Často mám pocit, že život je len dokonalá počítačová hra s „vymakanou" grafikou, spätnou väzbou a ďalšími neviditeľnými technológiami v pozadí, ktoré nám dodávajú pocit absolútne presvedčivej realistickosti. Ale je to stále len hra a je len na nás, či si ju budeme užívať alebo sa trápiť, prípadne nudiť.
Vždy, keď začínam hrať nejakú novú gamesu (a platí to aj pri rozbaľovaní novej elektroniky či skladačky z IKEA), podobne ako asi väčšina mužov zasadne nečítam návody :-). Z nejakej mužskej márnomyseľnosti si verím, že to zvládnem aj bez manuálu - a často to naozaj vychádza. Čím je však hra zložitejšia, tým je aj väčšia pravdepodobnosť problémov a neúspechov, resp. krivka učenia sa je podstatne dlhšia. S pokorou potom priznávam, že som si mohol ušetriť nervy, čas aj energiu a mrknúť najprv ten návod.
Ponúkam teda zopár hintov, tipov a cheatov, ktoré sa vám pri hraní tej vašej veľkej hry možno niekedy zídu. Niektoré som vyskúšal na vlastnej koži, iné sú odpozorované. Či ich niekedy použijete, je len a len vaše osobné rozhodnutie. Nemusíte sa nimi riadiť, každý máme svoju vlastnú cestu, ja však viem, že som sa v minulosti mohol vyhnúť mnohým nie veľmi príjemným situáciám, keby som o nich už vtedy vedel. Skúste si teraz predstaviť, či vám nasledujúce situácie niečo pripomínajú.
V niektorých štádiách hry sa často stáva, že bojovník zablúdi do džungle, a čím viac sa snaží napredovať, tým viac kríkov, lián a popínavých rastlín sa vynára zo všetkých strán, obmotávajú sa okolo neho ako živé a stále viac brzdia jeho postup. On sa prediera, seká mačetou krížom-krážom, ale divoká vegetácia okolo neho hustne stále viac. Akoby jej svojou snahou a urputnosťou dodával ďalšiu energiu a živiny. V jednom momente však prestane bojovať, zelená divočina sa zrazu mení na sivú, chradne, vysušuje sa a bezvládne padá k zemi. On potom pokojne a bez boja postupuje do ďalšieho levelu.
Zrkadlové bludisko je veľmi zákerná zóna. Princezná je obklopená množstvom prefíkane upravených zrkadiel. Jedno jej ukazuje, že má príliš chudé nohy, veľký zadok alebo odstávajúce uši, hoci hlasy okolo ju ubezpečujú, že je nádherná a dokonalá. Ona však verí tomu, čo vidí, veď to je „pravda", trápi sa a v nekonečnom cykle striedavo chudne a priberá, podlieha pokušeniam a následne výčitkám a depresiám. Kolotoč sa opakuje stále dokola. V jednom momente sa však stane zázrak, princezná precitne, nájde svoju vnútornú silu, zdvihne kameň a porozbíja všetky zrkadlá okolo seba. Prichádza princ a ona v jeho žiarivých očiach vidí, že je naozaj krásna a dokonalá.
Na inom leveli zase prechádza hlavný hrdina okolo zvláštnej dvojice v maskách. Stoja oproti sebe ako dva kohúty a striedavo na seba kričia, a čím viacej kričí ten jeden, tým viac kričí aj ten druhý. Hádka sa stupňuje, hnev a zlosť srší z očí jedného aj druhého ako červený plameň, z úst im vystrekujú jedovaté sliny slov, ktoré chcú zraniť toho druhého „súpera". Hlavný hrdina, ako náhodný svedok, to už nevydrží a pristúpi k jednému z dvojice. Niečo mu pošepne do ucha a objíme ho. Ten sa zarazí, sklopí hlavu, podíde k svojmu „súperovi" a takisto ho objíme. Obaja si potom dajú dole masky, objímajú sa a odchádzajú preč, držiac sa za ruky.
Hlavný hrdina pokračuje ďalej a dostáva sa do rôznych zdanlivo bežných, hoci mierne konfliktných situácií z normálneho sveta ľudí. Každá situácia sa mu následne premieta dvakrát. Prvýkrát tak, ako ju zažil on, a druhýkrát tak, ako ju videl jeho spoločník. Prvýkrát vidí samého seba, ako vypúšťa pneumatiky nešikovne zaparkovaného auta, ako kričí na čašníčku v reštaurácii pre nedopečený steak, ako sa doma rozčuľuje nad neupratanou kuchyňou atď A následne vidí tú istú situáciu tak, ako ju zaznamenala tá druhá kamera: vidí, ako sa z nešikovne zaparkovaného auta horko-ťažko súka staručká pani so zdravotným postihnutím. Ako nevinná nešťastná čašníčka plače v kuchyni. Ako jeho drahá polovička behá po obchodoch, aby zohnala jeho obľúbené pivko, a preto ešte nestihla upratať. Hlavný hrdina cíti veľkú hanbu a dáva si predsavzatie, že už nebude robiť predčasné závery a bude sa snažiť vnímať veci aj očami druhých.
Na ďalšej úrovni hry sa hlavný hrdina dostáva na rázcestie. Na tabuľke vľavo sú heslá ako zodpovednosť, príležitosť, odhodlanie, sila, odvaha, snívanie, práca, odmena, disciplína, výsledky atď. A na druhej pohodlie, náhoda, prekážky, problémy, závisť, strach, peniaze, obavy, výhovorky, kritika, výplata, nezáujem a pod. Stredná cesta, kde by sa dali vybrať tie najlepšie heslá z jednej aj druhej cesty, tam nieje a hlavný hrdina sa nevie rozhodnúť, ktorou cestou ísť. Zavrie oči, rozpaží ruky a na každú z nich pomyselne položí heslá z príslušnej strany. Ponorí sa do svojho vnútra a pozoruje, ktorá ruka preváži. To rozhodne a následne sa vyberá príslušnou cestou. Vnútorný hlas mu hovorí, že je lepšie ísť hoci ťažšou cestou, ktorá vedie k výsledkom, ako mať pohodlie, ale motať sa v slepej uličke.
Takýchto herných situácií existuje nekonečne veľa, veď ich všetci zažívame každý deň, dôležité je uvedomiť si, že to všetko je len hra, ktorú sa musíme naučiť hrať podľa pravidiel. Ak sa ich naučíme, zvládneme to a budeme každý v tej svojej hre majstrom nad majstrov. Budeme si ju užívať a budú nás čakať len samé zázraky.
Veď v počítačovej hre nie je nič nemožné... :-)
PC REVUE 3/2014 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára