej spoločnosti, ktorých už v živote neuvidíte, ma nejako extra nadchýna. No príjemne strávené chvíle s ľuďmi, ktorí ovplyvňujú dianie na našom trhu, a možnosť spolupracovať s nimi, to je niečo zaujímavé. Áno, s väčšinou z nich si už tykáme, dôležité sú však férové medzifiremné vzťahy, na ktoré sa môžete spoľahnúť. Možno sa to ťažšie vysvetľuje, ale sú mesiace v roku, keď firmy jednoducho „dovolenkujú“ a vydávať papierový magazín bez podpory od partnerov je nemožné. Cena magazínu je totiž zvolená tak, že sa blíži výrobným nákladom. O to viac si potom vážime firmy, ktoré nám pomôžu v ťažkých časoch, a my im to radi vynahradíme vo chvíľach, keď sa nám v časopise dýcha trochu ľahšie. Nehovoríme tu o žiadnych úplatkoch či platených oceneniach (čestne vyhlasujem, že za sedem rokov pôsobenia som v PC REVUE nič také nezažil), hovoríme tu o vzájomnej spolupráci, tej „správnej vlne“ a o tom, že si treba navzájom pomáhať. Áno, tento „biznis“ je možno viac ako niektoré iné postavený na vzťahoch.

Sedem rokov v PC REVUE ma naučilo dbať na ľudské vzťahy, vážiť si ľudí, rokovať s nimi s úsmevom a vždy férovo. A to sa týka všetkých, dokonca aj našej konkurencie. Slovensko je taký malý trh, že tu aktuálne máme prakticky jedinú schopnejšiu printovú konkurenciu a niekoľko internetových. Keď sa niekde v zahraničí koná tlačová konferencia a prídu na ňu novinári z celej Európy (napr. len pred pár dňami sa skončil MWC 2012 v Barcelone), všetkých vidíte, ako sa bavia o práci a nič iné v hlavách neriešia. Iba niekde povedľa sedí skupinka Slovákov s pivkom v ruke, vrelo debatujúc o aktuálnych „rodinných“ problémoch. Nie, nie sme alkoholici a niežeby sme boli leniví pracovať, ale spája nás niečo iné. Na Slovensku je technologických novinárov skutočne máličko, poznáme sa dlhé roky a napriek tomu, že sme priami alebo nepriami konkurenti, skutočne pre nás platí heslo zo známeho vojnového českého filmu: „Wir müssen zusammenhalten.“ Za tie roky sa medzi nami vytvorili veľmi dobré priateľské vzťahy. Aj keď je to niekedy boj o prežitie, vždy bojujeme medzi sebou férovými prostriedkami, dokonca máme aj spoločné projekty. Taký Mobil roka je akcia, kde sa spoja štyria najväčší konkurenti na poli IT médií – v európskom rozsahu podľa mňa zaujímavý počin. Zhruba raz sa mesiac sa stretávame s ostatnými IT novinármi, PR a inými agentúrami a ľuďmi z niektorých známych firiem, ale debatovať o práci je zakázané, cieľom je príjemne posedieť, upevniť vzťahy a nabrať energiu na ďalšie pracovné dni (každý si tu platí všetko sám). Potom prídu chvíle, keď cestujete dlhé tisíce kilometrov a viete, že sa stretnete na pracovnej ceste s ľuďmi, ktorých máte radi. A je to oveľa krajší pocit, keď to nie je len o práci, keď je to... o vzťahoch.

Nielen prácou je človek živý a myslím, že práve v týchto ťažkých časoch je ešte dôležitejšie, akí sme ľudia v tej pravej podstate. Pozrime sa okolo a začnime sami od seba – to by si možno mohli povedať politici v nadchádzajúcich voľbách, ale kašlime na nich a začnime tú „revolúciu“ od seba. Pretože „wir müssen zusammenhalten“. Nezabudnite, uvidíme sa na Notebook Expo. Ak budete mať cestu okolo, zastavte sa, drgnite do mňa – môžeme si dať čaj alebo kávu či len tak „pokecať“, budem sa tešiť na každého z vás. Prípadne, ak máte chuť, poďte si spolu so mnou zabehnúť bratislavský polmaratón. Už tradične ako posledné roky pôjdem v drese PC REVUE. Budem rád, ak sa pridáte a uvidíte, že pocit dobehnúť do cieľa spoločne je krásny.

Príjemné čítanie marcového čísla vám praje
Jozef Orgonáš

PC REVUE 3/2012 Editorial

Autor: Jozef Orgonáš