PC REVUE - Open Park

Okuliare budúcnosti

Prednedávnom Google predstavil prvý prototyp okuliarov budúcnosti, ktoré dokážu prakticky všetko, čo dnešné smartfóny, plus niečo navyše. Sú ovládané hlasom a dokážu vytočiť číslo z kontaktov, spravovať poznámky, navigovať na určené miesto, zobraziť nový e-mail, urobiť fotografie či natočiť video. Vďaka pripojeniu na internet umožňujú všetko aj automaticky zdieľať. Predstavený koncept prototypu okuliarov využíva malý displej v rovine pravého oka a digitálnu kameru umiestnenú vedľa displeja. Vyzerajú trochu futuristicky a vcelku kompaktne. Prvé fotky aj videá získané pomocou zabudovanej kamery vyzerajú celkom dobre, podľa The New York Times by sa okuliare Google mohli na trhu objaviť už koncom roka.

Podobný koncept si osvojil aj Olympus, keď predstavil svoje „okuliare“, ale ide skôr o prídavný minidisplej, ktorý možno k bežným okuliarom uchytiť. Displej má pomerne nízke rozlíšenie (len 320 × 240 pixelov) a pomocou technológie Bluetooth sa dokáže spárovať s inteligentným telefónom. Nemá kameru ani kopec iných možností ako tie od Google.

PC REVUE

Kde je vôľa, tam je cesta 

Ako som už naznačil v predošlom úvodníku, moja ďalšia cesta smerovala do San Francisca. Toto mesto považujem za najkrajšie v USA, a to práve preto, že nie je americké. Je viac čínske, trochu európske a hlavne kozmopolitné. Letieť som mal v sobotu z Viedne Austrianom, čo dávalo dobrý predpoklad, že doletíme načas. Letisko vo Viedni sa za posledný mesiac zmenilo, je otvorený nový terminál, a ako to pri nových veciach býva, ešte všetko nefungovalo naplno. Pri prechode na terminál pre interkontinentálne lety sme tak chodili medzi stavebnými robotníkmi a v jednej časti aj cez pivnicu. Nový terminál je obrovský, Viedeň sa týmto stala bránou pri letoch zo západnej Európy do Ázie. Stratil sa však ten tak trochu rodinný charakter bývalého terminálu. Ten nový je postavený podľa jednotnej šablóny, a ak si nevšimnete textové označenie letiska, máte problém zistiť, či ste v Mníchove, Frankfurte alebo vo Viedni. Ale taký je dnes svet, volí sa najefektívnejšia cesta, na nejaké nostalgické spomienky nie je čas.

QUARK

Milí priatelia,

ku gastronómii mám veľmi pozitívny vzťah, no začína mi prekážať lavína televíznych relácií venovaných témam, ktoré so stravovaním súvisia. Pred niekoľkými rokmi sa objavil mladý Jamie Oliver, ktorý s fortieľom skúseného praktika a veľkou dávkou fantázie predvádzal svoje kuchárske umenie. Bolo to veľmi presvedčivé. Pomaly nebolo televízie, kde by Jamie nevystupoval, a aj v našich kníhkupectvách sa objavili jeho knihy receptov, rád i námetov. Pripadalo mi to ako zaujímavá šou, čo narušila obvyklý sortiment televíznych relácií. Možno práve jeho mediálne úspechy podnietili ďalších tvorcov a dnes pomaly niet TV stanice, kde sa nevarí, nehodnotí, neobjavujú sa zaujímavé jedlá.

QUARK

Milí priatelia,
tlačou prebehla správa, že v USA dlhodobo testovali auto bez vodiča. Najazdilo viac ako 870 000 km bez nehody. Presnejšie, s jednou nehodou. Mal ju na svedomí človek – vodič, ktorý sa snažil robotické auto preparkovať.

PC REVUE

Iný kraj, iný mrav

Za posledné dva mesiace som bol naozaj rozcestovaný, v priebehu 14 dní som bol na Ďalekom východe dvakrát. V predošlom úvodníku som opisoval pobyt v Číne a teraz sa pozrieme do Južnej Kórey, kde sme boli na pozvanie firmy Samsung. Aj keď to z pohľadu zo Slovenska vyzerá rovnako, krajiny v tomto regióne sa navzájom výrazne odlišujú. Južná Kórea, to je oveľa väčšia disciplína, obetavosť a aj hrdosť na svoju krajinu ako v Číne. Je zaujímavé, že domáci svoju krajinu nevolajú Kórea ako ľudia v „západnom svete“, ale Hanguk. Pýtal som sa, čo to znamená, a ak som to dobre pochopil, je to niečo ako republika veľkého národa Han. Od skončenia druhej svetovej vojny je Kórea rozdelená na severnú a južnú časť, pričom severnú časť volajú Čoson podľa 500 rokov trvajúceho kráľovstva. Rozdelenie cítiť všade, Južná Kórea žije v očakávaní nukleárneho útoku zo strany severného suseda. Keďže rozdelenie trvá už viac ako 60 rokov, pôvodné rodinné putá sú už často definitívne rozseknuté, údajne sa aj kórejčina v oboch častiach zmenila natoľko, že si vzájomne nie celkom dobre rozumejú. Večná škoda!

PC REVUE - OpenPark

Mobilná je budúcnosť. Sme na ňu ready? 


Tak som si dnes ráno v prehľade správ všimol info, že Facebook začal masovejšie zbierať telefónne čísla svojich používateľov, zdôvodňujúc to možnosťou obnovy hesla v prípade jeho zabudnutia. Keby som pár dní predtým nečítal analýzu predpovedajúcu, že ak sa Facebook viac neudomácni na mobilných zariadeniach, do roku 2020 sa dostane do úzadia (tak ako sa to „pritrafilo“ Yahoo), asi by som sa nad tým ani až tak nepozastavil. V kontexte s touto skutočnosťou mi však uvedená správa pripadá ako „nenápadný“ pokus reagovať na uvedenú hrozbu, ale najmä ako riadna „podpásovka“ na menej opatrných používateľov. Hoci možnosť obnovy hesla cez mobil používajú aj iní poskytovatelia, v prípade FCB táto snaha nadobúda trochu iný rozmer. Argumentácia možnosťou obnovenia zabudnutého hesla neobstojí, keďže to sa dá aj inými spôsobmi a bez použitia mobilu.

QUARK

Milí priatelia,
v našom vydavateľstve Perfekt, v ktorom vychádza aj časopis Quark, pripravujeme na vydanie veľmi zaujímavú knihu z pera popredných historikov, aká tu ešte vlastne nebola – Dejiny Uhorska. História tohto mnohonárodného štátu, ktorý vznikol v roku 1000 a trval do roku 1918, ako vieme, bola pestrá a búrlivá, takže sa je na čo tešiť. V pláne je i ďalšia nevšedná kniha – Kronika Jána z Turca. Autor, laický spisovateľ, sa v nej snažil zachytiť svoju dobu a kniha vyšla v latinčine po prvý raz 20. marca 1488 v Brne. Dnes, podľa všetkého, jestvujú už len tri exempláre. Jeden je v Turčianskom sv. Martine, v Slovenskej národnej knižnici. Ak sa nič nepredvídané nestane, na jeseň sa s ním bude môcť oboznámiť široká verejnosť v slovenskom preklade. Príprava vydania knihy po 500 rokoch už zamestnáva grafikov, dizajnérov a polygrafov. Je to nádherné dielo, máme sa na čo tešiť.

PC REVUE - OpenPark

Keď sa sci-fi mení na realitu

Všetci si dobre pamätáme kultové sci-fi snímky a zábery z blízkej budúcnosti, kde sa autá preháňajú nielen po zemi, ale aj vo vzduchu (Piaty element), ľudí obsluhujú androidi a kyborgovia, prípadne proti nim bojujú (Terminátor a spol.) a vôbec budúcnosť sa hmýri elektronickou háveďou rôzneho druhu.

Keď som tie filmy videl, vždy som tak potichu odhadoval, čo z toho sa neskôr v budúcnosti naozaj zmení na realitu a čo zostane len fikciou. Aj keď sa pokrok v niektorých technologických oblastiach dá približne odhadnúť, napriek tomu ma prekvapuje jeho rýchlosť, alternatívne smery vývoja a netradičné možnosti využitia. Niektoré novinky nasvedčujú tomu, že sci-fi sa mení na realitu skôr, ako by sme si mysleli.

Možno ste zaregistrovali, že americký štát Nevada udelil Googlu licenciu na testovanie áut autonómne jazdiacich na verejných cestách. Takéto autá budú mať poznávacie značky s červeným pozadím, pričom v ľavej časti značky sa bude nachádzať symbol nekonečna, ktorý má reprezentovať autá budúcnosti, písmená AU a na dolnej strane nápis Autonomous Vehicle. Ak sa autá časom dostanú do sériovej výroby, červené pozadie sa zmení na zelené.

PC REVUE

Aké to je, byť atrakciou

Priznávam, že napísať šťavnatý úvodník mi dá niekedy dosť zabrať. Hlavne vtedy, keď sa cez mesiac nič také zaujímavé nestane. To však určite nie je prípad tohto úvodníka. Počas minulých týždňov som sa nacestoval až-až. Začalo sa to niekedy okolo voľných májových dní, keď spoločnosť Samsung predstavovala Galaxy SIII v Londýne. Keďže sme na toto predstavenie smerovali až päťdesiati zo Slovenska, zohnať letenky na pravidelné lety bolo nemožné. Rozhodnutie tak padlo na súkromné lietadlo. To znie síce dobre, ale v skutočnosti je to skôr záruka netušených zážitkov. Predvídavo sme vyštartovali s dobrým časovým náskokom a leteli vrtuľovým ATR-kom smerom na Londýn. „Vrtuliak“ je niečo iné ako dnešné prúdové lietadlá. Strašne hučí a v porovnaní s „tryskáčmi“ sa vlastne vlečie ako slimák. Keď sme sa po hodinovom lete dostali nad Nemecko, ozval sa po prvýkrát kapitán lietadla. A začal skromne, tie slová si asi zapamätám do smrti. „Dobrý deň, mám pre vás mierne nepríjemnú správu.“ Priznávam, že v tejto chvíli som čakal niečo také, že v Londýne prší, prípadne nás čaká turbulencia, ale toto bolo iné. 

QUARK

Milí priatelia,


na oslavovanom aj preklínanom internete som objavil rozhovor s docentom Milošom Mikušom. Netradičný. Napísal výbornú kuchársku knihu Kuchár v gatiach.

Naše vydavateľstvo sídli v Bratislave, na Karpatskej ulici, tu je aj naše kníhkupectvo. Nad vchodom má nápis Kníhkupectvo Vojtecha Zamarovského. Vzniklo v čase, keď pán Zamarovský chodil k nám na veľmi príjemné návštevy. Keďže bol výnimočný autor, výnimočným sme urobili jeho kníhkupectvo a odvtedy v ňom dostanete všetky knihy z nášho vydavateľstva, aj novinky, o 30 percent lacnejšie ako kdekoľvek inde. To v drahej súčasnosti nie je málo. Keď som podvečer odchádzal z vydavateľstva, stál pri predajni vysoký štyridsiatnik a chcel vedieť, či by sa nepatrilo Vojtechovi Zamarovskému venovať viac pozornosti. Súhlasil som, lebo to bol človek, ktorý sa napriek nepriazni osudu tvrdou prácou presadil a stal svetoznámym. Jeho život je univerzálny recept na úspech najmä dnes, keď nás z médií ohlupujú pozlátkami.