nedeľa 26. januára 2014

PC REVUE



Bol to ale divoký rok, ktorý sme prežili.

Neviem, ako pre vás, pre mňa osobne bol rok 2013 asi zatiaľ najdivokejším rokom v mojom živote - so všetkými tými úsmevnými, ale aj smutnými časťami. Dve číslice na konci si asi vybrali svoju daň, aj keď som nikdy nebol poverčivý. Napriek tomu bol rok 2013 aj krásny. Každopádne som rád, že je za nami. Prečo? Pretože nových 365 dní je pred nami. V čase, keď čítate tieto riadky, sedím v lietadle a smerujem na asi najnáročnejšiu pracovnú cestu celého roka – na výstavu CES. Mnoho ľudí mi to nechce veriť, ale Vegas nie je skutočne také zábavné mesto, akým ho všetci robia, a niektorí sem chodia naozaj hlavne pracovať. Miestom konania tejto dôležitej výstavy je len zhodou okolností a uvidíme na nej novinky určené na európsky trh v prvej polovici roka 2014. Cesta lietadlom je dostatočne dlhá na to, aby sa vybili všetky batérie, minimálne nad oceánom nie je k dispozícii internetové pripojenie, a teda aj smartfón je zrazu len na príťaž. Je to však skvelé miesto na čítanie kníh a rozmýšľanie. V mojom prípade rozmýšľanie nad tým, aký bude rok 2014. Nie z pracovného pohľadu, želaných úspechov či nechcených pádov, ale skôr to myslím inak.


Neviem prečo, ale rok 2013 mi pripomenul, akí sme my ľudia závistliví. A najviac sa o to postaral Facebook. Keď nebolo Facebooku, boli sme zväčša spokojní s tým, čo máme - v čom jazdíme, kde trávime dovolenky, ako sme si „v piatok podvečer zrestovali hlavy"... Odkedy je Facebook, mám pocit, že mnoho ľudí sa pozerá na svet inými očami - v čom jazdia ostatní, kde trávia dovolenky a ako skvele sa majú. A zrazu sú ľudia menej spokojní s tým svojím životom, pretože vidia, že sa niekomu darí lepšie. Priznám sa, že najmä v lete sledovať tie statusy a fotogalérie je dosť náročné, aby človek nezávidel. Sám som sa pri tejto činnosti už viackrát prichytil. A predstavoval si pri tom, čo všetko by som chcel v nadchádzajúcom roku stihnúť.

A potom som sa rozhodol urobiť svoj „todo-list" na rok 2014 iným. Žiadne veľké veci, ktoré by ostatní mohli závidieť. Ale skôr maličkosti, ktoré potešia dušu a rozšíria obzory. Nehovorím, spraviť niečo veľké až veľkolepé, dokonca až šialené - niekedy sa to podarí, niekedy nie. Osobne máme rád tie šialenosti, ktorými sme obklopení (ako napr. Felixov voľný pád z vesmíru) - ale to sú opäť iba veci, ktoré robia druhí. Tak som si teraz povedal, že na rok 2014 to nebude „todo-list" vecí, ktoré si spíšem a nesplním, ale zoznam predsavzatí, ktoré sa dajú ľahko splniť, chce to len zaťať zuby. Inšpirovali ma k tomu tri veci. Prvá z nich je krátke video z jedného TED talku, ktoré si môžete pozrieť po naskenovaní QR kódu - Matt Cutts v ňom hovorí o 30-dňových výzvach, ktoré môžu zmeniť ITfreaka na spisovateľa románov. Druhá vec je takisto video, ale dlhšie. Je to celovečerný film About Time, ktorý som videl nedávno. Na prvý pohľad ďalší z romantických filmov režiséra Richarda Curtisa, skrýva však v sebe veľkú myšlienku. Rozpráva príbeh o mladom mužovi, ktorý zdedil čarovnú moc - možnosť vrátiť sa v čase. A od svojho umierajúceho otca dostal návod, ako prežiť život lepšie. Mal prežiť každý deň dvakrát – prvýkrát bežne ako ostatní ľudia a druhýkrát sa vrátiť v čase a spraviť ten deň vždy krajším. No hlavný predstaviteľ si predsavzal využiť svoju čarovnú moc inak - vôbec ju nevyužiť a žiť život naplno. Aby bol každý deň novou výzvou. A tretia vec, ktorá ma k môjmu „todo-listu" inšpirovala, je dalajlámov výrok: „Aspoň raz do roka navštívte miesto na svete, kde ste predtým nikdy neboli."

Viem, že mnoho z týchto slov vyznieva teraz naivne, ale mne sa takéto čiastočne naivné životné výzvy páčia. Beriem preto do ruky ceruzku a papier, píšem, škrtám a prepisujem a tu je môj zoznam výziev na rok 2014 rad zaradom. Ak sa necháte inšpirovať alebo sa budete chcieť pridať, kedykoľvek mi zavolajte alebo napíšte.

Takže tu je zoznam:
1. Celý január nebudem pozerať televíziu, ale vždy budem mať poruke knihu - akúkoľvek, ale vrátim sa k starým časom „pri sviečkach".
2. Vo februári a marci si spravím vodičský preukaz na poriadne jednostopové vozidlo (keď toto náhodou budú čítať moji rodičia, asi ma zabijú).
3. V apríli absolvujem bratislavský maratón v drese PC REVUE a skúsim sa do cieľa aspoň doplaziť.
4. Cez leto navštívim s nízkonákladovým budgetom jedno miesto mimo Európy, kde som ešte nebol, a ubytovanie vyskúšam cez couchsurf (a to nie som veľkým fanúšikom tohto systému, ale asi nastal čas skúsiť to).
5. Na jeseň sa prihlásim na kurz swingu alebo iný bláznivejší kurz spoločenského tanca, nech už nerobím svojej priateľke toľko hanby na parkete.
6. Na záver roka v chladných mesiacoch pripravím a odnesiem teplé jedlo aspoň jednému bezdomovcovi a vypočujem si jeho príbeh.

Nie je to možno nič svetoborné ani prevratné, nič bláznivé či dostatočne šialené, aby som o tom nakrútil film, dal ho na YouTube a mal milióny videní. Pre mňa to však bude výzva, pretože som žiadny z týchto šiestich bodov svojho „todo-listu" predtým nikdy neabsolvoval. Nech je ten váš „todo-list" akýkoľvek, verím, že si ho všetci spoločne užijeme naplno.

Na záver si požičiam jednu myšlienku: „V živote sú dôležité dve veci - čas a vzťah k ľuďom." A tak vám, sebe aj všetkým našim známym prajem, aby sme v roku 2014 nestrácali čas a nelámali si hlavu nad zbytočnosťami, robili to, čo nás napĺňa, a keď príde opäť zúčtovanie za uplynulých 365 dní, aby sme sa hrdo obzreli za seba s úsmevom na tvári, že ten uplynulý rok stál naozaj za to. A keď sme už spomenuli Facebook - v decembri prišla táto sociálna sieť s novou funkcionalitou. Ak ste klikli po otvorení vášho vlastného profilu na 2013 Year In Review, Facebook vám retrospektívne zobrazil TOP 20 udalostí, ktorými ste prešli za posledný rok. Tak teda skúsim svoje želanie ešte raz.

Zo srdca nám všetkým prajem, aby sme si na konci roka 2014 bez akejkoľvek závisti klikli na Year In Review a boli hrdí a vďační za to, aký rok sme prežili.

Jozef Orgonáš

PC REVUE 1/2014 Editorial
Autor: Jozef Orgonáš

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára