PC REVUE

Moja nová peňaženka

Tak a je to tu! Zabudnite na koruny, aj na Slovensku bude platiť euro. Nebudeme nič zakrývať, ľudia u nás sa eura skôr boja. Je to predsa len veľká zmena, budeme používať rovnakú menu ako krajiny, ktorých ekonomika je podľa mňa oveľa vyspelejšia. Mám o tom pre vás niekoľko postrehov.
Keď som začal takpovediac „profesijne“ cestovať po svete a s trochou preháňania som menil hlavne európske krajiny skoro tak často ako ponožky, bolo euro pre mňa jednoznačne vítané. Spomínam si, že som mal v tom čase šesť peňaženiek – na americké doláre, anglické libry, nemecké marky, francúzske franky, české koruny a, samozrejme, slovenské koruny. S takouto výbavou som bol pripravený na návštevu takmer všetkých krajín. Problém som mal hlavne s mincami. Tie som obyčajne po príchode domov vysypal na jednu kopu. To bolo síce rýchle, ale nepoužiteľné riešenie. Na ich oddelenie som totiž nikdy nemal čas, a tak mi mince na kôpke v podobe nechceného suveníru ostali až dodnes. Tieto meny pritom dávno stratili svoju platnosť a boli nahradené eurom. Ešte šťastie, že som to nikdy nespočítal a neprerátal na koruny, asi by ma riadne zamrzelo, koľko umŕtveného kapitálu mám teraz v zásuvke písacieho stola. Po tom, ako väčšina západnej Európy prešla na euro, mal som už len peňaženku na euro, doláre a české a slovenské koruny, mince som si odkladal oddelene. Problém bol už len v tom, že som ich často nevedel nájsť, ale nakoniec sa pred cestou vždy objavili. 
Druhý poznatok v súvislosti s pobytom v zahraničí bol ten, že nikdy by som nemal prepočítavať ceny v zahraničí na slovenské koruny. Keby som to urobil, asi by som sa po zistení „skutočnej“ ceny ani nenaobedoval, nenavštívil by som toľko zaujímavých miest a určite nevyužíval tamojšie služby. Zvykol som si na jednoduchú stratégiu: toto je objem peňazí, ktorý mám v peňaženke, a z toho musím vydržať príslušný počet dní. Jasné, občas mi to nedalo, prepočítal som a veru hlavne služby sú v zahraničí minimálne trikrát drahšie ako nás. K holičovi by som tu teda tak skoro asi nešiel.
Slovensko teraz pristupuje k euru. Čo to pre mňa znamená? Dobrá správa je, že už nemusím mať špeciálnu peňaženku na euro, bude to tá, ktorú používam aj doma. Moja stratégia o neprepočítavaní mien sa však skončila. Ihneď totiž budem vedieť, čo koľko stojí, už sa to nebude dať skryť. Asi tak budem viac rozmýšľať, do čoho investovať a do čoho radšej nie.
Drobné mince – teda eurocenty – sú špeciálna kategória. Najmenšia minca je 1 eurocent, to je tak okolo 30 halierov, teda menej ako naša najmenšia 50-halierová minca. To je bez problémov. Na druhej strane je 2-eurová, teda niečo nad 60 korún. Najmenšia papierová bankovka má však hodnotu 5 eur, čo je viac ako 150 Sk. Vzhľadom na súčasné ceny u nás je jasné, že moja súčasná peňaženka kapacitne stačiť asi nebude. Musím mať takú, ktorá má veľký priestor na mince a asi bude musieť byť dimenzovaná na väčšiu hmotnosť. Špeciálne som si pozháňal drobné eurá, dal ich do hrsti a skutočne je toho za viac ako 1000 Sk.
Veľa sa u nás hovorí o tom, že ceny tovarov a služieb sa prechodom na euro nesmú zmeniť, kontrolovať to bude Slovenská obchodná inšpekcia. Osobne to nepokladám za reálne, ceny by išli hore aj bez príchodu eura, stačí sa pozrieť na cenu nafty, ale aj potravín. Aby som však bol na prechod na euro pripravený, pozrel som si odporúčania SOI detailnejšie. SOI radí, aby sme si sumu pri platbe sami zaokrúhľovali, nedávali prepitné a nechávali si vydať všetko do posledného centa. V poriadku, fakt si teda kúpim novú peňaženku na veľa drobných, zaokrúhľovanie pri platbe v bežných obchodoch som nikdy ani nerobil. Ale trochu čudné sa mi zdá to odporúčanie o prepitnom. Všade na svete existujú prípady, keď sa prepitné jednoducho očakáva.
Spomínam si na jeden prípad, keď som sa pred rokmi rozhodol ísť na večeru s kolegom v USA. Vtedy som mal len málo skúseností s touto krajinou. Všetko prebehlo bez problémov, až došlo na platenie a suma bola 47,50 USD. Pripomeniem, že v tom čase bol dolár ešte okolo 35 Sk. Čašníkovi som nechal rovných 50 USD, prepitné bolo teda viac ako 80 Sk a to by som na Slovensku v žiadnej reštaurácii určite nedal. Ostali sme ešte chvíľku pri stole a počas nej prišiel za mnou majiteľ reštaurácie a chcel vedieť, s čím presne som bol nespokojný. Inými slovami, prišiel reklamovať prepitné . Bolo jasné, že som stúpil vedľa, no na mojej angličtine bolo hneď jasne vidieť, že som zrejme z východnej Európy. Čašník, inak z Chorvátska, mi vysvetlil, že s prepitným sa v americkej reštaurácii počíta do tej miery, že štát z neho vyberá dane. A jeho bežná výška je minimálne 10 % zo sumy so zaokrúhlením hore, teda ja som za prepitné dlžný ešte dva až tri doláre. A čašník z celej očakávanej sumy zaplatí daň, inými slovami, pri mojom prepitnom na mne prerobil.
Viem, toto je prípad, ktorý je zasadený do úplne iného prostredia. Ale aj na Slovensku je predsa len dobrým zvykom dávať v reštaurácii prepitné, neverím, že by zamestnanci SOI o tom nevedeli. Je to jednoducho vyjadrenie toho, že so službami ste boli naozaj spokojní. Len u nás celá suma ostane vo vrecku niekoho v reštaurácii, zatiaľ čo v USA si na svoje chce prísť aj štát (haló, páni poslanci, dobrý nápad, však?). Prepitné v reštaurácii je jednoducho zvyk.
Pýtate sa, ako to bude s cenami za počítačovú výbavu? Myslím si, že ceny tovarov i softvéru sú vyrovnané už teraz, v podstate závisí len od kurzu dolára, eura a koruny. Keďže kurz bude najprv pevný, od budúceho roka koruna vôbec nebude, ostane nám už len prepočet medzi dvoma hlavnými menami. Myslím si, že výrazne zdražejú služby, resp. objavia sa nové služby za príslušné sumy. V zahraničí je napr. bežné, že existujú špecializované firmy, ktoré pomôžu napr. s inštaláciou programu, odhalením poruchy počítača či nastavením softvéru. U nás sa to robí zatiaľ s pomocou šikovných známych, často výmenou za inú službu. Servisná služby s výjazdom na miesto inštalácie je veľká výnimka.
Aký je teda môj postoj k euru? V pozitívnom zmysle slova sme našou polohou v Európe asi odsúdení na prechod k tejto mene, otázka je kedy. Zodpovední ľudia, ktorých sme si zvolili, hovoria, že optimálny čas je teraz. Ja neviem, určite nemám toľko informácií ako oni. Pravda je však taká, že ak na rokovaní s českými firmami hovoríme o zavedení eura u nás (a u nich nie), nezávidia nám tak, ako by som od nich očakával. A to mi je fakt trochu podozrivé... 
Príjemné čítanie júnového vydania PC REVUE a čo najlepší výmenný kurz koruny praje
Ondrej Macko
19. mája 2008

PC REVUE 6/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko