pondelok 26. mája 2014

QUARK

Máj – lásky čas

Našim susedom sa stratil pes. Nebola to žiadna malá kabelková rasa, ale riadny 45-kilogramový hovawart, ktorý sa len tak neschová v májovej tráve. Poslušný, priateľský a rodinne založený Hary odrazu zmizol z dvora rodinného domu. Hary rodinu nikdy neopúšťal, svoj dvor poctivo strážil a všetkých potenciálnych votrelcov už od plota aktívne odstrašoval. Spolu so smutnými susedmi sme vylúčili teórie o únose mimozemšťanmi, lebo iný živý tvor by si na tohto macka, keď vycieral zuby a hrozivo štekal, asi netrúfol. Jediným vysvetlením zmiznutia bola teda honcujúca sa sučka v neďalekom okolí. Jej pach iste opantal Haryho zmysly a vybičoval svaly, aby preskočil takmer dvojmetrový plot a mohol ísť za hlasom prírody. Pravdepodobné vysvetlenie sme teda mali, ale čo teraz? Ako nájsť strateného zaľúbeného psa?

nedeľa 27. apríla 2014

PC REVUE

Naozaj žijeme v zajatí počítačov a nových technológií?

Aj s týmto úvodníkom som čakal na poslednú možnú chvíľu. Práve na konci minulého mesiaca som totiž mal naplánovanú počas jedného týždňa pracovnú cestu najprv do Amsterdamu a hneď nato aj do Vysokých Tatier. Mohol som teda ľahko porovnávať, ako je to u nás doma a vonku. Mamutie letisko Schiphol pri Amsterdame pritom bola úplne prvá destinácia, kam som vo svojom živote vôbec letel, a to niekedy okolo roku 1990. Bol to vtedy pre mňa úžasný zážitok, niečo ako teraz cesta na Mars. Bolo to dané premiérovým letom, ale aj tým, že v tomto období bol rozdiel životnej úrovne medzi Slovenskom a Holandskom stále poznačený vzťahom končiaceho sa socializmu a rozvinutého kapitalizmu.
Tentoraz bol náš prílet na amsterdamské letisko ovplyvnený tým, že tento deň tu pristával aj Air Force One s americkým prezidentom. Znamenalo to prísnu kontrolu osobných dokladov, nezvyčajne prísnu u ľudí, ktorí vyzerajú skôr ako Arabi. Česká skupina letiaca o niečo neskôr z Prahy však krúžila takmer hodinu nad mestom. Ich prílet bol totiž v čase, keď už bol Obama na letisku - vtedy sa iným pristávať nedá.

PC REVUE - OpenPark

Web má už 25! Ale pubertu ešte ani zďaleka nemá za sebou...

    Pred 25 rokmi sa zrodil technický dokument, ktorý navrhol spôsob, ako pristupovať k súborom na vzájomne prepojených počítačoch. Jeho autorom bol (dnes už Sir) Tim Berners-Lee a vytvoril tak základ služby World Wide Web, ktorá dnes ovplyvňuje životy miliárd ľudí.

    Dvadsaťpäť rokov je pomerne dlhý čas na to, aby pravidlá, koncepty a technológie dozreli. V prípade webu, resp. internetu to nieje úplne tak. Ešte stále nie sú vyriešené otázky a diskusie okolo potreby jeho regulácie, neutrality, anonymity, ochrany súkromia, bezpečnosti a kontroly. Rovnaký búrlivý vývoj zaznamenávajú aj technológie. Pozrime si bleskový prehľad aktuálnych udalosti, ktoré tomu nasvedčujú.

    Americký súd nedávno zamietol pravidlá známe pod názvom sieťová neutralita, presadzované zo strany FCC, ktoré okrem iného mali zaručovať rovnaký prístup k dátam zo strany poskytovateľov internetového pripojenia (ISP) a zakázať obmedzovanie prístupu k internetu. ISP si teraz môžu účtovať poplatky pre poskytovateľov obsahu napr. za rýchlejší prístup k službám, ako je videostreaming (Netflix, YouTube atďj, čo môže mať dosah aj na bežných používateľov. ISP môžu spomaliť či zablokovať prístup k niektorým stránkam z čisto obchodných dôvodov. Neutralita je dôležitá okrem iného aj preto, aby bol internet otvorený ďalším inováciám.

piatok 25. apríla 2014

QUARK

Inovácie?

Určite to poznáte: máte skvelý nápad, úžasnú myšlienku, patrične ste na ňu pyšní a potom zistíte, že to už dávno pred vami niekto vymyslel. A logicky nastupuje sklamanie. Presne tak som sa aj ja cítila na druhom ročníku prezentácie inovačných myšlienok Innovation Convention 2014 v Bruseli. Prezerala som si, čo všetko sa dá považovať za inovácie. Kráčam si po výstavnom priestore, obzerám exponáty, keď tu zrazu – BÁC! na stolíku vidím  plastové šaty, ktoré vytlačila 3D tlačiareň. No toto!

QUARK

Ako sa obliecť?

Raňajšia dilema pred šatníkom je vraj typický ženský problém, ale ja v mojom okolí poznám dosť mužov, ktorí tiež trpia nerozhodnosťou, keď sa majú vychystať z domu. Výber oblečenia závisí v prvom rade od počasia, potom od príležitosti, kam sa vyberáme, od toho, či sa náš obľúbený kúsok odevu práve nenachádza v koši na špinavú bielizeň a v neposlednej miere od momentálne nálady. Aké jednoduché by bolo obliecť sa pomocou nových (zatiaľ ešte neobjavených) technológií. V šatníku by sme mali len snímač, obrazovku a prístup z externého prostredia. Na obrazovke by sme si navolili oblečenie podľa materiálu, hrúbky, farby, strihu a veľkosť by si snímač už zistil oskenovaním nášho tela sám. V sklade materiálu by sa roboty pustili do práce a kým by sme sa vrátili zo sprchy a raňajok, oblečenie by viselo v šatni na ramienku.

pondelok 24. marca 2014

PC REVUE

S týmto úvodníkom som čakal až do poslednej chvíle, aby som si bol svojimi tvrdeniami istý. Tento rok termín výstavy MWC pritom pripadol na koniec februára a, žiaľ, nebol priestupný rok. Ak sme s PC REVUE chceli byť aktuálni, chcelo to spracovať dianie na MWC ešte na palube lietadla cestou späť. Chceli sme to urobiť, lebo vývoj v oblasti smartfónov a mobilných zariadení je neuveriteľne rýchly a čakať mesiac s reportážou by znamenalo prísť „s krížikom po funuse". Preto sme aj museli o niečo posunúť našu marcovú uzávierku.

MWC je úplne iná akcia ako ostatné, napr. CeBIT alebo IFA. Podobá sa viac na CES, keď firmy už prišli na to, že novinári na takéto výstavy chodia, ale organizátori výstavy si za menší stánok pýtajú neskutočné peniaze. Preto niektorí prišli so šetriacim systémom - svoju prezentáciu urobia v Barcelone, a to v čase výstavy, ale nie práve na výstavisku. Z pohľadu novinára to potom znamená cestovať hore-dole po tejto katalánskej metropole. Výhodné však je, že súčasťou vstupenky je aj voľný lístok na verejnú dopravu. Barcelonu tak už poznám veľmi dobre, ale znamená to stratiť veľa času dopravou. Barcelona je na druhej strane jedno z najkrajších miest v Európe, konanie futbalového zápasu je tu štátny sviatok, atmosféru dopĺňajú pravidelné demonštrácie za samostatnosť Katalánska. Spolu so sangriou, výbornou, ale drahou šunkou, a vynikajúcim, ale nezdravým bielym chlebom je to pre mňa tradične príjemný závan jari v inak u nás silnej zime. Tento rok však bolo všetko inak a nebolo to dané len počasím.

PC REVUE - OpenPark

Často mám pocit, že život je len dokonalá počítačová hra s „vymakanou" grafikou, spätnou väzbou a ďalšími neviditeľnými technológiami v pozadí, ktoré nám dodávajú pocit absolútne presvedčivej realistickosti. Ale je to stále len hra a je len na nás, či si ju budeme užívať alebo sa trápiť, prípadne nudiť.

Vždy, keď začínam hrať nejakú novú gamesu (a platí to aj pri rozbaľovaní novej elektroniky či skladačky z IKEA), podobne ako asi väčšina mužov zasadne nečítam návody :-). Z nejakej mužskej márnomyseľnosti si verím, že to zvládnem aj bez manuálu - a často to naozaj vychádza. Čím je však hra zložitejšia, tým je aj väčšia pravdepodobnosť problémov a neúspechov, resp. krivka učenia sa je podstatne dlhšia. S pokorou potom priznávam, že som si mohol ušetriť nervy, čas aj energiu a mrknúť najprv ten návod.

štvrtok 27. februára 2014

PC REVUE - OpenPark

E.T., haló, kde si?

Predstavme si (samozrejme fiktívnu...) situáciu, že jedného dňa na planéte Zem pristanú priateľsky naladení mimozemšťania, ktorí nám v rámci „družby" ponúknu ako dar ich neporovnateľne vyspelejšie technológie na voľné použitie pre všetkých zadarmo a bez obmedzenia. Škálovateľné generátory voľnej energie na výrobu elektriny, vykurovanie, pohon áut atď. Nástroje na riadenie počasia, ktoré zabezpečia príjemnú klímu bez extrémnych výkyvov všade na celej planéte. Postupy na úpravu genetického kódu tak, aby sme získali superimúnny, odolný, samoliečiaci sa organizmus a x-násobne predĺžili priemerný vek ľudí. Metódy bleskového podprahového „nalievania" vedomostí v stave rozšíreného vedomia. Technológie na prípravu superlacnej výživnej potravy zo všeobecne dostupných surovín bez potreby zabíjania zvierat, devastovania pôdy či oceánov. Ako by to asi dopadlo?

PC REVUE

Lesk a bieda novinárskeho života

Už som si zvykol na to, že keď si doma pripíjam na Silvestra šampanským, znamená to, že o pár dní pôjdem na západné pobrežie USA. Výstava CES má totiž svoj neľútostný termín okolo pravoslávnych Vianoc a nebyť na tomto podujatí sa nevypláca. Po mojich skúsenostiach z polovice minulého roka, keď ma v Chicagu na imigračnom úrade celkom vážne vypočúvali, prečo chodím do USA vždy sám a neberiem rodinu, som sa rozhodol. Zoberiem teda so sebou aj môjho syna. Na tejto výstave je každá ruka a noha dobrá, a tak sa z neho stal kameraman a „stáč" v rade. Aby bola letenka vo výhodnej cene, riešil som dopravu na konci augusta a urobil som dobre. Cena za dve letenky bola vtedy výrazne nižšia ako jedna letenka kúpená na konci novembra. Som z profesie tak trochu vizionár, a keď som objedával letenky, chcel som to urobiť tak, aby ma neprekvapil prípadný časový problém pri vstupe do USA čí pri prestupe na ďalší spoj. A naozaj to zafungovalo, úradník sa nás síce pýtal na rôzne detaily cesty a na to, ako máme vybavené ubytovanie, ale keďže som mal na všetko papiere, prešli sme hladko.

streda 19. februára 2014

QUARK

Ekologická posteľ

Minule nám doma vypadlo kúrenie. A hoci tohtoročný január nebol veľmi studený, predsa len 13 °C v byte je skutočne málo. Na čas výpadku síce nastúpili náhradné vykurovacie zariadenia, ale tepelný komfort nám nezabezpečili. A tak sa stalo, že sme mali aj v spálni poriadnu zimu. Neviem ako vy, ale ja z celej duše neznášam studenú posteľ. Vliezť do nej predstavuje odo mňa vždy obrovské odhodlávanie sa. Nezostávalo mi teda nič iné, len sa uchýliť k starému dobrému termoforu, naplnenému horúcou vodou. Poriadne som sa pozakrývala, aj deku som si dopriala a riadne zakutraná s ponožkami na nohách a čiapkou na hlave som upadla do snov. Ráno som opúšťala teplo postele len veľmi, veľmi ťažko. Vyliezť do zimy a zanechať vyhriate ležovisko vyžadovalo naozaj mimoriadnu silu vôle. Najmä preto, lebo som si bola vedomá večernej studenej tortúry, ktorá ma opäť čakala, a pritom by toto už vyrobené teplo vyšlo celé nazmar. A tak mi napadlo, aké by to bolo úžasné, keby som si celonočné teplo mohla ráno odložiť. Len čo by som vstala, zapla by som odsávací systém.