BEZ MOBILU ANI NA KROK
Určite sa už každý z vás teší na dovolenku. Aj časopis BCMOBIL & TECHBOX si ju určite zaslúži, a tak sme sa v redakcii rozhodli, že rovnako, ako minulý rok, mu ju doprajeme. Nehľadajte ho preto v stánkoch či na predajniach v auguste; číslo, ktoré držíte v rukách vám však určite zaručí zaujímavé čítanie počas dvoch najhorúcejších letných mesiacov. Ak plánujete za oddychom vycestovať do zahraničia, rozhodne si nenechajte ujsť hlavnú tému dvojčísla - roaming. Tú vám pravidelne prinášame každý rok a pozorní čitatelia si určite všimnú, ako sa rozrastajú roamingové ponuky či destinácie a zároveň sa znižujú ceny hovorov v zahraničí, najmä v krajinách Európskej únie. K tomuto prispeli i regulácie zo strany Európskej únie, tzv. eurotarify, ktoré nám zabezpečia znižovanie roamingových cien ešte i v budúcom roku. Nezabudnite, že v zahraničí platíte i za prijatý hovor. Je to síce na prvý pohľad absurdné, na druhej strane si musíme uvedomiť, že za našu komunikáciu v zahraničí platí náš operátor svojmu roamingovému partnerovi. Princíp je jednoduchý, keďže ten, kto vám telefonuje nemusí vedieť, že práve ležíte na pláži pri mori, bolo by nevhodné, aby platil drahší hovor do zahraničia v domnení, že vám telefonuje na Slovensko. A tak si hovor zaplatíte. Dnes však už môžete prijímať hovory v rámci akciových ponúk operátorov celkom výhodne a rozhodne nemusíte zaplatiť stovky korún, najmä ak ste v krajinách EÚ. Operátori si pripravili niekoľko variánt, ako vaše telefonovanie zvýhodniť, napriek tomu komunikácia v zahraničí nie je najlacnejšia a je dobré sa na ňu pripraviť. Bez mobilu si však dovolenku v zahraničí sám neviem predstaviť. Skôr ako teda vycestujete, určite si prečítajte článok o roamingu. Sprehľadnili sme pre vás ceny volaní jednotlivých roamingových ponúk operátorov v najobľúbenejších destináciách.
Mobil v zahraničí však nemusí slúžiť len na komunikáciu. Presvedčil som sa o tom minulý rok. Trávil som totiž dovolenku v Čiernej Hore a vedzte, že bolo čo fotografovať. Aby som nemusel so sebou brať i notebook, kúpil som si do fotoaparátu pamäťovú kartu s dostatočnou kapacitou a fotil a fotil. Na moje nemilé prekvapenie nebolo možné po návrate z dovolenky z úplne novej pamäťovej karty načítať ani jednu fotografiu. Nepomohla ani záchrana cez špeciálny softvér a tak karta odišla na reklamáciu. Dostal som síce novú, ale fotografie boli nenávratne preč. Spomienkou na túto dovolenku je tak len niekoľko fotografií vytvorených mobilným telefónom... preto ak nemáte možnosť zálohovať si fotografie priamo na dovolenke, odporúčam fotografovať aj s mobilom. Dnes sú už dostupné naozaj kvalitné fotomobily. Špeciálne na tohtoročné leto by som odporučil napríklad nový Sony Ericsson C702 aj s GPS, ktorý dokonca vydrží i nejaké to ošplechnutie vodou. Síce sme jeho recenziu vzhľadom na termín uzávierky časopisu nestihli do letného dvojčísla pripraviť, ale kúpiť si ho už môžete. Z mobilu môžete fotografie poslať i cez e-mail či prostredníctvom MMS správy vašim známym a potešiť ich tak autentickým pozdravom priamo z pláže či výletu.
Verím, že vás zaujmú i ďalšie stránky letného dvojčísla. Z recenzií by som rád upozornil na dotykový Samsung F480, ktorý sa začal predávať aj v ponuke operátora T-Mobile za veľmi priaznivú cenu. Vylepšením prešla i obľúbená Nokia 6300, ktorá môže byť tiež dobrým kamarátom na dovolenke, najmä vďaka podpore Wi-Fi. Môžete tak pri čakaní na letisku, či pri popíjaní drinku v reštaurácii surfovať na internete bez poplatku. Síce som spomínal, že ma minulý rok zachránili fotografie z mobilného telefónu, rozhodne stojí za to vziať si na dovolenku poriadny foťák. Naším tipom je Fujifilm FinePix S100fs či Samsung GX-20. Ak vám nestačí fotografia, prečítajte si recenziu na jednu z najmenších Full HD kamier Sony Handycam HDR-TG3. A ak plánujete cestu na dovolenku vlastným autom, určite si prelistujte veľký prehľad GPS autonavigácií. Ak by vám tieto informácie nestačili, mám pre vás ešte jeden tip. V stánkoch nájdete aj úplne novýčasopis NAVIBOX leto 2008, venovaný výlučne GPS navigáciám, ktorý ponúka až 37 podrobných recenzií autonavigácií a množstvo zaujímavého čítania s tématikou GPS.
Čo dodať? Užívajte si leto tak, ako to máte najradšej. Najlepšie aj s mobilom. A nezabudnite, že 11. septembra 2008 sme tu opäť s novým číslom BCMOBIL & TECHBOX 9/2008.
BCMOBIL & TECHBOX 7-8/2008 Editorial
Autor: Roman Calík
utorok 1. júla 2008
PC REVUE - OpenPark
Plán B
oddelenie dá do poriadku, odstráni softvérovú chybu alebo nahodí záložný server a maily začnú chodiť. Hurá...
Toto všetko sú len malé technické problémy, ktoré nás na chvíľu vytrhnú z denného kolobehu a pripomenú našu závislosť od technológií. Ako je dobre, keď fungujú, a aký problém nastane, keď vypadnú. A fakt, že medzi normálnym stavom prevádzky a problémom, zmätkom, starosťami je niekedy len veľmi tenká deliaca čiara. Pokiaľ pre bežného používateľa alebo menšiu firmu nie je výpadok pár minút alebo hodín až taký veľký problém, pre veľkú organizáciu s kritickými aplikáciami (burza, armáda, nemocnica atď.) je to udalosť, ktorá môže mať fatálne následky. Preto sú na takéto krízové situácie pripravené a majú vždy v zálohe nejaké náhradné riešenie (motorgenerátory, klastrové serverové riešenia, záložné pripojenia na internet, dedikované siete atď.). Keďže ide iba o technické prostriedky, dá sa v prípade ich výpadku našťastie použiť náhradné riešenie, je to len otázka správnej stratégie a dostatku finančných prostriedkov. Ale plán B skoro vždy existuje.
Trochu inak to vyzerá v bežnom živote, keď sa nedá použiť technická alternatíva. So situáciami, keď nastane odchýlka oproti normálu vplyvom počasia, ľudského faktora, organizačných zmien a pod., sa stretávame stále a každodenne a snažíme sa ich nejako riešiť – viac či menej úspešne. Keď nasneží a doprava v meste kolabuje, skúšate sa prešmyknúť bočnými uličkami. Niektoré odchýlky oproti normálu sú krátkodobé a takmer bezvýznamné, iné sú kritickejšie a spoločnosť sa z nich spamätáva dlhšie a bolestnejšie (zemetrasenie, cunami, teroristické útoky atď.). Ale nakoniec sa po nejakom čase situácia vráti plus mínus do „normálu“. Ľudia sa poučia, prijmú sa nejaké opatrenia (žiaľ, väčšinou až „po“) a ide sa ďalej.
Sú však aj iné „odchýlky od normálu“, ktoré sa už nevrátia do predchádzajúceho stavu, z ktorých sa nedá poučiť až „po“ a ktoré môžu mať fatálne následky na celú civilizáciu. Sú to veci, ktoré ma, priznávam sa, dosť desia a neviem, ako sa s nimi ľudstvo vyrovná. Nie je ich málo: ropa, globálne otepľovanie, pitná voda, potraviny. Všetko sú to strategické zložky potrebné na život. Ich nedostatok sa prejavuje už teraz a v najbližších desaťročiach sa ich úroveň stane kritickou. Už teraz však vidíme, aká nesmierne citlivá a krehká je pomyselná „normálna situácia“. Stačí malý impulz (politický, meteorologický, ekonomický, ideologický...) a celá sústava sa tak rozkmitá, že len veľmi ťažko a veľmi pomaly sa dokáže stabilizovať. Zlá správa je, že s klesajúcou úrovňou zásob bude intenzita impulzov už len rásť. Dokážeme odhadnúť, aká je miera pružnosti a adaptability systému ustáť tieto zmeny? Vieme predvídať následky? Máme pripravené opatrenia, ako ich zvládnuť, máme nejaký plán B?
Obávam sa, že nijaký plán B neexistuje a ani nemôže existovať. Jestvuje možno len súbor opatrení (znižovanie emisií skleníkových plynov, spotreby paliva v dopravných prostriedkoch a pod.), ktoré sa začali uplatňovať, do akej miery však budú účinné, to sa dozvieme až neskôr. Časom určite prídu na rad aj podstatne tvrdšie opatrenia, lenže naša moderná civilizácia je už veľmi rozmaznaná a veru neviem, ako sa s nimi vyrovnáme. Dokážeme to urobiť civilizovane alebo nás čakajú konflikty? V krízovej situácii sa ľudia nesprávajú vždy ako ľudia... Ja sa snažím dúfať že v tejto skúške obstojíme a preukážeme svoj nárok na používanie označenia „civilizovaná spoločnosť“.
Určite som nechcel touto úvahou nikoho strašiť a radšej by som sa zamýšľal nad novými objavmi vo vede a technike, ktoré by šmahom ruky dokázali zabezpečiť dostatok energie, potravy a vody pre celé ľudstvo a popritom ozdraviť našu krásnu planétu. Ale o ničom takom, žiaľ, neviem. V tomto prípade nepoznám žiadny plán B. Ak vy áno, prosím, potešte ma. Ale aby sme nekončili tak pesimisticky, pridávam výzvu: študujte, rozmýšľajte, hľadajte riešenia. A popri tom: Carpe diem! :-)
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 7/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
oddelenie dá do poriadku, odstráni softvérovú chybu alebo nahodí záložný server a maily začnú chodiť. Hurá...
Toto všetko sú len malé technické problémy, ktoré nás na chvíľu vytrhnú z denného kolobehu a pripomenú našu závislosť od technológií. Ako je dobre, keď fungujú, a aký problém nastane, keď vypadnú. A fakt, že medzi normálnym stavom prevádzky a problémom, zmätkom, starosťami je niekedy len veľmi tenká deliaca čiara. Pokiaľ pre bežného používateľa alebo menšiu firmu nie je výpadok pár minút alebo hodín až taký veľký problém, pre veľkú organizáciu s kritickými aplikáciami (burza, armáda, nemocnica atď.) je to udalosť, ktorá môže mať fatálne následky. Preto sú na takéto krízové situácie pripravené a majú vždy v zálohe nejaké náhradné riešenie (motorgenerátory, klastrové serverové riešenia, záložné pripojenia na internet, dedikované siete atď.). Keďže ide iba o technické prostriedky, dá sa v prípade ich výpadku našťastie použiť náhradné riešenie, je to len otázka správnej stratégie a dostatku finančných prostriedkov. Ale plán B skoro vždy existuje.
Trochu inak to vyzerá v bežnom živote, keď sa nedá použiť technická alternatíva. So situáciami, keď nastane odchýlka oproti normálu vplyvom počasia, ľudského faktora, organizačných zmien a pod., sa stretávame stále a každodenne a snažíme sa ich nejako riešiť – viac či menej úspešne. Keď nasneží a doprava v meste kolabuje, skúšate sa prešmyknúť bočnými uličkami. Niektoré odchýlky oproti normálu sú krátkodobé a takmer bezvýznamné, iné sú kritickejšie a spoločnosť sa z nich spamätáva dlhšie a bolestnejšie (zemetrasenie, cunami, teroristické útoky atď.). Ale nakoniec sa po nejakom čase situácia vráti plus mínus do „normálu“. Ľudia sa poučia, prijmú sa nejaké opatrenia (žiaľ, väčšinou až „po“) a ide sa ďalej.
Sú však aj iné „odchýlky od normálu“, ktoré sa už nevrátia do predchádzajúceho stavu, z ktorých sa nedá poučiť až „po“ a ktoré môžu mať fatálne následky na celú civilizáciu. Sú to veci, ktoré ma, priznávam sa, dosť desia a neviem, ako sa s nimi ľudstvo vyrovná. Nie je ich málo: ropa, globálne otepľovanie, pitná voda, potraviny. Všetko sú to strategické zložky potrebné na život. Ich nedostatok sa prejavuje už teraz a v najbližších desaťročiach sa ich úroveň stane kritickou. Už teraz však vidíme, aká nesmierne citlivá a krehká je pomyselná „normálna situácia“. Stačí malý impulz (politický, meteorologický, ekonomický, ideologický...) a celá sústava sa tak rozkmitá, že len veľmi ťažko a veľmi pomaly sa dokáže stabilizovať. Zlá správa je, že s klesajúcou úrovňou zásob bude intenzita impulzov už len rásť. Dokážeme odhadnúť, aká je miera pružnosti a adaptability systému ustáť tieto zmeny? Vieme predvídať následky? Máme pripravené opatrenia, ako ich zvládnuť, máme nejaký plán B?
Obávam sa, že nijaký plán B neexistuje a ani nemôže existovať. Jestvuje možno len súbor opatrení (znižovanie emisií skleníkových plynov, spotreby paliva v dopravných prostriedkoch a pod.), ktoré sa začali uplatňovať, do akej miery však budú účinné, to sa dozvieme až neskôr. Časom určite prídu na rad aj podstatne tvrdšie opatrenia, lenže naša moderná civilizácia je už veľmi rozmaznaná a veru neviem, ako sa s nimi vyrovnáme. Dokážeme to urobiť civilizovane alebo nás čakajú konflikty? V krízovej situácii sa ľudia nesprávajú vždy ako ľudia... Ja sa snažím dúfať že v tejto skúške obstojíme a preukážeme svoj nárok na používanie označenia „civilizovaná spoločnosť“.
Určite som nechcel touto úvahou nikoho strašiť a radšej by som sa zamýšľal nad novými objavmi vo vede a technike, ktoré by šmahom ruky dokázali zabezpečiť dostatok energie, potravy a vody pre celé ľudstvo a popritom ozdraviť našu krásnu planétu. Ale o ničom takom, žiaľ, neviem. V tomto prípade nepoznám žiadny plán B. Ak vy áno, prosím, potešte ma. Ale aby sme nekončili tak pesimisticky, pridávam výzvu: študujte, rozmýšľajte, hľadajte riešenia. A popri tom: Carpe diem! :-)
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 7/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
QUARK - Redakčný monitor
Práve som dočítala prognostickú štúdiu zahraničných autorov a dosť dlho mi trvalo, kým som si uvedomila, čo všetko nás, podľa názoru výskumníkov, čaká. Nebolo to príjemné čítanie, pretože podľa ich predpovedí sa v priebehu najbližších desiatich rokov sociálne rozdiely vo svete natoľko prehĺbia, že možno očakávať vznik takzvaných sociálnych vojen. No našla som tam aj zaujímavé prognózy pre médiá. Vedci predpokladajú, že najneskôr do desiatich rokov zaniknú komerčné televízie, keď sa šírenie televízneho signálu presťahuje na internet. Rovnako predpokladajú, že zanikne aj denná tlač v súčasnej podobe, pretože spotrebúva veľa surovín a energií, počnúc výrobou a spracovaním papiera, tlačou, distribúciou až po jej likvidáciu. Príčinou je krátka životnosť denníkov, veď vraj nič nie je staršie ako denník večer. Očakáva sa, že sa viac rozšíri tlačenie článkov na domácich tlačiarňach. To, čo vás zaujme, si z internetu vytlačíte na špeciálny papier, ktorý sa po prečítaní bude dať očistiť a použiť znova. Skrátka, ekológia ako vyšitá. Čo ma však, priznám sa, potešilo, zánik mesačníkov sa (zatiaľ) neočakáva, lebo ide o médiá s dlhou aktuálnosťou, teoreticky určené na čítanie počas celého mesiaca. Takže, milí moji čitatelia, ešte máme hádam spoločnú budúcnosť pred sebou a ja by som vás chcela o tej našej, spoločnej QUARK-ovskej, aspoň trochu poinformovať.
Hoci práve vrcholí leto, dovolenky sú v plnom prúde, my už pripravujeme jesenné čísla QUARK-u, uvažujeme nad zmenami, ktoré by sme chceli urobiť v záujme zvýšenia kvality časopisu v budúcom roku a medzitým dumáme, čo nám prinesie euro. Tento euro-kvíz mi tuším aj robí vrásky, pretože dnes, keď píšem tieto riadky, ešte nepoznám budúci referenčný kurz eura a nikto nevie, čo bude. Ak budeme novú cenu QUARK-u v eurách zaokrúhľovať, musí to byť smerom dole, a tak môže teoreticky každý výtlačok zlacnieť až o 49 halierov. Poviete si, je tam toho, pár halierov. No keď si to vynásobíte mnohými tisícami každomesačných výtlačkov a ešte aj mesiacmi v roku, počas ktorých musíme tlačiarni, distribúcii, a každému, kto je na výrobe QUARK-u zainteresovaný, zaplatiť faktúru, ľahko zistíte, že to až tak málo nebude. Bolo však rozhodnuté, nuž ostáva iba dúfať, že to nedopadne tak zle, ako by mohlo...
Nech nás už konverzia ceny zasiahne akokoľvek, od budúceho roku pripravujeme niekoľko zásadných zmien a niektoré zavádzame postupne. Napríklad skrátime dĺžky textov. Fakt, že (všetci) máme menej času na čítanie, treba akceptovať. Budeme sa snažiť hľadať také obrázky a ilustrácie, ktoré poskytnú veľa informácií. Obrázkom možno nahradiť dlhé riadky textu a obrazové informácie, presnejšie informácie poskytované obrázkom, sa predsa len získavajú rýchlejšie, krátkym pohľadom.
Chceme zaviesť niektoré nové rubriky a to, o čom si myslíme, že je časom prekonané, zrušíme. Budeme sa snažiť o rozširovanie multimediálnej základne QUARK-u, najmä dopĺňaním časopisu digitálnymi nosičmi. Je toho dosť, o čom debatujeme, hodnotíme a prehodnocujeme, napokon uvidíte, aký bude výsledok.
Len mesiac prešiel, odkedy sme mali v QUARK-u vložené DVD Futuris s popularizačnými televíznymi reláciami, a už by som vám chcela oznámiť potešujúcu správu, že ďalšie vydanie takéhoto bezplatného DVD nás čaká o dva mesiace v septembri – ak tlačové oddelenie Európskej komisie pre vedu a výskum dodrží slovo a pošle nám ich. Do tretice by sme vás mali takto obdarovať v decembrovom čísle. Tak sa nechajme prekvapiť, či sa to podarí. DVD-čiek nám vždy dodajú presný počet podľa množstva výtlačkov, tak sa nemôžete spoliehať, že vám ich dodatočne budeme môcť poslať. Ak nechcete o ne prísť, najjednoduchšou cestou je objednať si časopis. Okrem toho, že majú DVD zaujímavý obsah, sú v siedmich jazykových mutáciách, čím sú atraktívne ako užitočná učebná pomôcka v školách pri vyučovaní cudzích jazykov alebo doma pri opakovaní si angličtiny, francúzštiny, nemčiny, taliančiny, španielčiny, ruštiny či portugalčiny.
Krásne leto vám želá
Jana Matejíčková
QUARK 7/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
Hoci práve vrcholí leto, dovolenky sú v plnom prúde, my už pripravujeme jesenné čísla QUARK-u, uvažujeme nad zmenami, ktoré by sme chceli urobiť v záujme zvýšenia kvality časopisu v budúcom roku a medzitým dumáme, čo nám prinesie euro. Tento euro-kvíz mi tuším aj robí vrásky, pretože dnes, keď píšem tieto riadky, ešte nepoznám budúci referenčný kurz eura a nikto nevie, čo bude. Ak budeme novú cenu QUARK-u v eurách zaokrúhľovať, musí to byť smerom dole, a tak môže teoreticky každý výtlačok zlacnieť až o 49 halierov. Poviete si, je tam toho, pár halierov. No keď si to vynásobíte mnohými tisícami každomesačných výtlačkov a ešte aj mesiacmi v roku, počas ktorých musíme tlačiarni, distribúcii, a každému, kto je na výrobe QUARK-u zainteresovaný, zaplatiť faktúru, ľahko zistíte, že to až tak málo nebude. Bolo však rozhodnuté, nuž ostáva iba dúfať, že to nedopadne tak zle, ako by mohlo...
Nech nás už konverzia ceny zasiahne akokoľvek, od budúceho roku pripravujeme niekoľko zásadných zmien a niektoré zavádzame postupne. Napríklad skrátime dĺžky textov. Fakt, že (všetci) máme menej času na čítanie, treba akceptovať. Budeme sa snažiť hľadať také obrázky a ilustrácie, ktoré poskytnú veľa informácií. Obrázkom možno nahradiť dlhé riadky textu a obrazové informácie, presnejšie informácie poskytované obrázkom, sa predsa len získavajú rýchlejšie, krátkym pohľadom.
Chceme zaviesť niektoré nové rubriky a to, o čom si myslíme, že je časom prekonané, zrušíme. Budeme sa snažiť o rozširovanie multimediálnej základne QUARK-u, najmä dopĺňaním časopisu digitálnymi nosičmi. Je toho dosť, o čom debatujeme, hodnotíme a prehodnocujeme, napokon uvidíte, aký bude výsledok.
Len mesiac prešiel, odkedy sme mali v QUARK-u vložené DVD Futuris s popularizačnými televíznymi reláciami, a už by som vám chcela oznámiť potešujúcu správu, že ďalšie vydanie takéhoto bezplatného DVD nás čaká o dva mesiace v septembri – ak tlačové oddelenie Európskej komisie pre vedu a výskum dodrží slovo a pošle nám ich. Do tretice by sme vás mali takto obdarovať v decembrovom čísle. Tak sa nechajme prekvapiť, či sa to podarí. DVD-čiek nám vždy dodajú presný počet podľa množstva výtlačkov, tak sa nemôžete spoliehať, že vám ich dodatočne budeme môcť poslať. Ak nechcete o ne prísť, najjednoduchšou cestou je objednať si časopis. Okrem toho, že majú DVD zaujímavý obsah, sú v siedmich jazykových mutáciách, čím sú atraktívne ako užitočná učebná pomôcka v školách pri vyučovaní cudzích jazykov alebo doma pri opakovaní si angličtiny, francúzštiny, nemčiny, taliančiny, španielčiny, ruštiny či portugalčiny.
Krásne leto vám želá
Jana Matejíčková
QUARK 7/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
QUARK
Milí priatelia,
dnes to bude o ľuďoch. Pred pár rokmi nás vo vydavateľstve navštívil vzácny človek, významný vedec a národovec, pán profesor Fuska. Zaujímal sa o možnosť vydať u nás knihu venovanú generálovi francúzskej armády, vedcovi, diplomatovi a politikovi - Milanovi R. Štefánikovi. Mňa zase zaujímal mechanizmus pôsobenia liečivej vody, ktorému sa v tom čase pán profesor venoval. Priznám sa, dovtedy som považoval takzvané liečivé vody, vďaka ktorým vznikli aj naše kúpele, viac za miesto relaxácie ako za liečiace médium. Pán profesor ma z omylu vyviedol a som rád, že v tomto Quarku sa o tomto našom významnom vedcovi dozviete viac.
Pred niekoľkými týždňami došlo v mojom pomerne blízkom okolí k smutnej udalosti. Tragicky zomrel sedemnásťročný študent. Ťarchu mučivého smútku vie oceniť len ten, kto niečo podobné prežil. Zaujímavé bolo sledovať správanie jeho spolužiakov a priateľov. V týchto mladých mužoch a devách došlo k takej erupcii žiaľu a nefalšovaného demonštrovaného smútku, ktorý by podľa cynického obrazu formovaného našimi médiami nikto ani vo sne nečakal. Konfrontácia tvrdého zásahu do citlivých duší vyvolala skutočné smútočné spoločenstvo. Ukázala, že naša mlaď síce nenosí gloriolu, ale že má v sebe hlboko zakorenené ľudské cítenie a nehanbí sa ho aj ukázať. V tej tme traumatizujúcej tragédie sa zaskvel jagot priateľstva, spolupatričnosti, prežívania čistého, aj keď smutného citu a dôkaz, že sa o osud našej krajiny nemusíme báť, lebo tu dorastá generácia, ako spieva Mojmír II. v Suchoňovom Svätoplukovi: ... spravodlivo viesť ďalej našu ríšu v duchu závetu lásky a svornosti.
Potešil ma aj fakt, že „nastala" školská reforma. Po novembri ´89 sa odkiaľsi vynorilo toľko „odborníkov" na školstvo, ako keby sme vzdelávali len pedagógov. Navyše, viaceré politické zoskupenia sa postarali o jeho devastáciu. A čo si budeme nahovárať, u nás si diplom možno aj kúpiť. Nie síce v obchode, ale - ide to. Chcem veriť, že školská reforma, tento významný a potrebný proces, vráti učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti, škole autoritu a naozaj vzdelávaciu funkciu a vyženie z tohto chrámu múdrosti nehodných kupcov. Páni učitelia, veľmi vám držím palce.
Nadväzujúc na problematiku školstva, už dlho ma trápi otázka, aké vzdelanie musí mať poslanec Národnej rady. Urobil som si dokonca súkromnú anketu medzi známymi, no nikto nevedel. Asi by malo platiť, že komu dal Boh úrad, dal mu aj rozum. No vieme, že táto sentencia má parodický tón. Zišlo mi to na um, keď nedávno týždne horlivo besedovali naši zákonodarcovia v médiách o tom, ako treba potrestať poslanca, ktorého vraj podpisuje na prezenčke niekto iný. Jasné, poriadok by mal byť a takéto pubertálne javy v našej najvyššej ustanovizni nemajú miesto. No myslím si, že by tam nemali byť ani poslanci, ktorí sa namiesto tvorby a skvalitňovania zákonov vyžívajú vo formálnych banalitách. Nemali by sme mať my občania možnosť takýchto expertov odvolať z funkcie? Sci-fi? Asi! Ale aj tak!
Príjemné leto
Eduard Drobný
QUARK 7/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
dnes to bude o ľuďoch. Pred pár rokmi nás vo vydavateľstve navštívil vzácny človek, významný vedec a národovec, pán profesor Fuska. Zaujímal sa o možnosť vydať u nás knihu venovanú generálovi francúzskej armády, vedcovi, diplomatovi a politikovi - Milanovi R. Štefánikovi. Mňa zase zaujímal mechanizmus pôsobenia liečivej vody, ktorému sa v tom čase pán profesor venoval. Priznám sa, dovtedy som považoval takzvané liečivé vody, vďaka ktorým vznikli aj naše kúpele, viac za miesto relaxácie ako za liečiace médium. Pán profesor ma z omylu vyviedol a som rád, že v tomto Quarku sa o tomto našom významnom vedcovi dozviete viac.
Pred niekoľkými týždňami došlo v mojom pomerne blízkom okolí k smutnej udalosti. Tragicky zomrel sedemnásťročný študent. Ťarchu mučivého smútku vie oceniť len ten, kto niečo podobné prežil. Zaujímavé bolo sledovať správanie jeho spolužiakov a priateľov. V týchto mladých mužoch a devách došlo k takej erupcii žiaľu a nefalšovaného demonštrovaného smútku, ktorý by podľa cynického obrazu formovaného našimi médiami nikto ani vo sne nečakal. Konfrontácia tvrdého zásahu do citlivých duší vyvolala skutočné smútočné spoločenstvo. Ukázala, že naša mlaď síce nenosí gloriolu, ale že má v sebe hlboko zakorenené ľudské cítenie a nehanbí sa ho aj ukázať. V tej tme traumatizujúcej tragédie sa zaskvel jagot priateľstva, spolupatričnosti, prežívania čistého, aj keď smutného citu a dôkaz, že sa o osud našej krajiny nemusíme báť, lebo tu dorastá generácia, ako spieva Mojmír II. v Suchoňovom Svätoplukovi: ... spravodlivo viesť ďalej našu ríšu v duchu závetu lásky a svornosti.
Potešil ma aj fakt, že „nastala" školská reforma. Po novembri ´89 sa odkiaľsi vynorilo toľko „odborníkov" na školstvo, ako keby sme vzdelávali len pedagógov. Navyše, viaceré politické zoskupenia sa postarali o jeho devastáciu. A čo si budeme nahovárať, u nás si diplom možno aj kúpiť. Nie síce v obchode, ale - ide to. Chcem veriť, že školská reforma, tento významný a potrebný proces, vráti učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti, škole autoritu a naozaj vzdelávaciu funkciu a vyženie z tohto chrámu múdrosti nehodných kupcov. Páni učitelia, veľmi vám držím palce.
Nadväzujúc na problematiku školstva, už dlho ma trápi otázka, aké vzdelanie musí mať poslanec Národnej rady. Urobil som si dokonca súkromnú anketu medzi známymi, no nikto nevedel. Asi by malo platiť, že komu dal Boh úrad, dal mu aj rozum. No vieme, že táto sentencia má parodický tón. Zišlo mi to na um, keď nedávno týždne horlivo besedovali naši zákonodarcovia v médiách o tom, ako treba potrestať poslanca, ktorého vraj podpisuje na prezenčke niekto iný. Jasné, poriadok by mal byť a takéto pubertálne javy v našej najvyššej ustanovizni nemajú miesto. No myslím si, že by tam nemali byť ani poslanci, ktorí sa namiesto tvorby a skvalitňovania zákonov vyžívajú vo formálnych banalitách. Nemali by sme mať my občania možnosť takýchto expertov odvolať z funkcie? Sci-fi? Asi! Ale aj tak!
Príjemné leto
Eduard Drobný
QUARK 7/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Keď len informačné technológie nestačia ...
Minulý mesiac som navštívil Ďaleký východ a bola to pre mňa netradičná skúsenosť. Väčšinu času som bol odkázaný na vlastné sily a tentoraz som dosť bojoval s čínštinou, hlavne v písanej forme. Spôsob písania čínskych znakov mi totiž znemožňoval normálnu orientáciu. Raz som napr. hľadal počítačový trh a známy mi napísal na papierik v čínštine oznam, čo mám nájsť. Ten som aj ukazoval okoloidúcim. Fungovalo to, rukami-nohami mi domáci ukázali, kam ísť, ibaže som stále nevedel, či som už na vytúženom mieste, keďže som si oznam nevedel prečítať. Nakoniec som to našiel, ale to, čo som mal na papieriku, a to, čo bolo napísané na ulici, sa podľa mňa ani tak veľmi nepodobalo. Ako som neskôr zistil, písanie čínskych znakov je časovo náročné a na ich čítanie treba dobrý zrak. V oblasti IT sa potom používa spôsob písania mailov buď v angličtine, alebo údajne je na vzostupe aj fonetické písanie čínskych slov latinkou. Niečo také, ako keď my píšeme maily bez diakritiky. No, zdá sa mi to poriadne komplikované. Ale keďže tento spôsob písania sa v Ázii používa už viac ako 2000 rokov, asi to kvôli mne meniť nebudú...
Ďalšie zistenie je, že pre domácich je označenie Made in Taiwan niečo podobné, ako keď sa u nás povie „švajčiarska kvalita“. Predtým som to tak nevnímal a výrobok z Taiwanu či Číny bol pre mňa vždy tak trochu podozrivý. Po tom, ako som navštívil výrobné podniky, musím svoj názor poopraviť. Výrobný podnik Made in Taiwan je synonymom čistoty výrobných priestorov, dokonalej organizácie a hlavne dôsledného testovania. Pracovné sily na Taiwane nie sú otroci, majú slušný plat, pravidelné odmeny a príspevky k dovolenke. Na druhej strane mnohé podniky z Taiwanu pre zlacňovanie presúvajú svoju výrobu do Číny, teraz dokonca aj do Vietnamu. Nuž, ako už povedal predo mnou ktosi múdry: Taiwan, iná Čína.
Spôsob života je na Taiwane úplne iný ako u nás, populárnym koníčkom je nakupovanie. Ľudia doslova dychtia po novinkách IT. Takisto pripojenie Wi-Fi nájdete v hlavnom meste jednoducho, ak sa pousilujete, bude aj zadarmo. Pomocou internetu sa mi tak podarilo udržať kontakt s mojimi blízkymi počas celého pobytu. Jedna z liniek metra je úplne bezpilotná, riadi ju výhradne počítač. A v stanici zastane na milimeter presne. Ľudia na Taiwane sú na môj vkus až príliš disciplinovaní, napr. sa skutočne stavajú do radu vo vyznačených pásoch pri čakaní na dopravný prostriedok. Veľmi rýchlo som pochopil, že to budem musieť dodržiavať aj ja.
Výdobytky IT sú na Taiwane jednoducho všade. Na vlastnej koži som si však overil, že aj tu sa dostanete situácie, keď vám IT príliš nepomôže a budete sa musieť spoľahnúť na vlastné sily. Stalo sa tak počas mojej cesty späť. Pobalil som sa a vybral sa z hotela na vytúženú cestu na letisko. Návštevu Taiwanu som spojil s Computexom (niečo ako ázijský CeBit) a súčasťou výstavy bol aj autobus na letisko. Keďže som menil termín odchodu, musel som poplatok za zmenu zaplatiť najneskôr 2 hodiny pred plánovaným odletom lietadla. Hlavné mesto je plné dopravných zápch, to, nad čím sa rozčuľujeme napr. v Bratislave, je len veľmi slabý odvar tunajšej situácie. Na výjazd zo stredu mesta tak môžete v lepšom prípade počítať s hodinou. Dobre teda, dal som si obrovskú rezervu a na autobus som šiel 5 hodín pred odletom lietadla. Keď však autobus došiel na svoje stanovisko, obsluhujúci personál mi lámanou angličtinou oznámil, že doprava na letisko bude trvať minimálne 3 hodiny, ale skôr viac. Tento autobus totiž zastavuje vo všetkých zmluvných hoteloch v centre mesta a len opustenie mesta zaberie veľa času. Navyše na diaľnici smerom na letisko je havária, čo je minimálne hodinové zdržanie. Čo teraz? Lietadlo asi nepočká, navyše neletí každý deň a po ďalšom dni na Taiwane som už vôbec netúžil.
Priamo na ulici som sa cez Wi-Fi pripojil na informačný systém letiska a dozvedel, že z hlavnej stanice chodí pravidelný autobus na letisko, cesta trvá hodinu a premáva každých 30 minút. Na hlavnú stanicu to bolo pár minút metrom. Heuréka, to je moje riešenie! O chvíľu som bol aj s kuframi v metre a neskôr na hlavnej stanici. Lenže to je niekoľkoposchodová budova a vyznať sa v nej podľa čínskych oznamov mi zabralo zase niekoľko už dosť vzácnych minút. Nakoniec som to našiel a radostne nasadol na najbližší autobus. V tom čase som mal asi 3,5 hodiny do odletu, všetko sa tak zdalo v poriadku. Lenže spomenutá zápcha na diaľnici narástla podľa informácií v autobuse na dvojhodinové zdržanie. Odrazu sme tak stáli na diaľnici a za 15 minút sme prešli asi 500 metrov. Toto nie je dobré, prečo som len nešiel skôr? Doplatil som na časy, ktoré som si vyhľadal cez internet, obyčajná dopravná nehoda to všetko úplne zmenila. Šofér autobusu sa pritom vôbec neponáhľal, nehľadal nijaké osobitné riešenie. Pritom vynaliezavejší vodiči si svoju cestičku našli, aj keď nie celkom podľa predpisov . Náš vodič jednoducho len čakal, kým sa situácia nevyrieši sama. Na vážnu diskusiu s ním v čínštine som si však vôbec netrúfol. No, tu je každá rada dobrá. Keď sme však zastali celkom a vodič otvoril pri krajnici dvere, začal som improvizovať. Vedel som, že tu pomôže len taxík, ktorých je na Taiwane dosť. No môj taxikár musí vedieť po anglicky, čo vôbec nie je časté. Ďalej sa musí vyznať v tejto situácii, a pretože som na hlavnej stanici preventívne minul všetky lokálne peniaze, bude sa musieť uspokojiť s americkými dolármi. Prví dvaja vodiči nezabrali vôbec: angličtina – španielska dedina. Tretí už komunikoval ako-tak po anglicky, hoci s príšerným čínskym prízvukom. Vtedy mi to však znelo ako oxfordská angličtina. Problémom sa ukázali zelené americké doláre, ale suma 40 USD (asi dvojnásobok bežnej sumy) ho obmäkčila. Neustále však študoval jednu desaťdolárovku, prechádzal po nej končekmi prstov, presvecoval ju za jazdy baterkou, dokonca ju ovoniaval. Pritom stále pokračoval v jazde, čo mi vyhovovalo. Po hodinke sme boli na letisku, on stále neveriacky žmolil bankovku v ruke, ja som sa šťastne postavil do radu na lietadlo. Cez informačný systém letiska som si neskôr overil, že môj autobus skutočne nedorazil na letisko v termíne, keď som potreboval. Niekedy sú vám tak všetky moderné technológie nanič a musíte sa spoľahnúť len na seba.
Príjemné čítanie júlového vydanie PC REVUE a úspešné využitie IT vám praje
Ondrej Macko, 17. júna 2008
PC REVUE 7/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Minulý mesiac som navštívil Ďaleký východ a bola to pre mňa netradičná skúsenosť. Väčšinu času som bol odkázaný na vlastné sily a tentoraz som dosť bojoval s čínštinou, hlavne v písanej forme. Spôsob písania čínskych znakov mi totiž znemožňoval normálnu orientáciu. Raz som napr. hľadal počítačový trh a známy mi napísal na papierik v čínštine oznam, čo mám nájsť. Ten som aj ukazoval okoloidúcim. Fungovalo to, rukami-nohami mi domáci ukázali, kam ísť, ibaže som stále nevedel, či som už na vytúženom mieste, keďže som si oznam nevedel prečítať. Nakoniec som to našiel, ale to, čo som mal na papieriku, a to, čo bolo napísané na ulici, sa podľa mňa ani tak veľmi nepodobalo. Ako som neskôr zistil, písanie čínskych znakov je časovo náročné a na ich čítanie treba dobrý zrak. V oblasti IT sa potom používa spôsob písania mailov buď v angličtine, alebo údajne je na vzostupe aj fonetické písanie čínskych slov latinkou. Niečo také, ako keď my píšeme maily bez diakritiky. No, zdá sa mi to poriadne komplikované. Ale keďže tento spôsob písania sa v Ázii používa už viac ako 2000 rokov, asi to kvôli mne meniť nebudú...
Ďalšie zistenie je, že pre domácich je označenie Made in Taiwan niečo podobné, ako keď sa u nás povie „švajčiarska kvalita“. Predtým som to tak nevnímal a výrobok z Taiwanu či Číny bol pre mňa vždy tak trochu podozrivý. Po tom, ako som navštívil výrobné podniky, musím svoj názor poopraviť. Výrobný podnik Made in Taiwan je synonymom čistoty výrobných priestorov, dokonalej organizácie a hlavne dôsledného testovania. Pracovné sily na Taiwane nie sú otroci, majú slušný plat, pravidelné odmeny a príspevky k dovolenke. Na druhej strane mnohé podniky z Taiwanu pre zlacňovanie presúvajú svoju výrobu do Číny, teraz dokonca aj do Vietnamu. Nuž, ako už povedal predo mnou ktosi múdry: Taiwan, iná Čína.
Spôsob života je na Taiwane úplne iný ako u nás, populárnym koníčkom je nakupovanie. Ľudia doslova dychtia po novinkách IT. Takisto pripojenie Wi-Fi nájdete v hlavnom meste jednoducho, ak sa pousilujete, bude aj zadarmo. Pomocou internetu sa mi tak podarilo udržať kontakt s mojimi blízkymi počas celého pobytu. Jedna z liniek metra je úplne bezpilotná, riadi ju výhradne počítač. A v stanici zastane na milimeter presne. Ľudia na Taiwane sú na môj vkus až príliš disciplinovaní, napr. sa skutočne stavajú do radu vo vyznačených pásoch pri čakaní na dopravný prostriedok. Veľmi rýchlo som pochopil, že to budem musieť dodržiavať aj ja.
Výdobytky IT sú na Taiwane jednoducho všade. Na vlastnej koži som si však overil, že aj tu sa dostanete situácie, keď vám IT príliš nepomôže a budete sa musieť spoľahnúť na vlastné sily. Stalo sa tak počas mojej cesty späť. Pobalil som sa a vybral sa z hotela na vytúženú cestu na letisko. Návštevu Taiwanu som spojil s Computexom (niečo ako ázijský CeBit) a súčasťou výstavy bol aj autobus na letisko. Keďže som menil termín odchodu, musel som poplatok za zmenu zaplatiť najneskôr 2 hodiny pred plánovaným odletom lietadla. Hlavné mesto je plné dopravných zápch, to, nad čím sa rozčuľujeme napr. v Bratislave, je len veľmi slabý odvar tunajšej situácie. Na výjazd zo stredu mesta tak môžete v lepšom prípade počítať s hodinou. Dobre teda, dal som si obrovskú rezervu a na autobus som šiel 5 hodín pred odletom lietadla. Keď však autobus došiel na svoje stanovisko, obsluhujúci personál mi lámanou angličtinou oznámil, že doprava na letisko bude trvať minimálne 3 hodiny, ale skôr viac. Tento autobus totiž zastavuje vo všetkých zmluvných hoteloch v centre mesta a len opustenie mesta zaberie veľa času. Navyše na diaľnici smerom na letisko je havária, čo je minimálne hodinové zdržanie. Čo teraz? Lietadlo asi nepočká, navyše neletí každý deň a po ďalšom dni na Taiwane som už vôbec netúžil.
Priamo na ulici som sa cez Wi-Fi pripojil na informačný systém letiska a dozvedel, že z hlavnej stanice chodí pravidelný autobus na letisko, cesta trvá hodinu a premáva každých 30 minút. Na hlavnú stanicu to bolo pár minút metrom. Heuréka, to je moje riešenie! O chvíľu som bol aj s kuframi v metre a neskôr na hlavnej stanici. Lenže to je niekoľkoposchodová budova a vyznať sa v nej podľa čínskych oznamov mi zabralo zase niekoľko už dosť vzácnych minút. Nakoniec som to našiel a radostne nasadol na najbližší autobus. V tom čase som mal asi 3,5 hodiny do odletu, všetko sa tak zdalo v poriadku. Lenže spomenutá zápcha na diaľnici narástla podľa informácií v autobuse na dvojhodinové zdržanie. Odrazu sme tak stáli na diaľnici a za 15 minút sme prešli asi 500 metrov. Toto nie je dobré, prečo som len nešiel skôr? Doplatil som na časy, ktoré som si vyhľadal cez internet, obyčajná dopravná nehoda to všetko úplne zmenila. Šofér autobusu sa pritom vôbec neponáhľal, nehľadal nijaké osobitné riešenie. Pritom vynaliezavejší vodiči si svoju cestičku našli, aj keď nie celkom podľa predpisov . Náš vodič jednoducho len čakal, kým sa situácia nevyrieši sama. Na vážnu diskusiu s ním v čínštine som si však vôbec netrúfol. No, tu je každá rada dobrá. Keď sme však zastali celkom a vodič otvoril pri krajnici dvere, začal som improvizovať. Vedel som, že tu pomôže len taxík, ktorých je na Taiwane dosť. No môj taxikár musí vedieť po anglicky, čo vôbec nie je časté. Ďalej sa musí vyznať v tejto situácii, a pretože som na hlavnej stanici preventívne minul všetky lokálne peniaze, bude sa musieť uspokojiť s americkými dolármi. Prví dvaja vodiči nezabrali vôbec: angličtina – španielska dedina. Tretí už komunikoval ako-tak po anglicky, hoci s príšerným čínskym prízvukom. Vtedy mi to však znelo ako oxfordská angličtina. Problémom sa ukázali zelené americké doláre, ale suma 40 USD (asi dvojnásobok bežnej sumy) ho obmäkčila. Neustále však študoval jednu desaťdolárovku, prechádzal po nej končekmi prstov, presvecoval ju za jazdy baterkou, dokonca ju ovoniaval. Pritom stále pokračoval v jazde, čo mi vyhovovalo. Po hodinke sme boli na letisku, on stále neveriacky žmolil bankovku v ruke, ja som sa šťastne postavil do radu na lietadlo. Cez informačný systém letiska som si neskôr overil, že môj autobus skutočne nedorazil na letisko v termíne, keď som potreboval. Niekedy sú vám tak všetky moderné technológie nanič a musíte sa spoľahnúť len na seba.
Príjemné čítanie júlového vydanie PC REVUE a úspešné využitie IT vám praje
Ondrej Macko, 17. júna 2008
PC REVUE 7/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
nedeľa 1. júna 2008
BCMOBIL & TECHBOX
NAVIBOX A CESTY
Mnohí z vás neprehliadli našu upútavku na nový časopis NAVIBOX, ktorá sprevádzala moje ostatné editorialy. Svedčí o tom i množstvo e-mailov, ktoré nám do redakcie dorazili a v ktorých ste sa o túto našu „tajomnú“ novinku podrobnejšie zaujímali. Bude to príloha BC-čka alebo úplne nový časopis? Kde si ho kúpim alebo ako ho získam? O čom to presne bude...? Také boli vaše najčastejšie otázky. Píšem síce editorial mesačníka BCMOBIL & TECHBOX, ale nedá mi neprezradiť vám viac o novinke NAVIBOX a zároveň tak vopred odpovedať na prípadné ďalšie otázky.
Časopis NAVIBOX bude pravidelným špeciálom nášho mesačníka, ktorý vydáme dvakrát do roka. V prvom čísle, ktoré vyšlo v rovnakom čase ako BC-čko, ktoré držíte v rukách, vás čaká až 84 strán skvelého čítania. Ďalšie číslo NAVIBOX výjde už v novembri 2008. Hlavnou obsahovou náplňou časopisu sú podrobné testy autonavigácií dostupných na Slovensku. V prvom čísle NAVIBOX leto/jeseň 2008 sa nám podarilo otestovať až 35 autonavigácií, čo je gro všetkých navigácií na našom trhu a dovolím si tvrdiť, že tú správnu si vyberie naozaj každý!
V rozsiahlych témach sa tiež dozviete o histórii GPS, poradíme vám pri kúpe GPS navigácie, prezradíme tajomstvá unikátnej GPS zábavky – geocaching a prevedieme vás svetom navigačných aplikácií pre mobilné telefóny. Dokonca sme testovali aj Chrysler Grand Voyager 2008 so vstavanou navigáciou. Ani v časopise NAVIBOX nebude chýbať obľúbená rubrika rozhovor, kde sme sa rozprávali s priekopníkom GPS biznisu na Slovensku, Petrom Palárecom, ktorý svoj prvý GPS navigátor predal už v roku 1997. Vtedy len málokto na Slovensku tušil, čo skratka GPS znamená a aký boom bude zažívať o desať rokov. Mysleli sme aj na úplných začiatočníkov, pre ktorých sme pripravili podrobný slovník GPS pojmov, rady a tipy či prehľadné katalógy nielen GPS navigácií, ale i mobilných zariadení a telefónov s GPS. Ak chcete mať aj vy všetky informácie na jednom mieste, NAVIBOX si rozhodne nenechajte ujsť. Bude pre vás nielen výborným zdrojom informácií, ale tiež dokonalým sprievodcom trhom GPS zariadení, vďaka ktorému sa určite správne rozhodnete, akú navigáciu by ste si kúpili.
Pre našich predplatiteľov sme pripravili prekvapenie, každý z nich totiž získa nový časopis NAVIBOX úplne zadarmo. Rovnakú šancu máte aj vy, stačí si objednať výhodné PREDPLATNÉ ŠPECIÁL, o ktorom sa dozviete na strane 74. Ak ste zvyknutí kupovať si časopis u našich partnerov, pýtajte si aj NAVIBOX, určite pre vás výtlačok budú mať. Nie, nechcel som zatieniť BCMOBIL & TECHBOX, keďže práve prostredníctvom týchto riadkov vás vždy prevediem najzaujímavejšími témami BC-čka, ale uznajte, že NAVIBOX si ako prvý časopis o navigáciách zaslúži viac ako len pár riadkov pozornosti. Keď ho otvoríte, pochopíte o čom hovorím. Zatiaľ si však vychutnávajte stránky júnového čísla BCMOBIL & TECHBOX, kde sme taktiež nezaháľali, naplno testovali telefóny či iné technologické lahôdky a pripravili tak pre vás množstvo zaujímavého čítania pre nasledujúce horúce dni.
BCMOBIL & TECHBOX 6/2008 Editorial
Autor: Roman Calík
Mnohí z vás neprehliadli našu upútavku na nový časopis NAVIBOX, ktorá sprevádzala moje ostatné editorialy. Svedčí o tom i množstvo e-mailov, ktoré nám do redakcie dorazili a v ktorých ste sa o túto našu „tajomnú“ novinku podrobnejšie zaujímali. Bude to príloha BC-čka alebo úplne nový časopis? Kde si ho kúpim alebo ako ho získam? O čom to presne bude...? Také boli vaše najčastejšie otázky. Píšem síce editorial mesačníka BCMOBIL & TECHBOX, ale nedá mi neprezradiť vám viac o novinke NAVIBOX a zároveň tak vopred odpovedať na prípadné ďalšie otázky.
Časopis NAVIBOX bude pravidelným špeciálom nášho mesačníka, ktorý vydáme dvakrát do roka. V prvom čísle, ktoré vyšlo v rovnakom čase ako BC-čko, ktoré držíte v rukách, vás čaká až 84 strán skvelého čítania. Ďalšie číslo NAVIBOX výjde už v novembri 2008. Hlavnou obsahovou náplňou časopisu sú podrobné testy autonavigácií dostupných na Slovensku. V prvom čísle NAVIBOX leto/jeseň 2008 sa nám podarilo otestovať až 35 autonavigácií, čo je gro všetkých navigácií na našom trhu a dovolím si tvrdiť, že tú správnu si vyberie naozaj každý!
V rozsiahlych témach sa tiež dozviete o histórii GPS, poradíme vám pri kúpe GPS navigácie, prezradíme tajomstvá unikátnej GPS zábavky – geocaching a prevedieme vás svetom navigačných aplikácií pre mobilné telefóny. Dokonca sme testovali aj Chrysler Grand Voyager 2008 so vstavanou navigáciou. Ani v časopise NAVIBOX nebude chýbať obľúbená rubrika rozhovor, kde sme sa rozprávali s priekopníkom GPS biznisu na Slovensku, Petrom Palárecom, ktorý svoj prvý GPS navigátor predal už v roku 1997. Vtedy len málokto na Slovensku tušil, čo skratka GPS znamená a aký boom bude zažívať o desať rokov. Mysleli sme aj na úplných začiatočníkov, pre ktorých sme pripravili podrobný slovník GPS pojmov, rady a tipy či prehľadné katalógy nielen GPS navigácií, ale i mobilných zariadení a telefónov s GPS. Ak chcete mať aj vy všetky informácie na jednom mieste, NAVIBOX si rozhodne nenechajte ujsť. Bude pre vás nielen výborným zdrojom informácií, ale tiež dokonalým sprievodcom trhom GPS zariadení, vďaka ktorému sa určite správne rozhodnete, akú navigáciu by ste si kúpili.
Pre našich predplatiteľov sme pripravili prekvapenie, každý z nich totiž získa nový časopis NAVIBOX úplne zadarmo. Rovnakú šancu máte aj vy, stačí si objednať výhodné PREDPLATNÉ ŠPECIÁL, o ktorom sa dozviete na strane 74. Ak ste zvyknutí kupovať si časopis u našich partnerov, pýtajte si aj NAVIBOX, určite pre vás výtlačok budú mať. Nie, nechcel som zatieniť BCMOBIL & TECHBOX, keďže práve prostredníctvom týchto riadkov vás vždy prevediem najzaujímavejšími témami BC-čka, ale uznajte, že NAVIBOX si ako prvý časopis o navigáciách zaslúži viac ako len pár riadkov pozornosti. Keď ho otvoríte, pochopíte o čom hovorím. Zatiaľ si však vychutnávajte stránky júnového čísla BCMOBIL & TECHBOX, kde sme taktiež nezaháľali, naplno testovali telefóny či iné technologické lahôdky a pripravili tak pre vás množstvo zaujímavého čítania pre nasledujúce horúce dni.
BCMOBIL & TECHBOX 6/2008 Editorial
Autor: Roman Calík
PC REVUE - OpenPark
Vyklikajte si svojho poslanca!
„I have a dream,“ tak začínal Martin L. King svoju známu reč za zrovnoprávnenie čiernych a bielych Američanov. Keby v on-line prostredí na internete existovali virtuálne námestia, zhromaždiská občanov, niečo ako virtuálne Hyde Parky, tak by som si tiež priniesol starú stoličku, postavil sa na ňu zvolal: „I have a dream.“
Snívam o krajine, ktorú nebudú riadiť politici, poslušne vykonávajúci pokyny svojich straníckych bossov, ale apolitickí, morálne vyzretí odborníci, profesionáli vo svojom odbore, naozaj zastupujúci záujmy občanov. Snívam o tom, že ak niektorý poslanec, na ktorého sme my občania preniesli svoje zastupiteľské právomoci, sa spreneverí svojmu poslaniu, zneužíva moc, správa sa nevhodne alebo pre čokoľvek iné stratí našu dôveru, my občania mu rovnako odoberieme tieto delegované právomoci, kedykoľvek to bude žiaduce, bez toho, aby sme museli čakať na koniec volebného obdobia. Snívam o tom, že všetky procesy spojené s výkonom štátnej moci budú transparentné, kontrolovateľné tak, aby bolo možné posúdiť ich efektívnosť, objektívnosť, neutrálnosť. Zjednodušene povedané, nejde o nič iné, len o to, aby štát poskytoval občanom kvalitné služby za čo najlepšiu cenu a pritom spravodlivo zastupoval záujmy rôznych skupín občanov.
Keď prestanem snívať a vrátim sa na zem, môžeme sa pokúsiť prebrať naše možnosti. Nepredpokladám, že niekedy – ani vo veľmi vzdialenej budúcnosti – sa najmúdrejším, najspravodlivejším, najefektívnejším atď. riadiacim aparátom štátnej správy stane nejaký superpočítač disponujúci umelou inteligenciou (hoci ktovie... aspoň dúfam, že sa niečo také nikdy nestane.) Je veľmi pravdepodobné, že napriek rečiam o informatizácii a eGovernmente sa v našich „zemepisných šírkach“ tak skoro nič podstatné nezmení. Budeme mať klasickú parlamentnú demokraciu postsocialistického typu, trhovo orientovanú ekonomiku s viac či menej sociálnym „rozmerom“, 4-ročné volebné obdobia a niečo také ako eDemokracia a on-line voľby zostane vzdialenou hudbou budúcnosti. Dôvodov je viacero: nedostatočná počítačová gramotnosť, nízky aktívny záujem o veci verejné, slabá úroveň politickej kultúry, ale najmä nezáujem, resp. strach politických strán, ktoré sa obávajú zmien z prípadného nového rozloženia politických síl. Je totiž všeobecne známa klesajúca účasť občanov vo voľbách a referendách. Pokiaľ by však skupina bežne nevoliacich občanov dostala možnosť voliť elektronicky, mohla by dosť podstatným spôsobom zmeniť volebné výsledky. A táto skupina vôbec nie je malá... Výsledky nedávneho výskumu IVO ukázali, že keby bola možnosť voliť v najbližších parlamentných, prezidentských či komunálnych voľbách elektronicky prostredníctvom internetu, takúto možnosť by využilo 37 % oprávnených voličov. Nadpriemerný záujem deklaruje najmä mladšia a vzdelanejšia časť populácie. Elektronické hlasovanie, naopak, odmieta 54 % občanov, pričom ako hlavný dôvod uvádza preferenciu tradičného spôsobu hlasovania, nedostupnosť internetu a digitálnu negramotnosť. Netreba použiť veľa výpočtových zdrojov „sivej hmoty“, aby sme vedeli odhadnúť ďalší vývoj preferencií za on-line hlasovanie a proti nemu. Na to, aby bola táto forma zrovnoprávnená s tradičnou formou hlasovania, treba nájsť veľmi veľa politickej odvahy a dosť silne pochybujem, že ju v tejto krajine niektorá zo súčasných strán má, tobôž aby takáto zmena prešla v parlamente ústavnou väčšinou. Otázkou však zostáva, či by sme si aj potom dokázali vybrať z existujúcej ponuky politických strán. Dosť veľa občanov sa totiž asi rozhoduje na princípe menšieho zla, výbere strany, ktorá asi najmenej uškodí. Asi by teda do hlasovacieho lístka so zoznamom strán mala pribudnúť kolónka „Iná“, „Ani jedna“ alebo „Nevybral som si“. Dovoľte mi popustiť uzdu divokej fantázii a navrhnúť, ako by mohol vyzerať hlasovací lístok budúcnosti.
Jedna možnosť je, aby si občania, ktorí si nedokážu, resp. nechcú zvoliť ani jednu z klasických politických strán, mohli na hlasovacom lístku „vyklikať“ svoj preferenčný profil – postoj v kľúčových otázkach ďalšieho smerovania krajiny v nasledujúcom volebnom období: viac prostriedkov do školstva a zdravotníctva, menej dotácií poľnohospodárom, neskorší odchod do dôchodku, viac sociálnych bytov pre mladé rodiny a seniorov, zrušenie koncesionárskych poplatkov atď. (samozrejme, každý si vyklikajte svoj profil, nie to, čo som tu napísal ja... :-) )
Druhá možnosť je, že na volebnom lístku nebude uvedená žiadna politická strana, ale iba preferenčný profil. A po sčítaní príslušných preferencií na jednotlivé kľúčové otázky sa dozvieme pravdu, čo si myslí a čo chce národ. A právo realizovať vôľu národa dostane tá politická strana alebo koalícia, ktorá sa svojím programom najviac približuje danému profilu. A súčasne sa zmluvne zaviaže, že ho bude plniť. A ak to nedokáže ani jedna, vytvorí sa nová „strana“, v reči ľudí z IT sveta „on demand“ :-). Ale to sa už dostávame k spomínanej skupine apolitických, morálne vyzretých odborníkov. Vláda odborníkov? Kto to kedy počul...? Asi som to už naozaj prehnal, nechal som sa uniesť a zavialo ma to do sféry ťažkého sci-fi. Ale ospravedlňuje ma úvod, pretože som začal slovami „I have a dream“... Okrem toho táto rubrika PCR nesie označenie OpenPark, čo je parafráza na známy londýnsky Hyde Park zaručujúci slobodu prejavu... :-)
Ak máte záujem sa k tejto téme vyjadriť, môžete tak urobiť v jej on-line verzii na ITnews.sk v rubrike Komentáre a úvahy. Na záver si neodpustím selfpromo – podrobnejšie sa téme eDemokracia venujeme v aktuálnom vydaní Infoware.
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 6/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
„I have a dream,“ tak začínal Martin L. King svoju známu reč za zrovnoprávnenie čiernych a bielych Američanov. Keby v on-line prostredí na internete existovali virtuálne námestia, zhromaždiská občanov, niečo ako virtuálne Hyde Parky, tak by som si tiež priniesol starú stoličku, postavil sa na ňu zvolal: „I have a dream.“
Snívam o krajine, ktorú nebudú riadiť politici, poslušne vykonávajúci pokyny svojich straníckych bossov, ale apolitickí, morálne vyzretí odborníci, profesionáli vo svojom odbore, naozaj zastupujúci záujmy občanov. Snívam o tom, že ak niektorý poslanec, na ktorého sme my občania preniesli svoje zastupiteľské právomoci, sa spreneverí svojmu poslaniu, zneužíva moc, správa sa nevhodne alebo pre čokoľvek iné stratí našu dôveru, my občania mu rovnako odoberieme tieto delegované právomoci, kedykoľvek to bude žiaduce, bez toho, aby sme museli čakať na koniec volebného obdobia. Snívam o tom, že všetky procesy spojené s výkonom štátnej moci budú transparentné, kontrolovateľné tak, aby bolo možné posúdiť ich efektívnosť, objektívnosť, neutrálnosť. Zjednodušene povedané, nejde o nič iné, len o to, aby štát poskytoval občanom kvalitné služby za čo najlepšiu cenu a pritom spravodlivo zastupoval záujmy rôznych skupín občanov.
Keď prestanem snívať a vrátim sa na zem, môžeme sa pokúsiť prebrať naše možnosti. Nepredpokladám, že niekedy – ani vo veľmi vzdialenej budúcnosti – sa najmúdrejším, najspravodlivejším, najefektívnejším atď. riadiacim aparátom štátnej správy stane nejaký superpočítač disponujúci umelou inteligenciou (hoci ktovie... aspoň dúfam, že sa niečo také nikdy nestane.) Je veľmi pravdepodobné, že napriek rečiam o informatizácii a eGovernmente sa v našich „zemepisných šírkach“ tak skoro nič podstatné nezmení. Budeme mať klasickú parlamentnú demokraciu postsocialistického typu, trhovo orientovanú ekonomiku s viac či menej sociálnym „rozmerom“, 4-ročné volebné obdobia a niečo také ako eDemokracia a on-line voľby zostane vzdialenou hudbou budúcnosti. Dôvodov je viacero: nedostatočná počítačová gramotnosť, nízky aktívny záujem o veci verejné, slabá úroveň politickej kultúry, ale najmä nezáujem, resp. strach politických strán, ktoré sa obávajú zmien z prípadného nového rozloženia politických síl. Je totiž všeobecne známa klesajúca účasť občanov vo voľbách a referendách. Pokiaľ by však skupina bežne nevoliacich občanov dostala možnosť voliť elektronicky, mohla by dosť podstatným spôsobom zmeniť volebné výsledky. A táto skupina vôbec nie je malá... Výsledky nedávneho výskumu IVO ukázali, že keby bola možnosť voliť v najbližších parlamentných, prezidentských či komunálnych voľbách elektronicky prostredníctvom internetu, takúto možnosť by využilo 37 % oprávnených voličov. Nadpriemerný záujem deklaruje najmä mladšia a vzdelanejšia časť populácie. Elektronické hlasovanie, naopak, odmieta 54 % občanov, pričom ako hlavný dôvod uvádza preferenciu tradičného spôsobu hlasovania, nedostupnosť internetu a digitálnu negramotnosť. Netreba použiť veľa výpočtových zdrojov „sivej hmoty“, aby sme vedeli odhadnúť ďalší vývoj preferencií za on-line hlasovanie a proti nemu. Na to, aby bola táto forma zrovnoprávnená s tradičnou formou hlasovania, treba nájsť veľmi veľa politickej odvahy a dosť silne pochybujem, že ju v tejto krajine niektorá zo súčasných strán má, tobôž aby takáto zmena prešla v parlamente ústavnou väčšinou. Otázkou však zostáva, či by sme si aj potom dokázali vybrať z existujúcej ponuky politických strán. Dosť veľa občanov sa totiž asi rozhoduje na princípe menšieho zla, výbere strany, ktorá asi najmenej uškodí. Asi by teda do hlasovacieho lístka so zoznamom strán mala pribudnúť kolónka „Iná“, „Ani jedna“ alebo „Nevybral som si“. Dovoľte mi popustiť uzdu divokej fantázii a navrhnúť, ako by mohol vyzerať hlasovací lístok budúcnosti.
Jedna možnosť je, aby si občania, ktorí si nedokážu, resp. nechcú zvoliť ani jednu z klasických politických strán, mohli na hlasovacom lístku „vyklikať“ svoj preferenčný profil – postoj v kľúčových otázkach ďalšieho smerovania krajiny v nasledujúcom volebnom období: viac prostriedkov do školstva a zdravotníctva, menej dotácií poľnohospodárom, neskorší odchod do dôchodku, viac sociálnych bytov pre mladé rodiny a seniorov, zrušenie koncesionárskych poplatkov atď. (samozrejme, každý si vyklikajte svoj profil, nie to, čo som tu napísal ja... :-) )
Druhá možnosť je, že na volebnom lístku nebude uvedená žiadna politická strana, ale iba preferenčný profil. A po sčítaní príslušných preferencií na jednotlivé kľúčové otázky sa dozvieme pravdu, čo si myslí a čo chce národ. A právo realizovať vôľu národa dostane tá politická strana alebo koalícia, ktorá sa svojím programom najviac približuje danému profilu. A súčasne sa zmluvne zaviaže, že ho bude plniť. A ak to nedokáže ani jedna, vytvorí sa nová „strana“, v reči ľudí z IT sveta „on demand“ :-). Ale to sa už dostávame k spomínanej skupine apolitických, morálne vyzretých odborníkov. Vláda odborníkov? Kto to kedy počul...? Asi som to už naozaj prehnal, nechal som sa uniesť a zavialo ma to do sféry ťažkého sci-fi. Ale ospravedlňuje ma úvod, pretože som začal slovami „I have a dream“... Okrem toho táto rubrika PCR nesie označenie OpenPark, čo je parafráza na známy londýnsky Hyde Park zaručujúci slobodu prejavu... :-)
Ak máte záujem sa k tejto téme vyjadriť, môžete tak urobiť v jej on-line verzii na ITnews.sk v rubrike Komentáre a úvahy. Na záver si neodpustím selfpromo – podrobnejšie sa téme eDemokracia venujeme v aktuálnom vydaní Infoware.
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 6/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
QUARK
Na prvý pohľad by sa zdalo, že vývoj vecí okolo nás prebieha prísne podľa toho, aby nám čím lepšie slúžili. Napríklad výťah. Dopraví nás najkratšou cestou, pohodlne aj na najvyššie poschodia vysokých budov. Alebo auto. Keď ho v nejakej reklame zbavia karosérie, naskytne sa takmer komický obrázok štyroch (či piatich) ľudí, ktorí sú v relatívne pohodlnej, no rozhodne pre daný účel najvhodnejšej polohe. Tie dve sedadlá za sebou a vedľa seba je pre cestujúcich najlepšie riešenie, aké môže byť. Alebo si viete predstaviť iné usporiadanie sedadiel?
Takto by sme mohli ísť rad za radom a videli by sme, že naozaj postupom času veci dostali také tvary a spĺňajú funkcie, aké človek potrebuje. Neplatí to však univerzálne. Napríklad počítač.
Napriek supermasovej produkcii a globálnemu nasadeniu v praxi, je počítač neuveriteľne nepohodlné, nepriateľské, ľahostajné až nevľúdne monštrum, priam patriace do skupiny ľudských nepriateľov. Pod obalom je to síce zázrak miniaturizácie s obrovskými schopnosťami, no rozpráva sa s vami jazykom dvoj- či trojročného dieťaťa a na digitálne otázky očakáva rovnako inteligentné odpovede.
Počítač je zariadenie, na ktoré sa môžete nepochybne spoľahnúť v tom, že sa naň vôbec nemožno spoľahnúť. Bezmocné údaje musíte zálohovať, chrániť pred vírusmi a inými nepriateľmi, veď ani netušíte, kedy niektorá časť vypadne aj s dátami. Prečo? Asi preto, že výrobcom hardvéru aj softvéru je to dosť jedno, podľa toho, čo prinášajú na trh. Najčastejším partnerom používateľa počítača je operačný systém. Potvrdzuje moju teóriu o nepriateľstve úplne novými, ale, žiaľ, nedokončenými verziami, ktoré treba stále ratovať záplatami distribuovanými cez internet. Kto by zrátal, koľkokrát plátali výrobcovia momentálne najviac používané ixpéčka? Mimoriadne dlho očakávaná Vista je dnes najnovšou verziou, ale už sa hovorí o jej nástupcovi. Označujú ho Sedmička. Viem, že pripraviť dobrý operačný systém nie je postaviť domček z kariet. No na vývoji pracujú obrovské tímy, takže žiadna amatérčina...
Operačný systém nie je tým najslabším miestom počítača. Je to komunikácia. V odbornom časopise z roku 1985 som nedávno čítal, že v roku 2000 budem s počítačom komunikovať hlasom, že bude schopný čítať tlačené aj rukou písané texty, že bude spoľahlivý, výkonný, lacný. Nechám na vašom posúdení, ako prognóza dopadla, no myslím, že jej realizácia nie je ani na obzore. A preto časť našej populácie, najmä staršia, je ako hendikepovaná skupina diskriminovaná a vyradená z využívania výpočtovej techniky. Na škodu tohto biznisu, lebo ignoruje časť potenciálnych zákazníkov.
Je zaujímavé, že pozitívne signály v tomto smere prichádzajú od menšinového výrobcu počítačov, firmy Apple. Jej prehrávač MP3- iPod a mobilný telefón iPhone vniesli do svojho segmentu takmer revolúciu. Dotykový displej zjednodušuje komunikáciu, veľké množstvo aplikácií rozširuje možnosti používania a cena, za ktorú ich dostanete, je primeraná, pričom zrejme bude klesať. Ajpod aj ajfoun si ma získali a verím, že konečne naznačujú cestu k poľudšteniu počítača.
QUARK 6/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Takto by sme mohli ísť rad za radom a videli by sme, že naozaj postupom času veci dostali také tvary a spĺňajú funkcie, aké človek potrebuje. Neplatí to však univerzálne. Napríklad počítač.
Napriek supermasovej produkcii a globálnemu nasadeniu v praxi, je počítač neuveriteľne nepohodlné, nepriateľské, ľahostajné až nevľúdne monštrum, priam patriace do skupiny ľudských nepriateľov. Pod obalom je to síce zázrak miniaturizácie s obrovskými schopnosťami, no rozpráva sa s vami jazykom dvoj- či trojročného dieťaťa a na digitálne otázky očakáva rovnako inteligentné odpovede.
Počítač je zariadenie, na ktoré sa môžete nepochybne spoľahnúť v tom, že sa naň vôbec nemožno spoľahnúť. Bezmocné údaje musíte zálohovať, chrániť pred vírusmi a inými nepriateľmi, veď ani netušíte, kedy niektorá časť vypadne aj s dátami. Prečo? Asi preto, že výrobcom hardvéru aj softvéru je to dosť jedno, podľa toho, čo prinášajú na trh. Najčastejším partnerom používateľa počítača je operačný systém. Potvrdzuje moju teóriu o nepriateľstve úplne novými, ale, žiaľ, nedokončenými verziami, ktoré treba stále ratovať záplatami distribuovanými cez internet. Kto by zrátal, koľkokrát plátali výrobcovia momentálne najviac používané ixpéčka? Mimoriadne dlho očakávaná Vista je dnes najnovšou verziou, ale už sa hovorí o jej nástupcovi. Označujú ho Sedmička. Viem, že pripraviť dobrý operačný systém nie je postaviť domček z kariet. No na vývoji pracujú obrovské tímy, takže žiadna amatérčina...
Operačný systém nie je tým najslabším miestom počítača. Je to komunikácia. V odbornom časopise z roku 1985 som nedávno čítal, že v roku 2000 budem s počítačom komunikovať hlasom, že bude schopný čítať tlačené aj rukou písané texty, že bude spoľahlivý, výkonný, lacný. Nechám na vašom posúdení, ako prognóza dopadla, no myslím, že jej realizácia nie je ani na obzore. A preto časť našej populácie, najmä staršia, je ako hendikepovaná skupina diskriminovaná a vyradená z využívania výpočtovej techniky. Na škodu tohto biznisu, lebo ignoruje časť potenciálnych zákazníkov.
Je zaujímavé, že pozitívne signály v tomto smere prichádzajú od menšinového výrobcu počítačov, firmy Apple. Jej prehrávač MP3- iPod a mobilný telefón iPhone vniesli do svojho segmentu takmer revolúciu. Dotykový displej zjednodušuje komunikáciu, veľké množstvo aplikácií rozširuje možnosti používania a cena, za ktorú ich dostanete, je primeraná, pričom zrejme bude klesať. Ajpod aj ajfoun si ma získali a verím, že konečne naznačujú cestu k poľudšteniu počítača.
QUARK 6/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
QUARK - Redakčný monitor
Možno si spomínate na výborný gag, ktorý pred časom zaznieval z dnes už nejestvujúceho rádia TWIST – zabi bobra, zachrániš strom. Spomenula som si naň, keď sme si v čase nástupu jari naplánovali a aj zrealizovali celorodinnú vychádzku do dunajských lužných lesov, v ktorých sa usadili aj bobry. Bolože to radosti, keď ich tam pred rokmi objavili! Potešili sme sa aj my, keď sme natrafili na ich stopy. No dnes, zrejme okrem ochranárov a detí, by ich tam najradšej nikto nevidel. Sú to milé zvieratká, ale nemilosrdne likvidujú les. Staré zdravé stromy kvôli ohryzenej kôre umierajú postojačky. Ani len neposlúžia na účel, na ktorý ich bobry ohlodávajú – aby sa dostali k ich mladým konárikom. Uschnú. Ochrana prírody je potrebná vec, ale nemožno chrániť iba živočíchy, veď aj ochrana krajiny, vegetácie je významná. Lenže, čo s tým? Premiestniť premnožené zvieratá, a tak venovať aj iným oblastiam na Slovensku tento danajský darček, veď ako inak ho nazvať? Alebo regulovať ich stavy lovom? Kto pozná odpoveď? Zrejme je to, ako v mnohých iných prípadoch, výsledkom často až antagonistického vzťahu človek – príroda. Podobných príkladov je veľa, napríklad, v poslednej dobe rezonujú problémy s medveďmi. Nemáte náhodou nejaký nápad, čo by situácii pomohlo? Potešíme sa všetkým vašim návrhom, myšlienkam, radám.
V poslednom čase sa zintenzívnila spolupráca medzi niektorými inštitúciami, vrátane redakcií, ktoré popularizujú vedu a techniku; v počítači mi pribúda pošta od partnerov aj zo zahraničia. Spája nás jediný cieľ – zlepšiť poznanie klasických, ale aj najnovších poznatkov medzi mladými či staršími. Mladých to môže motivovať pri voľbe povolania a starším to zvyšuje vzdelanosť, čo je tiež nesmierne dôležité, lebo vedomosti sú jediným majetkom, ktorý nám nemôže nikto vziať. A čo je zaujímavé, je to aj jediný majetok, ktorý nemožno dediť. Čo sa ukazuje, aj keď sa to nezdá, ako výhoda, lebo vlastná cesta k poznaniu je síce ťažšia, ale pozoruhodnejšia. Navyše, inak to ani nejde, každý z nás procesom poznávania musí prejsť sám. Preto vás chcem poprosiť – pomôžte nám v našich snahách o propagáciu významných informácií zo sveta vedy a techniky. Ako? Napríklad, ak chcete dať niekomu darček, hoci ku koncu školského roka alebo k narodeninám, čo keby to bolo predplatné na QUARK? Čo keby ste každému, s kým si mejlujete, na záver vašej správy pridali vetičku : Mám dobrý tip – pozri si www.equark.sk, ak ťa zaujme, prihlás sa do skvelej súťaže a povedz to ďalej.
Nedávna búrka o slobode tlače, ktorá sa prehnala našou spoločnosťou, ma prinútila zamyslieť sa, ako ja pociťujem tento problém. Som v trochu odlišnom postavení, než väčšina mojich kolegov, lebo nemám nad sebou supervízora. Pátrala som po náplni práce takéhoto človeka, ktorý bežne v redakciách prebýva a zistila som, že je to niekto, kto stojí nad šéfredaktorom a kto v konečnom dôsledku rozhoduje o tom, čo sa uverejní a ako sa to uverejní. V jednom veľkom americkom denníku je vraj sedem supervízorov. Takže slobodu tlače zrejme podmieňujú viaceré faktory. Nechcem ich rozoberať, každý z nás je zodpovedný za svoje činy a v tejto súvislosti naozaj viem, čo je sloboda tlače. Viem, že je to v prvom rade obrovská zodpovednosť za každé napísané a uverejnené písmeno. Quark nepíše o škandáloch, ani ich nevyrába, no ublížiť by mohol. Toho sa strašne bojím, pretože ublíženie tlačeným slovom vlastne nemožno napraviť. Žiadnou opravou, ani sebakritikou. Platí aj tu známe a univerzálne – tvoja sloboda nemôže ohroziť slobodu iného. Preto niektoré príspevky čítam aj viackrát, snažím sa overiť si čím viac faktov, najmä, ak by mohli byť problematické. Napriek tomu sa stane, že nám chybička ujde, našťastie hlavne iba pravopisná. Odpustite nám to.
Koncom apríla som bola v slovinskej Ľubľane na konferencii s názvom Rýchla cesta k zelenšej, elegantnejšej a bezpečnejšej cestnej doprave. Bolo to zaujímavé a najviac sa mi páčila exkurzia do automobilky Renault v Novom Meste. Ale podrobnejšie až nabudúce. Zatiaľ si užívajte nastupujúce leto a napíšte nám, čo pekné vás stretlo.
Heslo Zabi bobra, zachrániš strom platí v dunajských lesoch stopercentne.
QUARK 6/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
V poslednom čase sa zintenzívnila spolupráca medzi niektorými inštitúciami, vrátane redakcií, ktoré popularizujú vedu a techniku; v počítači mi pribúda pošta od partnerov aj zo zahraničia. Spája nás jediný cieľ – zlepšiť poznanie klasických, ale aj najnovších poznatkov medzi mladými či staršími. Mladých to môže motivovať pri voľbe povolania a starším to zvyšuje vzdelanosť, čo je tiež nesmierne dôležité, lebo vedomosti sú jediným majetkom, ktorý nám nemôže nikto vziať. A čo je zaujímavé, je to aj jediný majetok, ktorý nemožno dediť. Čo sa ukazuje, aj keď sa to nezdá, ako výhoda, lebo vlastná cesta k poznaniu je síce ťažšia, ale pozoruhodnejšia. Navyše, inak to ani nejde, každý z nás procesom poznávania musí prejsť sám. Preto vás chcem poprosiť – pomôžte nám v našich snahách o propagáciu významných informácií zo sveta vedy a techniky. Ako? Napríklad, ak chcete dať niekomu darček, hoci ku koncu školského roka alebo k narodeninám, čo keby to bolo predplatné na QUARK? Čo keby ste každému, s kým si mejlujete, na záver vašej správy pridali vetičku : Mám dobrý tip – pozri si www.equark.sk, ak ťa zaujme, prihlás sa do skvelej súťaže a povedz to ďalej.
Nedávna búrka o slobode tlače, ktorá sa prehnala našou spoločnosťou, ma prinútila zamyslieť sa, ako ja pociťujem tento problém. Som v trochu odlišnom postavení, než väčšina mojich kolegov, lebo nemám nad sebou supervízora. Pátrala som po náplni práce takéhoto človeka, ktorý bežne v redakciách prebýva a zistila som, že je to niekto, kto stojí nad šéfredaktorom a kto v konečnom dôsledku rozhoduje o tom, čo sa uverejní a ako sa to uverejní. V jednom veľkom americkom denníku je vraj sedem supervízorov. Takže slobodu tlače zrejme podmieňujú viaceré faktory. Nechcem ich rozoberať, každý z nás je zodpovedný za svoje činy a v tejto súvislosti naozaj viem, čo je sloboda tlače. Viem, že je to v prvom rade obrovská zodpovednosť za každé napísané a uverejnené písmeno. Quark nepíše o škandáloch, ani ich nevyrába, no ublížiť by mohol. Toho sa strašne bojím, pretože ublíženie tlačeným slovom vlastne nemožno napraviť. Žiadnou opravou, ani sebakritikou. Platí aj tu známe a univerzálne – tvoja sloboda nemôže ohroziť slobodu iného. Preto niektoré príspevky čítam aj viackrát, snažím sa overiť si čím viac faktov, najmä, ak by mohli byť problematické. Napriek tomu sa stane, že nám chybička ujde, našťastie hlavne iba pravopisná. Odpustite nám to.
Koncom apríla som bola v slovinskej Ľubľane na konferencii s názvom Rýchla cesta k zelenšej, elegantnejšej a bezpečnejšej cestnej doprave. Bolo to zaujímavé a najviac sa mi páčila exkurzia do automobilky Renault v Novom Meste. Ale podrobnejšie až nabudúce. Zatiaľ si užívajte nastupujúce leto a napíšte nám, čo pekné vás stretlo.
Heslo Zabi bobra, zachrániš strom platí v dunajských lesoch stopercentne.
QUARK 6/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
PC REVUE
Moja nová peňaženka
Tak a je to tu! Zabudnite na koruny, aj na Slovensku bude platiť euro. Nebudeme nič zakrývať, ľudia u nás sa eura skôr boja. Je to predsa len veľká zmena, budeme používať rovnakú menu ako krajiny, ktorých ekonomika je podľa mňa oveľa vyspelejšia. Mám o tom pre vás niekoľko postrehov.
Keď som začal takpovediac „profesijne“ cestovať po svete a s trochou preháňania som menil hlavne európske krajiny skoro tak často ako ponožky, bolo euro pre mňa jednoznačne vítané. Spomínam si, že som mal v tom čase šesť peňaženiek – na americké doláre, anglické libry, nemecké marky, francúzske franky, české koruny a, samozrejme, slovenské koruny. S takouto výbavou som bol pripravený na návštevu takmer všetkých krajín. Problém som mal hlavne s mincami. Tie som obyčajne po príchode domov vysypal na jednu kopu. To bolo síce rýchle, ale nepoužiteľné riešenie. Na ich oddelenie som totiž nikdy nemal čas, a tak mi mince na kôpke v podobe nechceného suveníru ostali až dodnes. Tieto meny pritom dávno stratili svoju platnosť a boli nahradené eurom. Ešte šťastie, že som to nikdy nespočítal a neprerátal na koruny, asi by ma riadne zamrzelo, koľko umŕtveného kapitálu mám teraz v zásuvke písacieho stola. Po tom, ako väčšina západnej Európy prešla na euro, mal som už len peňaženku na euro, doláre a české a slovenské koruny, mince som si odkladal oddelene. Problém bol už len v tom, že som ich často nevedel nájsť, ale nakoniec sa pred cestou vždy objavili.
Druhý poznatok v súvislosti s pobytom v zahraničí bol ten, že nikdy by som nemal prepočítavať ceny v zahraničí na slovenské koruny. Keby som to urobil, asi by som sa po zistení „skutočnej“ ceny ani nenaobedoval, nenavštívil by som toľko zaujímavých miest a určite nevyužíval tamojšie služby. Zvykol som si na jednoduchú stratégiu: toto je objem peňazí, ktorý mám v peňaženke, a z toho musím vydržať príslušný počet dní. Jasné, občas mi to nedalo, prepočítal som a veru hlavne služby sú v zahraničí minimálne trikrát drahšie ako nás. K holičovi by som tu teda tak skoro asi nešiel.
Slovensko teraz pristupuje k euru. Čo to pre mňa znamená? Dobrá správa je, že už nemusím mať špeciálnu peňaženku na euro, bude to tá, ktorú používam aj doma. Moja stratégia o neprepočítavaní mien sa však skončila. Ihneď totiž budem vedieť, čo koľko stojí, už sa to nebude dať skryť. Asi tak budem viac rozmýšľať, do čoho investovať a do čoho radšej nie.
Drobné mince – teda eurocenty – sú špeciálna kategória. Najmenšia minca je 1 eurocent, to je tak okolo 30 halierov, teda menej ako naša najmenšia 50-halierová minca. To je bez problémov. Na druhej strane je 2-eurová, teda niečo nad 60 korún. Najmenšia papierová bankovka má však hodnotu 5 eur, čo je viac ako 150 Sk. Vzhľadom na súčasné ceny u nás je jasné, že moja súčasná peňaženka kapacitne stačiť asi nebude. Musím mať takú, ktorá má veľký priestor na mince a asi bude musieť byť dimenzovaná na väčšiu hmotnosť. Špeciálne som si pozháňal drobné eurá, dal ich do hrsti a skutočne je toho za viac ako 1000 Sk.
Veľa sa u nás hovorí o tom, že ceny tovarov a služieb sa prechodom na euro nesmú zmeniť, kontrolovať to bude Slovenská obchodná inšpekcia. Osobne to nepokladám za reálne, ceny by išli hore aj bez príchodu eura, stačí sa pozrieť na cenu nafty, ale aj potravín. Aby som však bol na prechod na euro pripravený, pozrel som si odporúčania SOI detailnejšie. SOI radí, aby sme si sumu pri platbe sami zaokrúhľovali, nedávali prepitné a nechávali si vydať všetko do posledného centa. V poriadku, fakt si teda kúpim novú peňaženku na veľa drobných, zaokrúhľovanie pri platbe v bežných obchodoch som nikdy ani nerobil. Ale trochu čudné sa mi zdá to odporúčanie o prepitnom. Všade na svete existujú prípady, keď sa prepitné jednoducho očakáva.
Spomínam si na jeden prípad, keď som sa pred rokmi rozhodol ísť na večeru s kolegom v USA. Vtedy som mal len málo skúseností s touto krajinou. Všetko prebehlo bez problémov, až došlo na platenie a suma bola 47,50 USD. Pripomeniem, že v tom čase bol dolár ešte okolo 35 Sk. Čašníkovi som nechal rovných 50 USD, prepitné bolo teda viac ako 80 Sk a to by som na Slovensku v žiadnej reštaurácii určite nedal. Ostali sme ešte chvíľku pri stole a počas nej prišiel za mnou majiteľ reštaurácie a chcel vedieť, s čím presne som bol nespokojný. Inými slovami, prišiel reklamovať prepitné . Bolo jasné, že som stúpil vedľa, no na mojej angličtine bolo hneď jasne vidieť, že som zrejme z východnej Európy. Čašník, inak z Chorvátska, mi vysvetlil, že s prepitným sa v americkej reštaurácii počíta do tej miery, že štát z neho vyberá dane. A jeho bežná výška je minimálne 10 % zo sumy so zaokrúhlením hore, teda ja som za prepitné dlžný ešte dva až tri doláre. A čašník z celej očakávanej sumy zaplatí daň, inými slovami, pri mojom prepitnom na mne prerobil.
Viem, toto je prípad, ktorý je zasadený do úplne iného prostredia. Ale aj na Slovensku je predsa len dobrým zvykom dávať v reštaurácii prepitné, neverím, že by zamestnanci SOI o tom nevedeli. Je to jednoducho vyjadrenie toho, že so službami ste boli naozaj spokojní. Len u nás celá suma ostane vo vrecku niekoho v reštaurácii, zatiaľ čo v USA si na svoje chce prísť aj štát (haló, páni poslanci, dobrý nápad, však?). Prepitné v reštaurácii je jednoducho zvyk.
Pýtate sa, ako to bude s cenami za počítačovú výbavu? Myslím si, že ceny tovarov i softvéru sú vyrovnané už teraz, v podstate závisí len od kurzu dolára, eura a koruny. Keďže kurz bude najprv pevný, od budúceho roka koruna vôbec nebude, ostane nám už len prepočet medzi dvoma hlavnými menami. Myslím si, že výrazne zdražejú služby, resp. objavia sa nové služby za príslušné sumy. V zahraničí je napr. bežné, že existujú špecializované firmy, ktoré pomôžu napr. s inštaláciou programu, odhalením poruchy počítača či nastavením softvéru. U nás sa to robí zatiaľ s pomocou šikovných známych, často výmenou za inú službu. Servisná služby s výjazdom na miesto inštalácie je veľká výnimka.
Aký je teda môj postoj k euru? V pozitívnom zmysle slova sme našou polohou v Európe asi odsúdení na prechod k tejto mene, otázka je kedy. Zodpovední ľudia, ktorých sme si zvolili, hovoria, že optimálny čas je teraz. Ja neviem, určite nemám toľko informácií ako oni. Pravda je však taká, že ak na rokovaní s českými firmami hovoríme o zavedení eura u nás (a u nich nie), nezávidia nám tak, ako by som od nich očakával. A to mi je fakt trochu podozrivé...
Príjemné čítanie júnového vydania PC REVUE a čo najlepší výmenný kurz koruny praje
Ondrej Macko
19. mája 2008
PC REVUE 6/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Tak a je to tu! Zabudnite na koruny, aj na Slovensku bude platiť euro. Nebudeme nič zakrývať, ľudia u nás sa eura skôr boja. Je to predsa len veľká zmena, budeme používať rovnakú menu ako krajiny, ktorých ekonomika je podľa mňa oveľa vyspelejšia. Mám o tom pre vás niekoľko postrehov.
Keď som začal takpovediac „profesijne“ cestovať po svete a s trochou preháňania som menil hlavne európske krajiny skoro tak často ako ponožky, bolo euro pre mňa jednoznačne vítané. Spomínam si, že som mal v tom čase šesť peňaženiek – na americké doláre, anglické libry, nemecké marky, francúzske franky, české koruny a, samozrejme, slovenské koruny. S takouto výbavou som bol pripravený na návštevu takmer všetkých krajín. Problém som mal hlavne s mincami. Tie som obyčajne po príchode domov vysypal na jednu kopu. To bolo síce rýchle, ale nepoužiteľné riešenie. Na ich oddelenie som totiž nikdy nemal čas, a tak mi mince na kôpke v podobe nechceného suveníru ostali až dodnes. Tieto meny pritom dávno stratili svoju platnosť a boli nahradené eurom. Ešte šťastie, že som to nikdy nespočítal a neprerátal na koruny, asi by ma riadne zamrzelo, koľko umŕtveného kapitálu mám teraz v zásuvke písacieho stola. Po tom, ako väčšina západnej Európy prešla na euro, mal som už len peňaženku na euro, doláre a české a slovenské koruny, mince som si odkladal oddelene. Problém bol už len v tom, že som ich často nevedel nájsť, ale nakoniec sa pred cestou vždy objavili.
Druhý poznatok v súvislosti s pobytom v zahraničí bol ten, že nikdy by som nemal prepočítavať ceny v zahraničí na slovenské koruny. Keby som to urobil, asi by som sa po zistení „skutočnej“ ceny ani nenaobedoval, nenavštívil by som toľko zaujímavých miest a určite nevyužíval tamojšie služby. Zvykol som si na jednoduchú stratégiu: toto je objem peňazí, ktorý mám v peňaženke, a z toho musím vydržať príslušný počet dní. Jasné, občas mi to nedalo, prepočítal som a veru hlavne služby sú v zahraničí minimálne trikrát drahšie ako nás. K holičovi by som tu teda tak skoro asi nešiel.
Slovensko teraz pristupuje k euru. Čo to pre mňa znamená? Dobrá správa je, že už nemusím mať špeciálnu peňaženku na euro, bude to tá, ktorú používam aj doma. Moja stratégia o neprepočítavaní mien sa však skončila. Ihneď totiž budem vedieť, čo koľko stojí, už sa to nebude dať skryť. Asi tak budem viac rozmýšľať, do čoho investovať a do čoho radšej nie.
Drobné mince – teda eurocenty – sú špeciálna kategória. Najmenšia minca je 1 eurocent, to je tak okolo 30 halierov, teda menej ako naša najmenšia 50-halierová minca. To je bez problémov. Na druhej strane je 2-eurová, teda niečo nad 60 korún. Najmenšia papierová bankovka má však hodnotu 5 eur, čo je viac ako 150 Sk. Vzhľadom na súčasné ceny u nás je jasné, že moja súčasná peňaženka kapacitne stačiť asi nebude. Musím mať takú, ktorá má veľký priestor na mince a asi bude musieť byť dimenzovaná na väčšiu hmotnosť. Špeciálne som si pozháňal drobné eurá, dal ich do hrsti a skutočne je toho za viac ako 1000 Sk.
Veľa sa u nás hovorí o tom, že ceny tovarov a služieb sa prechodom na euro nesmú zmeniť, kontrolovať to bude Slovenská obchodná inšpekcia. Osobne to nepokladám za reálne, ceny by išli hore aj bez príchodu eura, stačí sa pozrieť na cenu nafty, ale aj potravín. Aby som však bol na prechod na euro pripravený, pozrel som si odporúčania SOI detailnejšie. SOI radí, aby sme si sumu pri platbe sami zaokrúhľovali, nedávali prepitné a nechávali si vydať všetko do posledného centa. V poriadku, fakt si teda kúpim novú peňaženku na veľa drobných, zaokrúhľovanie pri platbe v bežných obchodoch som nikdy ani nerobil. Ale trochu čudné sa mi zdá to odporúčanie o prepitnom. Všade na svete existujú prípady, keď sa prepitné jednoducho očakáva.
Spomínam si na jeden prípad, keď som sa pred rokmi rozhodol ísť na večeru s kolegom v USA. Vtedy som mal len málo skúseností s touto krajinou. Všetko prebehlo bez problémov, až došlo na platenie a suma bola 47,50 USD. Pripomeniem, že v tom čase bol dolár ešte okolo 35 Sk. Čašníkovi som nechal rovných 50 USD, prepitné bolo teda viac ako 80 Sk a to by som na Slovensku v žiadnej reštaurácii určite nedal. Ostali sme ešte chvíľku pri stole a počas nej prišiel za mnou majiteľ reštaurácie a chcel vedieť, s čím presne som bol nespokojný. Inými slovami, prišiel reklamovať prepitné . Bolo jasné, že som stúpil vedľa, no na mojej angličtine bolo hneď jasne vidieť, že som zrejme z východnej Európy. Čašník, inak z Chorvátska, mi vysvetlil, že s prepitným sa v americkej reštaurácii počíta do tej miery, že štát z neho vyberá dane. A jeho bežná výška je minimálne 10 % zo sumy so zaokrúhlením hore, teda ja som za prepitné dlžný ešte dva až tri doláre. A čašník z celej očakávanej sumy zaplatí daň, inými slovami, pri mojom prepitnom na mne prerobil.
Viem, toto je prípad, ktorý je zasadený do úplne iného prostredia. Ale aj na Slovensku je predsa len dobrým zvykom dávať v reštaurácii prepitné, neverím, že by zamestnanci SOI o tom nevedeli. Je to jednoducho vyjadrenie toho, že so službami ste boli naozaj spokojní. Len u nás celá suma ostane vo vrecku niekoho v reštaurácii, zatiaľ čo v USA si na svoje chce prísť aj štát (haló, páni poslanci, dobrý nápad, však?). Prepitné v reštaurácii je jednoducho zvyk.
Pýtate sa, ako to bude s cenami za počítačovú výbavu? Myslím si, že ceny tovarov i softvéru sú vyrovnané už teraz, v podstate závisí len od kurzu dolára, eura a koruny. Keďže kurz bude najprv pevný, od budúceho roka koruna vôbec nebude, ostane nám už len prepočet medzi dvoma hlavnými menami. Myslím si, že výrazne zdražejú služby, resp. objavia sa nové služby za príslušné sumy. V zahraničí je napr. bežné, že existujú špecializované firmy, ktoré pomôžu napr. s inštaláciou programu, odhalením poruchy počítača či nastavením softvéru. U nás sa to robí zatiaľ s pomocou šikovných známych, často výmenou za inú službu. Servisná služby s výjazdom na miesto inštalácie je veľká výnimka.
Aký je teda môj postoj k euru? V pozitívnom zmysle slova sme našou polohou v Európe asi odsúdení na prechod k tejto mene, otázka je kedy. Zodpovední ľudia, ktorých sme si zvolili, hovoria, že optimálny čas je teraz. Ja neviem, určite nemám toľko informácií ako oni. Pravda je však taká, že ak na rokovaní s českými firmami hovoríme o zavedení eura u nás (a u nich nie), nezávidia nám tak, ako by som od nich očakával. A to mi je fakt trochu podozrivé...
Príjemné čítanie júnového vydania PC REVUE a čo najlepší výmenný kurz koruny praje
Ondrej Macko
19. mája 2008
PC REVUE 6/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)