E.T., haló, kde si?
Predstavme si (samozrejme fiktívnu...) situáciu, že jedného dňa na planéte Zem pristanú priateľsky naladení mimozemšťania, ktorí nám v rámci „družby" ponúknu ako dar ich neporovnateľne vyspelejšie technológie na voľné použitie pre všetkých zadarmo a bez obmedzenia. Škálovateľné generátory voľnej energie na výrobu elektriny, vykurovanie, pohon áut atď. Nástroje na riadenie počasia, ktoré zabezpečia príjemnú klímu bez extrémnych výkyvov všade na celej planéte. Postupy na úpravu genetického kódu tak, aby sme získali superimúnny, odolný, samoliečiaci sa organizmus a x-násobne predĺžili priemerný vek ľudí. Metódy bleskového podprahového „nalievania" vedomostí v stave rozšíreného vedomia. Technológie na prípravu superlacnej výživnej potravy zo všeobecne dostupných surovín bez potreby zabíjania zvierat, devastovania pôdy či oceánov. Ako by to asi dopadlo?
štvrtok 27. februára 2014
PC REVUE
Lesk a bieda novinárskeho života
Už som si zvykol na to, že keď si doma pripíjam na Silvestra šampanským, znamená to, že o pár dní pôjdem na západné pobrežie USA. Výstava CES má totiž svoj neľútostný termín okolo pravoslávnych Vianoc a nebyť na tomto podujatí sa nevypláca. Po mojich skúsenostiach z polovice minulého roka, keď ma v Chicagu na imigračnom úrade celkom vážne vypočúvali, prečo chodím do USA vždy sám a neberiem rodinu, som sa rozhodol. Zoberiem teda so sebou aj môjho syna. Na tejto výstave je každá ruka a noha dobrá, a tak sa z neho stal kameraman a „stáč" v rade. Aby bola letenka vo výhodnej cene, riešil som dopravu na konci augusta a urobil som dobre. Cena za dve letenky bola vtedy výrazne nižšia ako jedna letenka kúpená na konci novembra. Som z profesie tak trochu vizionár, a keď som objedával letenky, chcel som to urobiť tak, aby ma neprekvapil prípadný časový problém pri vstupe do USA čí pri prestupe na ďalší spoj. A naozaj to zafungovalo, úradník sa nás síce pýtal na rôzne detaily cesty a na to, ako máme vybavené ubytovanie, ale keďže som mal na všetko papiere, prešli sme hladko.
Už som si zvykol na to, že keď si doma pripíjam na Silvestra šampanským, znamená to, že o pár dní pôjdem na západné pobrežie USA. Výstava CES má totiž svoj neľútostný termín okolo pravoslávnych Vianoc a nebyť na tomto podujatí sa nevypláca. Po mojich skúsenostiach z polovice minulého roka, keď ma v Chicagu na imigračnom úrade celkom vážne vypočúvali, prečo chodím do USA vždy sám a neberiem rodinu, som sa rozhodol. Zoberiem teda so sebou aj môjho syna. Na tejto výstave je každá ruka a noha dobrá, a tak sa z neho stal kameraman a „stáč" v rade. Aby bola letenka vo výhodnej cene, riešil som dopravu na konci augusta a urobil som dobre. Cena za dve letenky bola vtedy výrazne nižšia ako jedna letenka kúpená na konci novembra. Som z profesie tak trochu vizionár, a keď som objedával letenky, chcel som to urobiť tak, aby ma neprekvapil prípadný časový problém pri vstupe do USA čí pri prestupe na ďalší spoj. A naozaj to zafungovalo, úradník sa nás síce pýtal na rôzne detaily cesty a na to, ako máme vybavené ubytovanie, ale keďže som mal na všetko papiere, prešli sme hladko.
streda 19. februára 2014
QUARK
Ekologická posteľ
Minule nám doma vypadlo kúrenie. A hoci tohtoročný január nebol veľmi studený, predsa len 13 °C v byte je skutočne málo. Na čas výpadku síce nastúpili náhradné vykurovacie zariadenia, ale tepelný komfort nám nezabezpečili. A tak sa stalo, že sme mali aj v spálni poriadnu zimu. Neviem ako vy, ale ja z celej duše neznášam studenú posteľ. Vliezť do nej predstavuje odo mňa vždy obrovské odhodlávanie sa. Nezostávalo mi teda nič iné, len sa uchýliť k starému dobrému termoforu, naplnenému horúcou vodou. Poriadne som sa pozakrývala, aj deku som si dopriala a riadne zakutraná s ponožkami na nohách a čiapkou na hlave som upadla do snov. Ráno som opúšťala teplo postele len veľmi, veľmi ťažko. Vyliezť do zimy a zanechať vyhriate ležovisko vyžadovalo naozaj mimoriadnu silu vôle. Najmä preto, lebo som si bola vedomá večernej studenej tortúry, ktorá ma opäť čakala, a pritom by toto už vyrobené teplo vyšlo celé nazmar. A tak mi napadlo, aké by to bolo úžasné, keby som si celonočné teplo mohla ráno odložiť. Len čo by som vstala, zapla by som odsávací systém.
Minule nám doma vypadlo kúrenie. A hoci tohtoročný január nebol veľmi studený, predsa len 13 °C v byte je skutočne málo. Na čas výpadku síce nastúpili náhradné vykurovacie zariadenia, ale tepelný komfort nám nezabezpečili. A tak sa stalo, že sme mali aj v spálni poriadnu zimu. Neviem ako vy, ale ja z celej duše neznášam studenú posteľ. Vliezť do nej predstavuje odo mňa vždy obrovské odhodlávanie sa. Nezostávalo mi teda nič iné, len sa uchýliť k starému dobrému termoforu, naplnenému horúcou vodou. Poriadne som sa pozakrývala, aj deku som si dopriala a riadne zakutraná s ponožkami na nohách a čiapkou na hlave som upadla do snov. Ráno som opúšťala teplo postele len veľmi, veľmi ťažko. Vyliezť do zimy a zanechať vyhriate ležovisko vyžadovalo naozaj mimoriadnu silu vôle. Najmä preto, lebo som si bola vedomá večernej studenej tortúry, ktorá ma opäť čakala, a pritom by toto už vyrobené teplo vyšlo celé nazmar. A tak mi napadlo, aké by to bolo úžasné, keby som si celonočné teplo mohla ráno odložiť. Len čo by som vstala, zapla by som odsávací systém.
nedeľa 26. januára 2014
PC REVUE - OpenPark
Aby sa z internetu nestal Skynet
V čase, keď sa v PC REVUE začínali objavovať prvé zmienky o internete (resp. webe), viedli sme s jazykovedcami „dišputu" o tom, či sa internet píše s malým alebo veľkým písmenom na začiatku. My sme tvrdili (a myslím si to dodnes), že menších počítačových sietí, ktoré majú vlastnosti podobné internetu, môže existovať viacero, ale vo všeobecnosti sa bavíme o jednom konkrétnom celosvetovom Internete, a preto by sa mal písať s veľkým I. Odvtedy ubehlo už veľa rokov, spor sme nevyhrali, ale oveľa dôležitejšie ako prvé písmeno v názve je jeho blízka budúcnosť. Internet sa za tie roky rozrástol do podoby a možností, o ktorých na začiatku asi nikto ani nechyroval. Cez internet telefonujeme, pozeráme televíziu, počúvame hudbu, nakupujeme, zdieľame fotky, videá, myšlienky, pocity. Firmy cez web riadia svoje obchody, monitorujú fabriky, optimalizujú skladové zásoby, koordinujú pracovníkov v teréne atď. Vlády svetových mocností nás cez svoje bezpečnostné agentúry špehujú prostredníctvom webových prehliadačov, sociálnych sietí či aplikácií. Cez smartfóny sledujú našu polohu a odpočúvajú, o čom sa rozprávame, cez webové kamery nakúkajú do našich kancelárií a domácností. Kontrolujú naše myšlienky, názory, pocity. Zatiaľ nás (len) sledujú. Zatiaľ. Otravní marketéri spamujú naše maiboxy, aby sme si kúpili niečo, čo nepotrebujeme, podvodníci a kriminálnici sa nás snažia nachytať cez rôzne formy malvéru, ukradnúť nám osobné údaje a premeniť ich na peniaze. Tvorcovia malvéru vedú nekonečnú vojnu s výrobcami bezpečnostného softvéru, ale stále sú o krok vpred. Skupiny hackerov najímaných vládou či firmami alebo spojených spoločnými ideálmi odstavia akýkoľvek server alebo sa nabúrajú kdekoľvek, je to len otázka správnej motivácie. Cez internet sa valí množstvo obsahového odpadu, digitálnej špiny, brutality a nechutností. Ich autori chránení anonymitou nemajú akékoľvek zábrany, kam až dokážu vystupňovať svoju zvrátenú fantáziu.
V čase, keď sa v PC REVUE začínali objavovať prvé zmienky o internete (resp. webe), viedli sme s jazykovedcami „dišputu" o tom, či sa internet píše s malým alebo veľkým písmenom na začiatku. My sme tvrdili (a myslím si to dodnes), že menších počítačových sietí, ktoré majú vlastnosti podobné internetu, môže existovať viacero, ale vo všeobecnosti sa bavíme o jednom konkrétnom celosvetovom Internete, a preto by sa mal písať s veľkým I. Odvtedy ubehlo už veľa rokov, spor sme nevyhrali, ale oveľa dôležitejšie ako prvé písmeno v názve je jeho blízka budúcnosť. Internet sa za tie roky rozrástol do podoby a možností, o ktorých na začiatku asi nikto ani nechyroval. Cez internet telefonujeme, pozeráme televíziu, počúvame hudbu, nakupujeme, zdieľame fotky, videá, myšlienky, pocity. Firmy cez web riadia svoje obchody, monitorujú fabriky, optimalizujú skladové zásoby, koordinujú pracovníkov v teréne atď. Vlády svetových mocností nás cez svoje bezpečnostné agentúry špehujú prostredníctvom webových prehliadačov, sociálnych sietí či aplikácií. Cez smartfóny sledujú našu polohu a odpočúvajú, o čom sa rozprávame, cez webové kamery nakúkajú do našich kancelárií a domácností. Kontrolujú naše myšlienky, názory, pocity. Zatiaľ nás (len) sledujú. Zatiaľ. Otravní marketéri spamujú naše maiboxy, aby sme si kúpili niečo, čo nepotrebujeme, podvodníci a kriminálnici sa nás snažia nachytať cez rôzne formy malvéru, ukradnúť nám osobné údaje a premeniť ich na peniaze. Tvorcovia malvéru vedú nekonečnú vojnu s výrobcami bezpečnostného softvéru, ale stále sú o krok vpred. Skupiny hackerov najímaných vládou či firmami alebo spojených spoločnými ideálmi odstavia akýkoľvek server alebo sa nabúrajú kdekoľvek, je to len otázka správnej motivácie. Cez internet sa valí množstvo obsahového odpadu, digitálnej špiny, brutality a nechutností. Ich autori chránení anonymitou nemajú akékoľvek zábrany, kam až dokážu vystupňovať svoju zvrátenú fantáziu.
PC REVUE
Bol to ale divoký rok, ktorý sme prežili.
Neviem,
ako pre vás, pre mňa osobne bol rok 2013 asi zatiaľ najdivokejším rokom v mojom
živote - so všetkými tými úsmevnými, ale aj smutnými časťami. Dve číslice na
konci si asi vybrali svoju daň, aj keď som nikdy nebol poverčivý. Napriek tomu
bol rok 2013 aj krásny. Každopádne som rád, že je za nami. Prečo? Pretože nových
365 dní je pred nami. V čase, keď čítate tieto riadky, sedím v lietadle a
smerujem na asi najnáročnejšiu pracovnú cestu celého roka – na výstavu CES. Mnoho
ľudí mi to nechce veriť, ale Vegas nie je skutočne také zábavné mesto, akým ho
všetci robia, a niektorí sem chodia naozaj hlavne pracovať. Miestom konania
tejto dôležitej výstavy je len zhodou okolností a uvidíme na nej novinky určené
na európsky trh v prvej polovici roka 2014. Cesta lietadlom je dostatočne dlhá
na to, aby sa vybili všetky batérie, minimálne nad oceánom nie je k dispozícii
internetové pripojenie, a teda aj smartfón je zrazu len na príťaž. Je to však
skvelé miesto na čítanie kníh a rozmýšľanie. V mojom prípade rozmýšľanie nad
tým, aký bude rok 2014. Nie z pracovného pohľadu, želaných úspechov či
nechcených pádov, ale skôr to myslím inak.
QUARK
Milí priatelia,
tento rok sa nám číslo ročníka pekne zaokrúhlilo, a preto sme si zaspomínali. Siahli sme do archívu spred dvadsiatich rokov a rozhodli sme sa, že v nasledujúcich číslach Quarku niečo z neho vyberieme, oprášime a spoločne si zaspomíname. V tomto čísle bude mať slovo náš významný expert na ochranu duševného vlastníctva Štefan Holakovský ( na str. 8 – 9 nám porozpráva o sebe, na str. 48 – 49 prezradí, čomu sa budeme na jeho stránkach venovať tento rok).
tento rok sa nám číslo ročníka pekne zaokrúhlilo, a preto sme si zaspomínali. Siahli sme do archívu spred dvadsiatich rokov a rozhodli sme sa, že v nasledujúcich číslach Quarku niečo z neho vyberieme, oprášime a spoločne si zaspomíname. V tomto čísle bude mať slovo náš významný expert na ochranu duševného vlastníctva Štefan Holakovský ( na str. 8 – 9 nám porozpráva o sebe, na str. 48 – 49 prezradí, čomu sa budeme na jeho stránkach venovať tento rok).
utorok 24. decembra 2013
PC REVUE
Jeden z našich partnerov sa po skončení výstavy BITE zastavil u nás v stánku a povedal mi: „Ako ste to vlastne urobili? Veď toto je výstava ako CES v Las Vegas :-)." Áno, presne niečo takéto sme aj zamýšľali, keď sme sa zhruba pred letnými prázdninami stretli v jednej zasadačke: PC REVUE, Sector a agentúra Creative PRO. Sú to organizátori už legendárnych podujatí Notebook Expo, NextGen Expo a TechDays. Z hľadiska širokej verejnosti ide o tri najväčšie udalosti, ktoré sa konajú počas roka na Slovensku. V tom čase sa začali prvé približovacie rokovania, aby sme vedeli, či dokážeme urobiť spoločnú akciu. A vôbec to nebolo jednoduché. Všetky tieto tri udalosti sú totiž úplne odlišné, majú iné finančné zdroje a iné očakávania od organizátorov, ale aj od návštevníkov. Napríklad TechDays je akcia spojená hlavne s technológiou firmy Microsoft a je to skôr odborná udalosť. Keď sa však chce, spôsob sa nájde. A za všetkým, čo ste mohli vidieť na konci novembra naživo, bola obrovská chuť urobiť naozaj veľkolepé podujatie, aké Slovensko ešte nevidelo. A to bolo napokon rozhodujúce.
PC REVUE - OpenPark
Prichádza budúcnosť. Sme na ňu pripravení?
Asi každá predchádzajúca generácia ľudstva bola presvedčená, že to „jej" obdobie bolo z hľadiska vedecko-technického pokroku civilizácie to najzaujímavejšie, najprevratnejšie, najpokrokovejšie. Toto presvedčenie máme aj my, ktorí žijeme teraz. Veď každý deň prichádzajú na webe správy o nových objavoch, technológiách a produktoch, ktoré nám môžu zásadným spôsobom zmeniť život. Napriek tomu si myslím, že to „naše" obdobie je oproti tým predošlým naozaj extra výnimočné.
Všetky predchádzajúce objavy a vynálezy (ozubené koleso, metalurgia, kníhtlač, parný stroj, elektrina, lietadlo, jadrová energia, počítače atď.) priniesli technológie a produkty, ktoré mal pod kontrolou človek, ktorý ich svojimi schopnosťami dokázal ovládať, riadiť a správne využiť (hoci len tak-tak sme to zvládli v prípade jadrovej energie. ..). Teraz sa technológie po prvýkrát v histórii dostávajú na úroveň, keď majú produkty a riešenia na nich založené vyššie fyzické a mentálne schopnosti ako človek a nie je isté, či ich dokážeme zvládnuť. Akú mieru autonómneho rozhodovania im dáme k dispozícii tak, aby to neohrozilo našu vlastnú bezpečnosť alebo uprednostnilo vyšší
záujem? Budú produkty a riešenia dostatočne chránené pred neautorizovaným prevzatím kontroly a prípadným zneužitím?
Asi každá predchádzajúca generácia ľudstva bola presvedčená, že to „jej" obdobie bolo z hľadiska vedecko-technického pokroku civilizácie to najzaujímavejšie, najprevratnejšie, najpokrokovejšie. Toto presvedčenie máme aj my, ktorí žijeme teraz. Veď každý deň prichádzajú na webe správy o nových objavoch, technológiách a produktoch, ktoré nám môžu zásadným spôsobom zmeniť život. Napriek tomu si myslím, že to „naše" obdobie je oproti tým predošlým naozaj extra výnimočné.
Všetky predchádzajúce objavy a vynálezy (ozubené koleso, metalurgia, kníhtlač, parný stroj, elektrina, lietadlo, jadrová energia, počítače atď.) priniesli technológie a produkty, ktoré mal pod kontrolou človek, ktorý ich svojimi schopnosťami dokázal ovládať, riadiť a správne využiť (hoci len tak-tak sme to zvládli v prípade jadrovej energie. ..). Teraz sa technológie po prvýkrát v histórii dostávajú na úroveň, keď majú produkty a riešenia na nich založené vyššie fyzické a mentálne schopnosti ako človek a nie je isté, či ich dokážeme zvládnuť. Akú mieru autonómneho rozhodovania im dáme k dispozícii tak, aby to neohrozilo našu vlastnú bezpečnosť alebo uprednostnilo vyšší
záujem? Budú produkty a riešenia dostatočne chránené pred neautorizovaným prevzatím kontroly a prípadným zneužitím?
QUARK
Milí priatelia,
prichádzajúce Vianoce v mnohých zobúdzajú pohnútky konať dobro aspoň v tomto období. Správať sa k sebe navzájom lepšie, byť voči druhým štedrejší, citlivejší, trpezlivejší. Naozaj neviem prečo, veď príkladov je veľa, ale mne sa od istého času v tejto súvislosti vynára stále tá istá asociácia. Zdá sa byť na hony vzdialená od Vianoc, a predsa má s nimi veľa spoločného – pri konaní dobra.
prichádzajúce Vianoce v mnohých zobúdzajú pohnútky konať dobro aspoň v tomto období. Správať sa k sebe navzájom lepšie, byť voči druhým štedrejší, citlivejší, trpezlivejší. Naozaj neviem prečo, veď príkladov je veľa, ale mne sa od istého času v tejto súvislosti vynára stále tá istá asociácia. Zdá sa byť na hony vzdialená od Vianoc, a predsa má s nimi veľa spoločného – pri konaní dobra.
pondelok 18. novembra 2013
QUARK
Milí priatelia,
minule sa môjmu známemu podaril zaujímavý preklep. Rozprával historku o tom, ako sa mu zapatrošili hodinky a pritom ich mal v ruke. Chcel povedať, že ich mal remienkom pripevnené na ruke, ale mne sa v tej chvíli vynoril obraz vyšperkovaného digitálneho obrazu na jeho ľavom predlaktí. Koľko starostí by mi ušetrilo, keby som takto mala časomieru neustále pri sebe. Tiež patrím k tým postihnutým, ktorí si hodinky (kľúče, mobil atď.) odložia na dobré a bezpečné miesto a potom ich nemôžu ani za svet nájsť… A nielen to. Klasické hodinky mi prekážajú, keď píšem na notebooku (napríklad aj v tejto chvíli som si ich musela dať dolu), na plavárni mi spôsobujú traumu, že ich zabudnem v skrinke, pred spaním ich pravidelne kladiem na stolík, na ktorom ráno nikdy nie sú… Keby som mala hodinky v ruke, ich ciferník by bol uložený asi pod kožou, aby nerušili.
minule sa môjmu známemu podaril zaujímavý preklep. Rozprával historku o tom, ako sa mu zapatrošili hodinky a pritom ich mal v ruke. Chcel povedať, že ich mal remienkom pripevnené na ruke, ale mne sa v tej chvíli vynoril obraz vyšperkovaného digitálneho obrazu na jeho ľavom predlaktí. Koľko starostí by mi ušetrilo, keby som takto mala časomieru neustále pri sebe. Tiež patrím k tým postihnutým, ktorí si hodinky (kľúče, mobil atď.) odložia na dobré a bezpečné miesto a potom ich nemôžu ani za svet nájsť… A nielen to. Klasické hodinky mi prekážajú, keď píšem na notebooku (napríklad aj v tejto chvíli som si ich musela dať dolu), na plavárni mi spôsobujú traumu, že ich zabudnem v skrinke, pred spaním ich pravidelne kladiem na stolík, na ktorom ráno nikdy nie sú… Keby som mala hodinky v ruke, ich ciferník by bol uložený asi pod kožou, aby nerušili.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)