QUARK

Ekologická posteľ

Minule nám doma vypadlo kúrenie. A hoci tohtoročný január nebol veľmi studený, predsa len 13 °C v byte je skutočne málo. Na čas výpadku síce nastúpili náhradné vykurovacie zariadenia, ale tepelný komfort nám nezabezpečili. A tak sa stalo, že sme mali aj v spálni poriadnu zimu. Neviem ako vy, ale ja z celej duše neznášam studenú posteľ. Vliezť do nej predstavuje odo mňa vždy obrovské odhodlávanie sa. Nezostávalo mi teda nič iné, len sa uchýliť k starému dobrému termoforu, naplnenému horúcou vodou. Poriadne som sa pozakrývala, aj deku som si dopriala a riadne zakutraná s ponožkami na nohách a čiapkou na hlave som upadla do snov. Ráno som opúšťala teplo postele len veľmi, veľmi ťažko. Vyliezť do zimy a zanechať vyhriate ležovisko vyžadovalo naozaj mimoriadnu silu vôle. Najmä preto, lebo som si bola vedomá večernej studenej tortúry, ktorá ma opäť čakala, a pritom by toto už vyrobené teplo vyšlo celé nazmar. A tak mi napadlo, aké by to bolo úžasné, keby som si celonočné teplo mohla ráno odložiť. Len čo by som vstala, zapla by som odsávací systém.


Páči sa mi napríklad myšlienka chladničkového výparníka (možno aj rekuperácie?). Po celej ploche postele by boli zberače, ktoré by pozbierané teplo odviedli do zásobníka pod posteľou. Rúrky by však museli byť z mäkkého plastu, zapracované do matraca, aby netlačili a neprekážali v tvorivých snoch. Zásobník tepla by tvoril malý bazénik s vodou, riadne zaizolovaný (keďže voda najdlhšie udrží teplo). Alebo by bol praktickejší kovový akumulátor? Či kus kameňa? Neviem sa narýchlo rozhodnúť. J Večer by som polhodinku pred spaním zapla vyhrievanie, čo znamená, že by sa teplo zo zásobníka pekne presunulo pod môj paplón. V praxi by to mohlo znamenať, že by som otvorila akúsi záklopku, aby mohlo teplo prenikať do celého systému a podľa druhej termodynamickej vety o vyrovnávaní teplôt by sa hádam aj tá oblasť pod paplónom mohla trochu ohriať. Keby som však do systému zapojila ešte solárny panel, aby sa v zásobníku doplnili tepelné straty, ktoré vznikli v priebehu dňa, bolo by to takmer ideálne. Možno by som však mohla doplniť k systému čerpadlo, poháňané fotovoltikou, aby zo zásobníka vyfúkalo všetko teplo do postele a nenechať to len na pasívne vyrovnanie teplôt. Myšlienky sa rozbehli a ďalšie riešenia som už radšej potlačila. Veď tieto ekologické nápady pripomínali domácnosť budúcnosti, ktorú spomíname v rubrike Spotrebná elektronika na stranách 12 a 13. Tiež sa nám niektoré zdajú trochu strelené…

Má to však ešte iný malý háčik, moje riešenia, ktoré majú pomôcť trvalo udržateľnému rastu, sú dosť finančne náročné. Neskončí takéto uvažovanie nakoniec tak, že – ako hovorieval môj starý otec – bude hnoj drahší než úroda? Že náklady na nové riešenia budú oveľa vyššie, než keby som si zapla hoci aj na celú noc elektrickú podušku a vyhrievala sa ňou? Radšej si preto v prípade potreby pekne večer naplním overenú gumenú fľašu horúcou vodou, šupnem ju do postele a nechám všetko po starom.

Jana Matejíčková

QUARK 2/2014 Editorial
Autor: Jana Matejíčková