QUARK

Vážení priatelia,
Vianoce sú, žiaľ, za nami a oslavy príchodu toho dvetisícšiesteho roku tiež.
Nastali dni všedných aj nevšedných problémov, malých aj veľkých radostí, ale aj
žiaľov. Taký je život. Ani dnešná téma nebude o tom najradostnejšom čo nás čaká,
lebo problém sa neodstraňuje tým, keď sa o ňom nehovorí. Práve naopak.
Pred časom chodil po internete žart o troch zvieratách, ktoré sa rozprávali. Najskôr
býk: vraj keď sa rozzúri, bojí sa celý dvor. Potom medveď povedal, že keď sa on
naštve, bojí sa celý les. Napokon kurča lakonicky dodalo, že stačí, aby sa choro
zatvárilo a trasie sa celé ľudstvo. Je to taký gogoľovský žart, pretože naozaj
nikto z nás nevie, ako to celé dopadne, keď príde jar a začnú operence migrovať.
Isté je, že to môže dopadnúť aj veľmi zle. Nie, že by sme neboli na
katastrofické situácie zvyknutí – naši predkovia zažili a mnohí neprežili mor,
choleru, tuberkulózu a ďalšie choroby a prírodné katastrofy. My sme tiež mali
záplavové dažde, v pamäti je živá spomienka na cunami, zemetrasenia aj hurikány.
Ale pandémia v dnešnom globalizovanom svete je niečo iné. Môže dopadnúť aj VEĽMI
ZLE. To si uvedomili napríklad aj v Amerike a schválili nákup liekov, ktoré by
mali pomôcť prežiť vtáčiu chrípku pre 60 % populácie. Neviem, ako k tomuto číslu
prišli, ale nepochybujem, že mnoho múdrych hláv sa dlho trápilo nad určením
tejto hranice. Vzápätí prišla správa, vraj naši najvyšší sa rozhodli tiež
zadovážiť lieky. Pre 6 percent populácie. Kto vie, prečo pre tak málo ľudí? Máme
informácie, o ktorých iní ani netušia? Kalkulovali naši s tým, že sme odolnejší?
Zistili naše múdre hlavy, že desiatky percent sú zbytočné a že stačí chrániť
oveľa menej? Vieme, že sa nám chrípka vyhne? Najpravdepodobnejšia bude tzv.
metóda hlavného článku, ktorá môže nadobudnúť napríklad aj takúto podobu:
najskôr my, ktorí rozhodujeme, potom naši blízki a ich blízki. Potom lekári,
policajti, vojaci, hasiči a hrobári. A dôvod pre tých 6 %? Asi fakt, že na viac
nemáme. To je však asi hlúposť, lebo keby sme nemali na toto, mať na iné by
nemalo zmysel.
Nie som poradcom vlády, našťastie pre ňu aj pre mňa, predsa
si len dovolím malý návrh. Nedávno najvyšší úradník ministerstva tvrdil, že
musíme predať nákladnú železničnú dopravu, lebo je stratová. Asi to bude inak,
lebo ak by niekto zvonka za dobré peniaze kúpil stratový podnik, patril by do
ústavného liečenia. Iba ak by chcel predať koľajnice do zberu, ale o to asi
nejde. Navrhujem naliať čistého vína a povedať: predáme železnice a nakúpime
lieky pre ľudí. Pre všetkých, ktorým môžu pomôcť. Bolo by to užitočné, a navyše
férové.
Patrím do skupiny notorických optimistov a verím, že tie strašné
možnosti sa nenaplnia. Ale, ako hovoril môj starý otec, lepšie je báť sa, ako sa
zľaknúť.
Len to dobré v novom roku praje
Váš
Eduard Drobný

QUARK 1/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný