Lev alebo gazela?
Bol som nedávno na zahraničnej konferencii, jednej z mnohých, ktorých súčasťou bývajú okrem iného aj kľúčové príhovory, tzv. keynotes. Na tejto konferencii sa však v jednom bloku stretli dve vystúpenia, ktoré boli vzájomne v takom očividnom kontraste, že ma to prinútilo pozastaviť sa nad nimi.
Prvé vystúpenie mal Dr. Muhammad Yunus, nositeľ Nobelovej ceny mieru, ktorý cenu získal za netradičný prístup a prínos k zlepšeniu zlých sociálnych podmienok vo svojej krajine – Bangladéši. V roku 1976 založil Grameen banku, ktorá funguje na úplne opačných princípoch ako tradičné komerčné banky. Nepožičiava peniaze bohatým, ale chudobným, nepožičiava veľké finančné sumy, ale malé tzv. mikropôžičky na úrovni pár desiatok dolárov. Nezaisťuje svoje pôžičky zmluvami a armádou právnikov, ale osobným kontaktom a dôverou v obyčajných chudobných ľudí. Požičiava najmä ženám (97 %), pretože tie sú v Bangladéši podľa Dr. Yunusa oveľa zodpovednejšie, spoľahlivejšie pri vracaní pôžičiek ako muži. :) Ženy myslia predovšetkým na svoje deti a spravidla hospodária lepšie ako muži. Druhým základným kameňom programu bolo vzájomné ručenie. Úver sa dával skupine žien, ktoré zaň vzájomne ručili. Splátkový kalendár bol navrhnutý tak, aby splátky boli čo najmenšie a rozvrhnuté na čo najdlhšie obdobie. Väčšina pôžičiek išla na nákup šijacích strojov, materiálu či hospodárskych zvierat. V roku 2004 sa celková miera bonitných úverov vyšplhala na 97 % a nedobytné sú len tri percentá úverov... Vďaka Grameen banke už nemusia chudobnejší ľudia pri riešení svoje náhlej finančnej núdze alebo rozbehu jednoduchého podnikania padnúť do pasce úžerníkov. A z dlžných klientov banky následne vytvoril akcionárov (vlastnia 95 %, zvyšných 5 % má vláda), ktorí dostávajú riadne dividendy. Po rozbehnutí banky pre chudobných vytvoril s veľkými svetovými výrobcami (Danone, Intel, Cisco...) spoločné podniky, ktoré dodávali chudobným občanom Bangladéša niečo, čo si predtým nemohli dovoliť: cenovo dostupnú pitnú vodu, jogurty, počítače, mobilné telefóny, internet, závlahové zariadenia, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť atď. Tak tomu sa hovorí podnikanie s veľkým srdcom. Dr. Yunus nerozdáva peniaze, ale nádej, príležitosť, dôveru a dobrú vôľu.
Druhá prednáška bola klasická produktovo-marketingová záležitosť – o tom, aké sú nové produkty, obchodné príležitosti, trhové trendy, konkurenčné spoločnosti atď. Je to v poriadku, takéto vystúpenia na firemné konferencie patria. Na záver však prišlo video, ktoré ma v kontexte oboch vystúpení „prefackalo“. Záber: africká savana, stádo utekajúcich gaziel, ktoré prenasleduje lev. A v pozadí dramatickej naháňačky zaznel komentár v duchu (presné znenie si už nepamätám): „Ak bude najpomalšia gazela príliš pomalá, lev ju zožerie. Ak bude lev príliš pomalý, zostane dnes hladný. Chcete byť radšej gazelou alebo levom?“ Na zburcovanie účastníkov konferencie do ďalšieho boja s konkurenciou to bolo asi to správne motivačné video, v kontexte s prvým vystúpením sa mne osobne však zdalo trochu nevkusne agresívne. Áno, zákony džungle platia aj vo svete biznisu, aspoň v tom súčasnom. Vyhráva ten, kto je silnejší, rýchlejší, tvrdší, agresívnejší. Ale je to naozaj jediný spôsob, ako byť úspešný? Príklad Dr. Yunusa ukazuje, že nie. Iste, jeho prípad sa nedá použiť ako univerzálne pravidlo a nemožno ho aplikovať kdekoľvek. Je to príklad špecifického prístupu v špecifickej situácii. Dá sa však použiť ako inšpirácia iného pohľadu na riešenie problému, iného typu podnikania. Takého ľudskejšieho...
Ako je nastavený súčasný svet biznisu? Dôležitý je profit, hodnota akcií na burze, podiel na trhu, veľkosť firmy, trhová kapitalizácia atď. Kľúčový je osobný prospech jednotlivca alebo pár akcionárov. Na tom nie je nič zlé, lepšie motivačné kritériá (ak hovoríme o západnom type civilizácie) zatiaľ doteraz nikto nevymyslel. Okrem toho nie je výnimočné, že úspešní biznismeni – miliardári – po čase odídu z dennodenného biznisu a venujú sa okrem iného aj dobročinnosti, charite. Otázkou však zostáva, či je rozdávanie peňazí to správne riešenie.
Kladiem si však otázku, či by to nešlo aj inak, či by motivačným kritériom nemohlo byť aj niečo iné ako generovanie profitu pre osobný prospech. Je to ťažké, pretože v súčasnosti je naše spoločenské vedomie nastavené na uspokojovanie osobných materiálnych potrieb. A až keď sú tieto potreby uspokojené, potom zostáva priestor na prípadné verejnoprospešné, celospoločenské aktivity. Problémom je však zadefinovať, kedy budú naše materiálne potreby uspokojené. Keď budeme všetci jazdiť na bavorákoch a na dovolenky lietať na Seychely? To asi ťažko, jednak sa to asi nikdy nestane a navyše v niektorých ľuďoch vždy zostane túžba mať viac ako ostatní... A tak sme na opäť začiatku.
Našťastie veci sa menia, aj keď nie tak dramaticky, hromadne a tak zreteľne. Mnohé uvedomelejšie svetové korporácie zlepšujú svoje programy sociálnej zodpovednosti a pomáhajú napr. zalesňovať zdevastované územia po celom svete, pomáhajú vzdelávať zaostalé regióny, poskytujú IT infraštruktúru pre krajiny, ktoré si ju nemôžu dovoliť, pomáhajú v zdravotníctve, školstve, kultúre a pod. Príliš o nich nepočuť, čo je chyba a škoda, nie je to zatiaľ všeobecne rozšírený fenomén medzi všetkými firmami ako bežná súčasť ich korporátnej politiky.
Ale nie sú to len iniciatívy veľkých firiem, resp. ich uvedomelejších vedúcich predstaviteľov, ktorí cítia sociálnu zodpovednosť. Medzi nami žije množstvo anonymných jednotlivcov, ktorí sa vo svojom voľnom čase venujú zdravotne postihnutým občanom, osvojujú si chudobné deti tretieho sveta alebo na diaľku podporujú ich vzdelávanie. Organizujú množstvo dobročinných projektov v oblastiach, kde zlyháva štát. To sú hrdinovia dnešných čias, im by sa mali venovať titulné stránky novín a televízne obrazovky.
Takže zamyslite sa, čím by ste chceli byť? Levom alebo gazelou? Ja osobne levom - vegetariánom :))
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 8/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
piatok 1. augusta 2008
QUARK - Redakčný monitor
V našom vydavateľstve vychádza aj detský časopis Fifík a keďže deti predsa len nemajú toľko príležitostí dostať sa k internetu ako dospelí (a najmä čitatelia QUARK-u), pošta doručuje do redakcie FIFÍK-a každý mesiac niekoľko kilogramov zásielok. Pootvárať toľko obálok a prečítať tisícky listov je spočiatku zábavné, až vzrušujúce. Neskôr sa záplava pozdravov, želaní, detských problémov aj radostí, ba i smútku a nesplnených alebo očakávaných želaní zmení na zaujímavú a náročnú prácu, najmä ak si uvedomíte, že za každou obálkou je kus detského sveta. Dôverne to poznám, veď som pred časom v redakcii Fifíka pracovala a rada si na to spomínam.
Pošta, ktorá chodí do QUARK-u, je iná. Jej prevažnú časť dostaneme internetom, v obálkach či na korešpondenčných lístkoch príde len menšie množstvo. Väčšinou od čitateľov, ktorí nemajú na internet prístup. Za všetky listy úprimne ďakujeme. Keďže vo všetkých je niečo, čo sa dotýka nášho spoločného časopisu, čítame ich priam s netrpezlivosťou, aby sme čím skôr vedeli, čo sa vám páči, čo menej, čo by ste navrhovali, sú to všetko námety pre nás na rozmýšľanie aj realizáciu. Spoločnou črtou väčšiny listov je pridať materiály z oblasti, ktorá zaujíma pisateľa. Jasné, no mesačne máme k dispozícii iba 52 strán a musíme sem vtesnať čím viac z toho, čo zaujíma väčšinu čitateľov. Ak je demokracia snaha vyhovieť väčšine, tak si myslím, že je to demokratické. No nás zaujímajú, samozrejme, všetci naši – reálni aj potenciálni – čitatelia, a preto sa každý mesiac doslova trápim práve s týmto problémom, ako vyhovieť väčšine čitateľov.
Pred časom mi jedna dáma, vysokopostavená osobnosť nášho vedeckého života, vyčítala, že sa málo venujeme humánnym vedám. Vraj s tým niečo treba robiť. Sľúbila som jej, že sa na to pozriem. Pozrela som sa! Urobila som si štatistiku rozdelenia materiálov v troch náhodných číslach Quarku, ktoré vyšli v tomto roku podľa kritérií – prírodné vedy, technické vedy, spoločenské vedy a ostatné. Vychádzala som zo štruktúry pracovísk Slovenskej akadémie vied s tým, že som z ich modelu použila archeológiu, históriu, ekonómiu, sociológiu, jazykovú poradňu a prognostiku ako podkategórie zaradené do spoločenských vied. Vyšlo mi, že 38 % plochy v týchto číslach Quarku venujeme prírodným vedám, 33 % technickým a 19 % spoločenským vedám. Zvyšok, 10 %, vypĺňajú do tohto systému nezaraditeľné materiály. Je to teda veľmi podobný model, aký používa SAV a aj keď sme ho vytvorili intuitívne, myslím, že môžeme byť spokojní a že po tomto zistení bude spokojná aj naša popredná vedecká pracovníčka, o ktorej bola reč. Azda nebudú spokojní niektorí čitatelia, lebo toto je vlastne informácia aj o tom, že zásadne nezmeníme rozdelenie priestoru v časopise pre jednotlivé oblasti. Zrejme teda nezvýšime počet materiálov z kvantovej fyziky tak, ako si to želala naša verná čitateľka N. H. či o energetickom strojárstve, ktoré by privítal náš dlhoročný čitateľ P. M., ani sa nebudeme venovať paranormálnym javom podľa želania S. T., nadšenca tejto, pre nás neaktuálnej oblasti. Môžem však sľúbiť za nás všetkých, že sa budeme snažiť, aby bol QUARK zaujímavý pre čím väčší počet záujemcov.
Ministerstvo školstva SR práve teraz zintenzívnilo prípravy na Týždeň európskej vedy a techniky. Opäť nás pozvali a my sme s radosťou prijali pozvanie na každoročnú aktívnu účasť. O tom, napokon, budete vedieť viac aj pred konaním tejto významnej akcie.
A na záver obálka nášho ďalšieho brata – tentoraz zo Slovinska. Slovinskí kolegovia vydávajú Quark ako ročenku, v ktorej oboznamujú čitateľov s najväčšími úspechmi slovinskej vedy a techniky za uplynulé obdobie. Niektorý z nich si v najbližšom čísle predstavíme.
Jana Matejíčková
QUARK 8/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
Pošta, ktorá chodí do QUARK-u, je iná. Jej prevažnú časť dostaneme internetom, v obálkach či na korešpondenčných lístkoch príde len menšie množstvo. Väčšinou od čitateľov, ktorí nemajú na internet prístup. Za všetky listy úprimne ďakujeme. Keďže vo všetkých je niečo, čo sa dotýka nášho spoločného časopisu, čítame ich priam s netrpezlivosťou, aby sme čím skôr vedeli, čo sa vám páči, čo menej, čo by ste navrhovali, sú to všetko námety pre nás na rozmýšľanie aj realizáciu. Spoločnou črtou väčšiny listov je pridať materiály z oblasti, ktorá zaujíma pisateľa. Jasné, no mesačne máme k dispozícii iba 52 strán a musíme sem vtesnať čím viac z toho, čo zaujíma väčšinu čitateľov. Ak je demokracia snaha vyhovieť väčšine, tak si myslím, že je to demokratické. No nás zaujímajú, samozrejme, všetci naši – reálni aj potenciálni – čitatelia, a preto sa každý mesiac doslova trápim práve s týmto problémom, ako vyhovieť väčšine čitateľov.
Pred časom mi jedna dáma, vysokopostavená osobnosť nášho vedeckého života, vyčítala, že sa málo venujeme humánnym vedám. Vraj s tým niečo treba robiť. Sľúbila som jej, že sa na to pozriem. Pozrela som sa! Urobila som si štatistiku rozdelenia materiálov v troch náhodných číslach Quarku, ktoré vyšli v tomto roku podľa kritérií – prírodné vedy, technické vedy, spoločenské vedy a ostatné. Vychádzala som zo štruktúry pracovísk Slovenskej akadémie vied s tým, že som z ich modelu použila archeológiu, históriu, ekonómiu, sociológiu, jazykovú poradňu a prognostiku ako podkategórie zaradené do spoločenských vied. Vyšlo mi, že 38 % plochy v týchto číslach Quarku venujeme prírodným vedám, 33 % technickým a 19 % spoločenským vedám. Zvyšok, 10 %, vypĺňajú do tohto systému nezaraditeľné materiály. Je to teda veľmi podobný model, aký používa SAV a aj keď sme ho vytvorili intuitívne, myslím, že môžeme byť spokojní a že po tomto zistení bude spokojná aj naša popredná vedecká pracovníčka, o ktorej bola reč. Azda nebudú spokojní niektorí čitatelia, lebo toto je vlastne informácia aj o tom, že zásadne nezmeníme rozdelenie priestoru v časopise pre jednotlivé oblasti. Zrejme teda nezvýšime počet materiálov z kvantovej fyziky tak, ako si to želala naša verná čitateľka N. H. či o energetickom strojárstve, ktoré by privítal náš dlhoročný čitateľ P. M., ani sa nebudeme venovať paranormálnym javom podľa želania S. T., nadšenca tejto, pre nás neaktuálnej oblasti. Môžem však sľúbiť za nás všetkých, že sa budeme snažiť, aby bol QUARK zaujímavý pre čím väčší počet záujemcov.
Ministerstvo školstva SR práve teraz zintenzívnilo prípravy na Týždeň európskej vedy a techniky. Opäť nás pozvali a my sme s radosťou prijali pozvanie na každoročnú aktívnu účasť. O tom, napokon, budete vedieť viac aj pred konaním tejto významnej akcie.
A na záver obálka nášho ďalšieho brata – tentoraz zo Slovinska. Slovinskí kolegovia vydávajú Quark ako ročenku, v ktorej oboznamujú čitateľov s najväčšími úspechmi slovinskej vedy a techniky za uplynulé obdobie. Niektorý z nich si v najbližšom čísle predstavíme.
Jana Matejíčková
QUARK 8/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
QUARK
Milí priatelia,
kto používa elektronickú poštu, dostáva okrem odpovedí na svoje mejly aj spamy, zábavné i poučné, či pásma a krátke videá. Veď to poznáte. Včera som dostal obrazovú reportáž z Černobyľskej elektrárne. Chýbal dátum jej vzniku, ale podľa stavu niektorých interiérov možno predpokladať, že je to dosť aktuálny dokument. Nechcem hovoriť o Černobyle, hoci je to obrovská téma a hoci len dopozeranie obrázkov stačí na záplavu smútku. Vnútili mi otázku, čo všetko sa musí stať, aby sme si sústavne a stále rýchlejšie nepilovali onen povestný konár pod sebou.
Pred tromi či štyrmi rokmi sa na našej modrej planéte, kde polovica ľudstva hladuje, zrazu objavil prebytok potravín. Konkrétne - v Európe. Múdre, pomazané aj ostatné hlavy sa predháňali v bizarných nápadoch, čo s ním. Najsurovejšie sa mi zdalo spaľovanie obilia v elektrárňach. Nevedno, čo sa s prebytočných obilím napokon stalo, lebo to bolo prisilné aj pre inak ľahostajnú verejnú mienku najmä najbohatších štátov. Vzápätí sa objavilo riešenie - treba pestovať menej obilnín, presedlať na technické plodiny a vyrábať biologické palivo pre motorové vozidlá. Už o rok neskôr sa ukázalo, že výroba ekologického paliva je drahá a - neekologická! Teraz s napätím čakám, akú teóriu vyrobia múdre hlavy v EÚ, kam nás nasmeruje a či dokážu udržať aspoň dnešné ceny potravín, pod ktoré sa tiež podpísali.
Saudská Arábia, ako najvýznamnejší producent ropy, oficiálne vyhlásila, že ropy je na trhu dosť a že aj zásoby sú dostatočné. Čo sa to teda deje s cenami palív? Vplyvov je samozrejme viac, ale najvýznamnejšie sú špekulácie na burze, obchodujú aj s nevyťaženou, povedal by som, virtuálnou ropou. Nedávne štrajky dopravcov v Španielsku všeličo naznačili. Nič z toho nebolo príjemné. Ropná „loby" napína onú povestnú strunu. Naozaj sa nikto nebojí, čo bude, až praskne?
Existuje to už veľa rokov, no vždy ma vyvedie z miery správa, že v šarvátkach a lokálnych vojnách neraz jedna z bojujúcich strán zabíja tých druhých zbraňami, ktoré predtým od nich kúpili.
Černobyľské nešťastie nemá na svedomí nešťastná náhoda, ale ľudská hlúposť. Naivné a nezodpovedné vedenie jadrovej elektrárne sa rozhodlo pre experiment, takpovediac na vlastné tričko. To, čo robia lobistické skupiny, je vlastne to isté - je to tiež nezodpovedné, navyše bezohľadné a nenásytné.
V Černobyle mali aspoň ušľachtilú ideu, vyskúšať niečo nové, prínosné pre ľudstvo. Lobisti celého sveta zhŕňajú peniaze bez ohľadu na každého. Paradoxne, v konečnom dôsledku aj na seba. V strategických otázkach nerozhodujú vlády a politici, ako si to myslia oni a niekedy aj my, ale lobistické skupiny.
Zdalo by sa, že mysliace bytosti sa z Černobyľu a iných nespočetných príkladov poučia. Zrejme čakajú na ďalšiu haváriu?
Dúfajme, že tá nebezpečne napínaná struna nepraskne, a keď nie rozum, zvíťazí aspoň pud sebazáchovy.
Vám aj sebe to želá
Eduard Drobný
QUARK 8/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
kto používa elektronickú poštu, dostáva okrem odpovedí na svoje mejly aj spamy, zábavné i poučné, či pásma a krátke videá. Veď to poznáte. Včera som dostal obrazovú reportáž z Černobyľskej elektrárne. Chýbal dátum jej vzniku, ale podľa stavu niektorých interiérov možno predpokladať, že je to dosť aktuálny dokument. Nechcem hovoriť o Černobyle, hoci je to obrovská téma a hoci len dopozeranie obrázkov stačí na záplavu smútku. Vnútili mi otázku, čo všetko sa musí stať, aby sme si sústavne a stále rýchlejšie nepilovali onen povestný konár pod sebou.
Pred tromi či štyrmi rokmi sa na našej modrej planéte, kde polovica ľudstva hladuje, zrazu objavil prebytok potravín. Konkrétne - v Európe. Múdre, pomazané aj ostatné hlavy sa predháňali v bizarných nápadoch, čo s ním. Najsurovejšie sa mi zdalo spaľovanie obilia v elektrárňach. Nevedno, čo sa s prebytočných obilím napokon stalo, lebo to bolo prisilné aj pre inak ľahostajnú verejnú mienku najmä najbohatších štátov. Vzápätí sa objavilo riešenie - treba pestovať menej obilnín, presedlať na technické plodiny a vyrábať biologické palivo pre motorové vozidlá. Už o rok neskôr sa ukázalo, že výroba ekologického paliva je drahá a - neekologická! Teraz s napätím čakám, akú teóriu vyrobia múdre hlavy v EÚ, kam nás nasmeruje a či dokážu udržať aspoň dnešné ceny potravín, pod ktoré sa tiež podpísali.
Saudská Arábia, ako najvýznamnejší producent ropy, oficiálne vyhlásila, že ropy je na trhu dosť a že aj zásoby sú dostatočné. Čo sa to teda deje s cenami palív? Vplyvov je samozrejme viac, ale najvýznamnejšie sú špekulácie na burze, obchodujú aj s nevyťaženou, povedal by som, virtuálnou ropou. Nedávne štrajky dopravcov v Španielsku všeličo naznačili. Nič z toho nebolo príjemné. Ropná „loby" napína onú povestnú strunu. Naozaj sa nikto nebojí, čo bude, až praskne?
Existuje to už veľa rokov, no vždy ma vyvedie z miery správa, že v šarvátkach a lokálnych vojnách neraz jedna z bojujúcich strán zabíja tých druhých zbraňami, ktoré predtým od nich kúpili.
Černobyľské nešťastie nemá na svedomí nešťastná náhoda, ale ľudská hlúposť. Naivné a nezodpovedné vedenie jadrovej elektrárne sa rozhodlo pre experiment, takpovediac na vlastné tričko. To, čo robia lobistické skupiny, je vlastne to isté - je to tiež nezodpovedné, navyše bezohľadné a nenásytné.
V Černobyle mali aspoň ušľachtilú ideu, vyskúšať niečo nové, prínosné pre ľudstvo. Lobisti celého sveta zhŕňajú peniaze bez ohľadu na každého. Paradoxne, v konečnom dôsledku aj na seba. V strategických otázkach nerozhodujú vlády a politici, ako si to myslia oni a niekedy aj my, ale lobistické skupiny.
Zdalo by sa, že mysliace bytosti sa z Černobyľu a iných nespočetných príkladov poučia. Zrejme čakajú na ďalšiu haváriu?
Dúfajme, že tá nebezpečne napínaná struna nepraskne, a keď nie rozum, zvíťazí aspoň pud sebazáchovy.
Vám aj sebe to želá
Eduard Drobný
QUARK 8/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Niekto to rád elektronicky!
Polovica kalendárneho roka je vždy spojená s hromadným odovzdávaním nejakých formulárov a platením poplatkov. Neviem ako vy, ale ja obyčajne s napätím počúvam rôzne správy v médiách o tom, čo treba kedy urobiť, a často veru neviem, či sa ma to týka alebo nie. Dostávam sa tak do situácie, keď sa musím u mojich známych informovať, či mám niečo podniknúť alebo nie, no nakoniec nikdy nie som si celkom istý. Myslím, že informatizácia Slovenska by mohla pokročiť ďalej. Vo vyhláseniach vládnych predstaviteľov počujem, že sme sa nikdy nemali tak dobre ako teraz a údajne bude ešte lepšie. No fajn, tak, prosím, pokročme aj v skutočnej informatizácii. Veď dnes sú ľudia aj u nás už v oveľa väčšej miere vybavení počítačmi, pripojenie na internet nie je také výnimočné ako hoci pred dvoma rokmi. Každý, kto ochutná možnosť nechodiť zbytočne na úrady, nemusieť poznať úradné hodiny, počítať s obednou prestávkou a nečakať v dlhom rade, volá po tom, aby si svoje veci vybavil radšej elektronicky. Čo by som teda chcel? Mojím snom je, aby som vždy pred nejakým hraničným termínom na odovzdanie niečo dôležitého dostal od príslušného úradu krátku mailovú správu, ktorá by ma jasne informovala, že toto a toto mám urobiť, priložený by bol aj link na formulár, ktorý treba vyplniť. To by som určite urobil, pridal svoj elektronický podpis a cez elektronické bankovníctvo hneď aj zaplatil.
Lenže realita je zatiaľ iná, ak chcete napr. uplatniť elektronický podpis pri odovzdaní daňového priznania, teoreticky to ide, ale v praxi to bude také komplikované, že si veľmi radi zanesiete doklady osobne a podpíšete na papier. Niekedy sa vám stane aj to, že si stiahnete z internetu formulár, ktorý doma vyplníte. Keď ho potom donesiete do príslušnej kancelárie, začne ho pani ručne prepisovať do počítača, nakoniec vytlačí skoro to isté a dá vám to podpísať. A ak to ťukanie údajov na klávesnicu jedným prstom ide úradníčke ako v lete na saniach, ide ma čert uchytiť...
Pritom v oblasti informatizácie teraz postupujú krajiny, od ktorých by som to nečakal. Nový ruský prezident je vraj veľký nadšenec internetovej komunikácie a pred pár dňami vyhlásil, že úradník, ktorý nemá adekvátne znalosti práce s počítačom a ani to sám od seba nezmení, si bude musieť nájsť iné miesto. A veru v Rusku to asi nebude také jednoduché, je to obrovská krajina s armádou úradníkov zvyknutých na svoje tradičné postupy. Keď som bol v júni na Taiwane, všímal som si, ako majú vybavenú štátnu správu. Veľa vecí možno vybaviť elektronicky, niekedy sa však návšteve úradov ani tu nevyhnete. Očarilo ma, ako je zariadené vybavovanie stavebného povolenia. Keď som to robil pred piatimi rokmi u nás, považoval som vybavenie tohto povolenia za krst ohňom. Musíte navštíviť celý rad organizácií, ktoré sa k podaniu vyjadrujú, na všetko majú svoje termíny. O niektorých organizáciách som ani netušil, že vôbec existujú, tobôž aby som vedel, kde a v akom čase ich treba navštíviť a čo im vlastne priniesť. Na Taiwane je v centre hlavného mesta osobitná budova štátnej správy a tu sú maličké zastúpenia všetkých organizácií, ktoré občan potrebuje napr. aj na stavebné povolenie. Podľa domácich vybavíte stavebné povolenie do dvoch hodín, poštou vám príde právoplatné rozhodnutie alebo vás mailom informujú, čo treba zmeniť. Mne to pred časom u nás trvalo viac ako 30 dní, pritom som využil rôzne známosti a údajne to bol ešte veľmi dobrý čas.
Aby som však nehovoril len o tých druhých, treba si najprv pozametať okolo vlastného prahu. Našou hlavnou činnosťou je vydávanie magazínu, doteraz predovšetkým v papierovej forme. Papier má, samozrejme, množstvo výhod, dá sa v ňom listovať kdekoľvek (vrátane najdelikátnejších miest ). Dajú sa doň robiť poznámky tým najprirodzenejším spôsobom, môžete si dôležité veci vystrihnúť a uložiť. To je všetko je pravda, ale zatvárať oči pred masívnym vyhľadávaním informácií na internete určite nebudeme. Nemôžeme ani predpokladať, že každý náš čitateľ má všetky výtlačky PC REVUE minimálne za posledné dva roky vzorne uložené podľa vydaní na pracovnom stole a keď, niečo potrebuje, začne v nich listovať . PC REVUE je tak prvý IT magazín na Slovensku, ktorý má aj elektronické vydanie v úplne rovnakej podobe ako papierové. Nájdete ho na adrese http://online.pcrevue.sk, momentálne prebieha jeho testovacia prevádzka. Má všetky výhody elektronického on-line vydania – nemôže vám ho zapatrošiť poštárka, neukradnú vám ho zo schránky, nedá sa zabudnúť doma, môžete vyhľadávať zadané texty, dá sa nastaviť mierka zobrazenia, máte prístup k aktuálnemu PC REVUE, aj keď ste dlhodobo mimo Slovenska a pod. Podľa mojich známych sa PC REVUE najlepšie číta s nohami vyloženými na stole. No, keď sa budete snažiť, dá sa to aj s elektronickou verziu, stačí mať len bezdrôtovú myš s dlhším dosahom a tak 40-palcový monitor či dobrý ďalekohľad
Ak chcete mať výhody oboch vydaní, stačí byť predplatiteľom. Každý, kto bude mať v roku 2009 predplatený náš magazín, dostane meno a heslo na prístup k on-line vydaniu. Samozrejme, budeme ešte musieť vyriešiť isté maličkosti, ako je napr. neoprávnené použitie prístupových údajov, on-line prístup pre ľudí, ktorí si z ľubovoľných dôvodov pravidelne a preukázateľne kupujú náš magazín v stánku, koľko bude stáť samostatné elektronické vydanie oproti papierovému a pod. Momentálne môžem sľúbiť to, že od budúceho roka vám pri platbe za PC REVUE aj tou najmenšou papierovou bankovkou ešte aj vydajú... Ako si môžete všimnúť, už teraz v predstihu uvádzame duálne ceny pri všetkých predstavovaných produktoch. Čoraz populárnejšie DVD REVUE s úplnými verziami (v tomto vydaní ich máme dovedna päť) zatiaľ ostáva výsadou len papierového vydania.
Podčiarknuté a spočítané, ostávame naďalej lídrom na slovenskom trhu a vieme o tom, že je tu generácia, ktorá sa už narodila s myšou v rukách. Aj podľa ohlasov vás, našich čitateľov a partnerov, máme pútavý obsah, teraz je čas sprístupniť ho väčšiemu počtu záujemcov. Príjemné čítanie augustového vydania na papieri alebo na obrazovke počítača vám praje
Ondrej Macko, 20. júla 2008
PC REVUE 8/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Polovica kalendárneho roka je vždy spojená s hromadným odovzdávaním nejakých formulárov a platením poplatkov. Neviem ako vy, ale ja obyčajne s napätím počúvam rôzne správy v médiách o tom, čo treba kedy urobiť, a často veru neviem, či sa ma to týka alebo nie. Dostávam sa tak do situácie, keď sa musím u mojich známych informovať, či mám niečo podniknúť alebo nie, no nakoniec nikdy nie som si celkom istý. Myslím, že informatizácia Slovenska by mohla pokročiť ďalej. Vo vyhláseniach vládnych predstaviteľov počujem, že sme sa nikdy nemali tak dobre ako teraz a údajne bude ešte lepšie. No fajn, tak, prosím, pokročme aj v skutočnej informatizácii. Veď dnes sú ľudia aj u nás už v oveľa väčšej miere vybavení počítačmi, pripojenie na internet nie je také výnimočné ako hoci pred dvoma rokmi. Každý, kto ochutná možnosť nechodiť zbytočne na úrady, nemusieť poznať úradné hodiny, počítať s obednou prestávkou a nečakať v dlhom rade, volá po tom, aby si svoje veci vybavil radšej elektronicky. Čo by som teda chcel? Mojím snom je, aby som vždy pred nejakým hraničným termínom na odovzdanie niečo dôležitého dostal od príslušného úradu krátku mailovú správu, ktorá by ma jasne informovala, že toto a toto mám urobiť, priložený by bol aj link na formulár, ktorý treba vyplniť. To by som určite urobil, pridal svoj elektronický podpis a cez elektronické bankovníctvo hneď aj zaplatil.
Lenže realita je zatiaľ iná, ak chcete napr. uplatniť elektronický podpis pri odovzdaní daňového priznania, teoreticky to ide, ale v praxi to bude také komplikované, že si veľmi radi zanesiete doklady osobne a podpíšete na papier. Niekedy sa vám stane aj to, že si stiahnete z internetu formulár, ktorý doma vyplníte. Keď ho potom donesiete do príslušnej kancelárie, začne ho pani ručne prepisovať do počítača, nakoniec vytlačí skoro to isté a dá vám to podpísať. A ak to ťukanie údajov na klávesnicu jedným prstom ide úradníčke ako v lete na saniach, ide ma čert uchytiť...
Pritom v oblasti informatizácie teraz postupujú krajiny, od ktorých by som to nečakal. Nový ruský prezident je vraj veľký nadšenec internetovej komunikácie a pred pár dňami vyhlásil, že úradník, ktorý nemá adekvátne znalosti práce s počítačom a ani to sám od seba nezmení, si bude musieť nájsť iné miesto. A veru v Rusku to asi nebude také jednoduché, je to obrovská krajina s armádou úradníkov zvyknutých na svoje tradičné postupy. Keď som bol v júni na Taiwane, všímal som si, ako majú vybavenú štátnu správu. Veľa vecí možno vybaviť elektronicky, niekedy sa však návšteve úradov ani tu nevyhnete. Očarilo ma, ako je zariadené vybavovanie stavebného povolenia. Keď som to robil pred piatimi rokmi u nás, považoval som vybavenie tohto povolenia za krst ohňom. Musíte navštíviť celý rad organizácií, ktoré sa k podaniu vyjadrujú, na všetko majú svoje termíny. O niektorých organizáciách som ani netušil, že vôbec existujú, tobôž aby som vedel, kde a v akom čase ich treba navštíviť a čo im vlastne priniesť. Na Taiwane je v centre hlavného mesta osobitná budova štátnej správy a tu sú maličké zastúpenia všetkých organizácií, ktoré občan potrebuje napr. aj na stavebné povolenie. Podľa domácich vybavíte stavebné povolenie do dvoch hodín, poštou vám príde právoplatné rozhodnutie alebo vás mailom informujú, čo treba zmeniť. Mne to pred časom u nás trvalo viac ako 30 dní, pritom som využil rôzne známosti a údajne to bol ešte veľmi dobrý čas.
Aby som však nehovoril len o tých druhých, treba si najprv pozametať okolo vlastného prahu. Našou hlavnou činnosťou je vydávanie magazínu, doteraz predovšetkým v papierovej forme. Papier má, samozrejme, množstvo výhod, dá sa v ňom listovať kdekoľvek (vrátane najdelikátnejších miest ). Dajú sa doň robiť poznámky tým najprirodzenejším spôsobom, môžete si dôležité veci vystrihnúť a uložiť. To je všetko je pravda, ale zatvárať oči pred masívnym vyhľadávaním informácií na internete určite nebudeme. Nemôžeme ani predpokladať, že každý náš čitateľ má všetky výtlačky PC REVUE minimálne za posledné dva roky vzorne uložené podľa vydaní na pracovnom stole a keď, niečo potrebuje, začne v nich listovať . PC REVUE je tak prvý IT magazín na Slovensku, ktorý má aj elektronické vydanie v úplne rovnakej podobe ako papierové. Nájdete ho na adrese http://online.pcrevue.sk, momentálne prebieha jeho testovacia prevádzka. Má všetky výhody elektronického on-line vydania – nemôže vám ho zapatrošiť poštárka, neukradnú vám ho zo schránky, nedá sa zabudnúť doma, môžete vyhľadávať zadané texty, dá sa nastaviť mierka zobrazenia, máte prístup k aktuálnemu PC REVUE, aj keď ste dlhodobo mimo Slovenska a pod. Podľa mojich známych sa PC REVUE najlepšie číta s nohami vyloženými na stole. No, keď sa budete snažiť, dá sa to aj s elektronickou verziu, stačí mať len bezdrôtovú myš s dlhším dosahom a tak 40-palcový monitor či dobrý ďalekohľad
Ak chcete mať výhody oboch vydaní, stačí byť predplatiteľom. Každý, kto bude mať v roku 2009 predplatený náš magazín, dostane meno a heslo na prístup k on-line vydaniu. Samozrejme, budeme ešte musieť vyriešiť isté maličkosti, ako je napr. neoprávnené použitie prístupových údajov, on-line prístup pre ľudí, ktorí si z ľubovoľných dôvodov pravidelne a preukázateľne kupujú náš magazín v stánku, koľko bude stáť samostatné elektronické vydanie oproti papierovému a pod. Momentálne môžem sľúbiť to, že od budúceho roka vám pri platbe za PC REVUE aj tou najmenšou papierovou bankovkou ešte aj vydajú... Ako si môžete všimnúť, už teraz v predstihu uvádzame duálne ceny pri všetkých predstavovaných produktoch. Čoraz populárnejšie DVD REVUE s úplnými verziami (v tomto vydaní ich máme dovedna päť) zatiaľ ostáva výsadou len papierového vydania.
Podčiarknuté a spočítané, ostávame naďalej lídrom na slovenskom trhu a vieme o tom, že je tu generácia, ktorá sa už narodila s myšou v rukách. Aj podľa ohlasov vás, našich čitateľov a partnerov, máme pútavý obsah, teraz je čas sprístupniť ho väčšiemu počtu záujemcov. Príjemné čítanie augustového vydania na papieri alebo na obrazovke počítača vám praje
Ondrej Macko, 20. júla 2008
PC REVUE 8/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
utorok 1. júla 2008
BCM
BEZ MOBILU ANI NA KROK
Určite sa už každý z vás teší na dovolenku. Aj časopis BCMOBIL & TECHBOX si ju určite zaslúži, a tak sme sa v redakcii rozhodli, že rovnako, ako minulý rok, mu ju doprajeme. Nehľadajte ho preto v stánkoch či na predajniach v auguste; číslo, ktoré držíte v rukách vám však určite zaručí zaujímavé čítanie počas dvoch najhorúcejších letných mesiacov. Ak plánujete za oddychom vycestovať do zahraničia, rozhodne si nenechajte ujsť hlavnú tému dvojčísla - roaming. Tú vám pravidelne prinášame každý rok a pozorní čitatelia si určite všimnú, ako sa rozrastajú roamingové ponuky či destinácie a zároveň sa znižujú ceny hovorov v zahraničí, najmä v krajinách Európskej únie. K tomuto prispeli i regulácie zo strany Európskej únie, tzv. eurotarify, ktoré nám zabezpečia znižovanie roamingových cien ešte i v budúcom roku. Nezabudnite, že v zahraničí platíte i za prijatý hovor. Je to síce na prvý pohľad absurdné, na druhej strane si musíme uvedomiť, že za našu komunikáciu v zahraničí platí náš operátor svojmu roamingovému partnerovi. Princíp je jednoduchý, keďže ten, kto vám telefonuje nemusí vedieť, že práve ležíte na pláži pri mori, bolo by nevhodné, aby platil drahší hovor do zahraničia v domnení, že vám telefonuje na Slovensko. A tak si hovor zaplatíte. Dnes však už môžete prijímať hovory v rámci akciových ponúk operátorov celkom výhodne a rozhodne nemusíte zaplatiť stovky korún, najmä ak ste v krajinách EÚ. Operátori si pripravili niekoľko variánt, ako vaše telefonovanie zvýhodniť, napriek tomu komunikácia v zahraničí nie je najlacnejšia a je dobré sa na ňu pripraviť. Bez mobilu si však dovolenku v zahraničí sám neviem predstaviť. Skôr ako teda vycestujete, určite si prečítajte článok o roamingu. Sprehľadnili sme pre vás ceny volaní jednotlivých roamingových ponúk operátorov v najobľúbenejších destináciách.
Mobil v zahraničí však nemusí slúžiť len na komunikáciu. Presvedčil som sa o tom minulý rok. Trávil som totiž dovolenku v Čiernej Hore a vedzte, že bolo čo fotografovať. Aby som nemusel so sebou brať i notebook, kúpil som si do fotoaparátu pamäťovú kartu s dostatočnou kapacitou a fotil a fotil. Na moje nemilé prekvapenie nebolo možné po návrate z dovolenky z úplne novej pamäťovej karty načítať ani jednu fotografiu. Nepomohla ani záchrana cez špeciálny softvér a tak karta odišla na reklamáciu. Dostal som síce novú, ale fotografie boli nenávratne preč. Spomienkou na túto dovolenku je tak len niekoľko fotografií vytvorených mobilným telefónom... preto ak nemáte možnosť zálohovať si fotografie priamo na dovolenke, odporúčam fotografovať aj s mobilom. Dnes sú už dostupné naozaj kvalitné fotomobily. Špeciálne na tohtoročné leto by som odporučil napríklad nový Sony Ericsson C702 aj s GPS, ktorý dokonca vydrží i nejaké to ošplechnutie vodou. Síce sme jeho recenziu vzhľadom na termín uzávierky časopisu nestihli do letného dvojčísla pripraviť, ale kúpiť si ho už môžete. Z mobilu môžete fotografie poslať i cez e-mail či prostredníctvom MMS správy vašim známym a potešiť ich tak autentickým pozdravom priamo z pláže či výletu.
Verím, že vás zaujmú i ďalšie stránky letného dvojčísla. Z recenzií by som rád upozornil na dotykový Samsung F480, ktorý sa začal predávať aj v ponuke operátora T-Mobile za veľmi priaznivú cenu. Vylepšením prešla i obľúbená Nokia 6300, ktorá môže byť tiež dobrým kamarátom na dovolenke, najmä vďaka podpore Wi-Fi. Môžete tak pri čakaní na letisku, či pri popíjaní drinku v reštaurácii surfovať na internete bez poplatku. Síce som spomínal, že ma minulý rok zachránili fotografie z mobilného telefónu, rozhodne stojí za to vziať si na dovolenku poriadny foťák. Naším tipom je Fujifilm FinePix S100fs či Samsung GX-20. Ak vám nestačí fotografia, prečítajte si recenziu na jednu z najmenších Full HD kamier Sony Handycam HDR-TG3. A ak plánujete cestu na dovolenku vlastným autom, určite si prelistujte veľký prehľad GPS autonavigácií. Ak by vám tieto informácie nestačili, mám pre vás ešte jeden tip. V stánkoch nájdete aj úplne novýčasopis NAVIBOX leto 2008, venovaný výlučne GPS navigáciám, ktorý ponúka až 37 podrobných recenzií autonavigácií a množstvo zaujímavého čítania s tématikou GPS.
Čo dodať? Užívajte si leto tak, ako to máte najradšej. Najlepšie aj s mobilom. A nezabudnite, že 11. septembra 2008 sme tu opäť s novým číslom BCMOBIL & TECHBOX 9/2008.
BCMOBIL & TECHBOX 7-8/2008 Editorial
Autor: Roman Calík
Určite sa už každý z vás teší na dovolenku. Aj časopis BCMOBIL & TECHBOX si ju určite zaslúži, a tak sme sa v redakcii rozhodli, že rovnako, ako minulý rok, mu ju doprajeme. Nehľadajte ho preto v stánkoch či na predajniach v auguste; číslo, ktoré držíte v rukách vám však určite zaručí zaujímavé čítanie počas dvoch najhorúcejších letných mesiacov. Ak plánujete za oddychom vycestovať do zahraničia, rozhodne si nenechajte ujsť hlavnú tému dvojčísla - roaming. Tú vám pravidelne prinášame každý rok a pozorní čitatelia si určite všimnú, ako sa rozrastajú roamingové ponuky či destinácie a zároveň sa znižujú ceny hovorov v zahraničí, najmä v krajinách Európskej únie. K tomuto prispeli i regulácie zo strany Európskej únie, tzv. eurotarify, ktoré nám zabezpečia znižovanie roamingových cien ešte i v budúcom roku. Nezabudnite, že v zahraničí platíte i za prijatý hovor. Je to síce na prvý pohľad absurdné, na druhej strane si musíme uvedomiť, že za našu komunikáciu v zahraničí platí náš operátor svojmu roamingovému partnerovi. Princíp je jednoduchý, keďže ten, kto vám telefonuje nemusí vedieť, že práve ležíte na pláži pri mori, bolo by nevhodné, aby platil drahší hovor do zahraničia v domnení, že vám telefonuje na Slovensko. A tak si hovor zaplatíte. Dnes však už môžete prijímať hovory v rámci akciových ponúk operátorov celkom výhodne a rozhodne nemusíte zaplatiť stovky korún, najmä ak ste v krajinách EÚ. Operátori si pripravili niekoľko variánt, ako vaše telefonovanie zvýhodniť, napriek tomu komunikácia v zahraničí nie je najlacnejšia a je dobré sa na ňu pripraviť. Bez mobilu si však dovolenku v zahraničí sám neviem predstaviť. Skôr ako teda vycestujete, určite si prečítajte článok o roamingu. Sprehľadnili sme pre vás ceny volaní jednotlivých roamingových ponúk operátorov v najobľúbenejších destináciách.
Mobil v zahraničí však nemusí slúžiť len na komunikáciu. Presvedčil som sa o tom minulý rok. Trávil som totiž dovolenku v Čiernej Hore a vedzte, že bolo čo fotografovať. Aby som nemusel so sebou brať i notebook, kúpil som si do fotoaparátu pamäťovú kartu s dostatočnou kapacitou a fotil a fotil. Na moje nemilé prekvapenie nebolo možné po návrate z dovolenky z úplne novej pamäťovej karty načítať ani jednu fotografiu. Nepomohla ani záchrana cez špeciálny softvér a tak karta odišla na reklamáciu. Dostal som síce novú, ale fotografie boli nenávratne preč. Spomienkou na túto dovolenku je tak len niekoľko fotografií vytvorených mobilným telefónom... preto ak nemáte možnosť zálohovať si fotografie priamo na dovolenke, odporúčam fotografovať aj s mobilom. Dnes sú už dostupné naozaj kvalitné fotomobily. Špeciálne na tohtoročné leto by som odporučil napríklad nový Sony Ericsson C702 aj s GPS, ktorý dokonca vydrží i nejaké to ošplechnutie vodou. Síce sme jeho recenziu vzhľadom na termín uzávierky časopisu nestihli do letného dvojčísla pripraviť, ale kúpiť si ho už môžete. Z mobilu môžete fotografie poslať i cez e-mail či prostredníctvom MMS správy vašim známym a potešiť ich tak autentickým pozdravom priamo z pláže či výletu.
Verím, že vás zaujmú i ďalšie stránky letného dvojčísla. Z recenzií by som rád upozornil na dotykový Samsung F480, ktorý sa začal predávať aj v ponuke operátora T-Mobile za veľmi priaznivú cenu. Vylepšením prešla i obľúbená Nokia 6300, ktorá môže byť tiež dobrým kamarátom na dovolenke, najmä vďaka podpore Wi-Fi. Môžete tak pri čakaní na letisku, či pri popíjaní drinku v reštaurácii surfovať na internete bez poplatku. Síce som spomínal, že ma minulý rok zachránili fotografie z mobilného telefónu, rozhodne stojí za to vziať si na dovolenku poriadny foťák. Naším tipom je Fujifilm FinePix S100fs či Samsung GX-20. Ak vám nestačí fotografia, prečítajte si recenziu na jednu z najmenších Full HD kamier Sony Handycam HDR-TG3. A ak plánujete cestu na dovolenku vlastným autom, určite si prelistujte veľký prehľad GPS autonavigácií. Ak by vám tieto informácie nestačili, mám pre vás ešte jeden tip. V stánkoch nájdete aj úplne novýčasopis NAVIBOX leto 2008, venovaný výlučne GPS navigáciám, ktorý ponúka až 37 podrobných recenzií autonavigácií a množstvo zaujímavého čítania s tématikou GPS.
Čo dodať? Užívajte si leto tak, ako to máte najradšej. Najlepšie aj s mobilom. A nezabudnite, že 11. septembra 2008 sme tu opäť s novým číslom BCMOBIL & TECHBOX 9/2008.
BCMOBIL & TECHBOX 7-8/2008 Editorial
Autor: Roman Calík
PC REVUE - OpenPark
Plán B
oddelenie dá do poriadku, odstráni softvérovú chybu alebo nahodí záložný server a maily začnú chodiť. Hurá...
Toto všetko sú len malé technické problémy, ktoré nás na chvíľu vytrhnú z denného kolobehu a pripomenú našu závislosť od technológií. Ako je dobre, keď fungujú, a aký problém nastane, keď vypadnú. A fakt, že medzi normálnym stavom prevádzky a problémom, zmätkom, starosťami je niekedy len veľmi tenká deliaca čiara. Pokiaľ pre bežného používateľa alebo menšiu firmu nie je výpadok pár minút alebo hodín až taký veľký problém, pre veľkú organizáciu s kritickými aplikáciami (burza, armáda, nemocnica atď.) je to udalosť, ktorá môže mať fatálne následky. Preto sú na takéto krízové situácie pripravené a majú vždy v zálohe nejaké náhradné riešenie (motorgenerátory, klastrové serverové riešenia, záložné pripojenia na internet, dedikované siete atď.). Keďže ide iba o technické prostriedky, dá sa v prípade ich výpadku našťastie použiť náhradné riešenie, je to len otázka správnej stratégie a dostatku finančných prostriedkov. Ale plán B skoro vždy existuje.
Trochu inak to vyzerá v bežnom živote, keď sa nedá použiť technická alternatíva. So situáciami, keď nastane odchýlka oproti normálu vplyvom počasia, ľudského faktora, organizačných zmien a pod., sa stretávame stále a každodenne a snažíme sa ich nejako riešiť – viac či menej úspešne. Keď nasneží a doprava v meste kolabuje, skúšate sa prešmyknúť bočnými uličkami. Niektoré odchýlky oproti normálu sú krátkodobé a takmer bezvýznamné, iné sú kritickejšie a spoločnosť sa z nich spamätáva dlhšie a bolestnejšie (zemetrasenie, cunami, teroristické útoky atď.). Ale nakoniec sa po nejakom čase situácia vráti plus mínus do „normálu“. Ľudia sa poučia, prijmú sa nejaké opatrenia (žiaľ, väčšinou až „po“) a ide sa ďalej.
Sú však aj iné „odchýlky od normálu“, ktoré sa už nevrátia do predchádzajúceho stavu, z ktorých sa nedá poučiť až „po“ a ktoré môžu mať fatálne následky na celú civilizáciu. Sú to veci, ktoré ma, priznávam sa, dosť desia a neviem, ako sa s nimi ľudstvo vyrovná. Nie je ich málo: ropa, globálne otepľovanie, pitná voda, potraviny. Všetko sú to strategické zložky potrebné na život. Ich nedostatok sa prejavuje už teraz a v najbližších desaťročiach sa ich úroveň stane kritickou. Už teraz však vidíme, aká nesmierne citlivá a krehká je pomyselná „normálna situácia“. Stačí malý impulz (politický, meteorologický, ekonomický, ideologický...) a celá sústava sa tak rozkmitá, že len veľmi ťažko a veľmi pomaly sa dokáže stabilizovať. Zlá správa je, že s klesajúcou úrovňou zásob bude intenzita impulzov už len rásť. Dokážeme odhadnúť, aká je miera pružnosti a adaptability systému ustáť tieto zmeny? Vieme predvídať následky? Máme pripravené opatrenia, ako ich zvládnuť, máme nejaký plán B?
Obávam sa, že nijaký plán B neexistuje a ani nemôže existovať. Jestvuje možno len súbor opatrení (znižovanie emisií skleníkových plynov, spotreby paliva v dopravných prostriedkoch a pod.), ktoré sa začali uplatňovať, do akej miery však budú účinné, to sa dozvieme až neskôr. Časom určite prídu na rad aj podstatne tvrdšie opatrenia, lenže naša moderná civilizácia je už veľmi rozmaznaná a veru neviem, ako sa s nimi vyrovnáme. Dokážeme to urobiť civilizovane alebo nás čakajú konflikty? V krízovej situácii sa ľudia nesprávajú vždy ako ľudia... Ja sa snažím dúfať že v tejto skúške obstojíme a preukážeme svoj nárok na používanie označenia „civilizovaná spoločnosť“.
Určite som nechcel touto úvahou nikoho strašiť a radšej by som sa zamýšľal nad novými objavmi vo vede a technike, ktoré by šmahom ruky dokázali zabezpečiť dostatok energie, potravy a vody pre celé ľudstvo a popritom ozdraviť našu krásnu planétu. Ale o ničom takom, žiaľ, neviem. V tomto prípade nepoznám žiadny plán B. Ak vy áno, prosím, potešte ma. Ale aby sme nekončili tak pesimisticky, pridávam výzvu: študujte, rozmýšľajte, hľadajte riešenia. A popri tom: Carpe diem! :-)
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 7/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
oddelenie dá do poriadku, odstráni softvérovú chybu alebo nahodí záložný server a maily začnú chodiť. Hurá...
Toto všetko sú len malé technické problémy, ktoré nás na chvíľu vytrhnú z denného kolobehu a pripomenú našu závislosť od technológií. Ako je dobre, keď fungujú, a aký problém nastane, keď vypadnú. A fakt, že medzi normálnym stavom prevádzky a problémom, zmätkom, starosťami je niekedy len veľmi tenká deliaca čiara. Pokiaľ pre bežného používateľa alebo menšiu firmu nie je výpadok pár minút alebo hodín až taký veľký problém, pre veľkú organizáciu s kritickými aplikáciami (burza, armáda, nemocnica atď.) je to udalosť, ktorá môže mať fatálne následky. Preto sú na takéto krízové situácie pripravené a majú vždy v zálohe nejaké náhradné riešenie (motorgenerátory, klastrové serverové riešenia, záložné pripojenia na internet, dedikované siete atď.). Keďže ide iba o technické prostriedky, dá sa v prípade ich výpadku našťastie použiť náhradné riešenie, je to len otázka správnej stratégie a dostatku finančných prostriedkov. Ale plán B skoro vždy existuje.
Trochu inak to vyzerá v bežnom živote, keď sa nedá použiť technická alternatíva. So situáciami, keď nastane odchýlka oproti normálu vplyvom počasia, ľudského faktora, organizačných zmien a pod., sa stretávame stále a každodenne a snažíme sa ich nejako riešiť – viac či menej úspešne. Keď nasneží a doprava v meste kolabuje, skúšate sa prešmyknúť bočnými uličkami. Niektoré odchýlky oproti normálu sú krátkodobé a takmer bezvýznamné, iné sú kritickejšie a spoločnosť sa z nich spamätáva dlhšie a bolestnejšie (zemetrasenie, cunami, teroristické útoky atď.). Ale nakoniec sa po nejakom čase situácia vráti plus mínus do „normálu“. Ľudia sa poučia, prijmú sa nejaké opatrenia (žiaľ, väčšinou až „po“) a ide sa ďalej.
Sú však aj iné „odchýlky od normálu“, ktoré sa už nevrátia do predchádzajúceho stavu, z ktorých sa nedá poučiť až „po“ a ktoré môžu mať fatálne následky na celú civilizáciu. Sú to veci, ktoré ma, priznávam sa, dosť desia a neviem, ako sa s nimi ľudstvo vyrovná. Nie je ich málo: ropa, globálne otepľovanie, pitná voda, potraviny. Všetko sú to strategické zložky potrebné na život. Ich nedostatok sa prejavuje už teraz a v najbližších desaťročiach sa ich úroveň stane kritickou. Už teraz však vidíme, aká nesmierne citlivá a krehká je pomyselná „normálna situácia“. Stačí malý impulz (politický, meteorologický, ekonomický, ideologický...) a celá sústava sa tak rozkmitá, že len veľmi ťažko a veľmi pomaly sa dokáže stabilizovať. Zlá správa je, že s klesajúcou úrovňou zásob bude intenzita impulzov už len rásť. Dokážeme odhadnúť, aká je miera pružnosti a adaptability systému ustáť tieto zmeny? Vieme predvídať následky? Máme pripravené opatrenia, ako ich zvládnuť, máme nejaký plán B?
Obávam sa, že nijaký plán B neexistuje a ani nemôže existovať. Jestvuje možno len súbor opatrení (znižovanie emisií skleníkových plynov, spotreby paliva v dopravných prostriedkoch a pod.), ktoré sa začali uplatňovať, do akej miery však budú účinné, to sa dozvieme až neskôr. Časom určite prídu na rad aj podstatne tvrdšie opatrenia, lenže naša moderná civilizácia je už veľmi rozmaznaná a veru neviem, ako sa s nimi vyrovnáme. Dokážeme to urobiť civilizovane alebo nás čakajú konflikty? V krízovej situácii sa ľudia nesprávajú vždy ako ľudia... Ja sa snažím dúfať že v tejto skúške obstojíme a preukážeme svoj nárok na používanie označenia „civilizovaná spoločnosť“.
Určite som nechcel touto úvahou nikoho strašiť a radšej by som sa zamýšľal nad novými objavmi vo vede a technike, ktoré by šmahom ruky dokázali zabezpečiť dostatok energie, potravy a vody pre celé ľudstvo a popritom ozdraviť našu krásnu planétu. Ale o ničom takom, žiaľ, neviem. V tomto prípade nepoznám žiadny plán B. Ak vy áno, prosím, potešte ma. Ale aby sme nekončili tak pesimisticky, pridávam výzvu: študujte, rozmýšľajte, hľadajte riešenia. A popri tom: Carpe diem! :-)
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 7/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
QUARK - Redakčný monitor
Práve som dočítala prognostickú štúdiu zahraničných autorov a dosť dlho mi trvalo, kým som si uvedomila, čo všetko nás, podľa názoru výskumníkov, čaká. Nebolo to príjemné čítanie, pretože podľa ich predpovedí sa v priebehu najbližších desiatich rokov sociálne rozdiely vo svete natoľko prehĺbia, že možno očakávať vznik takzvaných sociálnych vojen. No našla som tam aj zaujímavé prognózy pre médiá. Vedci predpokladajú, že najneskôr do desiatich rokov zaniknú komerčné televízie, keď sa šírenie televízneho signálu presťahuje na internet. Rovnako predpokladajú, že zanikne aj denná tlač v súčasnej podobe, pretože spotrebúva veľa surovín a energií, počnúc výrobou a spracovaním papiera, tlačou, distribúciou až po jej likvidáciu. Príčinou je krátka životnosť denníkov, veď vraj nič nie je staršie ako denník večer. Očakáva sa, že sa viac rozšíri tlačenie článkov na domácich tlačiarňach. To, čo vás zaujme, si z internetu vytlačíte na špeciálny papier, ktorý sa po prečítaní bude dať očistiť a použiť znova. Skrátka, ekológia ako vyšitá. Čo ma však, priznám sa, potešilo, zánik mesačníkov sa (zatiaľ) neočakáva, lebo ide o médiá s dlhou aktuálnosťou, teoreticky určené na čítanie počas celého mesiaca. Takže, milí moji čitatelia, ešte máme hádam spoločnú budúcnosť pred sebou a ja by som vás chcela o tej našej, spoločnej QUARK-ovskej, aspoň trochu poinformovať.
Hoci práve vrcholí leto, dovolenky sú v plnom prúde, my už pripravujeme jesenné čísla QUARK-u, uvažujeme nad zmenami, ktoré by sme chceli urobiť v záujme zvýšenia kvality časopisu v budúcom roku a medzitým dumáme, čo nám prinesie euro. Tento euro-kvíz mi tuším aj robí vrásky, pretože dnes, keď píšem tieto riadky, ešte nepoznám budúci referenčný kurz eura a nikto nevie, čo bude. Ak budeme novú cenu QUARK-u v eurách zaokrúhľovať, musí to byť smerom dole, a tak môže teoreticky každý výtlačok zlacnieť až o 49 halierov. Poviete si, je tam toho, pár halierov. No keď si to vynásobíte mnohými tisícami každomesačných výtlačkov a ešte aj mesiacmi v roku, počas ktorých musíme tlačiarni, distribúcii, a každému, kto je na výrobe QUARK-u zainteresovaný, zaplatiť faktúru, ľahko zistíte, že to až tak málo nebude. Bolo však rozhodnuté, nuž ostáva iba dúfať, že to nedopadne tak zle, ako by mohlo...
Nech nás už konverzia ceny zasiahne akokoľvek, od budúceho roku pripravujeme niekoľko zásadných zmien a niektoré zavádzame postupne. Napríklad skrátime dĺžky textov. Fakt, že (všetci) máme menej času na čítanie, treba akceptovať. Budeme sa snažiť hľadať také obrázky a ilustrácie, ktoré poskytnú veľa informácií. Obrázkom možno nahradiť dlhé riadky textu a obrazové informácie, presnejšie informácie poskytované obrázkom, sa predsa len získavajú rýchlejšie, krátkym pohľadom.
Chceme zaviesť niektoré nové rubriky a to, o čom si myslíme, že je časom prekonané, zrušíme. Budeme sa snažiť o rozširovanie multimediálnej základne QUARK-u, najmä dopĺňaním časopisu digitálnymi nosičmi. Je toho dosť, o čom debatujeme, hodnotíme a prehodnocujeme, napokon uvidíte, aký bude výsledok.
Len mesiac prešiel, odkedy sme mali v QUARK-u vložené DVD Futuris s popularizačnými televíznymi reláciami, a už by som vám chcela oznámiť potešujúcu správu, že ďalšie vydanie takéhoto bezplatného DVD nás čaká o dva mesiace v septembri – ak tlačové oddelenie Európskej komisie pre vedu a výskum dodrží slovo a pošle nám ich. Do tretice by sme vás mali takto obdarovať v decembrovom čísle. Tak sa nechajme prekvapiť, či sa to podarí. DVD-čiek nám vždy dodajú presný počet podľa množstva výtlačkov, tak sa nemôžete spoliehať, že vám ich dodatočne budeme môcť poslať. Ak nechcete o ne prísť, najjednoduchšou cestou je objednať si časopis. Okrem toho, že majú DVD zaujímavý obsah, sú v siedmich jazykových mutáciách, čím sú atraktívne ako užitočná učebná pomôcka v školách pri vyučovaní cudzích jazykov alebo doma pri opakovaní si angličtiny, francúzštiny, nemčiny, taliančiny, španielčiny, ruštiny či portugalčiny.
Krásne leto vám želá
Jana Matejíčková
QUARK 7/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
Hoci práve vrcholí leto, dovolenky sú v plnom prúde, my už pripravujeme jesenné čísla QUARK-u, uvažujeme nad zmenami, ktoré by sme chceli urobiť v záujme zvýšenia kvality časopisu v budúcom roku a medzitým dumáme, čo nám prinesie euro. Tento euro-kvíz mi tuším aj robí vrásky, pretože dnes, keď píšem tieto riadky, ešte nepoznám budúci referenčný kurz eura a nikto nevie, čo bude. Ak budeme novú cenu QUARK-u v eurách zaokrúhľovať, musí to byť smerom dole, a tak môže teoreticky každý výtlačok zlacnieť až o 49 halierov. Poviete si, je tam toho, pár halierov. No keď si to vynásobíte mnohými tisícami každomesačných výtlačkov a ešte aj mesiacmi v roku, počas ktorých musíme tlačiarni, distribúcii, a každému, kto je na výrobe QUARK-u zainteresovaný, zaplatiť faktúru, ľahko zistíte, že to až tak málo nebude. Bolo však rozhodnuté, nuž ostáva iba dúfať, že to nedopadne tak zle, ako by mohlo...
Nech nás už konverzia ceny zasiahne akokoľvek, od budúceho roku pripravujeme niekoľko zásadných zmien a niektoré zavádzame postupne. Napríklad skrátime dĺžky textov. Fakt, že (všetci) máme menej času na čítanie, treba akceptovať. Budeme sa snažiť hľadať také obrázky a ilustrácie, ktoré poskytnú veľa informácií. Obrázkom možno nahradiť dlhé riadky textu a obrazové informácie, presnejšie informácie poskytované obrázkom, sa predsa len získavajú rýchlejšie, krátkym pohľadom.
Chceme zaviesť niektoré nové rubriky a to, o čom si myslíme, že je časom prekonané, zrušíme. Budeme sa snažiť o rozširovanie multimediálnej základne QUARK-u, najmä dopĺňaním časopisu digitálnymi nosičmi. Je toho dosť, o čom debatujeme, hodnotíme a prehodnocujeme, napokon uvidíte, aký bude výsledok.
Len mesiac prešiel, odkedy sme mali v QUARK-u vložené DVD Futuris s popularizačnými televíznymi reláciami, a už by som vám chcela oznámiť potešujúcu správu, že ďalšie vydanie takéhoto bezplatného DVD nás čaká o dva mesiace v septembri – ak tlačové oddelenie Európskej komisie pre vedu a výskum dodrží slovo a pošle nám ich. Do tretice by sme vás mali takto obdarovať v decembrovom čísle. Tak sa nechajme prekvapiť, či sa to podarí. DVD-čiek nám vždy dodajú presný počet podľa množstva výtlačkov, tak sa nemôžete spoliehať, že vám ich dodatočne budeme môcť poslať. Ak nechcete o ne prísť, najjednoduchšou cestou je objednať si časopis. Okrem toho, že majú DVD zaujímavý obsah, sú v siedmich jazykových mutáciách, čím sú atraktívne ako užitočná učebná pomôcka v školách pri vyučovaní cudzích jazykov alebo doma pri opakovaní si angličtiny, francúzštiny, nemčiny, taliančiny, španielčiny, ruštiny či portugalčiny.
Krásne leto vám želá
Jana Matejíčková
QUARK 7/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
QUARK
Milí priatelia,
dnes to bude o ľuďoch. Pred pár rokmi nás vo vydavateľstve navštívil vzácny človek, významný vedec a národovec, pán profesor Fuska. Zaujímal sa o možnosť vydať u nás knihu venovanú generálovi francúzskej armády, vedcovi, diplomatovi a politikovi - Milanovi R. Štefánikovi. Mňa zase zaujímal mechanizmus pôsobenia liečivej vody, ktorému sa v tom čase pán profesor venoval. Priznám sa, dovtedy som považoval takzvané liečivé vody, vďaka ktorým vznikli aj naše kúpele, viac za miesto relaxácie ako za liečiace médium. Pán profesor ma z omylu vyviedol a som rád, že v tomto Quarku sa o tomto našom významnom vedcovi dozviete viac.
Pred niekoľkými týždňami došlo v mojom pomerne blízkom okolí k smutnej udalosti. Tragicky zomrel sedemnásťročný študent. Ťarchu mučivého smútku vie oceniť len ten, kto niečo podobné prežil. Zaujímavé bolo sledovať správanie jeho spolužiakov a priateľov. V týchto mladých mužoch a devách došlo k takej erupcii žiaľu a nefalšovaného demonštrovaného smútku, ktorý by podľa cynického obrazu formovaného našimi médiami nikto ani vo sne nečakal. Konfrontácia tvrdého zásahu do citlivých duší vyvolala skutočné smútočné spoločenstvo. Ukázala, že naša mlaď síce nenosí gloriolu, ale že má v sebe hlboko zakorenené ľudské cítenie a nehanbí sa ho aj ukázať. V tej tme traumatizujúcej tragédie sa zaskvel jagot priateľstva, spolupatričnosti, prežívania čistého, aj keď smutného citu a dôkaz, že sa o osud našej krajiny nemusíme báť, lebo tu dorastá generácia, ako spieva Mojmír II. v Suchoňovom Svätoplukovi: ... spravodlivo viesť ďalej našu ríšu v duchu závetu lásky a svornosti.
Potešil ma aj fakt, že „nastala" školská reforma. Po novembri ´89 sa odkiaľsi vynorilo toľko „odborníkov" na školstvo, ako keby sme vzdelávali len pedagógov. Navyše, viaceré politické zoskupenia sa postarali o jeho devastáciu. A čo si budeme nahovárať, u nás si diplom možno aj kúpiť. Nie síce v obchode, ale - ide to. Chcem veriť, že školská reforma, tento významný a potrebný proces, vráti učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti, škole autoritu a naozaj vzdelávaciu funkciu a vyženie z tohto chrámu múdrosti nehodných kupcov. Páni učitelia, veľmi vám držím palce.
Nadväzujúc na problematiku školstva, už dlho ma trápi otázka, aké vzdelanie musí mať poslanec Národnej rady. Urobil som si dokonca súkromnú anketu medzi známymi, no nikto nevedel. Asi by malo platiť, že komu dal Boh úrad, dal mu aj rozum. No vieme, že táto sentencia má parodický tón. Zišlo mi to na um, keď nedávno týždne horlivo besedovali naši zákonodarcovia v médiách o tom, ako treba potrestať poslanca, ktorého vraj podpisuje na prezenčke niekto iný. Jasné, poriadok by mal byť a takéto pubertálne javy v našej najvyššej ustanovizni nemajú miesto. No myslím si, že by tam nemali byť ani poslanci, ktorí sa namiesto tvorby a skvalitňovania zákonov vyžívajú vo formálnych banalitách. Nemali by sme mať my občania možnosť takýchto expertov odvolať z funkcie? Sci-fi? Asi! Ale aj tak!
Príjemné leto
Eduard Drobný
QUARK 7/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
dnes to bude o ľuďoch. Pred pár rokmi nás vo vydavateľstve navštívil vzácny človek, významný vedec a národovec, pán profesor Fuska. Zaujímal sa o možnosť vydať u nás knihu venovanú generálovi francúzskej armády, vedcovi, diplomatovi a politikovi - Milanovi R. Štefánikovi. Mňa zase zaujímal mechanizmus pôsobenia liečivej vody, ktorému sa v tom čase pán profesor venoval. Priznám sa, dovtedy som považoval takzvané liečivé vody, vďaka ktorým vznikli aj naše kúpele, viac za miesto relaxácie ako za liečiace médium. Pán profesor ma z omylu vyviedol a som rád, že v tomto Quarku sa o tomto našom významnom vedcovi dozviete viac.
Pred niekoľkými týždňami došlo v mojom pomerne blízkom okolí k smutnej udalosti. Tragicky zomrel sedemnásťročný študent. Ťarchu mučivého smútku vie oceniť len ten, kto niečo podobné prežil. Zaujímavé bolo sledovať správanie jeho spolužiakov a priateľov. V týchto mladých mužoch a devách došlo k takej erupcii žiaľu a nefalšovaného demonštrovaného smútku, ktorý by podľa cynického obrazu formovaného našimi médiami nikto ani vo sne nečakal. Konfrontácia tvrdého zásahu do citlivých duší vyvolala skutočné smútočné spoločenstvo. Ukázala, že naša mlaď síce nenosí gloriolu, ale že má v sebe hlboko zakorenené ľudské cítenie a nehanbí sa ho aj ukázať. V tej tme traumatizujúcej tragédie sa zaskvel jagot priateľstva, spolupatričnosti, prežívania čistého, aj keď smutného citu a dôkaz, že sa o osud našej krajiny nemusíme báť, lebo tu dorastá generácia, ako spieva Mojmír II. v Suchoňovom Svätoplukovi: ... spravodlivo viesť ďalej našu ríšu v duchu závetu lásky a svornosti.
Potešil ma aj fakt, že „nastala" školská reforma. Po novembri ´89 sa odkiaľsi vynorilo toľko „odborníkov" na školstvo, ako keby sme vzdelávali len pedagógov. Navyše, viaceré politické zoskupenia sa postarali o jeho devastáciu. A čo si budeme nahovárať, u nás si diplom možno aj kúpiť. Nie síce v obchode, ale - ide to. Chcem veriť, že školská reforma, tento významný a potrebný proces, vráti učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti, škole autoritu a naozaj vzdelávaciu funkciu a vyženie z tohto chrámu múdrosti nehodných kupcov. Páni učitelia, veľmi vám držím palce.
Nadväzujúc na problematiku školstva, už dlho ma trápi otázka, aké vzdelanie musí mať poslanec Národnej rady. Urobil som si dokonca súkromnú anketu medzi známymi, no nikto nevedel. Asi by malo platiť, že komu dal Boh úrad, dal mu aj rozum. No vieme, že táto sentencia má parodický tón. Zišlo mi to na um, keď nedávno týždne horlivo besedovali naši zákonodarcovia v médiách o tom, ako treba potrestať poslanca, ktorého vraj podpisuje na prezenčke niekto iný. Jasné, poriadok by mal byť a takéto pubertálne javy v našej najvyššej ustanovizni nemajú miesto. No myslím si, že by tam nemali byť ani poslanci, ktorí sa namiesto tvorby a skvalitňovania zákonov vyžívajú vo formálnych banalitách. Nemali by sme mať my občania možnosť takýchto expertov odvolať z funkcie? Sci-fi? Asi! Ale aj tak!
Príjemné leto
Eduard Drobný
QUARK 7/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Keď len informačné technológie nestačia ...
Minulý mesiac som navštívil Ďaleký východ a bola to pre mňa netradičná skúsenosť. Väčšinu času som bol odkázaný na vlastné sily a tentoraz som dosť bojoval s čínštinou, hlavne v písanej forme. Spôsob písania čínskych znakov mi totiž znemožňoval normálnu orientáciu. Raz som napr. hľadal počítačový trh a známy mi napísal na papierik v čínštine oznam, čo mám nájsť. Ten som aj ukazoval okoloidúcim. Fungovalo to, rukami-nohami mi domáci ukázali, kam ísť, ibaže som stále nevedel, či som už na vytúženom mieste, keďže som si oznam nevedel prečítať. Nakoniec som to našiel, ale to, čo som mal na papieriku, a to, čo bolo napísané na ulici, sa podľa mňa ani tak veľmi nepodobalo. Ako som neskôr zistil, písanie čínskych znakov je časovo náročné a na ich čítanie treba dobrý zrak. V oblasti IT sa potom používa spôsob písania mailov buď v angličtine, alebo údajne je na vzostupe aj fonetické písanie čínskych slov latinkou. Niečo také, ako keď my píšeme maily bez diakritiky. No, zdá sa mi to poriadne komplikované. Ale keďže tento spôsob písania sa v Ázii používa už viac ako 2000 rokov, asi to kvôli mne meniť nebudú...
Ďalšie zistenie je, že pre domácich je označenie Made in Taiwan niečo podobné, ako keď sa u nás povie „švajčiarska kvalita“. Predtým som to tak nevnímal a výrobok z Taiwanu či Číny bol pre mňa vždy tak trochu podozrivý. Po tom, ako som navštívil výrobné podniky, musím svoj názor poopraviť. Výrobný podnik Made in Taiwan je synonymom čistoty výrobných priestorov, dokonalej organizácie a hlavne dôsledného testovania. Pracovné sily na Taiwane nie sú otroci, majú slušný plat, pravidelné odmeny a príspevky k dovolenke. Na druhej strane mnohé podniky z Taiwanu pre zlacňovanie presúvajú svoju výrobu do Číny, teraz dokonca aj do Vietnamu. Nuž, ako už povedal predo mnou ktosi múdry: Taiwan, iná Čína.
Spôsob života je na Taiwane úplne iný ako u nás, populárnym koníčkom je nakupovanie. Ľudia doslova dychtia po novinkách IT. Takisto pripojenie Wi-Fi nájdete v hlavnom meste jednoducho, ak sa pousilujete, bude aj zadarmo. Pomocou internetu sa mi tak podarilo udržať kontakt s mojimi blízkymi počas celého pobytu. Jedna z liniek metra je úplne bezpilotná, riadi ju výhradne počítač. A v stanici zastane na milimeter presne. Ľudia na Taiwane sú na môj vkus až príliš disciplinovaní, napr. sa skutočne stavajú do radu vo vyznačených pásoch pri čakaní na dopravný prostriedok. Veľmi rýchlo som pochopil, že to budem musieť dodržiavať aj ja.
Výdobytky IT sú na Taiwane jednoducho všade. Na vlastnej koži som si však overil, že aj tu sa dostanete situácie, keď vám IT príliš nepomôže a budete sa musieť spoľahnúť na vlastné sily. Stalo sa tak počas mojej cesty späť. Pobalil som sa a vybral sa z hotela na vytúženú cestu na letisko. Návštevu Taiwanu som spojil s Computexom (niečo ako ázijský CeBit) a súčasťou výstavy bol aj autobus na letisko. Keďže som menil termín odchodu, musel som poplatok za zmenu zaplatiť najneskôr 2 hodiny pred plánovaným odletom lietadla. Hlavné mesto je plné dopravných zápch, to, nad čím sa rozčuľujeme napr. v Bratislave, je len veľmi slabý odvar tunajšej situácie. Na výjazd zo stredu mesta tak môžete v lepšom prípade počítať s hodinou. Dobre teda, dal som si obrovskú rezervu a na autobus som šiel 5 hodín pred odletom lietadla. Keď však autobus došiel na svoje stanovisko, obsluhujúci personál mi lámanou angličtinou oznámil, že doprava na letisko bude trvať minimálne 3 hodiny, ale skôr viac. Tento autobus totiž zastavuje vo všetkých zmluvných hoteloch v centre mesta a len opustenie mesta zaberie veľa času. Navyše na diaľnici smerom na letisko je havária, čo je minimálne hodinové zdržanie. Čo teraz? Lietadlo asi nepočká, navyše neletí každý deň a po ďalšom dni na Taiwane som už vôbec netúžil.
Priamo na ulici som sa cez Wi-Fi pripojil na informačný systém letiska a dozvedel, že z hlavnej stanice chodí pravidelný autobus na letisko, cesta trvá hodinu a premáva každých 30 minút. Na hlavnú stanicu to bolo pár minút metrom. Heuréka, to je moje riešenie! O chvíľu som bol aj s kuframi v metre a neskôr na hlavnej stanici. Lenže to je niekoľkoposchodová budova a vyznať sa v nej podľa čínskych oznamov mi zabralo zase niekoľko už dosť vzácnych minút. Nakoniec som to našiel a radostne nasadol na najbližší autobus. V tom čase som mal asi 3,5 hodiny do odletu, všetko sa tak zdalo v poriadku. Lenže spomenutá zápcha na diaľnici narástla podľa informácií v autobuse na dvojhodinové zdržanie. Odrazu sme tak stáli na diaľnici a za 15 minút sme prešli asi 500 metrov. Toto nie je dobré, prečo som len nešiel skôr? Doplatil som na časy, ktoré som si vyhľadal cez internet, obyčajná dopravná nehoda to všetko úplne zmenila. Šofér autobusu sa pritom vôbec neponáhľal, nehľadal nijaké osobitné riešenie. Pritom vynaliezavejší vodiči si svoju cestičku našli, aj keď nie celkom podľa predpisov . Náš vodič jednoducho len čakal, kým sa situácia nevyrieši sama. Na vážnu diskusiu s ním v čínštine som si však vôbec netrúfol. No, tu je každá rada dobrá. Keď sme však zastali celkom a vodič otvoril pri krajnici dvere, začal som improvizovať. Vedel som, že tu pomôže len taxík, ktorých je na Taiwane dosť. No môj taxikár musí vedieť po anglicky, čo vôbec nie je časté. Ďalej sa musí vyznať v tejto situácii, a pretože som na hlavnej stanici preventívne minul všetky lokálne peniaze, bude sa musieť uspokojiť s americkými dolármi. Prví dvaja vodiči nezabrali vôbec: angličtina – španielska dedina. Tretí už komunikoval ako-tak po anglicky, hoci s príšerným čínskym prízvukom. Vtedy mi to však znelo ako oxfordská angličtina. Problémom sa ukázali zelené americké doláre, ale suma 40 USD (asi dvojnásobok bežnej sumy) ho obmäkčila. Neustále však študoval jednu desaťdolárovku, prechádzal po nej končekmi prstov, presvecoval ju za jazdy baterkou, dokonca ju ovoniaval. Pritom stále pokračoval v jazde, čo mi vyhovovalo. Po hodinke sme boli na letisku, on stále neveriacky žmolil bankovku v ruke, ja som sa šťastne postavil do radu na lietadlo. Cez informačný systém letiska som si neskôr overil, že môj autobus skutočne nedorazil na letisko v termíne, keď som potreboval. Niekedy sú vám tak všetky moderné technológie nanič a musíte sa spoľahnúť len na seba.
Príjemné čítanie júlového vydanie PC REVUE a úspešné využitie IT vám praje
Ondrej Macko, 17. júna 2008
PC REVUE 7/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Minulý mesiac som navštívil Ďaleký východ a bola to pre mňa netradičná skúsenosť. Väčšinu času som bol odkázaný na vlastné sily a tentoraz som dosť bojoval s čínštinou, hlavne v písanej forme. Spôsob písania čínskych znakov mi totiž znemožňoval normálnu orientáciu. Raz som napr. hľadal počítačový trh a známy mi napísal na papierik v čínštine oznam, čo mám nájsť. Ten som aj ukazoval okoloidúcim. Fungovalo to, rukami-nohami mi domáci ukázali, kam ísť, ibaže som stále nevedel, či som už na vytúženom mieste, keďže som si oznam nevedel prečítať. Nakoniec som to našiel, ale to, čo som mal na papieriku, a to, čo bolo napísané na ulici, sa podľa mňa ani tak veľmi nepodobalo. Ako som neskôr zistil, písanie čínskych znakov je časovo náročné a na ich čítanie treba dobrý zrak. V oblasti IT sa potom používa spôsob písania mailov buď v angličtine, alebo údajne je na vzostupe aj fonetické písanie čínskych slov latinkou. Niečo také, ako keď my píšeme maily bez diakritiky. No, zdá sa mi to poriadne komplikované. Ale keďže tento spôsob písania sa v Ázii používa už viac ako 2000 rokov, asi to kvôli mne meniť nebudú...
Ďalšie zistenie je, že pre domácich je označenie Made in Taiwan niečo podobné, ako keď sa u nás povie „švajčiarska kvalita“. Predtým som to tak nevnímal a výrobok z Taiwanu či Číny bol pre mňa vždy tak trochu podozrivý. Po tom, ako som navštívil výrobné podniky, musím svoj názor poopraviť. Výrobný podnik Made in Taiwan je synonymom čistoty výrobných priestorov, dokonalej organizácie a hlavne dôsledného testovania. Pracovné sily na Taiwane nie sú otroci, majú slušný plat, pravidelné odmeny a príspevky k dovolenke. Na druhej strane mnohé podniky z Taiwanu pre zlacňovanie presúvajú svoju výrobu do Číny, teraz dokonca aj do Vietnamu. Nuž, ako už povedal predo mnou ktosi múdry: Taiwan, iná Čína.
Spôsob života je na Taiwane úplne iný ako u nás, populárnym koníčkom je nakupovanie. Ľudia doslova dychtia po novinkách IT. Takisto pripojenie Wi-Fi nájdete v hlavnom meste jednoducho, ak sa pousilujete, bude aj zadarmo. Pomocou internetu sa mi tak podarilo udržať kontakt s mojimi blízkymi počas celého pobytu. Jedna z liniek metra je úplne bezpilotná, riadi ju výhradne počítač. A v stanici zastane na milimeter presne. Ľudia na Taiwane sú na môj vkus až príliš disciplinovaní, napr. sa skutočne stavajú do radu vo vyznačených pásoch pri čakaní na dopravný prostriedok. Veľmi rýchlo som pochopil, že to budem musieť dodržiavať aj ja.
Výdobytky IT sú na Taiwane jednoducho všade. Na vlastnej koži som si však overil, že aj tu sa dostanete situácie, keď vám IT príliš nepomôže a budete sa musieť spoľahnúť na vlastné sily. Stalo sa tak počas mojej cesty späť. Pobalil som sa a vybral sa z hotela na vytúženú cestu na letisko. Návštevu Taiwanu som spojil s Computexom (niečo ako ázijský CeBit) a súčasťou výstavy bol aj autobus na letisko. Keďže som menil termín odchodu, musel som poplatok za zmenu zaplatiť najneskôr 2 hodiny pred plánovaným odletom lietadla. Hlavné mesto je plné dopravných zápch, to, nad čím sa rozčuľujeme napr. v Bratislave, je len veľmi slabý odvar tunajšej situácie. Na výjazd zo stredu mesta tak môžete v lepšom prípade počítať s hodinou. Dobre teda, dal som si obrovskú rezervu a na autobus som šiel 5 hodín pred odletom lietadla. Keď však autobus došiel na svoje stanovisko, obsluhujúci personál mi lámanou angličtinou oznámil, že doprava na letisko bude trvať minimálne 3 hodiny, ale skôr viac. Tento autobus totiž zastavuje vo všetkých zmluvných hoteloch v centre mesta a len opustenie mesta zaberie veľa času. Navyše na diaľnici smerom na letisko je havária, čo je minimálne hodinové zdržanie. Čo teraz? Lietadlo asi nepočká, navyše neletí každý deň a po ďalšom dni na Taiwane som už vôbec netúžil.
Priamo na ulici som sa cez Wi-Fi pripojil na informačný systém letiska a dozvedel, že z hlavnej stanice chodí pravidelný autobus na letisko, cesta trvá hodinu a premáva každých 30 minút. Na hlavnú stanicu to bolo pár minút metrom. Heuréka, to je moje riešenie! O chvíľu som bol aj s kuframi v metre a neskôr na hlavnej stanici. Lenže to je niekoľkoposchodová budova a vyznať sa v nej podľa čínskych oznamov mi zabralo zase niekoľko už dosť vzácnych minút. Nakoniec som to našiel a radostne nasadol na najbližší autobus. V tom čase som mal asi 3,5 hodiny do odletu, všetko sa tak zdalo v poriadku. Lenže spomenutá zápcha na diaľnici narástla podľa informácií v autobuse na dvojhodinové zdržanie. Odrazu sme tak stáli na diaľnici a za 15 minút sme prešli asi 500 metrov. Toto nie je dobré, prečo som len nešiel skôr? Doplatil som na časy, ktoré som si vyhľadal cez internet, obyčajná dopravná nehoda to všetko úplne zmenila. Šofér autobusu sa pritom vôbec neponáhľal, nehľadal nijaké osobitné riešenie. Pritom vynaliezavejší vodiči si svoju cestičku našli, aj keď nie celkom podľa predpisov . Náš vodič jednoducho len čakal, kým sa situácia nevyrieši sama. Na vážnu diskusiu s ním v čínštine som si však vôbec netrúfol. No, tu je každá rada dobrá. Keď sme však zastali celkom a vodič otvoril pri krajnici dvere, začal som improvizovať. Vedel som, že tu pomôže len taxík, ktorých je na Taiwane dosť. No môj taxikár musí vedieť po anglicky, čo vôbec nie je časté. Ďalej sa musí vyznať v tejto situácii, a pretože som na hlavnej stanici preventívne minul všetky lokálne peniaze, bude sa musieť uspokojiť s americkými dolármi. Prví dvaja vodiči nezabrali vôbec: angličtina – španielska dedina. Tretí už komunikoval ako-tak po anglicky, hoci s príšerným čínskym prízvukom. Vtedy mi to však znelo ako oxfordská angličtina. Problémom sa ukázali zelené americké doláre, ale suma 40 USD (asi dvojnásobok bežnej sumy) ho obmäkčila. Neustále však študoval jednu desaťdolárovku, prechádzal po nej končekmi prstov, presvecoval ju za jazdy baterkou, dokonca ju ovoniaval. Pritom stále pokračoval v jazde, čo mi vyhovovalo. Po hodinke sme boli na letisku, on stále neveriacky žmolil bankovku v ruke, ja som sa šťastne postavil do radu na lietadlo. Cez informačný systém letiska som si neskôr overil, že môj autobus skutočne nedorazil na letisko v termíne, keď som potreboval. Niekedy sú vám tak všetky moderné technológie nanič a musíte sa spoľahnúť len na seba.
Príjemné čítanie júlového vydanie PC REVUE a úspešné využitie IT vám praje
Ondrej Macko, 17. júna 2008
PC REVUE 7/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
nedeľa 1. júna 2008
BCMOBIL & TECHBOX
NAVIBOX A CESTY
Mnohí z vás neprehliadli našu upútavku na nový časopis NAVIBOX, ktorá sprevádzala moje ostatné editorialy. Svedčí o tom i množstvo e-mailov, ktoré nám do redakcie dorazili a v ktorých ste sa o túto našu „tajomnú“ novinku podrobnejšie zaujímali. Bude to príloha BC-čka alebo úplne nový časopis? Kde si ho kúpim alebo ako ho získam? O čom to presne bude...? Také boli vaše najčastejšie otázky. Píšem síce editorial mesačníka BCMOBIL & TECHBOX, ale nedá mi neprezradiť vám viac o novinke NAVIBOX a zároveň tak vopred odpovedať na prípadné ďalšie otázky.
Časopis NAVIBOX bude pravidelným špeciálom nášho mesačníka, ktorý vydáme dvakrát do roka. V prvom čísle, ktoré vyšlo v rovnakom čase ako BC-čko, ktoré držíte v rukách, vás čaká až 84 strán skvelého čítania. Ďalšie číslo NAVIBOX výjde už v novembri 2008. Hlavnou obsahovou náplňou časopisu sú podrobné testy autonavigácií dostupných na Slovensku. V prvom čísle NAVIBOX leto/jeseň 2008 sa nám podarilo otestovať až 35 autonavigácií, čo je gro všetkých navigácií na našom trhu a dovolím si tvrdiť, že tú správnu si vyberie naozaj každý!
V rozsiahlych témach sa tiež dozviete o histórii GPS, poradíme vám pri kúpe GPS navigácie, prezradíme tajomstvá unikátnej GPS zábavky – geocaching a prevedieme vás svetom navigačných aplikácií pre mobilné telefóny. Dokonca sme testovali aj Chrysler Grand Voyager 2008 so vstavanou navigáciou. Ani v časopise NAVIBOX nebude chýbať obľúbená rubrika rozhovor, kde sme sa rozprávali s priekopníkom GPS biznisu na Slovensku, Petrom Palárecom, ktorý svoj prvý GPS navigátor predal už v roku 1997. Vtedy len málokto na Slovensku tušil, čo skratka GPS znamená a aký boom bude zažívať o desať rokov. Mysleli sme aj na úplných začiatočníkov, pre ktorých sme pripravili podrobný slovník GPS pojmov, rady a tipy či prehľadné katalógy nielen GPS navigácií, ale i mobilných zariadení a telefónov s GPS. Ak chcete mať aj vy všetky informácie na jednom mieste, NAVIBOX si rozhodne nenechajte ujsť. Bude pre vás nielen výborným zdrojom informácií, ale tiež dokonalým sprievodcom trhom GPS zariadení, vďaka ktorému sa určite správne rozhodnete, akú navigáciu by ste si kúpili.
Pre našich predplatiteľov sme pripravili prekvapenie, každý z nich totiž získa nový časopis NAVIBOX úplne zadarmo. Rovnakú šancu máte aj vy, stačí si objednať výhodné PREDPLATNÉ ŠPECIÁL, o ktorom sa dozviete na strane 74. Ak ste zvyknutí kupovať si časopis u našich partnerov, pýtajte si aj NAVIBOX, určite pre vás výtlačok budú mať. Nie, nechcel som zatieniť BCMOBIL & TECHBOX, keďže práve prostredníctvom týchto riadkov vás vždy prevediem najzaujímavejšími témami BC-čka, ale uznajte, že NAVIBOX si ako prvý časopis o navigáciách zaslúži viac ako len pár riadkov pozornosti. Keď ho otvoríte, pochopíte o čom hovorím. Zatiaľ si však vychutnávajte stránky júnového čísla BCMOBIL & TECHBOX, kde sme taktiež nezaháľali, naplno testovali telefóny či iné technologické lahôdky a pripravili tak pre vás množstvo zaujímavého čítania pre nasledujúce horúce dni.
BCMOBIL & TECHBOX 6/2008 Editorial
Autor: Roman Calík
Mnohí z vás neprehliadli našu upútavku na nový časopis NAVIBOX, ktorá sprevádzala moje ostatné editorialy. Svedčí o tom i množstvo e-mailov, ktoré nám do redakcie dorazili a v ktorých ste sa o túto našu „tajomnú“ novinku podrobnejšie zaujímali. Bude to príloha BC-čka alebo úplne nový časopis? Kde si ho kúpim alebo ako ho získam? O čom to presne bude...? Také boli vaše najčastejšie otázky. Píšem síce editorial mesačníka BCMOBIL & TECHBOX, ale nedá mi neprezradiť vám viac o novinke NAVIBOX a zároveň tak vopred odpovedať na prípadné ďalšie otázky.
Časopis NAVIBOX bude pravidelným špeciálom nášho mesačníka, ktorý vydáme dvakrát do roka. V prvom čísle, ktoré vyšlo v rovnakom čase ako BC-čko, ktoré držíte v rukách, vás čaká až 84 strán skvelého čítania. Ďalšie číslo NAVIBOX výjde už v novembri 2008. Hlavnou obsahovou náplňou časopisu sú podrobné testy autonavigácií dostupných na Slovensku. V prvom čísle NAVIBOX leto/jeseň 2008 sa nám podarilo otestovať až 35 autonavigácií, čo je gro všetkých navigácií na našom trhu a dovolím si tvrdiť, že tú správnu si vyberie naozaj každý!
V rozsiahlych témach sa tiež dozviete o histórii GPS, poradíme vám pri kúpe GPS navigácie, prezradíme tajomstvá unikátnej GPS zábavky – geocaching a prevedieme vás svetom navigačných aplikácií pre mobilné telefóny. Dokonca sme testovali aj Chrysler Grand Voyager 2008 so vstavanou navigáciou. Ani v časopise NAVIBOX nebude chýbať obľúbená rubrika rozhovor, kde sme sa rozprávali s priekopníkom GPS biznisu na Slovensku, Petrom Palárecom, ktorý svoj prvý GPS navigátor predal už v roku 1997. Vtedy len málokto na Slovensku tušil, čo skratka GPS znamená a aký boom bude zažívať o desať rokov. Mysleli sme aj na úplných začiatočníkov, pre ktorých sme pripravili podrobný slovník GPS pojmov, rady a tipy či prehľadné katalógy nielen GPS navigácií, ale i mobilných zariadení a telefónov s GPS. Ak chcete mať aj vy všetky informácie na jednom mieste, NAVIBOX si rozhodne nenechajte ujsť. Bude pre vás nielen výborným zdrojom informácií, ale tiež dokonalým sprievodcom trhom GPS zariadení, vďaka ktorému sa určite správne rozhodnete, akú navigáciu by ste si kúpili.
Pre našich predplatiteľov sme pripravili prekvapenie, každý z nich totiž získa nový časopis NAVIBOX úplne zadarmo. Rovnakú šancu máte aj vy, stačí si objednať výhodné PREDPLATNÉ ŠPECIÁL, o ktorom sa dozviete na strane 74. Ak ste zvyknutí kupovať si časopis u našich partnerov, pýtajte si aj NAVIBOX, určite pre vás výtlačok budú mať. Nie, nechcel som zatieniť BCMOBIL & TECHBOX, keďže práve prostredníctvom týchto riadkov vás vždy prevediem najzaujímavejšími témami BC-čka, ale uznajte, že NAVIBOX si ako prvý časopis o navigáciách zaslúži viac ako len pár riadkov pozornosti. Keď ho otvoríte, pochopíte o čom hovorím. Zatiaľ si však vychutnávajte stránky júnového čísla BCMOBIL & TECHBOX, kde sme taktiež nezaháľali, naplno testovali telefóny či iné technologické lahôdky a pripravili tak pre vás množstvo zaujímavého čítania pre nasledujúce horúce dni.
BCMOBIL & TECHBOX 6/2008 Editorial
Autor: Roman Calík
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)