Na prvý pohľad by sa zdalo, že vývoj vecí okolo nás prebieha prísne podľa toho, aby nám čím lepšie slúžili. Napríklad výťah. Dopraví nás najkratšou cestou, pohodlne aj na najvyššie poschodia vysokých budov. Alebo auto. Keď ho v nejakej reklame zbavia karosérie, naskytne sa takmer komický obrázok štyroch (či piatich) ľudí, ktorí sú v relatívne pohodlnej, no rozhodne pre daný účel najvhodnejšej polohe. Tie dve sedadlá za sebou a vedľa seba je pre cestujúcich najlepšie riešenie, aké môže byť. Alebo si viete predstaviť iné usporiadanie sedadiel?
Takto by sme mohli ísť rad za radom a videli by sme, že naozaj postupom času veci dostali také tvary a spĺňajú funkcie, aké človek potrebuje. Neplatí to však univerzálne. Napríklad počítač.
Napriek supermasovej produkcii a globálnemu nasadeniu v praxi, je počítač neuveriteľne nepohodlné, nepriateľské, ľahostajné až nevľúdne monštrum, priam patriace do skupiny ľudských nepriateľov. Pod obalom je to síce zázrak miniaturizácie s obrovskými schopnosťami, no rozpráva sa s vami jazykom dvoj- či trojročného dieťaťa a na digitálne otázky očakáva rovnako inteligentné odpovede.
Počítač je zariadenie, na ktoré sa môžete nepochybne spoľahnúť v tom, že sa naň vôbec nemožno spoľahnúť. Bezmocné údaje musíte zálohovať, chrániť pred vírusmi a inými nepriateľmi, veď ani netušíte, kedy niektorá časť vypadne aj s dátami. Prečo? Asi preto, že výrobcom hardvéru aj softvéru je to dosť jedno, podľa toho, čo prinášajú na trh. Najčastejším partnerom používateľa počítača je operačný systém. Potvrdzuje moju teóriu o nepriateľstve úplne novými, ale, žiaľ, nedokončenými verziami, ktoré treba stále ratovať záplatami distribuovanými cez internet. Kto by zrátal, koľkokrát plátali výrobcovia momentálne najviac používané ixpéčka? Mimoriadne dlho očakávaná Vista je dnes najnovšou verziou, ale už sa hovorí o jej nástupcovi. Označujú ho Sedmička. Viem, že pripraviť dobrý operačný systém nie je postaviť domček z kariet. No na vývoji pracujú obrovské tímy, takže žiadna amatérčina...
Operačný systém nie je tým najslabším miestom počítača. Je to komunikácia. V odbornom časopise z roku 1985 som nedávno čítal, že v roku 2000 budem s počítačom komunikovať hlasom, že bude schopný čítať tlačené aj rukou písané texty, že bude spoľahlivý, výkonný, lacný. Nechám na vašom posúdení, ako prognóza dopadla, no myslím, že jej realizácia nie je ani na obzore. A preto časť našej populácie, najmä staršia, je ako hendikepovaná skupina diskriminovaná a vyradená z využívania výpočtovej techniky. Na škodu tohto biznisu, lebo ignoruje časť potenciálnych zákazníkov.
Je zaujímavé, že pozitívne signály v tomto smere prichádzajú od menšinového výrobcu počítačov, firmy Apple. Jej prehrávač MP3- iPod a mobilný telefón iPhone vniesli do svojho segmentu takmer revolúciu. Dotykový displej zjednodušuje komunikáciu, veľké množstvo aplikácií rozširuje možnosti používania a cena, za ktorú ich dostanete, je primeraná, pričom zrejme bude klesať. Ajpod aj ajfoun si ma získali a verím, že konečne naznačujú cestu k poľudšteniu počítača.
QUARK 6/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára