pondelok 26. mája 2014

QUARK

Máj – lásky čas

Našim susedom sa stratil pes. Nebola to žiadna malá kabelková rasa, ale riadny 45-kilogramový hovawart, ktorý sa len tak neschová v májovej tráve. Poslušný, priateľský a rodinne založený Hary odrazu zmizol z dvora rodinného domu. Hary rodinu nikdy neopúšťal, svoj dvor poctivo strážil a všetkých potenciálnych votrelcov už od plota aktívne odstrašoval. Spolu so smutnými susedmi sme vylúčili teórie o únose mimozemšťanmi, lebo iný živý tvor by si na tohto macka, keď vycieral zuby a hrozivo štekal, asi netrúfol. Jediným vysvetlením zmiznutia bola teda honcujúca sa sučka v neďalekom okolí. Jej pach iste opantal Haryho zmysly a vybičoval svaly, aby preskočil takmer dvojmetrový plot a mohol ísť za hlasom prírody. Pravdepodobné vysvetlenie sme teda mali, ale čo teraz? Ako nájsť strateného zaľúbeného psa?

Haryho majiteľ je IT-čkar. Má technické myslenie, futuristické nápady a je to muž činu. Keď presnoril okolie do vzdialenosti dvoch kilometrov, no psa nenašiel, uvedomil si, že Hary je inteligentný, rodinu má rád a iste nakoniec potrafí domov aj sám. Pri pohľade na uplakanú manželku sa sused radšej rozhodol hľadať riešenie, ako sa podobným problémom vyhnúť o pol roka, pri ďalšom období honcovania sa sučiek. Riešení mal hneď niekoľko. Jedným z nich by bolo obohatenie podkožného čipu, aby k doterajším identifikačným záznamom o očkovaní pribudla aj navigácia. Po aktivácii rádiovými vlnami by miniatúrne zariadenie vysielalo informácie o súradniciach psa. Majiteľ by na smartfóne videl, kde sa jeho miláčik tára (o podobnom zariadení píšeme na st. 12, toto by však bolo pod kožou). Pribudla by aj zvuková karta. Na obojku by mal Harry potom nielen akumulátor na navigáciu, ale tiež prijímač a reproduktory, aby s ním mohol majiteľ pomocou mobilnej aplikácie komunikovať. Využili by sa aj v prípade splnu, počas ktorého neraz vytrvalo zavýjajúci pes nenechá rodinu pokojne spať. Rovno z postele by ho mohol majiteľ upokojovať, prihovárať sa mu, alebo ho zahriaknuť a nemusel by kvôli tomu vstávať… Maličké akumulátory by sa bezdrôtovo nabíjali z nabíjačky, umiestnenej pri miske so žrádlom, kde sa pes určite každý deň zdržiava.

Inou formou by mohli byt biochemické opatrenia. Majitelia by mohli v kritickom čase voňavkovať psa špeciálnym sprejom, ktorý by eliminoval vôňu honcujúcej sa sučky. Molekuly feromónov psej samičky by potom nemali šancu upútať nádejného nápadníka. Alebo by ho mohli natierať voňavým psím biogélom, aby sa stal k honcovaniu ľahostajným. No zaujímavé sa ukazujú byť aj akési feromónové lapače pre psy, lákavo voňajúce predmety (košík, koberček na spanie, hračka atď.), prehlušujúce volanie prírody a pes by priam túžil zostať v blízkosti takéhoto lapača. Skrátka, Hary sa na jeseň nemá prečo až tak tešiť…

A ako to u susedov nakoniec dopadlo? Po troch dňoch sa Hary dostavil domov. Vysilený, hladný, špinavý, s pohryzenou labkou od súpera, ale iste vo svojej psej duši šťastný. Šťastní boli aj jeho majitelia, ktorí na nič netušiaceho psa zatiaľ nachystali plno nástrah. Tak to môže dopadnúť, keď má niekto inteligentného majiteľa.

QUARK 5/2014 Editorial
Autor: Jana Matejíčková

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára