Aj majster tesár sa utne
Tak tento mesiac to bolo celé o cestovaní. Osobne som bol na predstavení ASUS PadFone 2 v talianskom Miláne a aj na veľkolepom predstavení Microsoft Windows 8 v Paríži. Na cestu do Milána som si vybral lety a leteckú spoločnosť sám a takmer som to neskôr oľutoval. Celý let aj pobyt tu pritom prebiehal pokojne. Doleteli sme večer, v hlbokej noci sme si pozreli historické pamiatky tohto úžasného mesta a vypočuli aj miestnych umelcov. Predstavenie zariadenia na druhý deň stálo za to. Nemusel som nič vymýšľať, čo by som asi tak urobil ja, aby som tým novinárom dal skutočný materiál na tvorbu článkov.
Internet na týchto akciách býva tradične slabučký. Na nejaké veľké spracovávanie materiálu a zálohovanie dát na cloud nebol vôbec vhodný. Ale to nie je nič nezvyčajné, použiteľný internet pri veľkom počte nedočkavých novinárov je vždy problém . Tak som len čakal, čo sa stane, keďže na mňa sa cestovateľské príhody lepia ako muchy na lep. A prišla spiatočná cesta. Letušku som pri vydávaní palubnej vstupenky požiadal, aby mi dala sedadlo pri únikovom východe. Stalo sa a ja som sa už tešil na dostatok miesta, možnosť pohodlnej práce na notebooku, aj keď si cestujúci predo mnou sklopí sedadlo na maximum. Pred štartom som si pripravil pri sedadle všetko potrebné na pohodlnú prácu – notebook, slúchadlá a vodu. Prišiel okamih tesne pred štartom, a hoci som notebook pomerne dobre skryl pod nohy, letuška ho objavila a požiadala ma, aby som ho dal do vrecka na sedadle, keďže tento priestor musí byť voľný počas štartu a pristávania. Môj notebook s 15,6-palcovým displejom sa nemohol do miniatúrneho vrecka zmestiť ani náhodou, a teda mi ho letuška zobrala a rýchlo dala do priestoru na príručnú batožinu nad hlavami. Na koreni jazyka som už mal príchuť, že toto je chvíľa, ktorú na mňa osud prichystal, len som ešte nevedel, čo presne to bude. Štart bol úplne v pohode, vyleteli sme do letovej výšky, už sa dali používať elektronické prístroje a väčšina cestujúcich, ktorí nepospali, už veselo pracovala na svojich miláčikoch. Ja však nie.
Jednak stále svietil nápis o pripútaní sa, jednak som sedel celkom pri okne. Objala moji spolucestujúci už pohodlne spali a budiť ich mi pripadalo nevhodné. Nemám rád tieto chvíle, lebo doslova cítim, ako mi uteká čas medzi prstami ako piesok. Preto som využil prvú možnosť, a keď šla okolo nás letuška, požiadal som ju, aby mi podala notebook. Letuška má cestujúcim ukazovať a neustále pripomínať, ako sa správne otvára batožinový priestor nad hlavami, ale táto ho otvorila s razantnosťou boxera pri finálnom útoku. Iste si viete predstaviť, čo nasledovalo. Všetky moje fotky z tejto akcie, video práve prenesené z kamery, rovnako aj všetky rozpracované maily, rozpracované články v tej chvíli leteli gravitačnou silou neochvejne k zemi asi z dvojmetrovej výšky. Už ste počuli o tom, ako sa človeku v prípade ohrozenia života v zlomku sekundy premietne celý život. Tak aj mne sa naozaj v priebehu pádu notebooku premietol dramatický scenár, ako budem musieť robiť prvú reportáž bez vlastných fotiek a bez videa. Pritom ma všetci poznajú, že foťák i kamera mi už prirástli k telu a vždy ich používam. Tie fotky, čo nám dávajú firmy na akciách, obyčajne nestoja za nič. Buď sú štúdiovo sterilné a nevystihujú atmosféru podujatia, alebo sú priamo z akcie, ale potom ich majú úplne všetci.
No aby som pridlho nenapínal. Notebook pri svojom lete spadol svojou hranou presne na lakeť cestujúceho sediaceho na kraji radu. Ten už sladko spal a nedokážem si ani predstaviť, čo sa jemu v zlomku sekundy premietlo v sne. Príjemné to však určite nebolo. Notebook takto relatívne mäkko pristál a ďalej už spadol len na pokrovec na podlahe. Letuška neveriacky stála nad touto situáciou a nevedela, ako s ňou naložiť. Cestujúci na kraji bol evidentne zranený, môj notebook ležal na zemi a nikto nevedel, čo s ním je. Ja som tiež nebol vo svojej koži. Stále napriek tlmenému pádu tu bola reálna šanca, že notebook nenaštartuje a je definitívne po dátach. Po druhé som nevedel, či to náhodou nie je (minimálne sčasti) moja chyba, že ten neznámy dobrodinec sa teraz zvíja v bolestiach.
Niekde nad Klagenfurtom sa situácia začal vyjasňovať. Predovšetkým môj notebook naštartoval a všetky dáta boli nedotknuté. Dobrá práca, HP, fakt ste to dobre navrhli. Tento neplánovaný crash by som si aj rád odpustil, ale teraz aspoň viem, že tento notebook naozaj niečo vydrží. Po druhé, cestujúci na kraji nemal nič zlomené, ale modrina (v tom čase skôr „červenina“) to bola riadna. Dostal na ruku ľad, zdvorilo odmietol ponuku na koňak z biznis triedy, ako aj presladené bonbóny. Ruku si však držal až do pristátia. Neskôr som mu poďakoval, že mal lakeť práve tam, kde mal, a zachránil môj digitálny život. A že trpím spolu s ním. Sledoval som ho aj po vystúpení z lietadla a bolo čoraz jasnejšie, že on si túto situáciu zapamätá ešte dlhšie ako ja. Notebook som pozrel doma pod ozajstným svetlom. Už má na sebe niekoľko oderov, na predných rohoch chýba vrchná časť farby, bol už poliaty vínom a jeho displej z istej polohy nesie po tom výraznejšie stopy. Ale z toho pádu som nenašiel na ňom ani škrabanec. Stále mám na opravu takýchto „drobnôstok“ čas, pričom dúfam, že niektoré prejdú v rámci záruky :-).
Na záver tu mám pre vás ešte jednu správu. Čoraz viac čitateľov sa na nás obracia s požiadavkou, že vo svojom notebooku už nemajú optickú mechaniku, ale obsah DVD REVUE si chcú užiť. Zároveň platí, že internet bez dátového obmedzenia už je štandard aj na Slovensku. Od roku 2013 tak končíme s optickým médiom, ale obsah teraz už moderného a „virtuálneho“ DVD REVUE budeme naďalej pripravovať. Veď vždy pre vás máme užitočné programy zadarmo, kopu videí a ďalší obsah. K DVD REVUE teda budete pristupovať cez internet s ochranným kódom. Môžete k nemu pristúpiť odkiaľkoľvek, kde je internet, a z ľubovoľného zariadenia. Dobrá správa je, že tým môže klesnúť cena PC REVUE, čo berte ako náš príspevok k vyváženiu všeobecného zdražovania na Slovensku. Detaily cien a ponuky nájdete na samostatnej strane v tomto vydaní. Ostaňte teda našimi čitateľmi a predplatiteľmi aj naďalej, oplatí sa vám to!
Príjemné čítanie novembrového vydania vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 11/2012 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára