QUARK

Milí priatelia,

ešte vždy je aktuálny drsný internetový žart, že v Česku majú nových vierozvestcov, ktorí sa volajú Etanol a Metanol a medzi pospolitým ľudom šíria Braillovo písmo. Ľud je tvorivý, aj v tragických chvíľach prináša výstižné myšlienky v plášti čierneho humoru, ktoré trochu zľahčujú ťažobu smútku. Aj spomínaný fórik uberá na vážnosti predsa len vážnej situácie, do ktorej dostala susednú krajinu nekontrolovaná túžba po peniazoch. Bojím sa, že bude ešte dlho trvať, kým sa všetko dostane do starých koľají a kým si budeme môcť bezstarostne, s ľahkou mysľou štrngnúť. Ja mám napríklad stále na pamäti hroby tých, čo zbytočne zaplatili tú maximálnu daň. A nielen preto, že je dušičkový čas. Kde budem mať istotu, či aj nám nehrozí podobné nebezpečenstvo?



Iný príklad, ktorý mi nedáva v noci spávať: Potraviny. Niektorí obchodníci bez škrupúľ predávajú pokazené mäso či hnilé ovocie. Je pekne zabalené, vyzerá byť v poriadku, no jeho pravú podstatu odhalíme až doma. Alebo prípad jablká. V čase, keď máme na Slovensku nadúrodu jabĺk, dovážame toto naše najvýznamnejšie ovocie zo zahraničia a predávame ho za nehorázne peniaze. A domáca produkcia zostáva nevyužitá.

Do tretice: Kultúra. Konečne po rokoch niekto nahlas povedal, že kráľ je naozaj nahý, že komerčné televízie sa dopúšťajú idiotizácie spoločnosti. Sám minister kultúry vyslovil odvážne a pravdivé slová. Nemám dôvod mu pochlebovať, ale som veľmi rád, že to povedal nahlas, a som smutný, že to nerozpútalo lavínu podporných stanovísk. Veď tých, čo by sa mali pridať, je viac než dosť. Naozaj s duchovným úpadkom, ktorý prerastá ako zhubný nádor aj našu spoločnosť, nemožno nič robiť? Zhora to asi nepôjde, lebo národy neriadia ich vlády, ale rozličné záujmové skupiny. Na jednotlivcov majú títo zákerní a nemilosrdní dobrodruhovia iba nepriamy vplyv. A v tom je naša šanca. Žime podľa generáciami osvedčených princípov. Dobro bolo, je a bude dobrom. Zločin zločinom, vulgárnosť vulgárnosťou. Nech majú akúkoľvek podobu či názov. Postavme na nohy našu ekonomiku, každý podľa svojich možností .Vychovávajme našu generáciu tak, aby sme sa za to raz nemuseli hanbiť. Nečakajme na zázraky, život ich čaká, možno od nás.

Konkrétne? Vrátim sa k jablkám. V správach som videl šot o nadúrode jabĺk spojenej so zalamovaním rúk. Vraj ich nikto nechce vykupovať a čo máme teraz robiť? Podobný problém mali aj na dolniakoch. Tam však dvaja záhradkári, ktorí mali prebytok jabĺk, naložili plné debničky ovocia do auta a doniesli na trhovisko. Tu porušili bežné kartelové dohody a začali predávať jabĺčka o polovicu lacnejšie než ostatní. Za hodinu už mali prázdne prepravky a vrátili sa domov. Prišli aj nasledujúci deň a keď som videl, ako sa im tovar míňa, zastavil som sa pri nich, reku, ako sa im to opláca. Boli nadšení a povedali, že doma vytvorili výkupnú skupinu, ktorá skupuje jablká od ostatných a že ak bude predaj pokračovať v tomto tempe ešte aspoň 10 dní, získajú peniaze na väčší mlynček a lis. Na budúci rok by pomocou neho chceli vyrábať mušt a predávať ho v školách, sociálnych domoch, ale aj vo vlastnej predajni. Každému, kto bude mať záujem o kvalitný tovar za slušné ceny.

Je to zázrak? Iba ak v nás.
Váš Eduard Drobný


QUARK 11/2012 Editorial
Autor: Eduard Drobný