Vážení priatelia,
ponúkam podnikateľský zámer – platené meranie rýchlosti. Využívanie policajtov
na meranie rýchlosti vozidiel viaže na seba operatívne zložky. Tie vykonávajú
objaviteľskú činnosť –hľadajú úseky, kde možno rýchlejšie jazdiť, skrýše na
stacionárne radary, ale je ich na to škoda. Sú dva varianty riešenia problému –
keďže štát má pokuty namontované v rozpočte, tuším 600 miliónov korún, treba
podeliť túto sumu vhodným kľúčom a zriadiť, nazvime to pokutovú daň. Nie je to
nič absurdné – nejeden tatko vytrepe neposedného syna a na záver priloží ešte
jednu na zadok – však ty už niečo vyvedieš. Druhá možnosť – zriadiť firmu, ktorá
bude merať rýchlosť 24, keď bude treba aj viac hodín denne. Zrátajú sa náklady a
primeraný zisk zostane štátu.
Tí, čo prežili rok 1968 si spomínajú na žart, že jednotka dočasnosti je jeden furt.
Takouto verziou je tzv. primeraný zisk.
Náš všemocný ceny regulujúci úrad hovorí, že pri regulovaných cenách zohľadňujú
nevyhnutné náklady a primeraný zisk. Keď sa však pozriete na ekonomické výsledky
regulovaných firiem zistíte, že majú neprimerané zisky. Ako sa transponuje
primeraný zisk na neprimerané zisky v procese výroby? Ktože ho vie?
Aj ďalší postreh je z dopravy – v Bratislave účtujú za odtiahnutie zle zaparkovaného auta
3000 korún. Vraj je to veľa, preto sa snažia znížiť sadzbu, na 2800 Sk, čo je už
vraj na hranici rentability. Rátajme. Ak by išlo o vzdialenosť – napríklad 10
km. Nákladné taxíky jazdia za 30 Sk/km, takže 300 Sk. Viem, že odťahovačka je
drahšia, ale aj tak, desaťnásobok? To by mali k odtiahnutiu podávať aj kaviár so
šampanským a živou hudbou.
Poznáte to – vandali ukradli bronzovú sochu, medené trolejové vodiče, ktoré,
nepochybne skončili v zberných surovinách. Nejde mi do hlavy, či naozaj
neexistuje mechanizmus, ako urobiť poriadok. Čo keby naše
pomazané hlavy schválili zákon, že v zberniach bude treba predkladať občiansky
preukaz a ak by vykúpili zjavne nelegálne získaný materiál, mohli by byť trestne
zodpovední?
Nechcem vyzerať ako ignorant, no lesy veterných elektrární vo mne
vzbudzujú otázku, ako posudzujú ich efektívnosť. Alternatívne zdroje ako tvrdia
energetici sú iba doplnkové a v celkovej bilancii s nimi nemožno rátať, pre
náhodilosť a nepravidelnosť produkcie. Zelení, naopak hudú: To je ono! Kto vie,
ako by vyzerala bilancia, keby sa zrátala energia potrebná na výrobu veterných
elektrární – ich celoživotný výkon. Neviem, či vidím duchov, ale mám pocit, že
ani tak veľmi nejde o elektrinu.
Je apríl, tak o vážnych témach s trochu úsmevnejším tónom.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 4/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
sobota 1. apríla 2006
Internet 4U
Tak, a je tu apríl. Po dlhej a tuhej zime by sa dalo povedať – konečne. Priznávam, tento úvodník bude oddychový, tak trochu v duchu nedávneho prvého apríla. Ako sa presvedčíte na ďalších stránkach v tomto vydaní, minulý mesiac sme sa zúčastnili na viacerých konferenciách a výstavách. Jedným z týchto podujatí bola aj tradičná výstava CeBIT. Hoci budúcnosť počítačových výstav na Slovensku je, jemne povedané, otázna, nemeckému CeBITu sa napočudovanie darí. A tak sme sa rozhodli absolvovať cestu na sever Nemecka.
Pravdupovediac, je celkom milé spoznať ľudí, s ktorými celý rok komunikujete cez internet, aj osobne. Možno potom zistíte, že tá slečna, ktorá má takú krásnu fotografiu na ICQ, je predsa len „štipku prezretejšia“, vysmiaty mladý muž na Skype je v skutočnosti zachmúrený biznismen, ktorý necúvne zo svojej pozície ani o milimeter. Overili sme si takisto, že za logami firiem, ktoré poznáme len zo škatúľ prichádzajúcich od slovenských distribútorov, sú fakt skutoční ľudia, často s vehementným zapálením pre svoju značku.
To, čo ma však skutočne dostalo, bolo pripojenie na internet. Celý CeBIT sa v podstate niesol v duchu internetu ako univerzálneho komunikačného média, ktoré je všeobecne dostupné. Jedna vec je však ponuka vystavovateľov a druhá reálna dostupnosť toho, čo prezentujú.
Keďže som mal so sebou notebook s pripojením na WiFi, pomyslel som si – no veď nič ľahšie. Na okraji najväčšej výstavnej haly som s víťazoslávnym úsmevom na tvári vytiahol svojho neodmysliteľného spoločníka a umožnil komunikáciu cez bezdrôtovú sieť. Notebook vyhlásil, že má k dispozícii spolu 14 bezdrôtových sietí s rôznymi pomenovaniami. V nádeji som sa začal pripájať na siete v abecednom poradí, už pri šiestej som si však bol istý, že také ľahké to zase nebude. Všetky siete totiž patrili konkrétnym vystavovateľom a boli chránené heslom. V dosahu som teda nemal žiadnu voľnú sieť, patriacu napr. organizátorovi výstavy, ktorá by skutočne umožnila komunikovať bez hesla.
Ako správny „internetoholik“ som sa však nevzdával nádeje na prečítanie si dávky očakávaných mailov, veď existuje tlačové stredisko a ja ako akreditovaný novinár sem mám vstup. To všetko bola pravda, v tlačovom stredisku bol skutočne internet – jednak po kábli, jednak bezdrôtový. Bohužiaľ, k tomuto riešeniu dospelo viacero novinárov a žiadne voľné miesto pri kábli som jednoducho nenašiel. Pripojenie na bezdrôtovú sieť fungovalo, ale intenzita signálu v tlačovom stredisku bola veľmi slabá. Vznikla tak zaujímavá situácia – po tlačovom stredisku sa pohybovali novinári, ktorí sa na prvý pohľad bezcieľne prechádzali s otvoreným notebookom. Jedným očkom v nádeji sledovali náhodne uvoľnené miesto pri kábli a druhým zase intenzitu bezdrôtového signálu. Ja som nakoniec skončil blízko pánskej toalety, kde bolo k dispozícii prakticky všetko, po čom som volal ja i môj notebook – aby som teda radšej presne vysvetlil: elektrická zásuvka (na holiaci strojček), WiFi signál a voľné miesto. Po polhodine som síce už potreboval aj nejakú stoličku, písanie jednou rukou a držanie notebooku druhou rukou nie je najpohodlnejšie, ale nie sme predsa fajnoví. Ako som tam naoko len tak postával, zdalo sa mi, že niektorí návštevníci majú nutkanie obdarovať ma nejakou mincou. Zrejme ako odmenu za pomerne čisté prostredie. A potom vraj zarábať eurá je také ťažké. Veď stačí byť len v správnom čase na správnom mieste. Nič zložité... :)
Kolega, ktorý bol na kongrese 3GSM, mi opisoval podobné skúsenosti. Kongresová bezdrôtová sieť prakticky nefungovala, jedno z mála pripojení bola SIM karta od slovenského operátora s povoleným GPRS. Tak potom verte sľubom o univerzálnom pripojení pre každého a všade... :)
Príjemné čítanie aprílového čísla praje
Ondrej Macko
PC REVUE 4/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Tak, a je tu apríl. Po dlhej a tuhej zime by sa dalo povedať – konečne. Priznávam, tento úvodník bude oddychový, tak trochu v duchu nedávneho prvého apríla. Ako sa presvedčíte na ďalších stránkach v tomto vydaní, minulý mesiac sme sa zúčastnili na viacerých konferenciách a výstavách. Jedným z týchto podujatí bola aj tradičná výstava CeBIT. Hoci budúcnosť počítačových výstav na Slovensku je, jemne povedané, otázna, nemeckému CeBITu sa napočudovanie darí. A tak sme sa rozhodli absolvovať cestu na sever Nemecka.
Pravdupovediac, je celkom milé spoznať ľudí, s ktorými celý rok komunikujete cez internet, aj osobne. Možno potom zistíte, že tá slečna, ktorá má takú krásnu fotografiu na ICQ, je predsa len „štipku prezretejšia“, vysmiaty mladý muž na Skype je v skutočnosti zachmúrený biznismen, ktorý necúvne zo svojej pozície ani o milimeter. Overili sme si takisto, že za logami firiem, ktoré poznáme len zo škatúľ prichádzajúcich od slovenských distribútorov, sú fakt skutoční ľudia, často s vehementným zapálením pre svoju značku.
To, čo ma však skutočne dostalo, bolo pripojenie na internet. Celý CeBIT sa v podstate niesol v duchu internetu ako univerzálneho komunikačného média, ktoré je všeobecne dostupné. Jedna vec je však ponuka vystavovateľov a druhá reálna dostupnosť toho, čo prezentujú.
Keďže som mal so sebou notebook s pripojením na WiFi, pomyslel som si – no veď nič ľahšie. Na okraji najväčšej výstavnej haly som s víťazoslávnym úsmevom na tvári vytiahol svojho neodmysliteľného spoločníka a umožnil komunikáciu cez bezdrôtovú sieť. Notebook vyhlásil, že má k dispozícii spolu 14 bezdrôtových sietí s rôznymi pomenovaniami. V nádeji som sa začal pripájať na siete v abecednom poradí, už pri šiestej som si však bol istý, že také ľahké to zase nebude. Všetky siete totiž patrili konkrétnym vystavovateľom a boli chránené heslom. V dosahu som teda nemal žiadnu voľnú sieť, patriacu napr. organizátorovi výstavy, ktorá by skutočne umožnila komunikovať bez hesla.
Ako správny „internetoholik“ som sa však nevzdával nádeje na prečítanie si dávky očakávaných mailov, veď existuje tlačové stredisko a ja ako akreditovaný novinár sem mám vstup. To všetko bola pravda, v tlačovom stredisku bol skutočne internet – jednak po kábli, jednak bezdrôtový. Bohužiaľ, k tomuto riešeniu dospelo viacero novinárov a žiadne voľné miesto pri kábli som jednoducho nenašiel. Pripojenie na bezdrôtovú sieť fungovalo, ale intenzita signálu v tlačovom stredisku bola veľmi slabá. Vznikla tak zaujímavá situácia – po tlačovom stredisku sa pohybovali novinári, ktorí sa na prvý pohľad bezcieľne prechádzali s otvoreným notebookom. Jedným očkom v nádeji sledovali náhodne uvoľnené miesto pri kábli a druhým zase intenzitu bezdrôtového signálu. Ja som nakoniec skončil blízko pánskej toalety, kde bolo k dispozícii prakticky všetko, po čom som volal ja i môj notebook – aby som teda radšej presne vysvetlil: elektrická zásuvka (na holiaci strojček), WiFi signál a voľné miesto. Po polhodine som síce už potreboval aj nejakú stoličku, písanie jednou rukou a držanie notebooku druhou rukou nie je najpohodlnejšie, ale nie sme predsa fajnoví. Ako som tam naoko len tak postával, zdalo sa mi, že niektorí návštevníci majú nutkanie obdarovať ma nejakou mincou. Zrejme ako odmenu za pomerne čisté prostredie. A potom vraj zarábať eurá je také ťažké. Veď stačí byť len v správnom čase na správnom mieste. Nič zložité... :)
Kolega, ktorý bol na kongrese 3GSM, mi opisoval podobné skúsenosti. Kongresová bezdrôtová sieť prakticky nefungovala, jedno z mála pripojení bola SIM karta od slovenského operátora s povoleným GPRS. Tak potom verte sľubom o univerzálnom pripojení pre každého a všade... :)
Príjemné čítanie aprílového čísla praje
Ondrej Macko
PC REVUE 4/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
PC REVUE - OpenPark
Tak a začíname! Od začiatku vychádzania PC REVUE bývavali naše editoriály vždy tak trochu iné ako v ostatných magazínoch, pretože sme sa snažili do nášho IT sveta dostať aj jemne filozofický rozmer (veď nie len IT je človek živý... ). To malo okrem iného za následok, že tie naše úvodníky boli aj trochu dlhšie, ako býva zvykom. Z tohto, ale aj iných dôvodov sme sa po 14 rokoch rozhodli pre zmenu, a ako sme avizovali už od predošlého čísla sú príhovory „štandardizované“ a priestor na dlhšie „nadlinkové“ úvahy presúvame do tejto novej rubriky. Okrem toho budú príspevky z nej uverejňované medzi voľnými článkami na webe itnews.sk, aby ste mohli v rámci diskusie vyjadriť váš názor na danú tému a posunúť celú tému ďalej. Takže začíname!
Hyde Open Park: Koniec civilizácie?
Niekedy si myslím, že slabšie povahy by asi nemali sledovať denné správy, pokiaľ nechcú prepadnúť hlbokej depresii a panike. Teroristické útoky, náboženské konflikty, prírodné katastrofy, hrozby globálnych pandémií atď. určite nevyvolávajú pocit svetlej budúcnosti. Silnejšie povahy si možno až tak nepripúšťajú dennú dávku „dobrých správ“, s nadhľadom sledujú vývoj našej civilizácie a v širšom kontexte si uvedomujú jednotlivé udalosti a procesy. No aj tak sa asi neubránia pochybnostiam, či to „ustojíme“. Vyčerpanie zásob fosílnych palív je vraj na dohľad ešte tej našej generácie. Ľudské zásahy do prírody spôsobujú klimatické zmeny, ktorých extrémne prejavy sledujeme už teraz. Obrovské rozdiely v hodnotovom rebríčku medzi západnou civilizáciou a napríklad islamským radikalizmom a následné možné konflikty (boj o ropu, neúspešné pokusy o implantovanie demokratických systémov v arabských krajinách), globalizácia, dlho odkladaný prepad amerického dolára nekrytého zlatom, to sú všetko nástražné míny, s ktorými si nepomôže ani naša slávna slovenská odmínovačka Božena.
Nie, nechcem sa hrať na apokalyptického proroka, iba potichu, resp. aj nahlas dúfam, že naši vedci vždy a včas nájdu vakcínu na akúkoľvek vírusovú hrozbu. Že sa včas nájdu bezpečné, ekologické a cenovo dostupné alternatívy za všetky vyčerpateľné prírodné zdroje energie. Že politici zabránia hroziacemu stretu ťažko zlučiteľných kultúr, náboženstiev a politických systémov.
Nechcem vás strašiť, naopak, nepodliehajme depresiám z negatívnych správ. Na druhej strane sa však netvárme, že sa nič nedeje, v nádeji, že žijeme v civilizovanej spoločnosti a tá sa o nás postará. Každý z nás sa musí individuálne s touto skutočnosťou vyrovnať a v rámci svojich možností na ňu zareagovať. Základným krokom je uvedomovanie si toho, čo sa deje, a triezve hodnotenie a zváženie, na čo sa dá a na čo sa nedá pripraviť.
Deliaca čiara medzi zdanlivo civilizovanou spoločnosťou a chaotickou érou barbarstva nie je totiž až taká široká, ako sa nádejame. Všimnime si, aká nesmierne citlivá je civilizovaná ľudská spoločnosť na akékoľvek jemné zásahy do jej iba zdanlivo stabilného mikrosveta. Nevhodná karikatúra proroka Mohameda, výdatnejšia snehová nádielka či útok na rafinériu niekde na opačnom konci sveta spôsobujú, že do ulíc vychádzajú rozzúrené masy urazených moslimov, že kolabuje doprava a padajú preťažené strechy, že zvýšené ceny benzínu a nafty dramaticky rozkývajú rozpočty všetkých organizácií aj domácností. A keď príde „štipku“ silnejší zásah, ako keď napríklad hurikán Katrina vtrhol do New Orleans, zrazu končí civilizácia a zbraňou treba brániť vlastný dom pred vykrádačmi. A policajti zo susedných okresov streľbou zaháňali nechcených utečencov z postihnutej oblasti.
Keď v kritickej situácii pôjde o základné životné potreby (chlieb, vodu, energie, bezpečnosť), vtedy sa nám ukáže holá a, obávam sa, krutá pravda o našej tzv. civilizácii. Keď v kritickej situácii prestanú fungovať základné systémy našej spoločnosti (polícia, zdravotníctvo, armáda, správna moc, súdy atď.), vtedy bude mať pravdu a moc ten, kto bude mať v ruke silnejšiu zbraň. Nechcem vám strhávať matrixovské ružové okuliare, ale pravda je, že od vzniku života na tejto planéte vždy išlo, ide a pôjde o prežitie. A v našom prípade o ďalšiu existenciu ľudského druhu. A ako je všeobecne známe aj z prírody, najvyššie šance na prežitie z dlhodobého hľadiska nemajú tí najsilnejší, najrýchlejší, najagresívnejší, ale tí, čo sa vedia najlepšie prispôsobiť meniacim sa podmienkam (podobne ako v biznise...).
Vďaka neutíchajúcej túžbe človeka po poznaní, hľadaní odpovedí na základné otázky života, vďaka úžasnému pokroku vo vede a technike, vďaka snahe o budovanie čo najspravodlivejšieho spoločenského systému máme, dúfam, celkom dobré šance na to, aby sme tento existenčný boj ustáli. Základnou podmienkou však je, aby sme používali sivú mozgovú hmotu na to, na čo nám bola daná, a udržali si túžbu po vyšších morálnych a etických hodnotách. A keď to nezvládneme, tak treba utekať nabrať do hypermarketu poriadne zásoby jedla, kúpiť dobrú pušku a vrátiť sa tam, odkiaľ sme prišli. Do jaskýň...
PC REVUE 4/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Hyde Open Park: Koniec civilizácie?
Niekedy si myslím, že slabšie povahy by asi nemali sledovať denné správy, pokiaľ nechcú prepadnúť hlbokej depresii a panike. Teroristické útoky, náboženské konflikty, prírodné katastrofy, hrozby globálnych pandémií atď. určite nevyvolávajú pocit svetlej budúcnosti. Silnejšie povahy si možno až tak nepripúšťajú dennú dávku „dobrých správ“, s nadhľadom sledujú vývoj našej civilizácie a v širšom kontexte si uvedomujú jednotlivé udalosti a procesy. No aj tak sa asi neubránia pochybnostiam, či to „ustojíme“. Vyčerpanie zásob fosílnych palív je vraj na dohľad ešte tej našej generácie. Ľudské zásahy do prírody spôsobujú klimatické zmeny, ktorých extrémne prejavy sledujeme už teraz. Obrovské rozdiely v hodnotovom rebríčku medzi západnou civilizáciou a napríklad islamským radikalizmom a následné možné konflikty (boj o ropu, neúspešné pokusy o implantovanie demokratických systémov v arabských krajinách), globalizácia, dlho odkladaný prepad amerického dolára nekrytého zlatom, to sú všetko nástražné míny, s ktorými si nepomôže ani naša slávna slovenská odmínovačka Božena.
Nie, nechcem sa hrať na apokalyptického proroka, iba potichu, resp. aj nahlas dúfam, že naši vedci vždy a včas nájdu vakcínu na akúkoľvek vírusovú hrozbu. Že sa včas nájdu bezpečné, ekologické a cenovo dostupné alternatívy za všetky vyčerpateľné prírodné zdroje energie. Že politici zabránia hroziacemu stretu ťažko zlučiteľných kultúr, náboženstiev a politických systémov.
Nechcem vás strašiť, naopak, nepodliehajme depresiám z negatívnych správ. Na druhej strane sa však netvárme, že sa nič nedeje, v nádeji, že žijeme v civilizovanej spoločnosti a tá sa o nás postará. Každý z nás sa musí individuálne s touto skutočnosťou vyrovnať a v rámci svojich možností na ňu zareagovať. Základným krokom je uvedomovanie si toho, čo sa deje, a triezve hodnotenie a zváženie, na čo sa dá a na čo sa nedá pripraviť.
Deliaca čiara medzi zdanlivo civilizovanou spoločnosťou a chaotickou érou barbarstva nie je totiž až taká široká, ako sa nádejame. Všimnime si, aká nesmierne citlivá je civilizovaná ľudská spoločnosť na akékoľvek jemné zásahy do jej iba zdanlivo stabilného mikrosveta. Nevhodná karikatúra proroka Mohameda, výdatnejšia snehová nádielka či útok na rafinériu niekde na opačnom konci sveta spôsobujú, že do ulíc vychádzajú rozzúrené masy urazených moslimov, že kolabuje doprava a padajú preťažené strechy, že zvýšené ceny benzínu a nafty dramaticky rozkývajú rozpočty všetkých organizácií aj domácností. A keď príde „štipku“ silnejší zásah, ako keď napríklad hurikán Katrina vtrhol do New Orleans, zrazu končí civilizácia a zbraňou treba brániť vlastný dom pred vykrádačmi. A policajti zo susedných okresov streľbou zaháňali nechcených utečencov z postihnutej oblasti.
Keď v kritickej situácii pôjde o základné životné potreby (chlieb, vodu, energie, bezpečnosť), vtedy sa nám ukáže holá a, obávam sa, krutá pravda o našej tzv. civilizácii. Keď v kritickej situácii prestanú fungovať základné systémy našej spoločnosti (polícia, zdravotníctvo, armáda, správna moc, súdy atď.), vtedy bude mať pravdu a moc ten, kto bude mať v ruke silnejšiu zbraň. Nechcem vám strhávať matrixovské ružové okuliare, ale pravda je, že od vzniku života na tejto planéte vždy išlo, ide a pôjde o prežitie. A v našom prípade o ďalšiu existenciu ľudského druhu. A ako je všeobecne známe aj z prírody, najvyššie šance na prežitie z dlhodobého hľadiska nemajú tí najsilnejší, najrýchlejší, najagresívnejší, ale tí, čo sa vedia najlepšie prispôsobiť meniacim sa podmienkam (podobne ako v biznise...).
Vďaka neutíchajúcej túžbe človeka po poznaní, hľadaní odpovedí na základné otázky života, vďaka úžasnému pokroku vo vede a technike, vďaka snahe o budovanie čo najspravodlivejšieho spoločenského systému máme, dúfam, celkom dobré šance na to, aby sme tento existenčný boj ustáli. Základnou podmienkou však je, aby sme používali sivú mozgovú hmotu na to, na čo nám bola daná, a udržali si túžbu po vyšších morálnych a etických hodnotách. A keď to nezvládneme, tak treba utekať nabrať do hypermarketu poriadne zásoby jedla, kúpiť dobrú pušku a vrátiť sa tam, odkiaľ sme prišli. Do jaskýň...
PC REVUE 4/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný
streda 1. marca 2006
QUARK
Vážení priatelia,
vo februári mrzlo, bolo sychravé počasie znepríjemňujúce život a ľudia nadávali.
Nebolo príjemné, ale v tomto čase zima má byť, všetko bolo v poriadku. Aspoň
niečo, hovorím si, lebo v záplave karnevalov, nezmyslov a zvráteností, čo nás
obklopujú, čoraz hlasnejšie zaznievajú hlasy o perspektívach ľudstva. Na prvý
pohľad to vyzerá, že ľudia so zmyslom pre drámu majú priveľa času. Ale všeličo z
ich obáv sa začína hrozivo napĺňať. Kto vie, prečo sa najmocnejší tohto sveta
boja odporcov globalizácie. Veď neprotestujú len asociáli, ale najmä ľudia,
ktorí vidia, že globalizácia má viac negatívnych stránok ako prínosov.
Globalizácia je technológia na transfer kapitálu z globálneho prostredia do rúk
svetovej „elity“. Ale nielen to. Svet bez hraníc zabezpečuje aj bezproblémový
prenos vírusov a baktérií, ale aj drog, zbraní, toho najhoršieho, čo mohol
človek vymyslieť. Spoločenský systém označovaný ako socializmus neprežil aj
preto, lebo neakceptoval fungovanie prírodných zákonov v spoločenských
procesoch. Trhová ekonomika riadená len trhom je však (aj keď v iných položkách)
na tom rovnako. Silnejú hlasy vedcov, ktorí na to upozorňujú a používajú fakty
zo sveta živočíšnej ríše. Žiadne zviera si nevybuduje väčšiu skrýšu ako
potrebuje. Žiadny živočích nevytvára väčšie zásoby, ako potrebuje na prežitie.
Známi zvierací predátori nezabíjajú, keď nie sú hladní...
Vraj, čo nie je
zakázané, je dovolené. Táto pravda k nám priletela zo slobodného sveta, keď sa u
nás menil spoločenský systém. Deformácia vulgarizovala tohto postulátu a
vytvorila z neho filozofiu, že (skoro) všetko je dovolené. Lenže, dovoleného je
dosť málo, lebo fungovanie spoločnosti nie je upravené len trestným či
občianskym zákonom, ale aj morálkou, etikou, zvyklosťami, tradíciou atď. Toto si
však neraz nemyslí ani štát, ktorý má regulovať to, čo nemožno nechať na
samoreguláciu. Štát sa musí starať o všetky ohrozené hodnoty – za všetky
spomeniem duševné zdravie. Musí vytvoriť mechanizmy, aby žiadna televízia tento
národný poklad nelikvidovala. Lebo, dovolené...
Život nikdy nebol jednoduchý,
ale človek doteraz nikdy nemal toľko možností robiť zle iným aj sebe. Keď si
však uvedomíme, že ľudstvo, to sme my, Ty, ja, Vy a každý môže vo svojej miere
rozhodnúť o procesoch, ktoré sa odohrávajú okolo, nie je všetko stratené.
Je
tu marec, ide jar, nová nádej. Naplňme ju činmi.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 3/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
vo februári mrzlo, bolo sychravé počasie znepríjemňujúce život a ľudia nadávali.
Nebolo príjemné, ale v tomto čase zima má byť, všetko bolo v poriadku. Aspoň
niečo, hovorím si, lebo v záplave karnevalov, nezmyslov a zvráteností, čo nás
obklopujú, čoraz hlasnejšie zaznievajú hlasy o perspektívach ľudstva. Na prvý
pohľad to vyzerá, že ľudia so zmyslom pre drámu majú priveľa času. Ale všeličo z
ich obáv sa začína hrozivo napĺňať. Kto vie, prečo sa najmocnejší tohto sveta
boja odporcov globalizácie. Veď neprotestujú len asociáli, ale najmä ľudia,
ktorí vidia, že globalizácia má viac negatívnych stránok ako prínosov.
Globalizácia je technológia na transfer kapitálu z globálneho prostredia do rúk
svetovej „elity“. Ale nielen to. Svet bez hraníc zabezpečuje aj bezproblémový
prenos vírusov a baktérií, ale aj drog, zbraní, toho najhoršieho, čo mohol
človek vymyslieť. Spoločenský systém označovaný ako socializmus neprežil aj
preto, lebo neakceptoval fungovanie prírodných zákonov v spoločenských
procesoch. Trhová ekonomika riadená len trhom je však (aj keď v iných položkách)
na tom rovnako. Silnejú hlasy vedcov, ktorí na to upozorňujú a používajú fakty
zo sveta živočíšnej ríše. Žiadne zviera si nevybuduje väčšiu skrýšu ako
potrebuje. Žiadny živočích nevytvára väčšie zásoby, ako potrebuje na prežitie.
Známi zvierací predátori nezabíjajú, keď nie sú hladní...
Vraj, čo nie je
zakázané, je dovolené. Táto pravda k nám priletela zo slobodného sveta, keď sa u
nás menil spoločenský systém. Deformácia vulgarizovala tohto postulátu a
vytvorila z neho filozofiu, že (skoro) všetko je dovolené. Lenže, dovoleného je
dosť málo, lebo fungovanie spoločnosti nie je upravené len trestným či
občianskym zákonom, ale aj morálkou, etikou, zvyklosťami, tradíciou atď. Toto si
však neraz nemyslí ani štát, ktorý má regulovať to, čo nemožno nechať na
samoreguláciu. Štát sa musí starať o všetky ohrozené hodnoty – za všetky
spomeniem duševné zdravie. Musí vytvoriť mechanizmy, aby žiadna televízia tento
národný poklad nelikvidovala. Lebo, dovolené...
Život nikdy nebol jednoduchý,
ale človek doteraz nikdy nemal toľko možností robiť zle iným aj sebe. Keď si
však uvedomíme, že ľudstvo, to sme my, Ty, ja, Vy a každý môže vo svojej miere
rozhodnúť o procesoch, ktoré sa odohrávajú okolo, nie je všetko stratené.
Je
tu marec, ide jar, nová nádej. Naplňme ju činmi.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 3/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Centrálna evidencia: áno či nie?
Nie je to tak dávno, čo som sa presťahoval. A potvrdilo sa rokmi overené pravidlo, že je lepšie dvakrát vyhorieť ako sa raz sťahovať. Máte totiž čas preberať sa vecami, ktoré ste už niekoľko rokov nepoužili, na vyhodenie je ich však trochu škoda. A tak náročne presťahujete veci, ktoré na svoje ďalšie použitie budú ešte čakať. Azda... Po presťahovaní som si naivne myslel, že teraz je už asi všetko za mnou. Hlboko som sa však mýlil, mal som pred sebou ešte tvrdý oriešok.
Zmena trvalého bydliska nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Optimisticky naladený som navštívil portál www.obcan.sk. Po 10 minútach sa optimizmus začal vytrácať – o konkrétnom postupe v tomto prípade som sa nedozvedel nič. Mojím snom pritom bola možnosť zadania zmeny adresy na jednom mieste a následného update informácií v čo najširšej skupine inštitúcií. Minimálne teda tých riadených štátom. Nič také však neexistuje, v podstate vám ostáva klasika, osobná návšteva rôznych úradov. Začína sa to novým občianskym preukazom na polícii, ďalej pasom na oddelení cudzineckej polície, návštevami rôznych poisťovní, zmeny u distribútorov tlače a poštovej komunikácie všeobecne. Našťastie pošta sa dá presmerovať na zvolenú adresu. Opäť však len po osobnej návšteve (21 Sk/mesiac).
Povedal som si: ak neexistuje centrálna databáza osôb, ktorá by obsahovala všetky údaje, skúsim osloviť úrady mailom. Vyhľadal som si mailové adresy väčšiny inštitúcií, o ktorých som si myslel, že azda horia nedočkavosťou po mojej platnej adrese. Z deviatich takto oslovených organizácií som úspešne realizoval moju predstavu len v troch, išlo však o neštátne organizácie. Nakoniec skutočne neostalo nič iné ako fyzická návšteva na nedobytných miestach. Pustil som sa do pátrania po ich sídle, úradných hodinách a možnosti vychutnania si času stráveného v radoch...
Nakoniec sa mi dostalo svojrázneho vysvetlenia, prečo je to asi tak. Stalo sa to v jednej nemenovanej štátnej organizácii, keď som sa po polhodine čakania celý šťastný dostal dnu. Úradník ma rokmi nacvičeným tónom vyzval na predloženie občianskeho preukazu. Držiac ho v rukách, celkom vážnym hlasom sa ma opýtal: „Ako sa voláte?“ Vtedy som pochopil, že táto osobná návšteva je pravdepodobne súčasťou digitálneho overenia si totožnosti a súčasne jednoduchým testom inteligencie a gramotnosti.
Nuž, neviem, či sa moje volanie po centrálnej databáze údajov o osobe nakoniec stretne s pochopením. Ale na záver trochu vážne – tie dane sa mi nezdajú až také malé, že by to musel byť len sen.
Overil som si u kolegyne, ktorá sa nedávno vydávala, že niečo podobné je to aj pri zmene priezviska. Ešteže nie som žena...
Príjemné čítanie marcového čísla želá
Ondrej Macko
P.S.: Na náš prísľub o vyhradení priestoru na filozoficko-spoločensko-technologické komentáre sme nezabudli. Zavedieme ho od aprílového čísla a bude pravidelným príspevkom v každom vydaní nášho magazínu.
PC REVUE 3/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Nie je to tak dávno, čo som sa presťahoval. A potvrdilo sa rokmi overené pravidlo, že je lepšie dvakrát vyhorieť ako sa raz sťahovať. Máte totiž čas preberať sa vecami, ktoré ste už niekoľko rokov nepoužili, na vyhodenie je ich však trochu škoda. A tak náročne presťahujete veci, ktoré na svoje ďalšie použitie budú ešte čakať. Azda... Po presťahovaní som si naivne myslel, že teraz je už asi všetko za mnou. Hlboko som sa však mýlil, mal som pred sebou ešte tvrdý oriešok.
Zmena trvalého bydliska nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Optimisticky naladený som navštívil portál www.obcan.sk. Po 10 minútach sa optimizmus začal vytrácať – o konkrétnom postupe v tomto prípade som sa nedozvedel nič. Mojím snom pritom bola možnosť zadania zmeny adresy na jednom mieste a následného update informácií v čo najširšej skupine inštitúcií. Minimálne teda tých riadených štátom. Nič také však neexistuje, v podstate vám ostáva klasika, osobná návšteva rôznych úradov. Začína sa to novým občianskym preukazom na polícii, ďalej pasom na oddelení cudzineckej polície, návštevami rôznych poisťovní, zmeny u distribútorov tlače a poštovej komunikácie všeobecne. Našťastie pošta sa dá presmerovať na zvolenú adresu. Opäť však len po osobnej návšteve (21 Sk/mesiac).
Povedal som si: ak neexistuje centrálna databáza osôb, ktorá by obsahovala všetky údaje, skúsim osloviť úrady mailom. Vyhľadal som si mailové adresy väčšiny inštitúcií, o ktorých som si myslel, že azda horia nedočkavosťou po mojej platnej adrese. Z deviatich takto oslovených organizácií som úspešne realizoval moju predstavu len v troch, išlo však o neštátne organizácie. Nakoniec skutočne neostalo nič iné ako fyzická návšteva na nedobytných miestach. Pustil som sa do pátrania po ich sídle, úradných hodinách a možnosti vychutnania si času stráveného v radoch...
Nakoniec sa mi dostalo svojrázneho vysvetlenia, prečo je to asi tak. Stalo sa to v jednej nemenovanej štátnej organizácii, keď som sa po polhodine čakania celý šťastný dostal dnu. Úradník ma rokmi nacvičeným tónom vyzval na predloženie občianskeho preukazu. Držiac ho v rukách, celkom vážnym hlasom sa ma opýtal: „Ako sa voláte?“ Vtedy som pochopil, že táto osobná návšteva je pravdepodobne súčasťou digitálneho overenia si totožnosti a súčasne jednoduchým testom inteligencie a gramotnosti.
Nuž, neviem, či sa moje volanie po centrálnej databáze údajov o osobe nakoniec stretne s pochopením. Ale na záver trochu vážne – tie dane sa mi nezdajú až také malé, že by to musel byť len sen.
Overil som si u kolegyne, ktorá sa nedávno vydávala, že niečo podobné je to aj pri zmene priezviska. Ešteže nie som žena...
Príjemné čítanie marcového čísla želá
Ondrej Macko
P.S.: Na náš prísľub o vyhradení priestoru na filozoficko-spoločensko-technologické komentáre sme nezabudli. Zavedieme ho od aprílového čísla a bude pravidelným príspevkom v každom vydaní nášho magazínu.
PC REVUE 3/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
streda 1. februára 2006
QUARK
Milí priatelia,
mám staručkú tetu, ktorá má problém so sluchom. Vo vyššom
veku aj jej klesala citlivosť na vyššie tóny, teta nepočuje zvoniť telefón a mám
problém dovolať sa jej. Hľadal som riešenie a zháňal informácie o tom, či je v
predaji telefónny prístroj, ktorý nielen zvoní, ale má aj svetelnú signalizáciu.
Dozvedel som sa, že niečo podobné existuje a že pre jednu miestnosť to vyjde asi
na osem tisíc korún plus montáž. A vraj príslušná okresná inštitúcia preplatí až
90 percent nákladov. Nie, že by si tetuška nezaslúžila tých zhruba 20 tisíciek,
navyše, keď by podstatnú časť niekto uhradil, ale nedalo mi to pokoj.
Napokon som navštívil predajňu Tesly Stropkov, a hľa, mali spínač, ktorý sa
jednoducho pripojí k telefónu, spína svetelný zdroj až 500 VA, nevyžaduje
odbornú montáž a stojí necelých 900 korún.
Potešil som sa a zauvažoval nad
touto priam klasickou ukážkou, že mnohé problémy možno riešiť vlastnými silami.
Viem, prostredie, v ktorom sa pohybujeme nie je priaznivé takýmto aktivitám.
Médiami, televíziou počnúc a bilbordami končiac nás presviedčajú o tom, čo kto
kdesi vymyslel, aj to, že bez toho vlastne nemôžeme žiť. Propagačno-reklamné
aktivity sú sprevádzané ohlupujúcimi textami, ktoré sa neštítia ani radiť vám,
aby ste sa neriadili rozumom, ale inštinktmi a ponúkne aj takú lahôdku, ako je
tekutý prášok a guľatá kocka. Aj viaceré oficiálne miesta podporujú trendy
zákernými tlakmi dať zarobiť (radšej poriadne) cudzím, ako vlastným (aj keby to
bolo výhodnejšie). S oficiálnymi miestami si nepomôžeme, koho sme zvolili, toho
máme, ale nie sme za celú situáciu vinní aj sami? Vlastnou nečinnosťou? Čakaním,
kým niekto príde a urobí za drahé peniaze to, čo by sme si urobili, často aj
ľavou rukou? Za rezignáciu a stratu viery vo vlastné schopnosti? Hospodárska
politika EÚ neraz pripomína hru s označenými kartami. Napriek tomu ostávať dosť
oblastí, kde by sme mali a mohli sami pohnúť rozumom a priložiť tú povestnú ruku
k dielu. Sme malá krajina, v ktorej však žijú vzdelaní, múdri, navyše pracovití
a skromní ľudia. Na stránkach nášho časopisu je o tom dosť dôkazov. Prebuďme sa
a dokážme, že dokážeme toho viac, ako to neraz vidno. Tvorivý génius nášho
národa aj v modernej dobe dokáže svoju životaschopnosť. My predsa vieme, že
nikto nám nič nedá zadarmo. Život je totiž taký. Lenže vieme robiť, a preto
nemusíme čakať na milodary, ktoré aj tak neprídu. Treba si nám vziať podiel ako
produkt svojho mozgu a pracovitých rúk. Jablká popadali na hlavu mnohým, ale až
Newton dokázal z tejto malej ovocnej havárie vytvoriť základy mechaniky platnej
dodnes. Uvedomme si to a čo dokážeme sami, nedajme robiť iným. Je to významné
pre nás, ale aj pre tých, čo prídu.
Váš
Eduard Drobný
P. S. Ak potrebujete podobné zariadenie, adresu vám poskytne redakcia.
QUARK 2/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
mám staručkú tetu, ktorá má problém so sluchom. Vo vyššom
veku aj jej klesala citlivosť na vyššie tóny, teta nepočuje zvoniť telefón a mám
problém dovolať sa jej. Hľadal som riešenie a zháňal informácie o tom, či je v
predaji telefónny prístroj, ktorý nielen zvoní, ale má aj svetelnú signalizáciu.
Dozvedel som sa, že niečo podobné existuje a že pre jednu miestnosť to vyjde asi
na osem tisíc korún plus montáž. A vraj príslušná okresná inštitúcia preplatí až
90 percent nákladov. Nie, že by si tetuška nezaslúžila tých zhruba 20 tisíciek,
navyše, keď by podstatnú časť niekto uhradil, ale nedalo mi to pokoj.
Napokon som navštívil predajňu Tesly Stropkov, a hľa, mali spínač, ktorý sa
jednoducho pripojí k telefónu, spína svetelný zdroj až 500 VA, nevyžaduje
odbornú montáž a stojí necelých 900 korún.
Potešil som sa a zauvažoval nad
touto priam klasickou ukážkou, že mnohé problémy možno riešiť vlastnými silami.
Viem, prostredie, v ktorom sa pohybujeme nie je priaznivé takýmto aktivitám.
Médiami, televíziou počnúc a bilbordami končiac nás presviedčajú o tom, čo kto
kdesi vymyslel, aj to, že bez toho vlastne nemôžeme žiť. Propagačno-reklamné
aktivity sú sprevádzané ohlupujúcimi textami, ktoré sa neštítia ani radiť vám,
aby ste sa neriadili rozumom, ale inštinktmi a ponúkne aj takú lahôdku, ako je
tekutý prášok a guľatá kocka. Aj viaceré oficiálne miesta podporujú trendy
zákernými tlakmi dať zarobiť (radšej poriadne) cudzím, ako vlastným (aj keby to
bolo výhodnejšie). S oficiálnymi miestami si nepomôžeme, koho sme zvolili, toho
máme, ale nie sme za celú situáciu vinní aj sami? Vlastnou nečinnosťou? Čakaním,
kým niekto príde a urobí za drahé peniaze to, čo by sme si urobili, často aj
ľavou rukou? Za rezignáciu a stratu viery vo vlastné schopnosti? Hospodárska
politika EÚ neraz pripomína hru s označenými kartami. Napriek tomu ostávať dosť
oblastí, kde by sme mali a mohli sami pohnúť rozumom a priložiť tú povestnú ruku
k dielu. Sme malá krajina, v ktorej však žijú vzdelaní, múdri, navyše pracovití
a skromní ľudia. Na stránkach nášho časopisu je o tom dosť dôkazov. Prebuďme sa
a dokážme, že dokážeme toho viac, ako to neraz vidno. Tvorivý génius nášho
národa aj v modernej dobe dokáže svoju životaschopnosť. My predsa vieme, že
nikto nám nič nedá zadarmo. Život je totiž taký. Lenže vieme robiť, a preto
nemusíme čakať na milodary, ktoré aj tak neprídu. Treba si nám vziať podiel ako
produkt svojho mozgu a pracovitých rúk. Jablká popadali na hlavu mnohým, ale až
Newton dokázal z tejto malej ovocnej havárie vytvoriť základy mechaniky platnej
dodnes. Uvedomme si to a čo dokážeme sami, nedajme robiť iným. Je to významné
pre nás, ale aj pre tých, čo prídu.
Váš
Eduard Drobný
P. S. Ak potrebujete podobné zariadenie, adresu vám poskytne redakcia.
QUARK 2/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Biznis je o vzťahoch. A zvlášť na našom malom milom Slovensku. A neplatí to len o biznise, ale aj každodennom živote. Potrebujete sa dostať na cétečko, zariadiť doučovanie pre adolescenta, poslať babičke na opačný koniec republiky hojdacie kreslo? Žiadny problém, ak viete, že bratranec z druhého kolena má prístup k cétečku, že spolužiak zo strednej si privyrába doučovaním a že kolega z práce s veľkým autom sa práve cez víkend chystá na východ. Ono to v bežnom živote tak nejako aj funguje, ale prečo nevyužiť informačné technológie, keď nám môžu poskytnúť také super služby a možnosti, akými disponujú, a dotiahnuť systém vzájomnej pomoci až do dokonalosti...:) Stačí poprepájať zopár databáz, pustiť na ne inteligentný softvér na analýzu a riadenie vzťahov a hotovo. Niečo ako podnikové riešenia typu CRM, BI, KM, ale prispôsobené pre bežných občanov. Cez webový prehliadač zadáte do systému požiadavku na službu a o pár sekúnd dostanete zoznam kontaktov s vyznačením priorít či relačnej „blízkosti“ daného kontaktu. Hm, keby to bolo také jednoduché... Ako myšlienkový koncept to vyzerá zaujímavo, horšie by to však asi bolo s realizáciou. Niektoré databázy, napr. spolužiakov, záujmových či profesijných združení, síce už existujú, ale nie sú kompletné a vzájomne prepojiteľné. Iné databázy, napr. rodokmene, by sa museli vytvoriť, čo samo osebe by bol veľmi prospešný, veľkolepý, ale aj s použitím údajov z matrík logisticky veľmi zložitý projekt. Zoznamy zamestnancov vo firmách existujú a sú dosť presné, keďže týmito údajmi disponuje Sociálna poisťovňa. Horšie by to asi bolo s ich poskytnutím na takýto projekt. Podobne by to bolo v prípade iných registrov, napr. centrálnej evidencie obyvateľov, katastra nehnuteľností, ktoré patria do štátnej správy. Na druhej strane sú k dispozícii aj iné databázy, ako je napr. obchodný register, ktoré sú verejne dostupné. Ďalšou požiadavkou je, že databázy musia byť schopné vzájomnej interoperability, údaje v nich musia byť úplné, správne, aktuálne atď. Takisto musí byť zachovaný zákon o ochrane osobných údajov. Je evidentné, že prekážok a problémov je viac ako dosť. Na druhej strane by nás však čakala lákavá odmena v podobe inteligentného systému na poskytovanie si vzájomne prospešných služieb. Veď si predsa musíme pomáhať, no nie?
vysvetlivky: CRM = Customer Relationship Management, BI = Business Intelligence, KM = Knowledge Management
PS: Rozhodli sme sa, že editorial odteraz bude trochu kratší. V zadných „partiách“ magazínu si však vytvoríme nový priestor na naše filozoficko-spoločensko-technologické komentáre, postrehy, nápady či úlety. Ak máte chuť podeliť sa s tými svojimi, neváhajte a pošlite nám ich.
Zaujímavé čítanie februárového vydania vám praje
Martin Drobný
PC REVUE 2/2006 Editorial
Autor: Martin Drobný
vysvetlivky: CRM = Customer Relationship Management, BI = Business Intelligence, KM = Knowledge Management
PS: Rozhodli sme sa, že editorial odteraz bude trochu kratší. V zadných „partiách“ magazínu si však vytvoríme nový priestor na naše filozoficko-spoločensko-technologické komentáre, postrehy, nápady či úlety. Ak máte chuť podeliť sa s tými svojimi, neváhajte a pošlite nám ich.
Zaujímavé čítanie februárového vydania vám praje
Martin Drobný
PC REVUE 2/2006 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. januára 2006
QUARK
Vážení priatelia,
Vianoce sú, žiaľ, za nami a oslavy príchodu toho dvetisícšiesteho roku tiež.
Nastali dni všedných aj nevšedných problémov, malých aj veľkých radostí, ale aj
žiaľov. Taký je život. Ani dnešná téma nebude o tom najradostnejšom čo nás čaká,
lebo problém sa neodstraňuje tým, keď sa o ňom nehovorí. Práve naopak.
Pred časom chodil po internete žart o troch zvieratách, ktoré sa rozprávali. Najskôr
býk: vraj keď sa rozzúri, bojí sa celý dvor. Potom medveď povedal, že keď sa on
naštve, bojí sa celý les. Napokon kurča lakonicky dodalo, že stačí, aby sa choro
zatvárilo a trasie sa celé ľudstvo. Je to taký gogoľovský žart, pretože naozaj
nikto z nás nevie, ako to celé dopadne, keď príde jar a začnú operence migrovať.
Isté je, že to môže dopadnúť aj veľmi zle. Nie, že by sme neboli na
katastrofické situácie zvyknutí – naši predkovia zažili a mnohí neprežili mor,
choleru, tuberkulózu a ďalšie choroby a prírodné katastrofy. My sme tiež mali
záplavové dažde, v pamäti je živá spomienka na cunami, zemetrasenia aj hurikány.
Ale pandémia v dnešnom globalizovanom svete je niečo iné. Môže dopadnúť aj VEĽMI
ZLE. To si uvedomili napríklad aj v Amerike a schválili nákup liekov, ktoré by
mali pomôcť prežiť vtáčiu chrípku pre 60 % populácie. Neviem, ako k tomuto číslu
prišli, ale nepochybujem, že mnoho múdrych hláv sa dlho trápilo nad určením
tejto hranice. Vzápätí prišla správa, vraj naši najvyšší sa rozhodli tiež
zadovážiť lieky. Pre 6 percent populácie. Kto vie, prečo pre tak málo ľudí? Máme
informácie, o ktorých iní ani netušia? Kalkulovali naši s tým, že sme odolnejší?
Zistili naše múdre hlavy, že desiatky percent sú zbytočné a že stačí chrániť
oveľa menej? Vieme, že sa nám chrípka vyhne? Najpravdepodobnejšia bude tzv.
metóda hlavného článku, ktorá môže nadobudnúť napríklad aj takúto podobu:
najskôr my, ktorí rozhodujeme, potom naši blízki a ich blízki. Potom lekári,
policajti, vojaci, hasiči a hrobári. A dôvod pre tých 6 %? Asi fakt, že na viac
nemáme. To je však asi hlúposť, lebo keby sme nemali na toto, mať na iné by
nemalo zmysel.
Nie som poradcom vlády, našťastie pre ňu aj pre mňa, predsa
si len dovolím malý návrh. Nedávno najvyšší úradník ministerstva tvrdil, že
musíme predať nákladnú železničnú dopravu, lebo je stratová. Asi to bude inak,
lebo ak by niekto zvonka za dobré peniaze kúpil stratový podnik, patril by do
ústavného liečenia. Iba ak by chcel predať koľajnice do zberu, ale o to asi
nejde. Navrhujem naliať čistého vína a povedať: predáme železnice a nakúpime
lieky pre ľudí. Pre všetkých, ktorým môžu pomôcť. Bolo by to užitočné, a navyše
férové.
Patrím do skupiny notorických optimistov a verím, že tie strašné
možnosti sa nenaplnia. Ale, ako hovoril môj starý otec, lepšie je báť sa, ako sa
zľaknúť.
Len to dobré v novom roku praje
Váš
Eduard Drobný
QUARK 1/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Vianoce sú, žiaľ, za nami a oslavy príchodu toho dvetisícšiesteho roku tiež.
Nastali dni všedných aj nevšedných problémov, malých aj veľkých radostí, ale aj
žiaľov. Taký je život. Ani dnešná téma nebude o tom najradostnejšom čo nás čaká,
lebo problém sa neodstraňuje tým, keď sa o ňom nehovorí. Práve naopak.
Pred časom chodil po internete žart o troch zvieratách, ktoré sa rozprávali. Najskôr
býk: vraj keď sa rozzúri, bojí sa celý dvor. Potom medveď povedal, že keď sa on
naštve, bojí sa celý les. Napokon kurča lakonicky dodalo, že stačí, aby sa choro
zatvárilo a trasie sa celé ľudstvo. Je to taký gogoľovský žart, pretože naozaj
nikto z nás nevie, ako to celé dopadne, keď príde jar a začnú operence migrovať.
Isté je, že to môže dopadnúť aj veľmi zle. Nie, že by sme neboli na
katastrofické situácie zvyknutí – naši predkovia zažili a mnohí neprežili mor,
choleru, tuberkulózu a ďalšie choroby a prírodné katastrofy. My sme tiež mali
záplavové dažde, v pamäti je živá spomienka na cunami, zemetrasenia aj hurikány.
Ale pandémia v dnešnom globalizovanom svete je niečo iné. Môže dopadnúť aj VEĽMI
ZLE. To si uvedomili napríklad aj v Amerike a schválili nákup liekov, ktoré by
mali pomôcť prežiť vtáčiu chrípku pre 60 % populácie. Neviem, ako k tomuto číslu
prišli, ale nepochybujem, že mnoho múdrych hláv sa dlho trápilo nad určením
tejto hranice. Vzápätí prišla správa, vraj naši najvyšší sa rozhodli tiež
zadovážiť lieky. Pre 6 percent populácie. Kto vie, prečo pre tak málo ľudí? Máme
informácie, o ktorých iní ani netušia? Kalkulovali naši s tým, že sme odolnejší?
Zistili naše múdre hlavy, že desiatky percent sú zbytočné a že stačí chrániť
oveľa menej? Vieme, že sa nám chrípka vyhne? Najpravdepodobnejšia bude tzv.
metóda hlavného článku, ktorá môže nadobudnúť napríklad aj takúto podobu:
najskôr my, ktorí rozhodujeme, potom naši blízki a ich blízki. Potom lekári,
policajti, vojaci, hasiči a hrobári. A dôvod pre tých 6 %? Asi fakt, že na viac
nemáme. To je však asi hlúposť, lebo keby sme nemali na toto, mať na iné by
nemalo zmysel.
Nie som poradcom vlády, našťastie pre ňu aj pre mňa, predsa
si len dovolím malý návrh. Nedávno najvyšší úradník ministerstva tvrdil, že
musíme predať nákladnú železničnú dopravu, lebo je stratová. Asi to bude inak,
lebo ak by niekto zvonka za dobré peniaze kúpil stratový podnik, patril by do
ústavného liečenia. Iba ak by chcel predať koľajnice do zberu, ale o to asi
nejde. Navrhujem naliať čistého vína a povedať: predáme železnice a nakúpime
lieky pre ľudí. Pre všetkých, ktorým môžu pomôcť. Bolo by to užitočné, a navyše
férové.
Patrím do skupiny notorických optimistov a verím, že tie strašné
možnosti sa nenaplnia. Ale, ako hovoril môj starý otec, lepšie je báť sa, ako sa
zľaknúť.
Len to dobré v novom roku praje
Váš
Eduard Drobný
QUARK 1/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Retrospektíva a vízie (tak trochu sci-fi)
Novoročné oslavy sú šťastne za nami a to je vhodná doba na krátke bilancovanie, ale i pohľad dopredu. V minulom roku sme posilnili všeobecné témy, venovali sme za zariadeniam pre domáce kino, výbave do digitálnej obývačky, netradičným domácim pomocníkom a pod. V tomto smere budeme aj naďalej pokračovať. Chceme, aby si náš magazín prečítal typický „spotrebný“ používateľ IT techniky, ktorý sa zaujíma o niečo nové vo svojom okolí. Na druhej strane sa z našich stránok ani v tomto roku určite nevytratia ani klasické „pécečkárske“ témy. Aj teraz tu nájdete porovnávacie testy kompletných zariadení (počítačov, notebookov, LCD monitorov, tlačiarní), ale aj komponentov (základných dosiek, grafických kariet, DVD prepisovačiek atď.). V tomto roku budeme zaraďovať viac praktických článkov, ktoré vám presne poradia, ako realizovať nejakú činnosť. Nájdete tu informácie o tom, ako efektívnejšie využiť to, čo máte.
Posilníme aj úlohu priloženého média – už v minulom roku sme začali spájať reportáže a recenzie s videoukážkami. Podľa nášho názoru sa tak PC REVUE stane multimediálnejším a komplexnejším. V tomto smere budeme pokračovať, aj v tomto roku bude v niektorých mesiacoch namiesto CD média priložené DVD.
Verte, že toto všetko stihnúť každý mesiac nie je celkom jednoduché. Za lesklou obálkou a celým číslom je kusisko práce celého kolektívu – od technickej podpory cez recepciu, preberanie a odovzdávanie produktov, dokumentačné oddelenie, interných i externých redaktorov, jazykovú korekciu, zalamovanie, prípravu obálok, výslednú kontrolu článkov až po manažment celého vydania.
Dobrá správa je, že podobne ako pred rokom ani teraz nezvyšujeme cenu nášho magazínu v stánkoch a nemení sa ani výška predplatného. Ešte lepšia správa je, že v marci už budeme rozdávať ceny zo súťaže o predplatné. Ak ste sa ešte do našej súťaže nezapojili, je tu posledná šanca – zaplatiť treba do 15. februára. Pravdupovediac, sám by som niektorú z cien chcel vyhrať, ale nemôžem... Súťažiť nebudeme len teraz, ale po celý rok. Už teraz máme pripravené ceny minimálne na pol roka dopredu a prezradíme, že stoja za to.
Už spomínané zmeny v zameraní nášho magazínu, prirodzene, nemôžu vyhovovať všetkým, každému sa jednoducho nedá vyhovieť. Hlavne cez internet v anonymnej diskusii sa ozvali tradiční „pécečkári“, že ide o odklon od veľkých testov komponentov. V drvivej väčšine prípadov vysvitlo (pokiaľ sa podarilo nadviazať s anonymným diskutujúcim čitateľom napr. mailovú komunikáciu), že to až taký veľký odklon nie je.
Ľudia podľa nás radi čítajú o niečom, čo napr. v súčasnosti nemožno kúpiť na slovenskom trhu, ale azda o pár rokov to bude dostupné. Myslíme si, že je správne informovať o vizionárskych produktoch, ktoré na svoj príchod na trh len čakajú.
Osobne sa niekedy zamýšľam, kam až povedie súčasné tempo vývoja produktov. Zdá sa, že väčšinu domácich prác skutočne prevezmú robotickí pomocníci. Produkty, o ktorých sme vlani informovali, sa dokážu postarať o upratanie bytu, domu alebo kancelárie úplne bez ľudskej asistencie. Mali sme aj žehliaceho robota, ktorý si poradí s jednou z najneobľúbenejších činností v domácnosti. To všetko už teraz môžete kúpiť na našom trhu (žehliaceho robota môžete dokonca u nás aj vyhrať). Otvorene povedané, ani upratovanie, ani žehlenie v podaní týchto prístrojov sa nerealizuje s takou precíznosťou, ako by to urobila šikovná gazdinka, ale pre typického príslušníka mužského pohlavia je to celkom v pohode. Hlavné je, že to netreba robiť manuálne a pravidelne... Domnievame, že na domáce práce budú pripravené zariadenia, ktoré si s nečistotami poradia dokonalejšie. Priestor vidíme v chemickom čistení, hĺbkovom vysávaní podlahy, inštalovanom už počas výstavby miestnosti, a ionizačnom čistení vzduchu od nečistôt.
Ďalšia vízia čakajúca na splnenie je moderná forma prípravy stravy. Už dávnejšie sme písali o chladničke s pripojením na internet od známej švédskej firmy, ktorá si sama objedná suroviny podľa toho, akú má jej majiteľ predstavu o večeri. Splnenie tohto sna nie je už ani u nás tak ďaleko od reality. Potraviny už sú vybavené čiarovým kódom, trvalé pripojenie na internet doma nie je nič zvláštne, doručovateľské služby (takmer) fungujú. Osobne si myslím, že takáto chladnička by mohla byť prepojená aj s inteligentnou váhou. Tá na základe zmerania hmotnosti, výšky, prípadne hladinu tuku v organizme majiteľa sama určí, čo by asi bolo najvýhodnejšie dať si na večeru, a chladnička príslušné suroviny objedná. Možnože to nebude presne to, čo by si používateľ prial, ale bude to v súlade so zásadami zdravej výživy. Ďalšou vizionárskou oblasťou je medicína na diaľku. Osobne som sa nedávno presvedčil, že na základe merania elektrických napätí na ľudskom tele a doplňujúcich otázok môže špecialista dosť veľa konštatovať o zdravotnom stave človeka. Pritom možno navrhne len miernu zmenu jedálneho lístka, čím sa vyhnete oveľa väčším problémom. Nevidím žiadnu prekážku v tom, že by sa spomínaný proces realizoval na diaľku. Vo výsledku sa k vám (prirodzene po vykonaní elektronickej platby) dostanú vhodné lieky. Opakovanie tohto vyšetrenia v pravidelných intervaloch a sledovanie toho, či zvolený postup je skutočne správny, je jednoduché. Niečo podobné sa dá uskutočniť aj pri vzdelávaní na diaľku, realizácii volieb a napr. aj uplatňovaní on-line demokracie. No nič, vráťme sa na zem, ostaňme pri testoch, technologických článok a reálnych víziách...
Všetko najlepšie do nového roka a príjemné čítanie januárového vydania vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 1/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Novoročné oslavy sú šťastne za nami a to je vhodná doba na krátke bilancovanie, ale i pohľad dopredu. V minulom roku sme posilnili všeobecné témy, venovali sme za zariadeniam pre domáce kino, výbave do digitálnej obývačky, netradičným domácim pomocníkom a pod. V tomto smere budeme aj naďalej pokračovať. Chceme, aby si náš magazín prečítal typický „spotrebný“ používateľ IT techniky, ktorý sa zaujíma o niečo nové vo svojom okolí. Na druhej strane sa z našich stránok ani v tomto roku určite nevytratia ani klasické „pécečkárske“ témy. Aj teraz tu nájdete porovnávacie testy kompletných zariadení (počítačov, notebookov, LCD monitorov, tlačiarní), ale aj komponentov (základných dosiek, grafických kariet, DVD prepisovačiek atď.). V tomto roku budeme zaraďovať viac praktických článkov, ktoré vám presne poradia, ako realizovať nejakú činnosť. Nájdete tu informácie o tom, ako efektívnejšie využiť to, čo máte.
Posilníme aj úlohu priloženého média – už v minulom roku sme začali spájať reportáže a recenzie s videoukážkami. Podľa nášho názoru sa tak PC REVUE stane multimediálnejším a komplexnejším. V tomto smere budeme pokračovať, aj v tomto roku bude v niektorých mesiacoch namiesto CD média priložené DVD.
Verte, že toto všetko stihnúť každý mesiac nie je celkom jednoduché. Za lesklou obálkou a celým číslom je kusisko práce celého kolektívu – od technickej podpory cez recepciu, preberanie a odovzdávanie produktov, dokumentačné oddelenie, interných i externých redaktorov, jazykovú korekciu, zalamovanie, prípravu obálok, výslednú kontrolu článkov až po manažment celého vydania.
Dobrá správa je, že podobne ako pred rokom ani teraz nezvyšujeme cenu nášho magazínu v stánkoch a nemení sa ani výška predplatného. Ešte lepšia správa je, že v marci už budeme rozdávať ceny zo súťaže o predplatné. Ak ste sa ešte do našej súťaže nezapojili, je tu posledná šanca – zaplatiť treba do 15. februára. Pravdupovediac, sám by som niektorú z cien chcel vyhrať, ale nemôžem... Súťažiť nebudeme len teraz, ale po celý rok. Už teraz máme pripravené ceny minimálne na pol roka dopredu a prezradíme, že stoja za to.
Už spomínané zmeny v zameraní nášho magazínu, prirodzene, nemôžu vyhovovať všetkým, každému sa jednoducho nedá vyhovieť. Hlavne cez internet v anonymnej diskusii sa ozvali tradiční „pécečkári“, že ide o odklon od veľkých testov komponentov. V drvivej väčšine prípadov vysvitlo (pokiaľ sa podarilo nadviazať s anonymným diskutujúcim čitateľom napr. mailovú komunikáciu), že to až taký veľký odklon nie je.
Ľudia podľa nás radi čítajú o niečom, čo napr. v súčasnosti nemožno kúpiť na slovenskom trhu, ale azda o pár rokov to bude dostupné. Myslíme si, že je správne informovať o vizionárskych produktoch, ktoré na svoj príchod na trh len čakajú.
Osobne sa niekedy zamýšľam, kam až povedie súčasné tempo vývoja produktov. Zdá sa, že väčšinu domácich prác skutočne prevezmú robotickí pomocníci. Produkty, o ktorých sme vlani informovali, sa dokážu postarať o upratanie bytu, domu alebo kancelárie úplne bez ľudskej asistencie. Mali sme aj žehliaceho robota, ktorý si poradí s jednou z najneobľúbenejších činností v domácnosti. To všetko už teraz môžete kúpiť na našom trhu (žehliaceho robota môžete dokonca u nás aj vyhrať). Otvorene povedané, ani upratovanie, ani žehlenie v podaní týchto prístrojov sa nerealizuje s takou precíznosťou, ako by to urobila šikovná gazdinka, ale pre typického príslušníka mužského pohlavia je to celkom v pohode. Hlavné je, že to netreba robiť manuálne a pravidelne... Domnievame, že na domáce práce budú pripravené zariadenia, ktoré si s nečistotami poradia dokonalejšie. Priestor vidíme v chemickom čistení, hĺbkovom vysávaní podlahy, inštalovanom už počas výstavby miestnosti, a ionizačnom čistení vzduchu od nečistôt.
Ďalšia vízia čakajúca na splnenie je moderná forma prípravy stravy. Už dávnejšie sme písali o chladničke s pripojením na internet od známej švédskej firmy, ktorá si sama objedná suroviny podľa toho, akú má jej majiteľ predstavu o večeri. Splnenie tohto sna nie je už ani u nás tak ďaleko od reality. Potraviny už sú vybavené čiarovým kódom, trvalé pripojenie na internet doma nie je nič zvláštne, doručovateľské služby (takmer) fungujú. Osobne si myslím, že takáto chladnička by mohla byť prepojená aj s inteligentnou váhou. Tá na základe zmerania hmotnosti, výšky, prípadne hladinu tuku v organizme majiteľa sama určí, čo by asi bolo najvýhodnejšie dať si na večeru, a chladnička príslušné suroviny objedná. Možnože to nebude presne to, čo by si používateľ prial, ale bude to v súlade so zásadami zdravej výživy. Ďalšou vizionárskou oblasťou je medicína na diaľku. Osobne som sa nedávno presvedčil, že na základe merania elektrických napätí na ľudskom tele a doplňujúcich otázok môže špecialista dosť veľa konštatovať o zdravotnom stave človeka. Pritom možno navrhne len miernu zmenu jedálneho lístka, čím sa vyhnete oveľa väčším problémom. Nevidím žiadnu prekážku v tom, že by sa spomínaný proces realizoval na diaľku. Vo výsledku sa k vám (prirodzene po vykonaní elektronickej platby) dostanú vhodné lieky. Opakovanie tohto vyšetrenia v pravidelných intervaloch a sledovanie toho, či zvolený postup je skutočne správny, je jednoduché. Niečo podobné sa dá uskutočniť aj pri vzdelávaní na diaľku, realizácii volieb a napr. aj uplatňovaní on-line demokracie. No nič, vráťme sa na zem, ostaňme pri testoch, technologických článok a reálnych víziách...
Všetko najlepšie do nového roka a príjemné čítanie januárového vydania vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 1/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
štvrtok 1. decembra 2005
QUARK
Vážení priatelia,
dlho som rozmýšľal, čo vám, aj sebe zaželám do nového blížiaceho sa roku 2006.
Samozrejme, na prvom mieste bude zdravie a hneď za tým pokoj. To sú stabilné
hodnoty, bez ktorých vlastne nič nemá zmysel. Chcel som však pridať niečo ďalšie
a inšpirácia prišla – z internetu. Našiel som tam informáciu, že japonský
telekomunikačný gigant NTT robí pokusy so zariadením, ktorým je možné ovládať
pohyby človeka nezávisle od jeho vôle. Vraj to vyskúšala aj reportérka americkej
agentúry AP. Potvrdila, že naozaj pri experimente nebola paňou svojho tela.
Dobre, povedal som, ďalšie víťazstvo zvrátených ideí nad človekom. Ďalší dôkaz,
že my ľudia naozaj nemáme zábrany. Už vidím praktickú aplikáciu tohto vynálezu.
Vo fabrikách nebudú mechanické stroje, ale biologické roboty. Čiže ľudia, ktorí
budú cez elektródy a pomocou riadiacich impulzov robiť, čo im ktosi prikáže a
plniť pracovné úlohy, – ale trebárs aj zabíjať. Nezamestnaných je vo svete dosť,
prísun lacnej pracovnej, investične nenáročnej montážnej kapacity, či výkonnej
služby by nemal robiť problémy...
Keby toto všetko videl a počul spisovateľ Karel Čapek, ktorý patrí k mojim
literárnym láskam, možno by nechcel žiť. Jeho RUR boli hlasným humanistickým
protestom, ale boli to v porovnaní s ľudskými
robotmi amatérske vízie, ktoré pri japonských kolegoch pôsobia až komicky.
Ešteže Čapek vymyslel slovo ROBOT a dal celosvetové meno týmto zariadeniam.
Žijeme v nemilosrdnom svete. Niekedy sa ho bojím. Čím ďalej, tým viac. Okrem
iného aj prívalových vĺn, hurikánov, aj vtáčej chrípky, teroristov, politikov,
lobistov či hlupákov. A –ľudskej zloby. V súvislosti s japonskými pokusmi sa
hrozím manipulácie, aj keď tá používa iné nástroje. Zákerný fenomén, zvaný
manipulácia, nás núti nakupovať nepotrebné veci, voliť nesprávnych ľudí, aj
nevoliť vhodných, prijímať zlé rozhodnutia, robiť čo nechceme, zriekať sa
skutočných hodnôt, správať sa proti zásadám civilizácie, ba aj proti vlastnému
presvedčeniu. Vnucuje nám cudzie názory, robí z nás nástroje svojich potrieb.
Premieňa nás na poslušné roboty. Síce iné, ako tie japonské, ale o to je
manipulácia s naším vedomím nebezpečnejšia.
Preto vám aj sebe želám, aby v tom budúcom roku ubudlo manipulácie (s nami),
aby bolo stále menej tých, ktorí sa s nami zahrávajú, zneužívajú nás,
robia nám zle. A – samozrejme, všetkým nám
želám pekné vianočné sviatky.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 12/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
dlho som rozmýšľal, čo vám, aj sebe zaželám do nového blížiaceho sa roku 2006.
Samozrejme, na prvom mieste bude zdravie a hneď za tým pokoj. To sú stabilné
hodnoty, bez ktorých vlastne nič nemá zmysel. Chcel som však pridať niečo ďalšie
a inšpirácia prišla – z internetu. Našiel som tam informáciu, že japonský
telekomunikačný gigant NTT robí pokusy so zariadením, ktorým je možné ovládať
pohyby človeka nezávisle od jeho vôle. Vraj to vyskúšala aj reportérka americkej
agentúry AP. Potvrdila, že naozaj pri experimente nebola paňou svojho tela.
Dobre, povedal som, ďalšie víťazstvo zvrátených ideí nad človekom. Ďalší dôkaz,
že my ľudia naozaj nemáme zábrany. Už vidím praktickú aplikáciu tohto vynálezu.
Vo fabrikách nebudú mechanické stroje, ale biologické roboty. Čiže ľudia, ktorí
budú cez elektródy a pomocou riadiacich impulzov robiť, čo im ktosi prikáže a
plniť pracovné úlohy, – ale trebárs aj zabíjať. Nezamestnaných je vo svete dosť,
prísun lacnej pracovnej, investične nenáročnej montážnej kapacity, či výkonnej
služby by nemal robiť problémy...
Keby toto všetko videl a počul spisovateľ Karel Čapek, ktorý patrí k mojim
literárnym láskam, možno by nechcel žiť. Jeho RUR boli hlasným humanistickým
protestom, ale boli to v porovnaní s ľudskými
robotmi amatérske vízie, ktoré pri japonských kolegoch pôsobia až komicky.
Ešteže Čapek vymyslel slovo ROBOT a dal celosvetové meno týmto zariadeniam.
Žijeme v nemilosrdnom svete. Niekedy sa ho bojím. Čím ďalej, tým viac. Okrem
iného aj prívalových vĺn, hurikánov, aj vtáčej chrípky, teroristov, politikov,
lobistov či hlupákov. A –ľudskej zloby. V súvislosti s japonskými pokusmi sa
hrozím manipulácie, aj keď tá používa iné nástroje. Zákerný fenomén, zvaný
manipulácia, nás núti nakupovať nepotrebné veci, voliť nesprávnych ľudí, aj
nevoliť vhodných, prijímať zlé rozhodnutia, robiť čo nechceme, zriekať sa
skutočných hodnôt, správať sa proti zásadám civilizácie, ba aj proti vlastnému
presvedčeniu. Vnucuje nám cudzie názory, robí z nás nástroje svojich potrieb.
Premieňa nás na poslušné roboty. Síce iné, ako tie japonské, ale o to je
manipulácia s naším vedomím nebezpečnejšia.
Preto vám aj sebe želám, aby v tom budúcom roku ubudlo manipulácie (s nami),
aby bolo stále menej tých, ktorí sa s nami zahrávajú, zneužívajú nás,
robia nám zle. A – samozrejme, všetkým nám
želám pekné vianočné sviatky.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 12/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)