PC REVUE - OpenPark

Zdieľanie ako koncept budúcnosti


Bez mučenia sa priznávam, že sa mi páčia myšlienky open source filozofie. Nejde pritom len o softvér postavený na báze otvoreného zdrojového kódu, ale o samotný koncept. Zdieľanie informácií, vedomostí a skúseností každému, kto ich dokáže využiť na dobrú vec, zlepšenie a v konečnom dôsledku na prospech všetkých, je chvályhodné a vyvoláva vo mne „dobré vibrácie“ :-).

Koncept sprístupnenia informácií je pritom podstatne starší ako IT, veď napr. recepty si gazdinky vymieňali odnepamäti. Isteže, inú námahu treba vložiť do vytvorenia nového receptu na rebarborový koláč a inú na high-end server. Rozumiem tomu, že investície do vývoja a výskumu sa musia vrátiť, ale nerozumiem patentovým sporom, napr. sporu Apple vs. Samsung o tom, kto prvý použil plochý displej či zaoblené rohy tabletu. Podobný pokus som zaznamenal dávnejšie aj u nás, keď jednej firme schválili priemyselný vzor elektronickej výmeny ekonomických údajov. Išlo v princípe o „novú“ myšlienku, že firmy si nemusia vzájomne posielať papierové faktúry, ale iba ich elektronické verzie. A firma sa následne pokúšala vydierať všetky právne subjekty na Slovensku, ktoré využívajú elektronickú výmenu dokumentov, aby im zaplatili licenčné poplatky. To, že Úrad priemyselného vlastníctva SR schválil tento priemyselný vzor dávno po tom, ako existovala EDI, je minimálne hodné počudovania. Takýto prístup vo mne, naopak, vyvoláva „zlé vibrácie“.  Sú však známe z histórie aj prípady, keď niektoré patenty boli dodatočne otvorené a sprístupnené. Henry Ford takto sprístupnil patent na dvojtaktový motor celej  automobilovej verejnosti po tom, čo v roku 1911 vyhral súdny spor s Georgeom Seldonom, na základe čoho sa výrobcovia áut následne dohodli na vzájomnom sprístupnení svojich patentov bez akejkoľvek finančnej úhrady. Dosah na vtedajší rozvoj automobilového priemyslu bol obrovský.

Zdieľanie otvorených vedomostí, vedeckých poznatkov, odborných skúseností či zdrojového softvérového kódu je už dnes bežné, hoci ešte stále nevyužíva naplno svoj potenciál. Existuje aj zdieľanie obsahu (hudby, filmov, softvéru či elektronických kníh), v drvivej väčšine sa však pohybuje na hrane, resp. za hranicou autorského zákona. To je škoda, ľudia si aj v minulosti bežne fyzicky požičiavali CD, DVD či knihy, neviem, prečo neexistuje možnosť vytvorenia ich elektronického zdieľania, ktoré by však rešpektovalo aj právny poriadok. Súhlasím, že treba zaplatiť odmenu autorom, vydavateľom, distribútorom, ale prečo napríklad nezmeniť pravidlá na zdieľanie obsahu trochu staršieho dáta alebo obsahu, z ktorého sa predalo už toľko kópií, že príjmy vysoko prekročili primeraný zisk všetkých zúčastnených strán. Čo keby napr. film starý 5 rokov stál len pár centov? Náklady na jeho požičanie by sa mohli uhradiť z reklamy uverejnenej pred jeho začiatkom. Druhá možnosť je darovanie alebo výmena CD, DVD a kníh, ktoré sme už 100-krát čítali a videli, niekomu inému, kto by sa im potešil, výmenou za niečo iné, čo by zase potešilo nás. Takéto projekty už vo svete existujú, príkladom je Swap.com alebo u nás Odkomunity.sk.

Ak sme sa od zdieľania nehmotných vedomostí a informácií dostali k zdieľaniu obsahu, môžeme sa posunúť ešte ďalej. V jednom škandinávskom meste (neviem, či to bolo vo Švédsku alebo Dánsku) som si na námestí všimol veľa zaparkovaných nezamknutých (!) bicyklov. Miestni ma poučili, že tu funguje spoločné využívanie a požičiavanie podľa toho, kto ich kedy potrebuje. Je pravda, že to boli trochu staršie kúsky, ale boli úplne funkčné a pojazdné. Vieme si predstaviť, ako by niečo také dopadlo u nás... No nemusí to tak byť navždy, môžeme to zmeniť, chce to však podstatnú zmenu kultúry národa a spoločenského vedomia. Je to proces, ktorý síce chvíľku potrvá, ale je reálne uskutočniteľný aj u nás. Podobná blízka myšlienka je podeliť sa o voľné miesta v autách či nevyužívané miestnosti v domoch či bytoch. Car-sharingu ci house-sharingu sa venuje už množstvo subjektov a odborníci mu predpovedajú skvelú budúcnosť. Podobne sa dá spoločne využívať či vymieňať si oblečenie, lístky na podujatia, záhradné náčinie, počítačovú techniku a pod.
Spoluspotrebiteľstvo je koncept, ktorý by mohol podstatne zmeniť náš súčasný svet, futurológovia ho označujú ako megatrend nadchádzajúcich časov. Rozumná voľba dneška už nie je vlastniť, ale podeliť sa. Načo mať veci, ktoré nám doma ležia, pričom niekto iný ich potrebuje a využije. Samozrejme, chce to veľkú dôveru a podstatne vyššiu úroveň vedomia. To sú však atribúty, ktoré sú dosiahnuteľné, a ľudia, ktorí vyznávajú podobné hodnoty, sa nájdu. Samozrejme, zo začiatku si to vyžaduje istú dávku opatrnosti. Vedľajším efektom konceptu deľby je aj ochrana životného prostredia, pribrzdenie kolotoča nekonečnej spotreby a dobrý pocit z toho, že sme niekomu pomohli. Keď sa raz pozrieme späť do histórie, budeme sa čudovať, prečo sme vôbec kedysi mali potrebu vlastniť toľko vecí.

V tejto súvislosti sa mi vybavuje môj obľúbený Majk Spirit, ktorý v jednej zo svojich hitoviek hlása: „Verím na zdieľanie a nemyslím tým Facebook.“ Musíme však na to ešte trošku dozrieť... :-)


PC REVUE 5/2012 OpenPark
Autor: Martin Drobný

PC REVUE

Nalejme si čistého vína


Ako väčšina vecí aj toto sa začalo úplne nevinne. Jedna z firiem sa veľmi správne rozhodla pre netradičné predstavenie svojich produktov vo vodnom svete. Keďže dnes je taká doba, že firmy sa spájajú v rámci krajín do väčšieho celku a prirodzeným spojením navždy ostane Slovensko a Česko, cestovali sme do Prahy. Pri plánovaní podujatia som organizátorom hovoril, že českú diaľnicu D1 z duše nenávidím, a to hlavne v autobuse, preto sme šli netradične vlakom. A bolo to oveľa pohodlnejšie, navyše súčasťou vlaku bol aj jedálenský vozeň, a tak cesta ubiehala rýchlo. Ako to však vo vlaku chodí, veci položené na stole sa pohybujú, a tak sa niekde medzi Brnom a Prahou stalo, že sme zrealizovali neplánovaný crash test môjho notebooku. Som povestný tým, že notebook vytiahnem pri každej, aj úplne nevhodnej príležitosti, keďže mám vždy niečo nedorobené, a teraz sa mi to stalo takmer osudným. Na notebook sa totiž kompletne vyliala dvojdecová fľaška červeného vína. Zostal funkčný, ale na displej niesol stopy toho incidentu – pod fóliu sa dostali kvapky vína. Je zaujímavé, že z istého pohľadu je teraz displej v tých pofľakovaných plochách výrazne jasnejší než inde. Asi by som mal tento poznatok oznámiť ako „zlepšovák“ výrobcovi. Príslovie „vo víne je pravda“ asi platí. Zatiaľ som si na túto ornamentovú podobu displeja zvykol, a keďže mám notebook ešte v záruke, u mňa sa časom ešte určite niečo pritrafí a navštívim servis.

PC REVUE

Notebook EXPO 2012 – úspešný ročník

Na konci marca redakcia PC REVUE zorganizovala už tretí ročník výstavy Notebook EXPO. Cieľom výstavy je to, aby sa mohli naši čitatelia, ale aj všetci ostatní stretnúť s nami osobne, naživo zistiť, ako vyzerajú najnovšie produkty, a zároveň sa aj dobre zabaviť. Vieme, že máte radi rôzne súťaže, a ak aj niečo vyhráte, radosť je dvojnásobná. Ako naši čitatelia ste dostali lístky zadarmo a na vašu účasť sme sa tešili. Samozrejme, do programu sme zaradili aj odborné prednášky našich partnerov aj redaktorov. Crash testy PC REVUE majú už takú povesť, že bez nich si takéto podujatie ani nemožno predstaviť. Organizovať výstavu v tomto rozsahu dá veľa práce, v redakcii sme to všetko museli zvládnuť popri príprave magazínu.

PC REVUE - OpenPark

Prichádza to aj zhora

Je po voľbách, karty sú rozdané a vyzerá to tak, že najbližšie štyri roky nás čaká vláda jednej strany. Skončil sa predvolebný boj a je dosť pravdepodobné, že hlasy zdola volajúce po dôslednom vyšetrení známych káuz, zmene volebného systému, väčšej otvorenosti vládnutia, občianskej spoločnosti a celkovej očiste spoločnosti stratia na razantnosti a postupne utíchnu. A to by bola veľká škoda, celonárodná debata o zmene smerovania tejto spoločnosti by mala pokračovať bez ohľadu na to, či sme pred voľbami alebo po nich a kto je aktuálne pri moci. Kultivácia spoločenského systému je proces, ktorý môže trvať roky aj desaťročia, ale dôležité je tento proces naštartovať a vytrvať v ňom.

QUARK

Milí priatelia,

Myslím si, že medzi všemožné burzy, kde sa obchoduje s vecami od výmyslu sveta, by mala pribudnúť burza nápadov. Na nej by sa predávali dobré literárne nápady, námety na poviedky, romány, články. Bolo by to aj spravodlivé, lebo autorov námetov obvykle spomenú v titulkoch filmov, no iného ocenenia sa im málokedy ujde. Keby takáto burza vznikla, ponúkol by som na ňu námet o revolučných technikách násilia, ktoré sa teraz celosvetovo testuje na nás všetkých. Viem, že tvorivci z cechu hackerov to vnímajú inak. Ale len to, že sa skupina občanov rozhodne proti niečomu, alebo za niečo bojovať, ešte neznamená, že majú pravdu. 

PC REVUE

„Wir müssen zusammenhalten“


Prezerám svoj archív článkov. Ten prvý, ktorý som napísal pre PC REVUE, pochádza z apríla roku 2005. Poriadne dávno – vtedy som bol také „mladé ucho“ a potreboval som ešte trocha vychovať, hlavne z novinárskeho hľadiska. Za tých sedem rokov sa veľa zmenilo, pre mňa tento čas znamenal obrovské množstvo skúseností, zážitkov, stretnutí s mnohými zaujímavými ľuďmi. Niekedy to boli síce aj dlhé prebdené noci tesne pred termínmi odovzdania – vždy si nechávam veci na poslednú chvíľu, o tom by vám vedeli Ondrej s Xéniou veľa rozprávať. Dlhé noci v práci však vykompenzovali netradičné služobné cesty po rôznych kútoch sveta. Cestovanie mám rád, priznávam. Potom však treba otestovať 20 notebookov v priebehu pár dní a musím vám povedať, že vtedy by som robil radšej čokoľvek iné (asi aj sneh odhrabával) ako opakovať 20-krát tie isté úkony. A potom zas prídu tie pekné chvíle. A takto to ide hore-dole, hore-dole ako v živote každého. Po toľkých rokoch sa ma už moji známi ani nepýtajú, kde aktuálne pracujem, vždy sa iba uistia: „Stále v PC REVUE?“ A ja sa iba usmejem. Hovorí sa, že po siedmich rokoch treba zmeniť prácu, o sedemročnej hranici sa hovorí myslím aj vo vzťahoch. Ja by som však svoj vzťah s PC REVUE meniť nechcel, takže tu budem spolu s vami, až kým to pôjde. Teraz by sme mohli chvíľu debatovať o tom, aké je ťažké vydávať časopis v tejto ekonomicky náročnej dobe na takom malom trhu, ako je Slovensko. Každá  minca však má aj svoju druhú stranu, o ktorej by som rád... Ide o vzťahy.

PC REVUE - OpenPark

Technológie trochu inak


Slovenská pospolitosť riešila uplynulých pár mesiacov kauzu Gorila, protestné zhromaždenia občanov, útoky na webové servery pod vlajkou hnutia Anonymous či blížiace sa voľby. Ani sme si možno neuvedomili, akú dôležitú úlohu hrali vo všetkých prípadoch informačné a komunikačné technológie. A akú ešte významnejšiu úlohu môžu zohrať v budúcnosti.

V prípade Gorily to bolo umiestnenie uniknutých informácií zo SIS na webové stránky a ich prelinkovanie cez sociálne siete a masmédiá. Pred nástupom internetu, čo na pripomenutie nebolo až tak dávno (asi 20 rokov dozadu), by sa takéto informácie šírili medzi ľuďmi v papierovej podobe omnoho pomalšie, rádovo týždne a mesiace. Pred 30 rokmi by medzi nimi kolovali ešte asi ako ošúchané samizdaty... Rovnako aj počet občanov, ku ktorými by sa takéto informácie dostali, by bol neporovnateľne menší. Takto si v priebehu pár hodín mohlo tajné spisy prelistovať celé Slovensko. A nikoho to nestálo ani cent.

QUARK

Milí priatelia,

Z informácií, čo sa nás valia z médií, som sa dozvedel, že do roku 2030 sa spotreba elektrickej energie vo svete zvýši o 100 %. Najskôr sa mi to zdalo veľmi nadsadené, no uvedomil som si, že to napokon môže byť aj pravda, alebo sa to k nej môže blížiť. Na prvý pohľad by sa zdalo, že boj za úsporu energie, ktorý vidíme napríklad aj na energetických štítkoch nalepených na všemožné spotrebiče, úspešne napreduje. Ja mám tento dojem vždy, keď vidím napríklad v obchode práčku v triede A s tromi plusmi a pri tej so štyrmi áčkami si myslím, že by azda mala energiu aj produkovať. Samozrejme, je to len dôsledok marketingového útoku, ktorý, priznajme sa, z nás robí tvory so stratou zdravého úsudku. 

PC REVUE - OpenPark

Oči ako brána do duše


Určite ste to už zažili veľakrát. Stretnete na ulici neznámeho človeka, pozriete sa mu do očí a niečo medzi vami prebehne. Porozumenie? Sympatia? Spriaznenosť? Je jedno, či to je muž, žena, či je starý alebo mladý, viac alebo menej zaujímavý. Nič o ňom neviete a možno ho už ani nikdy neuvidíte, nemusíte spolu prehovoriť ani jedno slovo. A predsa stačí jeden pohľad do očí, ktorý možno vyvolá malý náznak úsmevu, a pocítite niečo príjemné, pozitívne, blízke. Stáva sa mi to pomerne často. Raz to je pokladníčka v obchode, brigádnik strážiaci parkovisko či úradník nejakej inštitúcie. Sú to obyčajní ľudia ako my všetci, prezrádzajú ich iba oči. Láskavé, dobré, pokojné. Je to taký malý zázrak, oáza pokoja, pozitívnej energie a pre mňa vždy spúšťač dobrej nálady na celý deň .

PC REVUE

Aj so slovenčinou sa dá presadiť vo svete

Opäť prišiel začiatok roka a v čase, keď na Slovensku ešte panovalo obdobie vianočných prázdnin, leteli sme do Las Vegas na výstavu CES. V tomto vydaní nájdete takmer dvojhodinové video so slovenskými titulkami, ktoré sme rozdelili podľa ucelených prezentácií do 12 častí, pripravili sme megareportáž, fotogalériu a aj obľúbený článok o ďalších zážitkoch z ciest. CES je dôležitá výstava a je dobré byť priamo na mieste. Z redakcie sme cestovali dvaja, šiel so mnou aj Jožo Orgonáš, ale leteli sme tentoraz inými leteckými spoločnosťami. Ja som zo Slovenska odišiel ráno na sviatok trojkráľový, so šoférom som sa dohodol na 7. hodinu, hoci lietadlo letelo až o 10:25. Zmenil som pôvodný termín o hodinu skôr, lebo u nás predpovedali husté sneženie. Prišla siedma hodina a šoféra nikde. Čakal som štvrťhodinu, a keď sa nič nedialo, začal som baliť veci do svojho auta. Nechať auto na letiskovom parkovisku vo Viedni je síce poriadne drahý špás, ale zmeškať let som určite nechcel. Keď som už bol autom na polovicu von, zavolal mi šofér, že o 15 minút je u mňa. Našťastie meteorológovia sa sekli, po snežení nebolo aj chýru, a tak som mal čas. O 15 minút som už sedel vedľa šoféra, ktorý mi vysvetlil, že na Dlhých Dieloch jeho auto zablokovalo iné auto s tým, že vodič tam nechal číslo na mobil pre prípad nutnosti. Lenže zobudiť ho vo sviatok pred siedmou ráno nebolo až také jednoduché. Na letisko som sa dostal v poriadku, stihol som všetky úkony, ktoré pred takouto cestou robím, a okolo 10. hodiny som už sedel v lietadle.