Vážení priatelia,
cyperská Larnaka nás privítala už začiatkom júna vysokými teplotami a miestne
letisko bolo preplnené dovolenkármi, hoci sa sezóna iba začínala. Dnes je toto
neveľké letisko jedným z miest, kde hľadajú útočište nešťastní utečenci, ktorí
chcú vyviaznuť z aktuálneho blizkovýchodného konfliktu živí. Kiež by sa to
všetkým podarilo a kiež by sa táto tvrdo skúšaná oblasť konečne zazelenala
mierom.
Jedným z dôvodov cesty na prekrásny ostrov bolo doplnenie obrazového
materiálu knihy o životnom príbehu spisovateľa Vojtecha Zamarovského. Žije tu
totiž jeho dcéra Dr. Zuzana Zamarovská Hadjihambi a jej rodinný archív mohol
doplniť knihu o zaujímavé fotografie. Stalo sa, a keď na budúci mesiac príde do
predaja kniha Fenomén Zamarovský, nájdete tam aj obrázky čerstvo dovezené z
Cypru. Napriek tomu, že o tejto knihe už bolo v Quarku viacero informácií, chcel
som jej príbeh skompletizovať a priblížiť, ako došlo k jej napísaniu. V.
Zamarovského netreba slovenskej verejnosti predstavovať, pretože tu už štyri
desaťročia tróni na piedestále Kráľa literatúry faktu. Stručná štatistika
hovorí, že vedno napísal 14 kníh, ktoré vychádzali vo viacerých vydavateľstvách.
Aj ja som s napätím čakal na každú novú knihu majstra Zamarovského, a ani vo sne
mi nenapadlo, že raz budem patriť medzi tých, ktorí pripravia súborné dielo a v
novom šate ho predstavia slovenskému čitateľovi. Náhode pomohol spisovateľ a
publicista Drahoslav Machala. Raz sa zastavil v našom vydavateľstve, reku, je tu
rukopis Vojta Zamarovského, ktorý v Bratislave nikto nenašiel odvahu vydať,
nemáte oň záujem? Drahošovi sme za tip poďakovali a samozrejme, že sme sa
chytili ponúkanej príležitosti. O krátky čas prišiel Vojtech Zamarovský do
Bratislavy, na tlačovú besedu, ktorú sme zvolali. Kto vie, ako zle sa v hlavnom
mesta parkuje, nebude sa čudovať, že majster a jeho syn Peter meškali. Vyše
hodiny. A novinári, bolo ich tam dobre vyše troch desiatok, trpezlivo čakali.
Nestáva sa to často. Keď náš Pán autor vošiel, ozval sa spontánny a dlhý
potlesk. Bol to jeden z mála veľkých potleskov od novinárov, ktorí ho tak často
v stoji nerozdávajú...
V Perfekte sme postupne, od roku 2002 vydali trinásť kníh Vojtecha Zamarovského
v novom šate, v modernej slovenčine, s mnohými novými
ilustráciami a v jednotnej úprave. Neviem o tom, že by sa toho dožil ktorýkoľvek
náš autor. Tým nechcem glorifikovať náš počin, ale upozorniť na fakt, že v
časoch, keď mnohí domáci autori šomrú na ťažkú situáciu, je tu dielo, ktoré sa
svojou kvalitou presadilo a našlo si desiatky tisícov čitateľov. Dokonca si
myslím, že je to univerzálny recept.
V tomto čísle Quarku je aj rozhovor s Vojtechom Zamarovským.
Mal byť o veciach, ktoré doteraz autor nepublikoval.
Viem, že to nie je možné, napriek tomu je tam veľa majstrových vyjadrení, ktoré
naozaj ešte inde nezazneli. V čase, keď píšem tieto riadky, sa náš velikán
necíti zdravotne najlepšie. Zaželajme mu všetko dobré.
P.S. V záujme autenticity nechávame príhovor v pôvodnom znení. Autor netušil, že
bude treba dopísať túto vetu: Keď sme odovzdávali septembrové číslo Quarku do
tlače, telefón nám priniesol smutnú správu – spisovateľ Vojtech Zamarovský nás
26. júla 2006 definitívne opustil. Váš
Eduard Drobný
QUARK 9/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
piatok 1. septembra 2006
PC REVUE
V znamení zmien
Tak a je po prázdninách... Popravde, utekajú čoraz rýchlejšie. Aj v auguste v našej redakcii pracujeme ako včeličky, aby ste už na začiatku septembra dostali svoju pravidelnú dávku informácií. Vydanie, ktoré práve držíte v rukách, je predzvesťou istých zmien, ktoré sme dlhodobo plánovali. Určite ste si všimli, že sme použili iný, lesklejší papier. Je to preto, že fotografií v PC REVUE pribúda a na krajšom papieri aj lepšie vyzerajú.
Definitívne prechádzame na DVD, ktoré nahradí CD médium. Máme tak pre vás rádovo viac priestoru, aby sme vám mohli ponúknuť to najlepšie zo softvéru, o ktorom píšeme v našom/ vašom magazíne. Už v minulosti sme si overili, že túto zmenu vnímate pozitívne, DVD mechaniku už má drvivá väčšina našich čitateľov. Zlepšujeme nielen typ média, ale aj jeho obsah. Našou stratégiou v tomto i nasledujúcich vydaniach bude poskytovať vám komerčne šírený program zadarmo. S PC REVUE sa tak legálne a jednoducho dostanete k softvéru, za ktorý by ste museli inak zaplatiť. A nie malé peniaze. Už v tomto vydaní ušetríte viac ako 4500 Sk. Hráme s vami otvorenú hru, preto druhým dychom musíme povedať, že spravidla zverejňujeme úplnú verziu na dlhšie (napr. polročné) obdobie. Nie je to teda trial verzia na 30 dní, ktorú by ste našli na internete. Po uplynutí tejto doby sa sami rozhodnete, či je tento softvér pre vás užitočný alebo nie. Takmer vždy budete mať možnosť kúpiť si softvér s kódom z PC REVUE s podstatnou zľavou (napr. 30 %). Inokedy zaradíme predchádzajúcu verziu softvéru, ktorého nová verzia práve prichádza na trh, ale môžete ju používať bez časového obmedzenia. Súčasne budete mať opäť nárok na zľavu pri nákupe aktuálnej verzie.
Ďalšie pozitívne zmeny sa dotknú obsahu nášho magazínu. Pripravíme pre vás ešte viac detailných testov hardvéru, o ktoré je podľa našich prieskumov medzi čitateľmi najväčší záujem. Nadviazali sme množstvo kontaktov v zahraničí, ktoré sú garanciou toho, že horúce novinky nájdete práve v PC REVUE. Pritom zverejňujeme testy a opisy produktov, ktoré skutočne prejdú rukami našich redaktorov. Na druhej strane chceme byť v istom smere širokospektrálni. Venovať sa budeme oblastiam, ktoré považujeme za perspektívne, aj keď, prirodzene, takéto produkty sú obyčajne z vyššej cenovej kategórie. Po čase ich cena poklesne, ale práve z PC REVUE už budete poznať detaily o nich. Týka sa to prenikania počítačov do oblasti domácej zábavy, satelitnej navigácie, inteligentných domácich spotrebičov, ale aj budúcnosti dopravy.
Napriek všetkým týmto zmenám, ktoré niečo stoja, cenu PC REVUE v stánku do budúceho roka nezvyšujeme. Pozitívnou zmenou je cena predplatného pre PC REVUE s DVD médiom, ktorú oproti minulému roku dokonca znižujeme. V prípade zľavneného predplatného (teda pre študentov, držiteľov istých kariet a dôchodcov) sme sa dostali pod magickú hranicu – bude to len 999 Sk. To je pri 12 vydaniach do roka len 83 Sk za jedno číslo. Určite sa pýtate, ako je to možné? Opäť s vami hráme otvorenú hru a povieme aj povestné B. PC REVUE s médiom sme v tomto roku posielali predplatiteľom spolu s magazínom INFOWARE. Tento magazín si už našiel svoj okruh čitateľov a má svoj rozbeh za sebou. Od budúceho roku teda predplatitelia PC REVUE s médiom nedostanú INFOWARE automaticky ako bonus. Prirodzene, existuje možnosť, ako si predplatiť oba magazíny.
V každom prípade predplatné je tá najlepšia cesta, ako sa dostať k našim magazínom za najlepšiu cenu. Upravili sme ponuku a teraz si budete môcť „namiešať“ presne takú kombináciu, ktorá najviac vyhovuje vašim požiadavkám. Ponuku magazínov pritom rozširujeme a zaraďujeme aj magazín o zaujímavostiach a novinkách z vedy a techniky Quark. Konkrétne ceny predplatného jednotlivých magazínov a najčastejších kombinácií nájdete v každom z našich magazínov. Ceny predplatného sú platné od momentu ich vyhlásenia.
Posledná zmienka je o predplatiteľskej súťaži, ktorú pripravujeme od budúceho mesiaca. Oproti minulému roku zvýšime počet cien. Nechceme zatiaľ prezrádzať detaily, ale cien bude viac ako 500! Budú tam notebooky, tlačiarne, doplnky k počítačom, ale aj špeciálne mobilné zariadenia. Šanca, že tentoraz niečo vyhráte, je tak oveľa vyššia ako v minulosti.
Toľko teda zmeny, ktoré nás čakajú, veríme, že ich prijmete pozitívne.
Príjemné čítanie septembrového vydania praje
PC REVUE 9/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Tak a je po prázdninách... Popravde, utekajú čoraz rýchlejšie. Aj v auguste v našej redakcii pracujeme ako včeličky, aby ste už na začiatku septembra dostali svoju pravidelnú dávku informácií. Vydanie, ktoré práve držíte v rukách, je predzvesťou istých zmien, ktoré sme dlhodobo plánovali. Určite ste si všimli, že sme použili iný, lesklejší papier. Je to preto, že fotografií v PC REVUE pribúda a na krajšom papieri aj lepšie vyzerajú.
Definitívne prechádzame na DVD, ktoré nahradí CD médium. Máme tak pre vás rádovo viac priestoru, aby sme vám mohli ponúknuť to najlepšie zo softvéru, o ktorom píšeme v našom/ vašom magazíne. Už v minulosti sme si overili, že túto zmenu vnímate pozitívne, DVD mechaniku už má drvivá väčšina našich čitateľov. Zlepšujeme nielen typ média, ale aj jeho obsah. Našou stratégiou v tomto i nasledujúcich vydaniach bude poskytovať vám komerčne šírený program zadarmo. S PC REVUE sa tak legálne a jednoducho dostanete k softvéru, za ktorý by ste museli inak zaplatiť. A nie malé peniaze. Už v tomto vydaní ušetríte viac ako 4500 Sk. Hráme s vami otvorenú hru, preto druhým dychom musíme povedať, že spravidla zverejňujeme úplnú verziu na dlhšie (napr. polročné) obdobie. Nie je to teda trial verzia na 30 dní, ktorú by ste našli na internete. Po uplynutí tejto doby sa sami rozhodnete, či je tento softvér pre vás užitočný alebo nie. Takmer vždy budete mať možnosť kúpiť si softvér s kódom z PC REVUE s podstatnou zľavou (napr. 30 %). Inokedy zaradíme predchádzajúcu verziu softvéru, ktorého nová verzia práve prichádza na trh, ale môžete ju používať bez časového obmedzenia. Súčasne budete mať opäť nárok na zľavu pri nákupe aktuálnej verzie.
Ďalšie pozitívne zmeny sa dotknú obsahu nášho magazínu. Pripravíme pre vás ešte viac detailných testov hardvéru, o ktoré je podľa našich prieskumov medzi čitateľmi najväčší záujem. Nadviazali sme množstvo kontaktov v zahraničí, ktoré sú garanciou toho, že horúce novinky nájdete práve v PC REVUE. Pritom zverejňujeme testy a opisy produktov, ktoré skutočne prejdú rukami našich redaktorov. Na druhej strane chceme byť v istom smere širokospektrálni. Venovať sa budeme oblastiam, ktoré považujeme za perspektívne, aj keď, prirodzene, takéto produkty sú obyčajne z vyššej cenovej kategórie. Po čase ich cena poklesne, ale práve z PC REVUE už budete poznať detaily o nich. Týka sa to prenikania počítačov do oblasti domácej zábavy, satelitnej navigácie, inteligentných domácich spotrebičov, ale aj budúcnosti dopravy.
Napriek všetkým týmto zmenám, ktoré niečo stoja, cenu PC REVUE v stánku do budúceho roka nezvyšujeme. Pozitívnou zmenou je cena predplatného pre PC REVUE s DVD médiom, ktorú oproti minulému roku dokonca znižujeme. V prípade zľavneného predplatného (teda pre študentov, držiteľov istých kariet a dôchodcov) sme sa dostali pod magickú hranicu – bude to len 999 Sk. To je pri 12 vydaniach do roka len 83 Sk za jedno číslo. Určite sa pýtate, ako je to možné? Opäť s vami hráme otvorenú hru a povieme aj povestné B. PC REVUE s médiom sme v tomto roku posielali predplatiteľom spolu s magazínom INFOWARE. Tento magazín si už našiel svoj okruh čitateľov a má svoj rozbeh za sebou. Od budúceho roku teda predplatitelia PC REVUE s médiom nedostanú INFOWARE automaticky ako bonus. Prirodzene, existuje možnosť, ako si predplatiť oba magazíny.
V každom prípade predplatné je tá najlepšia cesta, ako sa dostať k našim magazínom za najlepšiu cenu. Upravili sme ponuku a teraz si budete môcť „namiešať“ presne takú kombináciu, ktorá najviac vyhovuje vašim požiadavkám. Ponuku magazínov pritom rozširujeme a zaraďujeme aj magazín o zaujímavostiach a novinkách z vedy a techniky Quark. Konkrétne ceny predplatného jednotlivých magazínov a najčastejších kombinácií nájdete v každom z našich magazínov. Ceny predplatného sú platné od momentu ich vyhlásenia.
Posledná zmienka je o predplatiteľskej súťaži, ktorú pripravujeme od budúceho mesiaca. Oproti minulému roku zvýšime počet cien. Nechceme zatiaľ prezrádzať detaily, ale cien bude viac ako 500! Budú tam notebooky, tlačiarne, doplnky k počítačom, ale aj špeciálne mobilné zariadenia. Šanca, že tentoraz niečo vyhráte, je tak oveľa vyššia ako v minulosti.
Toľko teda zmeny, ktoré nás čakajú, veríme, že ich prijmete pozitívne.
Príjemné čítanie septembrového vydania praje
PC REVUE 9/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
PC REVUE - OpenPark
Spam náš každodenný...
Nedávno mi prišiel mail s ponukou na exkluzívny obed s kandidátom demokratov na post guvernéra Kalifornie Philom Angelidesom, pričom v závere tejto „exkluzívnej“ ponuky bola uvedená nenápadná poznámka o cene obeda vo výške „iba“ 2000 USD... Neviem, ako sa odosielateľovi podarilo dosiahnuť, že som si tento mail vôbec prečítal, keďže spam vždy väčšinou odhadnem na prvý pohľad buď podľa stupňa „podozrivosti“ identity odosielateľa, alebo predmetu správy. V tomto prípade som si mail otvoril, ale neľutujem, aspoň som sa trochu pobavil.
Do práce nám nechodí priveľa spamu, keďže máme naše filtre celkom dobre nastavené. A čo prejde, to okamžite posielam do digitálneho skartovača. Odhadujem, že sme taký typický príklad firmy, ktorá používa najlepšie antispamové nástroje, aké sú v súčasnosti dostupné, a to, čo sa prešmykne, ničíme ručne-stručne. Poznám však firmu, kde spam bol naozaj veľký problém a rozhodli sa vyriešiť ho logisticky, a to tak, že prijímajú poštu iba od vybraných odosielateľov, povolených na whiteliste. Takéto radikálne riešenie si však vyžaduje manuálne kontrolovanie spoločného elektronického koša, v ktorom skončí nedoručená pošta od nezaradených odosielateľov. A kôš treba kontrolovať, ináč sa môže prehliadnuť nejaký naozaj dôležitý reálny mail. Takáto manuálna kontrola je však pri podniku aj s iba niekoľkými desiatkami používateľov už skoro nerealizovateľná úloha...
Iný „netradičný“ prístup k spamu sme vyskúšali na vlastnej koži nedávno aj my počas kampane na aktualizáciu našej databázy IT firiem (www.itregister.sk). Firmy sme vyzývali, aby si skontrolovali svoje údaje, pričom ich uvedenie v elektronickej aj papierovej verzii databázy je bezplatné. Jedna z oslovených IT firiem zareagovala svojsky, keďže si vysvetlila túto výzvu ako spam a obratom na nás poslala SOI-ku, hoci sme jej konateľovi márne vysvetľovali, že naša ponuka neobsahuje reklamu ani prvky direct marketingu a ide najmä o ich prospech, keďže adresár firiem uverejňujeme nielen na webe, ale aj v bezplatnej papierovej IT ročenke zadarmo. Dotyčný riaditeľ firmy XY však trval na svojom, že náš mail nebol vyžiadaný, a preto je to spam. A basta! Takéto svojské vysvetlenie by však v prípade jeho dôsledného uplatňovania smerovalo k tomu, že každé prijatie mailu bude predchádzať žiadosť o autorizáciu prijatia. Ale aj tá sa môže považovať za nevyžiadanú, takže by tiež potrebovala autorizáciu. A máme Hlavu XXII ako vyšitú. Pri dôslednom všeobecnom dodržiavaní takéhoto postupu by všetci maily iba vysielali, ale nikto by ich bez autorizovanej autorizácie neprijímal...
Organizácie, ale aj jednotlivci sa snažia vyrovnať so spamom každý po svojom, každý viac či menej neúspešne. Najčastejšie využívajú nejaké antispamové nástroje, po čase však aj tak všetky začnú prepúšťať ponuky na v1agRu a pravé Rolexy... Známy je napríklad návrh, aby sa elektronická pošta začala spoplatňovať úplne minimálnou sumou 0,0...01 USD. Pre bežného používateľa či podnik by to bola asi zanedbateľná záležitosť, ale pre spamera rozosielajúceho milióny zásielok denne by to mohol byť problém. Takéto riešenie je však administratívne a logisticky v globálnom internetovom priestore v súčasnosti prakticky nerealizovateľné.
Možno by aspoň čiastočne pomohol systém „reputácie“ odosielateľov e-mailov, kombinovaný s antispamovým softvérom a súborom jednoduchých logistických opatrení. Napriek tomu môžeme komerčný spam označiť ako typický príklad IT zla, nad ktorým sa nedá nikdy vyhrať, pretože na každú zbraň nájde protistrana okamžite protizbraň. Dá sa s ním ako-tak koexistovať (aspoň pokiaľ sa nestanete obeťou cieleného útoku), ale nedá sa nikdy úplne potlačiť. Aspoň doteraz sa nenašiel nijaký technický či logistický nástroj, ktorý by umožnil používateľom konečne si definitívne vydýchnuť. Skôr sa zdá, že stále ťaháme a ešte dlho budeme ťahať za kratší koniec. Napríklad pokiaľ chceli antispamové organizácie v minulosti hrubou silou odstaviť príliš agresívneho a drzého spamera (hoci neviem, ako sa v tomto prípade dá stupňovať drzosť...), stretnú sa s ešte brutálnejšou odpoveďou, ako sa to nedávno stalo v prípade spoločnosti stojacej za projektom Blue Frog. Tá sa aktívnym spôsobom snažila bojovať proti spamerom pomocou robota, ktorý generoval útoky DoS na servery spamerov, využívajúc pri tom právo príjemcov spamu, ktorých daná organizácia zastupovala, reagovať na každý prijatý spam žiadosťou o zastavenie zasielania. Ruský spamer PharmaMaster podnikol odvetný úder, pričom využil svoju armádu zombie počítačov a pomocou nich niekoľko dní bombardoval všetky stránky antispamera a ďalšie servery nejako súvisiace s projektom Blue Frog, až ich úplne zneprístupnil. Pod týmto tlakom a hrozbou ďalších útokov sa celý nádejný projekt zastavil. Istú nádej predstavuje pokračovateľ – projekt Okopipi, ktorý chce na boj proti spamerom využiť decentralizovanú sieť typu P2P pozostávajúcu z množstva individuálnych počítačov a anonymných serverov. Ak sa projekt spustí, môžeme sa tešiť na záplavu útokov DoS medzi spamermi a antispamermi...
Ak sa pozrieme na súčasný stav mailovej komunikácie očami čísel, podľa nedávneho prieskumu iba jedno percento adries IP odosielateľov možno označiť ako legitímnych odosielateľov e-mailov. Zvyšok, resp. 99 % je spam, vírusy a správy o nedoručiteľných e-mailoch. Hlavnými odosielateľmi spamov (až 80 %) sú pritom nič netušiaci používatelia, ktorých počítače sú infikované malwarom, vytvárajúcim z nich tzv. zombie počítače, ovládané spamerom na diaľku...
Uvidíme, či sa v budúcnosti nájde metóda na definitívnu likvidáciu spamu, ale som v tomto smere skôr skeptický. Videl by som to skôr na večný boj a zmierenie sa s koexistenciou. S podobnou koexistenciou ako v prípade vírusov a baktérii skrytých v ľudskom tele a demonštrujúcich svoju prítomnosť a silu v prípade oslabenej imunity organizmu. Analogicky aj my musíme udržiavať naše počítače neustále v stopercentnej kondícii. Skontrolujte prípadne ten svoj, či už náhodou nemá zvýšenú teplotu...
PC REVUE 9/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Nedávno mi prišiel mail s ponukou na exkluzívny obed s kandidátom demokratov na post guvernéra Kalifornie Philom Angelidesom, pričom v závere tejto „exkluzívnej“ ponuky bola uvedená nenápadná poznámka o cene obeda vo výške „iba“ 2000 USD... Neviem, ako sa odosielateľovi podarilo dosiahnuť, že som si tento mail vôbec prečítal, keďže spam vždy väčšinou odhadnem na prvý pohľad buď podľa stupňa „podozrivosti“ identity odosielateľa, alebo predmetu správy. V tomto prípade som si mail otvoril, ale neľutujem, aspoň som sa trochu pobavil.
Do práce nám nechodí priveľa spamu, keďže máme naše filtre celkom dobre nastavené. A čo prejde, to okamžite posielam do digitálneho skartovača. Odhadujem, že sme taký typický príklad firmy, ktorá používa najlepšie antispamové nástroje, aké sú v súčasnosti dostupné, a to, čo sa prešmykne, ničíme ručne-stručne. Poznám však firmu, kde spam bol naozaj veľký problém a rozhodli sa vyriešiť ho logisticky, a to tak, že prijímajú poštu iba od vybraných odosielateľov, povolených na whiteliste. Takéto radikálne riešenie si však vyžaduje manuálne kontrolovanie spoločného elektronického koša, v ktorom skončí nedoručená pošta od nezaradených odosielateľov. A kôš treba kontrolovať, ináč sa môže prehliadnuť nejaký naozaj dôležitý reálny mail. Takáto manuálna kontrola je však pri podniku aj s iba niekoľkými desiatkami používateľov už skoro nerealizovateľná úloha...
Iný „netradičný“ prístup k spamu sme vyskúšali na vlastnej koži nedávno aj my počas kampane na aktualizáciu našej databázy IT firiem (www.itregister.sk). Firmy sme vyzývali, aby si skontrolovali svoje údaje, pričom ich uvedenie v elektronickej aj papierovej verzii databázy je bezplatné. Jedna z oslovených IT firiem zareagovala svojsky, keďže si vysvetlila túto výzvu ako spam a obratom na nás poslala SOI-ku, hoci sme jej konateľovi márne vysvetľovali, že naša ponuka neobsahuje reklamu ani prvky direct marketingu a ide najmä o ich prospech, keďže adresár firiem uverejňujeme nielen na webe, ale aj v bezplatnej papierovej IT ročenke zadarmo. Dotyčný riaditeľ firmy XY však trval na svojom, že náš mail nebol vyžiadaný, a preto je to spam. A basta! Takéto svojské vysvetlenie by však v prípade jeho dôsledného uplatňovania smerovalo k tomu, že každé prijatie mailu bude predchádzať žiadosť o autorizáciu prijatia. Ale aj tá sa môže považovať za nevyžiadanú, takže by tiež potrebovala autorizáciu. A máme Hlavu XXII ako vyšitú. Pri dôslednom všeobecnom dodržiavaní takéhoto postupu by všetci maily iba vysielali, ale nikto by ich bez autorizovanej autorizácie neprijímal...
Organizácie, ale aj jednotlivci sa snažia vyrovnať so spamom každý po svojom, každý viac či menej neúspešne. Najčastejšie využívajú nejaké antispamové nástroje, po čase však aj tak všetky začnú prepúšťať ponuky na v1agRu a pravé Rolexy... Známy je napríklad návrh, aby sa elektronická pošta začala spoplatňovať úplne minimálnou sumou 0,0...01 USD. Pre bežného používateľa či podnik by to bola asi zanedbateľná záležitosť, ale pre spamera rozosielajúceho milióny zásielok denne by to mohol byť problém. Takéto riešenie je však administratívne a logisticky v globálnom internetovom priestore v súčasnosti prakticky nerealizovateľné.
Možno by aspoň čiastočne pomohol systém „reputácie“ odosielateľov e-mailov, kombinovaný s antispamovým softvérom a súborom jednoduchých logistických opatrení. Napriek tomu môžeme komerčný spam označiť ako typický príklad IT zla, nad ktorým sa nedá nikdy vyhrať, pretože na každú zbraň nájde protistrana okamžite protizbraň. Dá sa s ním ako-tak koexistovať (aspoň pokiaľ sa nestanete obeťou cieleného útoku), ale nedá sa nikdy úplne potlačiť. Aspoň doteraz sa nenašiel nijaký technický či logistický nástroj, ktorý by umožnil používateľom konečne si definitívne vydýchnuť. Skôr sa zdá, že stále ťaháme a ešte dlho budeme ťahať za kratší koniec. Napríklad pokiaľ chceli antispamové organizácie v minulosti hrubou silou odstaviť príliš agresívneho a drzého spamera (hoci neviem, ako sa v tomto prípade dá stupňovať drzosť...), stretnú sa s ešte brutálnejšou odpoveďou, ako sa to nedávno stalo v prípade spoločnosti stojacej za projektom Blue Frog. Tá sa aktívnym spôsobom snažila bojovať proti spamerom pomocou robota, ktorý generoval útoky DoS na servery spamerov, využívajúc pri tom právo príjemcov spamu, ktorých daná organizácia zastupovala, reagovať na každý prijatý spam žiadosťou o zastavenie zasielania. Ruský spamer PharmaMaster podnikol odvetný úder, pričom využil svoju armádu zombie počítačov a pomocou nich niekoľko dní bombardoval všetky stránky antispamera a ďalšie servery nejako súvisiace s projektom Blue Frog, až ich úplne zneprístupnil. Pod týmto tlakom a hrozbou ďalších útokov sa celý nádejný projekt zastavil. Istú nádej predstavuje pokračovateľ – projekt Okopipi, ktorý chce na boj proti spamerom využiť decentralizovanú sieť typu P2P pozostávajúcu z množstva individuálnych počítačov a anonymných serverov. Ak sa projekt spustí, môžeme sa tešiť na záplavu útokov DoS medzi spamermi a antispamermi...
Ak sa pozrieme na súčasný stav mailovej komunikácie očami čísel, podľa nedávneho prieskumu iba jedno percento adries IP odosielateľov možno označiť ako legitímnych odosielateľov e-mailov. Zvyšok, resp. 99 % je spam, vírusy a správy o nedoručiteľných e-mailoch. Hlavnými odosielateľmi spamov (až 80 %) sú pritom nič netušiaci používatelia, ktorých počítače sú infikované malwarom, vytvárajúcim z nich tzv. zombie počítače, ovládané spamerom na diaľku...
Uvidíme, či sa v budúcnosti nájde metóda na definitívnu likvidáciu spamu, ale som v tomto smere skôr skeptický. Videl by som to skôr na večný boj a zmierenie sa s koexistenciou. S podobnou koexistenciou ako v prípade vírusov a baktérii skrytých v ľudskom tele a demonštrujúcich svoju prítomnosť a silu v prípade oslabenej imunity organizmu. Analogicky aj my musíme udržiavať naše počítače neustále v stopercentnej kondícii. Skontrolujte prípadne ten svoj, či už náhodou nemá zvýšenú teplotu...
PC REVUE 9/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný
utorok 1. augusta 2006
QUARK
Vážení priatelia,
kedysi sa v rámci vedeckého výskumu a hľadaní optimálnych technických riešení
vypisovali celoštátne tematické úlohy. Mali riešiť najrozličnejšie problémy a
hoci asi nejestvuje dokonalý prehľad o úspešnosti tohto projektu ani
jednotlivých riešení, predsa si myslím, že vo všeličom pomohli. Keď sa ukázalo,
napríklad, že inak výborná minerálka obsahuje veľa železa a vápnika, hľadala sa
jednoduchá a lacná metóda na úpravu tejto konkrétnej vody. Neviem, ako to
dopadlo, no išlo o zhmotnenie snahy riešiť problém. Dnes sa podobné úlohy na
riešenie nevypisujú. Zrejme to nebude tým, že nemáme problémy. Skôr to nemá kto
urobiť, lebo dnes sa vraj má starať každý o seba sám. Napriek jednoduchej
filozofii, keď sa jednotlivci aj inštitúcie elegantne vzdávajú zodpovednosti,
uvažujem o vypísaní takejto úlohy. Mohla by niesť napríklad označenie: Systémové
riešenie preventívnej likvidácie nežiaducich informácií v prostriedkoch
elektronickej komunikácie a printových médií.
Na prvý pohľad to veľa nehovorí, ale správna formulácia problému ani
nemusí byť na prvý pohľad zrejmá.
Dôležité je, aby sa záujemca pri ďalšom čítaní dozvedel, že je najvyšší čas
skoncovať so spravodajstvom v novinách, rozhlase a v televízii, ktoré je viac
čiernou kronikou, ako nástrojom informovania verejnosti o udalostiach vo
svete.
Odbočím, ale len zdanlivo. Práve beží tuším na všetkých dostupných
kanáloch seriál z kriminálneho prostredia, v ktorom sa v dosiaľ nevídanej miere
má divák možnosť detailne oboznámiť s tým, ako vyzerá utopenec po mesačnom
pobyte vo vode, nebožtík, ktorý pri požiari zhorel či rozstrieľaný mafián. Tieto
i ďalšie pohľady dôverne poznajú najmä súdni patológovia. Akoby o tej hrôze
okolo nás nestačilo počuť, musíme ju aj vidieť? Viem, stačí takýto program
nepozerať. Keby však niekto vyriešil úlohu, ktorá by viedla k riešeniu
–odstraňovaniu informácií, ktoré človeka nepotešia, nezabavia, nezdokonaľujú,
neprispievajú k vyššej kvalite života – bol by to poriadny prínos k humanizácii
celého sveta. Čo myslíte?
Samozrejme, že takéto opatrenie by sa dalo aj zneužiť, človek dokáže dnes
zneužiť skoro všetko, ale predstava, že napríklad v
televízii by sa namiesto drastických informácií objavila kvetinka, v rozhlase
nežná melódia a noviny by priniesli bielu plochu, by nás postupne vyťahovali zo
sveta zla. Tým by nás oslobodilo od správ a informácií tohto typu a navyše by
súčasne prinútilo prevádzkovateľov zariadení šíriacich informácie vo svojom
najvlastnejšom záujme selektovať uverejňované správy
Úžasná predstava, ale k našej škode asi nie veľmi reálna.
Aj tak, už len pomyslenie, aké by to bolo príjemné, poteší. Vychutnajte si ho so mnou.
Pekné leto želá
Váš
Eduard Drobný
QUARK 8/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
kedysi sa v rámci vedeckého výskumu a hľadaní optimálnych technických riešení
vypisovali celoštátne tematické úlohy. Mali riešiť najrozličnejšie problémy a
hoci asi nejestvuje dokonalý prehľad o úspešnosti tohto projektu ani
jednotlivých riešení, predsa si myslím, že vo všeličom pomohli. Keď sa ukázalo,
napríklad, že inak výborná minerálka obsahuje veľa železa a vápnika, hľadala sa
jednoduchá a lacná metóda na úpravu tejto konkrétnej vody. Neviem, ako to
dopadlo, no išlo o zhmotnenie snahy riešiť problém. Dnes sa podobné úlohy na
riešenie nevypisujú. Zrejme to nebude tým, že nemáme problémy. Skôr to nemá kto
urobiť, lebo dnes sa vraj má starať každý o seba sám. Napriek jednoduchej
filozofii, keď sa jednotlivci aj inštitúcie elegantne vzdávajú zodpovednosti,
uvažujem o vypísaní takejto úlohy. Mohla by niesť napríklad označenie: Systémové
riešenie preventívnej likvidácie nežiaducich informácií v prostriedkoch
elektronickej komunikácie a printových médií.
Na prvý pohľad to veľa nehovorí, ale správna formulácia problému ani
nemusí byť na prvý pohľad zrejmá.
Dôležité je, aby sa záujemca pri ďalšom čítaní dozvedel, že je najvyšší čas
skoncovať so spravodajstvom v novinách, rozhlase a v televízii, ktoré je viac
čiernou kronikou, ako nástrojom informovania verejnosti o udalostiach vo
svete.
Odbočím, ale len zdanlivo. Práve beží tuším na všetkých dostupných
kanáloch seriál z kriminálneho prostredia, v ktorom sa v dosiaľ nevídanej miere
má divák možnosť detailne oboznámiť s tým, ako vyzerá utopenec po mesačnom
pobyte vo vode, nebožtík, ktorý pri požiari zhorel či rozstrieľaný mafián. Tieto
i ďalšie pohľady dôverne poznajú najmä súdni patológovia. Akoby o tej hrôze
okolo nás nestačilo počuť, musíme ju aj vidieť? Viem, stačí takýto program
nepozerať. Keby však niekto vyriešil úlohu, ktorá by viedla k riešeniu
–odstraňovaniu informácií, ktoré človeka nepotešia, nezabavia, nezdokonaľujú,
neprispievajú k vyššej kvalite života – bol by to poriadny prínos k humanizácii
celého sveta. Čo myslíte?
Samozrejme, že takéto opatrenie by sa dalo aj zneužiť, človek dokáže dnes
zneužiť skoro všetko, ale predstava, že napríklad v
televízii by sa namiesto drastických informácií objavila kvetinka, v rozhlase
nežná melódia a noviny by priniesli bielu plochu, by nás postupne vyťahovali zo
sveta zla. Tým by nás oslobodilo od správ a informácií tohto typu a navyše by
súčasne prinútilo prevádzkovateľov zariadení šíriacich informácie vo svojom
najvlastnejšom záujme selektovať uverejňované správy
Úžasná predstava, ale k našej škode asi nie veľmi reálna.
Aj tak, už len pomyslenie, aké by to bolo príjemné, poteší. Vychutnajte si ho so mnou.
Pekné leto želá
Váš
Eduard Drobný
QUARK 8/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Zmena je život
Na konci školského roka sme sa dostali aj k poslednej časti našej súťaže IT talent. V rámci nej sme vybrali z vysokoškolských študentov víťaza, ktorý posilní našu redakciu. Jednou z odmien pre víťaza bola aj stáž v sídle sponzora súťaže – izraelskej spoločnosti Ness Technologies. Naša cesta tak viedla na Blízky východ a v jej rámci sme mali možnosť detailne sa oboznámiť aj s miestnymi zvykmi.
Izrael je jednoznačne krajina protikladov a zmesi rôznych národností a náboženstiev. Je to dokonalý mix Európy a Ázie, ktorý však jasne ukazuje, kam sa bude uberať vývoj v IT nielen v tomto teritóriu. Už prvý kontakt s krajinou pri totálne neformálnej kontrole na letisku bol predzvesťou toho, že nás čakajú zaujímavé chvíle. Izrael je počtom obyvateľstva porovnateľný so Slovenskom – má o niečo menej ako 7 miliónov. Väčšina priemyslu a obchodu je sústredená do Tel Avivu, veľkomesta žijúceho 24 hodín denne. Nájdete tu obchodné centrá, mrakodrapy, diamantovú burzu, nákupné strediská, hotely svetovej siete, diskotéky, ale aj sídla viacerých IT spoločností. IT firmy pritom nájdete prakticky v každom väčšom izraelskom meste až po úroveň našich okresov. Zaujímavé na tom je to, že pred niekoľkými rokmi tu nebolo o informačných technológiách vôbec počuť. Na mieste súčasných IT centier bola často len kamenná púšť.
V súčasnosti je v Izraeli nedostatok odborníkov z IT branže, a pritom patria k najlepšie plateným špecialistom. Viaceré izraelské IT spoločnosti sú globálne, majú pobočky po celom svete. Navyše medzinárodné firmy, ako Intel alebo HP, práve sem presúvajú časť svojho vývoja. Za úspechom stojí vládna podpora, kapitál, ale najmä nadšenie a schopnosti miestnych ľudí.
Tamojšia situácia pritom nie je pre globálny biznis vôbec ideálna. Dominantné je židovské náboženstvo, ktoré sa vyznačuje veľkými odlišnosťami od ostatného sveta. V Izraeli sa začína voľno zhruba v piatok poobede a končí v sobotu večer. Počas hlavného sviatku – sabatu – by sa nemali používať napr. automobily alebo počítače. Prax je už trochu iná, medzinárodný biznis vyžaduje prácu a mailová komunikácia neutícha. Nedeľa je v Izraeli bežný pracovný deň s rannou dopravnou špičkou. Mimochodom, už ani kóšer strava sa stopercentne nedodržiava – v závodnej jedálni bežne vidíte jesť ľudí zmrzlinu alebo tvarohový zákusok po mäse (kóšer vyžaduje prestávku medzi mäsovým jedlom a mliečnymi výrobkami aj 6 hodín).
Izraelčania v mestách mimo konfliktných území svorne tvrdia, že vojnový konflikt sa ich netýka. My, ako návštevníci, sme si však jasne všimli, že vojnu pripomína veľa skutočností. Do obchodu, kina alebo kaviarne totiž nevojdete bez toho, aby ste neprešli cez detektor kovov, na diaľnici stoja ozbrojené hliadky, civil so zbraňou je bežná súčasť školského zájazdu. Kratšia ako hodinová kontrola batožín na letisku je skôr výnimka. Domáci to však nejako nevnímajú, zvykli si tak ako my na ukazovanie preukazu na česko-slovenskej hranici.
V tejto krajine nájdete aj komunitu, ktorá stále žije v pevnom spojení s prírodou. Izrael má viacero púští a k nim nevyhnutne patria beduíni – kočovní pastieri dobytka, ktorí podľa farby kameňov dokážu určiť smer k najbližšej vode. Na monotónnej púšti sa vyznajú, ako keby tam boli smerové tabule. Aj beduínov však poznamenala moderná doba – dnes k ich kočovnému spôsobu života patria mobilné telefóny a satelitná anténa. Ani klimatizované auto pred beduínskym stanom už nie je nijaký zázrak. Verím, že nepohrdnú ani mailovou komunikáciou...
Prejav IT nájdete aj na takom mieste, ako je arabský trh, kde kúpite skutočne čokoľvek. Vyzerá to tak, ako keby ste doma robili poriadok a zhromaždili nepotrebné veci, ktoré ste posledných 10 rokov vôbec nezobrali do ruky. Túto ponuku rozložíte na zem v tržnici a máte ponuku orientálneho trhu. Ostáva len tradičné zjednávanie ceny na polovicu tej pôvodnej. Takto sme v bazári objavili napr. staré základné dosky ešte s podporou dávno zabudnutej zbernice ISA, dokonca 5,25-palcové diskety alebo karty na rozšírenie PC o sériový port. Jednoducho, srdce zberateľa zaplesá, my ostatní sa len čudujeme, kto by to tak mohol kúpiť. Zrejme sa niekto nájde, špeciálne sme sa boli na trhu pozrieť o dva dni neskôr a základná doska so zbernicou ISA už nebola v ponuke. (ArabskyTrh.JPG)
Ak sa pozriete na ostatné krajiny na Blízkom alebo Ďalekom východe, rýchlo prídete na to, že Ázia pomaly, ale iste začína v IT priemysle hrať prvé husle. Je tu relatívny dostatok kvalifikovanej sily, ľudia sú ochotní tvrdo pracovať, angličtina je stále viac akceptovaná ako univerzálny jazyk a internet stiera geografické a časové rozdiely medzi jednotlivými časťami sveta. Ak sa vrátime na Slovensko, myslím, že máme šancu dostať sa medzi krajiny, ktoré v IT branži niečo znamenajú. Chce to hlavne zastaviť únik mozgov zo Slovenska, dosiahnuť akceptovateľné ohodnotenie špecialistov a dobudovať infraštruktúru. Nič výnimočné, ak to dokáže Izrael v skutočnom vojnovom stave s okolitým arabským svetom, nedostatkom vody, ohromnou horúčavou, piesočnými búrkami, nie je dôvod, aby sme my stáli bokom.
Príjemné čítanie augustového čísla želá
Ondrej Macko
PC REVUE 8/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Na konci školského roka sme sa dostali aj k poslednej časti našej súťaže IT talent. V rámci nej sme vybrali z vysokoškolských študentov víťaza, ktorý posilní našu redakciu. Jednou z odmien pre víťaza bola aj stáž v sídle sponzora súťaže – izraelskej spoločnosti Ness Technologies. Naša cesta tak viedla na Blízky východ a v jej rámci sme mali možnosť detailne sa oboznámiť aj s miestnymi zvykmi.
Izrael je jednoznačne krajina protikladov a zmesi rôznych národností a náboženstiev. Je to dokonalý mix Európy a Ázie, ktorý však jasne ukazuje, kam sa bude uberať vývoj v IT nielen v tomto teritóriu. Už prvý kontakt s krajinou pri totálne neformálnej kontrole na letisku bol predzvesťou toho, že nás čakajú zaujímavé chvíle. Izrael je počtom obyvateľstva porovnateľný so Slovenskom – má o niečo menej ako 7 miliónov. Väčšina priemyslu a obchodu je sústredená do Tel Avivu, veľkomesta žijúceho 24 hodín denne. Nájdete tu obchodné centrá, mrakodrapy, diamantovú burzu, nákupné strediská, hotely svetovej siete, diskotéky, ale aj sídla viacerých IT spoločností. IT firmy pritom nájdete prakticky v každom väčšom izraelskom meste až po úroveň našich okresov. Zaujímavé na tom je to, že pred niekoľkými rokmi tu nebolo o informačných technológiách vôbec počuť. Na mieste súčasných IT centier bola často len kamenná púšť.
V súčasnosti je v Izraeli nedostatok odborníkov z IT branže, a pritom patria k najlepšie plateným špecialistom. Viaceré izraelské IT spoločnosti sú globálne, majú pobočky po celom svete. Navyše medzinárodné firmy, ako Intel alebo HP, práve sem presúvajú časť svojho vývoja. Za úspechom stojí vládna podpora, kapitál, ale najmä nadšenie a schopnosti miestnych ľudí.
Tamojšia situácia pritom nie je pre globálny biznis vôbec ideálna. Dominantné je židovské náboženstvo, ktoré sa vyznačuje veľkými odlišnosťami od ostatného sveta. V Izraeli sa začína voľno zhruba v piatok poobede a končí v sobotu večer. Počas hlavného sviatku – sabatu – by sa nemali používať napr. automobily alebo počítače. Prax je už trochu iná, medzinárodný biznis vyžaduje prácu a mailová komunikácia neutícha. Nedeľa je v Izraeli bežný pracovný deň s rannou dopravnou špičkou. Mimochodom, už ani kóšer strava sa stopercentne nedodržiava – v závodnej jedálni bežne vidíte jesť ľudí zmrzlinu alebo tvarohový zákusok po mäse (kóšer vyžaduje prestávku medzi mäsovým jedlom a mliečnymi výrobkami aj 6 hodín).
Izraelčania v mestách mimo konfliktných území svorne tvrdia, že vojnový konflikt sa ich netýka. My, ako návštevníci, sme si však jasne všimli, že vojnu pripomína veľa skutočností. Do obchodu, kina alebo kaviarne totiž nevojdete bez toho, aby ste neprešli cez detektor kovov, na diaľnici stoja ozbrojené hliadky, civil so zbraňou je bežná súčasť školského zájazdu. Kratšia ako hodinová kontrola batožín na letisku je skôr výnimka. Domáci to však nejako nevnímajú, zvykli si tak ako my na ukazovanie preukazu na česko-slovenskej hranici.
V tejto krajine nájdete aj komunitu, ktorá stále žije v pevnom spojení s prírodou. Izrael má viacero púští a k nim nevyhnutne patria beduíni – kočovní pastieri dobytka, ktorí podľa farby kameňov dokážu určiť smer k najbližšej vode. Na monotónnej púšti sa vyznajú, ako keby tam boli smerové tabule. Aj beduínov však poznamenala moderná doba – dnes k ich kočovnému spôsobu života patria mobilné telefóny a satelitná anténa. Ani klimatizované auto pred beduínskym stanom už nie je nijaký zázrak. Verím, že nepohrdnú ani mailovou komunikáciou...
Prejav IT nájdete aj na takom mieste, ako je arabský trh, kde kúpite skutočne čokoľvek. Vyzerá to tak, ako keby ste doma robili poriadok a zhromaždili nepotrebné veci, ktoré ste posledných 10 rokov vôbec nezobrali do ruky. Túto ponuku rozložíte na zem v tržnici a máte ponuku orientálneho trhu. Ostáva len tradičné zjednávanie ceny na polovicu tej pôvodnej. Takto sme v bazári objavili napr. staré základné dosky ešte s podporou dávno zabudnutej zbernice ISA, dokonca 5,25-palcové diskety alebo karty na rozšírenie PC o sériový port. Jednoducho, srdce zberateľa zaplesá, my ostatní sa len čudujeme, kto by to tak mohol kúpiť. Zrejme sa niekto nájde, špeciálne sme sa boli na trhu pozrieť o dva dni neskôr a základná doska so zbernicou ISA už nebola v ponuke. (ArabskyTrh.JPG)
Ak sa pozriete na ostatné krajiny na Blízkom alebo Ďalekom východe, rýchlo prídete na to, že Ázia pomaly, ale iste začína v IT priemysle hrať prvé husle. Je tu relatívny dostatok kvalifikovanej sily, ľudia sú ochotní tvrdo pracovať, angličtina je stále viac akceptovaná ako univerzálny jazyk a internet stiera geografické a časové rozdiely medzi jednotlivými časťami sveta. Ak sa vrátime na Slovensko, myslím, že máme šancu dostať sa medzi krajiny, ktoré v IT branži niečo znamenajú. Chce to hlavne zastaviť únik mozgov zo Slovenska, dosiahnuť akceptovateľné ohodnotenie špecialistov a dobudovať infraštruktúru. Nič výnimočné, ak to dokáže Izrael v skutočnom vojnovom stave s okolitým arabským svetom, nedostatkom vody, ohromnou horúčavou, piesočnými búrkami, nie je dôvod, aby sme my stáli bokom.
Príjemné čítanie augustového čísla želá
Ondrej Macko
PC REVUE 8/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
PC REVUE - OpenPark
Open park: Mobil budúcnosti ako osobná zbraň
Minulý mesiac som končil úvahou o tom, kde sa končí osobná sloboda jednotlivca a kde sa začínajú záujmy väčšiny (bezpečnosť ostatných šoférov), v tomto pokračovaní nadväzujem podobnou dilemou.
Tentoraz to bude o osobnej bezpečnosti. Najprv pár modelových situácií. -násťročný pubescent nezvládne generačnú výmenu názorov s rodičmi, stratí nervy a utečie z domu. Starý otec postihnutý sklerózou sa nevráti z poobedňajšej prechádzky, nepamätá si adresu, meno, je v poriadku, ale asi zablúdil. Žena sa vracia večer domov a zdá sa jej, že ju niekto v opustených uliciach prenasleduje.
Spoločným menovateľom týchto situácií je to, že na volanie polície ešte nie je dôvod, no na druhej strane, ak sa nezasiahne, môže sa celá situácia značne skomplikovať. Čo robiť? Pokiaľ je daný človek zákazníkom mobilného operátora, ktorý ponúka službu na báze LBS (Location Based Services), vedia jeho blízki zistiť jeho polohu s presnosťou na niekoľko sto metrov a môžu pomôcť. Má to však háčik. Zisťovaný človek so zistením svojej polohy nemusí súhlasiť (urazený pubescent) alebo nie je fyzicky alebo mentálne schopný v danej chvíli potvrdiť tento súhlas cez mobil. Súčasný právny systém neumožňuje zisťovať polohu hľadanej osoby bez jej súhlasu, hoci ide o mimoriadnu situáciu a hoci ide o SIM kartu, ktorú napr. vy platíte. Jedine so súhlasom prokurátora/polície, čo môže trvať pridlho. A navyše vy si chcete mimoriadnu rodinnú udalosť vyriešiť pokiaľ možno svojpomocne a bez zbytočných škandálov.
Je to klasický príklad toho, keď technika predbehla svojimi možnosťami schopnosti človeka/spoločnosti efektívne ich využiť. A pokiaľ sa spoločnosť nezačne zaoberať zmenou právneho systému, tento rozpor sa bude ešte zväčšovať. Stačí ukážka. Presnejšiu lokalizáciu by mali poskytovať mobilné siete 3G a ešte presnejšie určovanie polohy možno dosiahnuť zavedením služieb s podporou GPS. Japonsko predstavilo zámer zabezpečiť, aby od apríla 2007 boli všetky 3G telefóny dodávané na japonský trh vybavené lokalizačnou funkciou na báze GPS. Do dvoch rokov od zavedenia pravidla by mal podiel takýchto telefónov v krajine dosiahnuť 50 % a o ďalšie dva roky, teda v roku 2011 až 90 %. V Európe budeme mať o pár rokov lokalizačný satelitný systém Galileo, ktorý by mal byť ešte presnejší ako GPS, pričom by mal garantovať presnosť lokalizácie asi 1 m. Stále stúpa rozlišovacia schopnosť snímacích prvkov fotoaparátu zabudovaného v mobile, ktorý je už teraz schopný robiť celkom slušné obrázky a videosekvencie. Zvyšuje sa jeho pamäťová kapacita, výkon procesora, inteligencia operačného systému a aplikácií, rýchlosť dátových prenosov. Za pár rokov to bude zariadenie s výkonom PC, ktoré dokáže poskytnúť fantastické služby na úrovni killer aplikácie, po ktorej volajú všetci mobilní operátori. Chce to však trochu kreativity. A podporu na úrovni legislatívy, infraštruktúry a inštitúcií.
Zoberme si napr. modelovú situáciu so ženou vracajúcou sa domov temnými uličkami. Ale pripravte sa na trochu sci-fi... V momente, keď sa žena cíti ohrozená, spustí na svojom mobile niečo ako tichý alarm. V tom momente sa začne posielať jej poloha s presnosťou na 1 m do špeciálneho bezpečnostného centra. Môže prípadne zapnúť videokameru v mobile a posielať obraz z miesta ohrozenia. Pokiaľ takýto tichý alarm do stanoveného času napr. 15 min alebo na výzvu centra (ak zabudne) neodvolá, okamžite štartuje na poslednú presne známu polohu zásahová jednotka.
Šoférujete auto a majiteľovi terénneho auta s príznačne vyholenou hlavou a hrubou zlatou reťazou okolo krku sa zdá, že ste mu nedostatočne promptne uvoľnili „jeho“ jazdný pruh, tak vás predbehne, zablokuje cestu a ide si to s vami ručne-stručne vybaviť. A vy s pokojom Angličana vytiahnete svoj mobil a namierite naňho objektív zabudovanej kamery a s prstom pripraveným na stlačenie alarmu ho zastavíte v rozbehu skôr ako panzerfaustom.
Doplňte mobil s kamerou softvérom detegujúcim narušenie vybranej zóny, prípadne aj s rozpoznávaním obrazu (napr. tváre) a máte v ruke osobné prenosné bezpečnostné zariadenie. Ak dôjde k narušeniu definovanej zóny (napr. v aute, na vašom pracovnom stole), dostanete okamžite videozáznam zlodeja, ako šoféruje vaše auto, aj s jeho presnou polohou alebo potvrdenie tušenia, kto sa vám počas obeda hrabe v papieroch na stole.
Ešte kontroverznejším nápadom by mohlo byť sledovanie osôb z nejakého dôvodu nebezpečných pre spoločnosť. Napríklad „absolventi“ prevýchovného pobytu, odsúdení za násilné trestné činy, by po ukončení trestu dostali na ruku neodnímateľné zariadenie presne mapujúce ich polohu. Iste, je to zásah na do jeho osobnej slobody, ale budeme čakať na jeho ďalšie prešľapy, až kým mu v „lepšom“ prípade nevyprší kvóta 3× a dosť? Kým zásadným a možno definitívnym spôsobom on neukončí nielen osobnú slobodu, ale aj zdravie či život niekoho iného? Farizejské apelovanie na rovnosť práv občanov sa končí pri prvom tragickom potvrdení, že druhá strana – náš starý známy recidivista – má o rovnosti práva na slobodu a život trochu inú predstavu...
A takto by sme mohli pokračovať ďalej, technika v tomto, ale aj iných prípadoch nám môže poskytovať úžasné možnosti, limitované len našou predstavivosťou a kreativitou. Na to, aby sme ich však dokázali využiť, musíme byť schopní rovnako moderne myslieť a prekonať niektoré zaužívané schémy.
PC REVUE 8/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Minulý mesiac som končil úvahou o tom, kde sa končí osobná sloboda jednotlivca a kde sa začínajú záujmy väčšiny (bezpečnosť ostatných šoférov), v tomto pokračovaní nadväzujem podobnou dilemou.
Tentoraz to bude o osobnej bezpečnosti. Najprv pár modelových situácií. -násťročný pubescent nezvládne generačnú výmenu názorov s rodičmi, stratí nervy a utečie z domu. Starý otec postihnutý sklerózou sa nevráti z poobedňajšej prechádzky, nepamätá si adresu, meno, je v poriadku, ale asi zablúdil. Žena sa vracia večer domov a zdá sa jej, že ju niekto v opustených uliciach prenasleduje.
Spoločným menovateľom týchto situácií je to, že na volanie polície ešte nie je dôvod, no na druhej strane, ak sa nezasiahne, môže sa celá situácia značne skomplikovať. Čo robiť? Pokiaľ je daný človek zákazníkom mobilného operátora, ktorý ponúka službu na báze LBS (Location Based Services), vedia jeho blízki zistiť jeho polohu s presnosťou na niekoľko sto metrov a môžu pomôcť. Má to však háčik. Zisťovaný človek so zistením svojej polohy nemusí súhlasiť (urazený pubescent) alebo nie je fyzicky alebo mentálne schopný v danej chvíli potvrdiť tento súhlas cez mobil. Súčasný právny systém neumožňuje zisťovať polohu hľadanej osoby bez jej súhlasu, hoci ide o mimoriadnu situáciu a hoci ide o SIM kartu, ktorú napr. vy platíte. Jedine so súhlasom prokurátora/polície, čo môže trvať pridlho. A navyše vy si chcete mimoriadnu rodinnú udalosť vyriešiť pokiaľ možno svojpomocne a bez zbytočných škandálov.
Je to klasický príklad toho, keď technika predbehla svojimi možnosťami schopnosti človeka/spoločnosti efektívne ich využiť. A pokiaľ sa spoločnosť nezačne zaoberať zmenou právneho systému, tento rozpor sa bude ešte zväčšovať. Stačí ukážka. Presnejšiu lokalizáciu by mali poskytovať mobilné siete 3G a ešte presnejšie určovanie polohy možno dosiahnuť zavedením služieb s podporou GPS. Japonsko predstavilo zámer zabezpečiť, aby od apríla 2007 boli všetky 3G telefóny dodávané na japonský trh vybavené lokalizačnou funkciou na báze GPS. Do dvoch rokov od zavedenia pravidla by mal podiel takýchto telefónov v krajine dosiahnuť 50 % a o ďalšie dva roky, teda v roku 2011 až 90 %. V Európe budeme mať o pár rokov lokalizačný satelitný systém Galileo, ktorý by mal byť ešte presnejší ako GPS, pričom by mal garantovať presnosť lokalizácie asi 1 m. Stále stúpa rozlišovacia schopnosť snímacích prvkov fotoaparátu zabudovaného v mobile, ktorý je už teraz schopný robiť celkom slušné obrázky a videosekvencie. Zvyšuje sa jeho pamäťová kapacita, výkon procesora, inteligencia operačného systému a aplikácií, rýchlosť dátových prenosov. Za pár rokov to bude zariadenie s výkonom PC, ktoré dokáže poskytnúť fantastické služby na úrovni killer aplikácie, po ktorej volajú všetci mobilní operátori. Chce to však trochu kreativity. A podporu na úrovni legislatívy, infraštruktúry a inštitúcií.
Zoberme si napr. modelovú situáciu so ženou vracajúcou sa domov temnými uličkami. Ale pripravte sa na trochu sci-fi... V momente, keď sa žena cíti ohrozená, spustí na svojom mobile niečo ako tichý alarm. V tom momente sa začne posielať jej poloha s presnosťou na 1 m do špeciálneho bezpečnostného centra. Môže prípadne zapnúť videokameru v mobile a posielať obraz z miesta ohrozenia. Pokiaľ takýto tichý alarm do stanoveného času napr. 15 min alebo na výzvu centra (ak zabudne) neodvolá, okamžite štartuje na poslednú presne známu polohu zásahová jednotka.
Šoférujete auto a majiteľovi terénneho auta s príznačne vyholenou hlavou a hrubou zlatou reťazou okolo krku sa zdá, že ste mu nedostatočne promptne uvoľnili „jeho“ jazdný pruh, tak vás predbehne, zablokuje cestu a ide si to s vami ručne-stručne vybaviť. A vy s pokojom Angličana vytiahnete svoj mobil a namierite naňho objektív zabudovanej kamery a s prstom pripraveným na stlačenie alarmu ho zastavíte v rozbehu skôr ako panzerfaustom.
Doplňte mobil s kamerou softvérom detegujúcim narušenie vybranej zóny, prípadne aj s rozpoznávaním obrazu (napr. tváre) a máte v ruke osobné prenosné bezpečnostné zariadenie. Ak dôjde k narušeniu definovanej zóny (napr. v aute, na vašom pracovnom stole), dostanete okamžite videozáznam zlodeja, ako šoféruje vaše auto, aj s jeho presnou polohou alebo potvrdenie tušenia, kto sa vám počas obeda hrabe v papieroch na stole.
Ešte kontroverznejším nápadom by mohlo byť sledovanie osôb z nejakého dôvodu nebezpečných pre spoločnosť. Napríklad „absolventi“ prevýchovného pobytu, odsúdení za násilné trestné činy, by po ukončení trestu dostali na ruku neodnímateľné zariadenie presne mapujúce ich polohu. Iste, je to zásah na do jeho osobnej slobody, ale budeme čakať na jeho ďalšie prešľapy, až kým mu v „lepšom“ prípade nevyprší kvóta 3× a dosť? Kým zásadným a možno definitívnym spôsobom on neukončí nielen osobnú slobodu, ale aj zdravie či život niekoho iného? Farizejské apelovanie na rovnosť práv občanov sa končí pri prvom tragickom potvrdení, že druhá strana – náš starý známy recidivista – má o rovnosti práva na slobodu a život trochu inú predstavu...
A takto by sme mohli pokračovať ďalej, technika v tomto, ale aj iných prípadoch nám môže poskytovať úžasné možnosti, limitované len našou predstavivosťou a kreativitou. Na to, aby sme ich však dokázali využiť, musíme byť schopní rovnako moderne myslieť a prekonať niektoré zaužívané schémy.
PC REVUE 8/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný
sobota 1. júla 2006
QUARK
Milí priatelia,
život je plný paradoxov, čím sú kvalitnejšie televízory,
tým ponúkajú horšie programy. Čím je dokonalejšia komunikačná technika, tým
horšie správy šíri... Príkladov je nadostač, predsa sa vrátim k televízii. Tá
začala v súlade s čudným trendom špecifického vyjadrovania sa zavádzať termíny
ako je – nový formát (druh relácie), reality šou (hromadné označenie priameho
prenosu alebo záznam skutočných udalostí vrátane zasadania parlamentu) a v
niektorých prípadoch vnášať do domácností „formát“, ktorý je už za hranicou
slušnosti a únosnosti. Dôvodom sú, samozrejme, peniaze. Programy hlásajúce
zvrátený vkus a glorifikujúce abnormality, či poklesnuté životné princípy sú
vzrušujúce, priťahujú divákov, zvyšujú sledovanosť aj tržby za reklamy. Poviete
si, niečo znesieme. Jasné, ale kde sú hranice? Táto otázka je oprávnená, lebo v
týchto programoch vidno gradáciu zvrátenosti. Nemecký spisovateľ Gerd Prokop
napísal pred časom sériu poviedok Kto by už kradol nohy. Je to výborne a sviežo
napísaný text. Autor v jednom príbehu píše ako sa stalo zvykom každý rok
počítačom vylosovať jedného obyvateľa, ktorý je určený na legálne zabitie.
Dostane 24- hodinový náskok a potom odštartujú špeciálnu poľovačku, ktorá vždy
skončí rovnako. Jasné, sci-fi. Ale naozaj? Nedovádza nás klesajúca kultúra
niektorých TV programov do tesných hraníc tejto abnormálnosti? Neprekoná ju?
Začínam sa toho báť. Vojnu v priamom prenose sme zažili. Mimochodom, nenesie
násilné šírenie „demokracie“ podobné prvky? Čo s tým? Mali by sme si spomenúť na
slová našej hymny – zastavme ich bratia. Každý z nás, vrátane našej novej vlády,
ktorá by sa mala starať aj o duševné zdravie ľudí a pokiaľ možno lepšie, ako tá
minulá o naše telá. Je to jedna z jej úloh, inak by nám na „riadenie“ štátu
stačili peňažné ústavy a počítače.
Kvalitnejšia technika by mala logicky prinášať aj kvalitnejšiu nadstavbu,
inak nemá zmysel. A aj toto je z veľkej časti v našich rukách.
Nezabudnime, že tejto zodpovednosti sa nezbavíme, aj keď
sa budeme tváriť ako čerstvé a nič o živote nevediace bábätká.
Od tohto čísla preberá redakčnú štafetu nová šéfredaktorka – Ing. Jana Matejíčková.
Jej kvalifikačné aj osobnostné predpoklady, znalosť QUARKu a jeho problematiky dáva
záruku, že prichádza do redakcie správny človek. Držím mu palce, prosím aj vás o
priazeň a – nelúčim sa s vami. O mesiac sa tu opäť stretneme.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 7/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
život je plný paradoxov, čím sú kvalitnejšie televízory,
tým ponúkajú horšie programy. Čím je dokonalejšia komunikačná technika, tým
horšie správy šíri... Príkladov je nadostač, predsa sa vrátim k televízii. Tá
začala v súlade s čudným trendom špecifického vyjadrovania sa zavádzať termíny
ako je – nový formát (druh relácie), reality šou (hromadné označenie priameho
prenosu alebo záznam skutočných udalostí vrátane zasadania parlamentu) a v
niektorých prípadoch vnášať do domácností „formát“, ktorý je už za hranicou
slušnosti a únosnosti. Dôvodom sú, samozrejme, peniaze. Programy hlásajúce
zvrátený vkus a glorifikujúce abnormality, či poklesnuté životné princípy sú
vzrušujúce, priťahujú divákov, zvyšujú sledovanosť aj tržby za reklamy. Poviete
si, niečo znesieme. Jasné, ale kde sú hranice? Táto otázka je oprávnená, lebo v
týchto programoch vidno gradáciu zvrátenosti. Nemecký spisovateľ Gerd Prokop
napísal pred časom sériu poviedok Kto by už kradol nohy. Je to výborne a sviežo
napísaný text. Autor v jednom príbehu píše ako sa stalo zvykom každý rok
počítačom vylosovať jedného obyvateľa, ktorý je určený na legálne zabitie.
Dostane 24- hodinový náskok a potom odštartujú špeciálnu poľovačku, ktorá vždy
skončí rovnako. Jasné, sci-fi. Ale naozaj? Nedovádza nás klesajúca kultúra
niektorých TV programov do tesných hraníc tejto abnormálnosti? Neprekoná ju?
Začínam sa toho báť. Vojnu v priamom prenose sme zažili. Mimochodom, nenesie
násilné šírenie „demokracie“ podobné prvky? Čo s tým? Mali by sme si spomenúť na
slová našej hymny – zastavme ich bratia. Každý z nás, vrátane našej novej vlády,
ktorá by sa mala starať aj o duševné zdravie ľudí a pokiaľ možno lepšie, ako tá
minulá o naše telá. Je to jedna z jej úloh, inak by nám na „riadenie“ štátu
stačili peňažné ústavy a počítače.
Kvalitnejšia technika by mala logicky prinášať aj kvalitnejšiu nadstavbu,
inak nemá zmysel. A aj toto je z veľkej časti v našich rukách.
Nezabudnime, že tejto zodpovednosti sa nezbavíme, aj keď
sa budeme tváriť ako čerstvé a nič o živote nevediace bábätká.
Od tohto čísla preberá redakčnú štafetu nová šéfredaktorka – Ing. Jana Matejíčková.
Jej kvalifikačné aj osobnostné predpoklady, znalosť QUARKu a jeho problematiky dáva
záruku, že prichádza do redakcie správny človek. Držím mu palce, prosím aj vás o
priazeň a – nelúčim sa s vami. O mesiac sa tu opäť stretneme.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 7/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Obeť moderných technológií?
Tak sa to stalo – raz po príchode do práce som zistil, že nám nefunguje internet! Okamžite som si uvedomil, že čoraz viac operácií začína byť od moderných technológií totálne závislých. „Bez spojenia niet velenia,“ hovorievalo sa ešte v časoch, keď vojenská služba bola povinná. A je to veru pravda. Zistil som, že si už len tak neviem zistiť, čo sa nové stalo doma a vo svete, ako sa majú moji známi, kto má aké problémy, čo som neurobil a pod. Navyše bez internetu nemám dohľad nad príspevkami. Niektorí naši redaktori sú externí, a tak sa postupom času ICQ pre mňa stal základným pracovným nástrojom na okamžitú komunikáciu s ľuďmi, ktorí sú vzdialení aj sto kilometrov. V súčasnosti je to však pre mňa nástroj aj na kolegov vo vedľajšej kancelárii, veď je to jednoduchšie...
Takže keď nie je internet, v podstate mám zviazané ruky. Môžem maximálne robiť s izolovaným počítačom a to už veru nie je to pravé orechové. Ešte horšie je, keď nie je elektrina, potom počítač vlastne nemôžete spustiť (jedine azda notebook na batériu a to je riešenie na pár hodín). Je to možné, že by sa fakt doba tak radikálne zmenila? Pyramídy predsa boli postavené bez toho, aby mali Egypťania elektrinu, mobilné telefóny, o internete ani netušili. Napriek tomu zanechali po sebe dielo, pred ktorým aj dnes stojíte s otvorenými ústami. Ako to len zvládli?
Vo využívaní moderných technológií som pokročil tak ďaleko, že som reálne začal nakupovať v elektronických obchodoch. Najprv v zahraničí, a to pomocou medzinárodnej platobnej karty. Priznám sa, s maličkou dušičkou, veď som na príslušnom účte mal nemalú sumu nasporených peňazí. A posielať „vzduchom“ všetky dôverné údaje z karty, to som zo začiatku považoval za adrenalínový šport. Nakoniec som sa však rozhodol, túžba po vyhliadnutom tovare bola predsa len väčšia ako rizikový stupeň.
Tovar som si teda vybral a rozhodol sa zaplatiť, lenže... Také ľahké to zase nebude. Platba jednoducho neprešla, hlásenie bolo zhruba v tom duchu, že som nezadal platné číslo karty. Opakoval som to párkrát, ale nič. No, veď využijem moderné technológie. Vybral som si formu telefonickej pomoci a využil som zelené číslo mojej banky. Zistil som, že banka v predvolenom stave zablokovala akúkoľvek možnosť platby cez internet. Zrejme majú svoje skúsenosti, takto predsa len musím zobrať zodpovednosť na seba...
Na povolenie tejto služby však žiadna moderná technológia nezaberala, musel som sa pekne-krásne vybrať do pobočky, vyčkať rad, perom vyplniť údaje (no strašné ) a po piatich dňoch som mohol veselo nakupovať. Odvtedy nakupujem cez zahraničné obchody a zatiaľ všetko funguje. Tovar prinesie obyčajne kuriér, ja podpíšem a vybavené. Nikto ma zatiaľ neobral o peniaze – no, uvidíme ako dlho.
A vyskúšal som aj slovenský internetový obchod. Ako iste tušíte, moje skúsenosti boli trochu odlišné. Objednal som si MP3 prehrávač, ktorý som si vybral na základe nášho testu v predchádzajúcom vydaní. Spôsoby dodávky zvoleného obchodu boli rozličné, ale všetky pomerne drahé. Nakoniec som sa rozhodol pre osobné prevzatie tovaru. Vybral som si elektronický obchod, ktorý má v názve aj slovo „expert“. Zo začiatku všetko fungovalo na 100 percent, tovar som si vybral, zrealizoval objednávku a pre väčšiu istotu zanechal aj mobilné číslo. Na druhý deň ma obchodník informoval, že tovar zatiaľ nemajú, ale budú mať o týždeň. Nuž čo, veď inú šancu ani nemám. Po týždni som sa dostavil do „kamennej“ podoby elektronického obchodu. MP3 prehrávač ma už čakal, ale bol rozbalený . Predavač predo mnou asi 10 minút kontroloval kompletnosť dodávky, značne zmätený z toho, čo tam vlastne má byť. Neviem presne, načo to kontroloval, veď aj tak by nemal odkade chýbajúce príslušenstvo doplniť. Navyše mi dal do ruky prehrávač, aby som ho skontroloval, prirodzene, bez batérie. Možno očakával, že dokážem generovať elektrickú energiu a takto vyskúšať jeho činnosť, ale toto fakt neviem. A už vôbec nerozumiem, prečo ho vôbec rozbaľoval, a to bez mojej prítomnosti! MP3 prehrávač som totiž chcel venovať ako darček, teraz to vyzerá, ako keby som ho používal. Po (z jeho strany) úspešnej kontrole som sa spýtal na slovenský návod. Niežeby mi bol veľmi potrebný, ale zákon o predaji tovaru na našom území hovorí jasne. Dohodli sme sa, že návod pošle neskôr (naozaj po týždni sa objavil, všetka česť). Finále tohto obchodu však bola forma platby – ako človek odchovaný na moderných technológiách som v elektronickom obchode počítal s tým, že to zaplatím svojou kartou. Ale nie... „Jedine hotovosť,“ oznámil predajca. A dodal: „Tu za rohom je banka, ľahko si vyberiete peniaze z automatu.“ No hej, ibaže „za rohom“ bolo prakticky cez štvorprúdovú cestu a bankomat, prirodzene, nepatril mojej banke, takže som navyše zaplatil medzibankovú operáciu.
Nuž, opäť si budem musieť zvyknúť, že nie všetko sa dá vybaviť elektronicky. Veď sú ľudia, ktorí pokojne žijú aj bez toho, aby čo len raz v živote napísali trikrát po sebe písmeno w...
Príjemné čítanie letného júlového čísla praje
Ondrej Macko
PC REVUE 7/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Tak sa to stalo – raz po príchode do práce som zistil, že nám nefunguje internet! Okamžite som si uvedomil, že čoraz viac operácií začína byť od moderných technológií totálne závislých. „Bez spojenia niet velenia,“ hovorievalo sa ešte v časoch, keď vojenská služba bola povinná. A je to veru pravda. Zistil som, že si už len tak neviem zistiť, čo sa nové stalo doma a vo svete, ako sa majú moji známi, kto má aké problémy, čo som neurobil a pod. Navyše bez internetu nemám dohľad nad príspevkami. Niektorí naši redaktori sú externí, a tak sa postupom času ICQ pre mňa stal základným pracovným nástrojom na okamžitú komunikáciu s ľuďmi, ktorí sú vzdialení aj sto kilometrov. V súčasnosti je to však pre mňa nástroj aj na kolegov vo vedľajšej kancelárii, veď je to jednoduchšie...
Takže keď nie je internet, v podstate mám zviazané ruky. Môžem maximálne robiť s izolovaným počítačom a to už veru nie je to pravé orechové. Ešte horšie je, keď nie je elektrina, potom počítač vlastne nemôžete spustiť (jedine azda notebook na batériu a to je riešenie na pár hodín). Je to možné, že by sa fakt doba tak radikálne zmenila? Pyramídy predsa boli postavené bez toho, aby mali Egypťania elektrinu, mobilné telefóny, o internete ani netušili. Napriek tomu zanechali po sebe dielo, pred ktorým aj dnes stojíte s otvorenými ústami. Ako to len zvládli?
Vo využívaní moderných technológií som pokročil tak ďaleko, že som reálne začal nakupovať v elektronických obchodoch. Najprv v zahraničí, a to pomocou medzinárodnej platobnej karty. Priznám sa, s maličkou dušičkou, veď som na príslušnom účte mal nemalú sumu nasporených peňazí. A posielať „vzduchom“ všetky dôverné údaje z karty, to som zo začiatku považoval za adrenalínový šport. Nakoniec som sa však rozhodol, túžba po vyhliadnutom tovare bola predsa len väčšia ako rizikový stupeň.
Tovar som si teda vybral a rozhodol sa zaplatiť, lenže... Také ľahké to zase nebude. Platba jednoducho neprešla, hlásenie bolo zhruba v tom duchu, že som nezadal platné číslo karty. Opakoval som to párkrát, ale nič. No, veď využijem moderné technológie. Vybral som si formu telefonickej pomoci a využil som zelené číslo mojej banky. Zistil som, že banka v predvolenom stave zablokovala akúkoľvek možnosť platby cez internet. Zrejme majú svoje skúsenosti, takto predsa len musím zobrať zodpovednosť na seba...
Na povolenie tejto služby však žiadna moderná technológia nezaberala, musel som sa pekne-krásne vybrať do pobočky, vyčkať rad, perom vyplniť údaje (no strašné ) a po piatich dňoch som mohol veselo nakupovať. Odvtedy nakupujem cez zahraničné obchody a zatiaľ všetko funguje. Tovar prinesie obyčajne kuriér, ja podpíšem a vybavené. Nikto ma zatiaľ neobral o peniaze – no, uvidíme ako dlho.
A vyskúšal som aj slovenský internetový obchod. Ako iste tušíte, moje skúsenosti boli trochu odlišné. Objednal som si MP3 prehrávač, ktorý som si vybral na základe nášho testu v predchádzajúcom vydaní. Spôsoby dodávky zvoleného obchodu boli rozličné, ale všetky pomerne drahé. Nakoniec som sa rozhodol pre osobné prevzatie tovaru. Vybral som si elektronický obchod, ktorý má v názve aj slovo „expert“. Zo začiatku všetko fungovalo na 100 percent, tovar som si vybral, zrealizoval objednávku a pre väčšiu istotu zanechal aj mobilné číslo. Na druhý deň ma obchodník informoval, že tovar zatiaľ nemajú, ale budú mať o týždeň. Nuž čo, veď inú šancu ani nemám. Po týždni som sa dostavil do „kamennej“ podoby elektronického obchodu. MP3 prehrávač ma už čakal, ale bol rozbalený . Predavač predo mnou asi 10 minút kontroloval kompletnosť dodávky, značne zmätený z toho, čo tam vlastne má byť. Neviem presne, načo to kontroloval, veď aj tak by nemal odkade chýbajúce príslušenstvo doplniť. Navyše mi dal do ruky prehrávač, aby som ho skontroloval, prirodzene, bez batérie. Možno očakával, že dokážem generovať elektrickú energiu a takto vyskúšať jeho činnosť, ale toto fakt neviem. A už vôbec nerozumiem, prečo ho vôbec rozbaľoval, a to bez mojej prítomnosti! MP3 prehrávač som totiž chcel venovať ako darček, teraz to vyzerá, ako keby som ho používal. Po (z jeho strany) úspešnej kontrole som sa spýtal na slovenský návod. Niežeby mi bol veľmi potrebný, ale zákon o predaji tovaru na našom území hovorí jasne. Dohodli sme sa, že návod pošle neskôr (naozaj po týždni sa objavil, všetka česť). Finále tohto obchodu však bola forma platby – ako človek odchovaný na moderných technológiách som v elektronickom obchode počítal s tým, že to zaplatím svojou kartou. Ale nie... „Jedine hotovosť,“ oznámil predajca. A dodal: „Tu za rohom je banka, ľahko si vyberiete peniaze z automatu.“ No hej, ibaže „za rohom“ bolo prakticky cez štvorprúdovú cestu a bankomat, prirodzene, nepatril mojej banke, takže som navyše zaplatil medzibankovú operáciu.
Nuž, opäť si budem musieť zvyknúť, že nie všetko sa dá vybaviť elektronicky. Veď sú ľudia, ktorí pokojne žijú aj bez toho, aby čo len raz v živote napísali trikrát po sebe písmeno w...
Príjemné čítanie letného júlového čísla praje
Ondrej Macko
PC REVUE 7/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
PC REVUE - OpenPark
Open park: Dočkáme sa bezpečnosti na cestách?
Neviem, či evidujete diskusiu okolo zavádzania elektronického mýta. V súčasnosti existuje viacero technológií. V niektorých krajinách, napr. v Nemecku, sa používa systém, ktorý zisťuje polohu áut cez GPS a cez mobilnú sieť GSM posiela dáta do centrály dispečerského pracoviska. V iných krajinách (napr. Rakúsko) sa zase používa mikrovlnný systém, ktorý nesleduje celú trasu vozidla, pretože každá spoplatnená časť cesty je ohraničená vstupnou a výstupnou bránou, cez ktorú musí každé auto prejsť. Iné systémy sú založené na metóde rozpoznávania evidenčných čísel vozidiel alebo využívaní čipov RFID. Každý zo systémov má svoje výhody, nevýhody, niektoré vyžadujú inštaláciu špeciálneho zariadenia aj do auta, rôzna je ich presnosť, cenová náročnosť atď. Jedno je však isté – elektronické mýto bude aj u nás (pre nákladné autá od roku 2008, pre osobné od roku 2011), ide len o to, pre ktoré riešenie sa ministerskí úradníci rozhodnú. EÚ však chce po roku 2008 zjednotiť všetky systémy mýtneho a prejsť výhradne na satelitné riešenie.
Štát si od zavedenia elektronického mýta sľubuje zvýšiť príjem z poplatkov za využívanie diaľnic a nás šoférov čaká hádam spravodlivejší systém ich spoplatňovania. Bude to možno fungovať tak, že každý šofér dostane na základe miery využívania spoplatňovaných ciest na konci mesiaca vyúčtovanie, ktoré bude treba uhradiť. Asi bude takisto možné sledovať cez internet aktuálny stav konta, počet najazdených kilometrov atď. Tie riešenia, ktoré poskytujú aj presnú lokalizáciu, umožnia aj monitorovanie trasy auta a napríklad následné generovanie knihy jázd pre zamestnávateľa. Takéto riešenia, samozrejme, nie sú nové a už niekoľko rokov sú aj u nás dostupné väčšinou na báze GPS/GSM, ktoré využívajú podniky na sledovanie pohybu svojich vozidiel (Car Monitoring System, Fleetware, CarNet, RACAR DT, Automonitor...). Do budúcnosti možno očakávať zvyšovanie presnosti lokalizácie satelitného systému Galileo, ktorý by mal byť ešte presnejší ako GPS, pričom by mal garantovať presnosť lokalizácie asi 1 m. A keďže Galileo je európsky projekt, je viac ako isté, že EÚ bude presadzovať, aby sa v budúcnosti po roku 2008 používali výhradne služby Galilea. Celoeurópske využívanie systému s takouto presnosťou môže priniesť úplne nové momenty v dopravnej prevádzke. A tu sa utvára priestor na naše úvahy.
Takáto presnosť už totiž umožní monitorovať nielen trasu vozidla, ale aj to, v ktorom jazdnom pruhu sa príslušné auto nachádza. Pri napojení sa na centrálu a nepretržitom posielaní aktuálnych dát o polohe a ich porovnaním s cestnou mapou by tak bolo možné sledovať aj dodržiavanie dopravných predpisov: prechádzanie cez plnú čiaru, dodržiavanie dopravných obmedzení, napr. povolenej rýchlosti, zákazov vjazdu, zákazov odbočenia atď. Pokiaľ bude centrálny systém takto monitorovať prevádzku všetkých vozidiel, bude vedieť vyhodnocovať aj ich vzájomnú polohu a napríklad rozpoznať nebezpečné predbiehanie, nedodržiavanie bezpečných odstupov, nedanie prednosti a pod. Teoreticky by tak bolo ľahké identifikovať všetkých cestných pirátov, čomu by som sa osobne veľmi potešil...
Mesačná faktúra za používanie ciest by tak už mohla rovno obsahovať aj položku Dodržiavanie dopravných predpisov, kde by sme sa dozvedeli, ako sa každému z nás darilo príslušný mesiac jazdiť podľa predpisov... Že by to bol koniec dopravných policajných hliadok?
Nemusíme však uvažovať len o represívnej zložke takéhoto dopravného systému. Keďže budú k dispozícii aj informácie o dopravných obmedzeniach (stavebných prácach na ceste), zlých poveternostných podmienkach (hmla, námraza, záveje, záplavy...), nadrozmerných nákladoch, haváriách, pokazených semaforoch atď., nebude problém spätne tieto informácie posunúť šoférom v personalizovanej forme. Každý bude dostávať iba tie informácie, ktoré sa týkajú jeho aktuálnej polohy v rámci stanoveného okruhu (5, 10, 50 km...), bude ich dostávať vtedy keď to bude chcieť alebo potrebovať, prípadne si to vynúti dopravná situácia. V súčasne všetci oceňujeme rozhlasové dopravné informácie o obmedzeniach a hliadkach, ktoré však chodia iba v preddefinovaných časoch, a nie vtedy, keď to chcete vy, a informujú vás nielen o tom, čo sa vás týka, ale aj o tom, čo sa deje na opačnom konci republiky...
Samozrejme, môžeme sa posunúť v týchto úvahách ešte ďalej a predstaviť si, kam až možno doviesť kontrolu nad cestnou premávkou. Technicky totiž nie je problém napojiť elektroniku ovládajúcu motor na komunikačný a informačný systém vozidla napojeného na centrálny dispečing. Pokiaľ by to bolo nevyhnutné (napr. v záujme priveľkého ohrozenia bezpečnosti ostatných vozidiel zo strany cestného piráta), takémuto previnilcovi by dispečing na diaľku aj proti jeho vôli znížil rýchlosť, prípadne ho odstavil na kraji cesty. To už sa síce dostávame trochu do témy Veľký brat a spol., ale je to pekný príklad na ďalšie úvahy typu „kde sa končí osobná sloboda jednotlivca a kde sa začínajú záujmy väčšiny“ (v tomto prípade bezpečnosť ostatných šoférov). Myslím, že v blízkej budúcnosti si bude musieť naša spoločnosť tieto témy veľmi dôkladne rozdebatovať.
PC REVUE 7/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Neviem, či evidujete diskusiu okolo zavádzania elektronického mýta. V súčasnosti existuje viacero technológií. V niektorých krajinách, napr. v Nemecku, sa používa systém, ktorý zisťuje polohu áut cez GPS a cez mobilnú sieť GSM posiela dáta do centrály dispečerského pracoviska. V iných krajinách (napr. Rakúsko) sa zase používa mikrovlnný systém, ktorý nesleduje celú trasu vozidla, pretože každá spoplatnená časť cesty je ohraničená vstupnou a výstupnou bránou, cez ktorú musí každé auto prejsť. Iné systémy sú založené na metóde rozpoznávania evidenčných čísel vozidiel alebo využívaní čipov RFID. Každý zo systémov má svoje výhody, nevýhody, niektoré vyžadujú inštaláciu špeciálneho zariadenia aj do auta, rôzna je ich presnosť, cenová náročnosť atď. Jedno je však isté – elektronické mýto bude aj u nás (pre nákladné autá od roku 2008, pre osobné od roku 2011), ide len o to, pre ktoré riešenie sa ministerskí úradníci rozhodnú. EÚ však chce po roku 2008 zjednotiť všetky systémy mýtneho a prejsť výhradne na satelitné riešenie.
Štát si od zavedenia elektronického mýta sľubuje zvýšiť príjem z poplatkov za využívanie diaľnic a nás šoférov čaká hádam spravodlivejší systém ich spoplatňovania. Bude to možno fungovať tak, že každý šofér dostane na základe miery využívania spoplatňovaných ciest na konci mesiaca vyúčtovanie, ktoré bude treba uhradiť. Asi bude takisto možné sledovať cez internet aktuálny stav konta, počet najazdených kilometrov atď. Tie riešenia, ktoré poskytujú aj presnú lokalizáciu, umožnia aj monitorovanie trasy auta a napríklad následné generovanie knihy jázd pre zamestnávateľa. Takéto riešenia, samozrejme, nie sú nové a už niekoľko rokov sú aj u nás dostupné väčšinou na báze GPS/GSM, ktoré využívajú podniky na sledovanie pohybu svojich vozidiel (Car Monitoring System, Fleetware, CarNet, RACAR DT, Automonitor...). Do budúcnosti možno očakávať zvyšovanie presnosti lokalizácie satelitného systému Galileo, ktorý by mal byť ešte presnejší ako GPS, pričom by mal garantovať presnosť lokalizácie asi 1 m. A keďže Galileo je európsky projekt, je viac ako isté, že EÚ bude presadzovať, aby sa v budúcnosti po roku 2008 používali výhradne služby Galilea. Celoeurópske využívanie systému s takouto presnosťou môže priniesť úplne nové momenty v dopravnej prevádzke. A tu sa utvára priestor na naše úvahy.
Takáto presnosť už totiž umožní monitorovať nielen trasu vozidla, ale aj to, v ktorom jazdnom pruhu sa príslušné auto nachádza. Pri napojení sa na centrálu a nepretržitom posielaní aktuálnych dát o polohe a ich porovnaním s cestnou mapou by tak bolo možné sledovať aj dodržiavanie dopravných predpisov: prechádzanie cez plnú čiaru, dodržiavanie dopravných obmedzení, napr. povolenej rýchlosti, zákazov vjazdu, zákazov odbočenia atď. Pokiaľ bude centrálny systém takto monitorovať prevádzku všetkých vozidiel, bude vedieť vyhodnocovať aj ich vzájomnú polohu a napríklad rozpoznať nebezpečné predbiehanie, nedodržiavanie bezpečných odstupov, nedanie prednosti a pod. Teoreticky by tak bolo ľahké identifikovať všetkých cestných pirátov, čomu by som sa osobne veľmi potešil...
Mesačná faktúra za používanie ciest by tak už mohla rovno obsahovať aj položku Dodržiavanie dopravných predpisov, kde by sme sa dozvedeli, ako sa každému z nás darilo príslušný mesiac jazdiť podľa predpisov... Že by to bol koniec dopravných policajných hliadok?
Nemusíme však uvažovať len o represívnej zložke takéhoto dopravného systému. Keďže budú k dispozícii aj informácie o dopravných obmedzeniach (stavebných prácach na ceste), zlých poveternostných podmienkach (hmla, námraza, záveje, záplavy...), nadrozmerných nákladoch, haváriách, pokazených semaforoch atď., nebude problém spätne tieto informácie posunúť šoférom v personalizovanej forme. Každý bude dostávať iba tie informácie, ktoré sa týkajú jeho aktuálnej polohy v rámci stanoveného okruhu (5, 10, 50 km...), bude ich dostávať vtedy keď to bude chcieť alebo potrebovať, prípadne si to vynúti dopravná situácia. V súčasne všetci oceňujeme rozhlasové dopravné informácie o obmedzeniach a hliadkach, ktoré však chodia iba v preddefinovaných časoch, a nie vtedy, keď to chcete vy, a informujú vás nielen o tom, čo sa vás týka, ale aj o tom, čo sa deje na opačnom konci republiky...
Samozrejme, môžeme sa posunúť v týchto úvahách ešte ďalej a predstaviť si, kam až možno doviesť kontrolu nad cestnou premávkou. Technicky totiž nie je problém napojiť elektroniku ovládajúcu motor na komunikačný a informačný systém vozidla napojeného na centrálny dispečing. Pokiaľ by to bolo nevyhnutné (napr. v záujme priveľkého ohrozenia bezpečnosti ostatných vozidiel zo strany cestného piráta), takémuto previnilcovi by dispečing na diaľku aj proti jeho vôli znížil rýchlosť, prípadne ho odstavil na kraji cesty. To už sa síce dostávame trochu do témy Veľký brat a spol., ale je to pekný príklad na ďalšie úvahy typu „kde sa končí osobná sloboda jednotlivca a kde sa začínajú záujmy väčšiny“ (v tomto prípade bezpečnosť ostatných šoférov). Myslím, že v blízkej budúcnosti si bude musieť naša spoločnosť tieto témy veľmi dôkladne rozdebatovať.
PC REVUE 7/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. júna 2006
QUARK
Vážení priatelia,
naša planéta a aj celá slnečná sústava sa riadi nemennými fyzikálnymi zákonmi,
ktoré človek nemôže meniť, môže ich len využívať a zneužívať. To aj robí. Ak by
sme mohli zasahovať do prírodných zákonov, dávno by naša planéta prestala
existovať v dnešnej podobe, ak by sme ju náhodou, v mene globalizácie,
rozličných vyšších a národných záujmov a ktovie čoho všetkého vznešeného,
nezničili úplne. Prírodné zákony sa však odrážajú aj v spoločenských procesoch.
Socializmus vraj zanikol preto, že to ignoroval. Kapitalizmus tam speje, lebo
ich nedokáže korigovať, vzniká nerovnováha, ktorá podľa tých istých zákonov
nemôže trvalo fungovať. Má ísť o nerovnováhu medzi potrebou a spotrebou,
produkciou a potrebou, biedou a chudobou, silou a jej zneužívaním atď. Čo však
by ste povedali na takúto úvahu: každý sa sťažuje, že čas strašne letí. Teraz
boli Vianoce a už sa blíži leto... poznáme to. Ale nejde o objektívny proces?
Neuplatňuje sa tu Einsteinom formulovaná dilatácia času v obrátenom garde?
Spomínate si? Pri rýchlosti blížiacej sa rýchlosti svetla sa čas spomaľuje. Čo
keď v spoločenských procesoch sa, paradoxne, zrýchľuje? Čo je hnacou silou,
ktorá urýchľuje spoločenské procesy tak, že sa blížia k rýchlosti porovnateľnej
s tou, o ktorej hovorí teória relativity? No predsa najväčšia modla súčasnosti –
peniaze.
Finančná špirála je poriadne rýchlo roztočená. Multimiliardári v
strede špirály stále pribúdajú. Logicky musia pribúdať chudobní, tí sú na okraji
špirály aj záujmu bohatých spoločenstiev a pribúdajú rýchlejšie, preto sa
zväčšuje odstredivá sila systému a môže dôjsť aj k havárii.
K havárii naozaj môže dôjsť, ale teraz vážne.
Hnacou silou toho, čomu sa hovorí pokrok, nie je
blaho človeka, vyššia kvalita života, či humanita, ale zisk .Technológia tvorby
zisku je nesmierne podrobne a vedecky prepracovaná od rabovania prírody až po
vymývanie mozgov. Keď sa proti tomu nevzbúrime my, jednotlivci, každý z nás bude
niesť vinu na postupnej premene druhu homo sapiens na homo consumus (nech mi
latinčinári odpustia tento novotvar). Staneme sa ešte väčšími otrokmi predmetov
ako dnes, stratíme radosť zo života, lebo nás reklama presvedčí, že musíme mať
radosť z nadobúdania ďalších vecí, mať stále viac a viac a nové a nové, aby sa
biznis točil, aby miliardárov mohlo pribúdať a čo už, keď chudobných bude tiež
viac...?
O pár dní sú parlamentné voľby, v demokracii nie je dôležité len
právo voliť, dôležitejšie je ísť voliť, lebo je to povinnosť... Želám nám, aby
sme sa dobre rozhodli. Možno nám tí noví viac pomôžu k skutočnému životu, ako k
poháňaniu fiktívnej špirály a skracovaniu času.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 6/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
naša planéta a aj celá slnečná sústava sa riadi nemennými fyzikálnymi zákonmi,
ktoré človek nemôže meniť, môže ich len využívať a zneužívať. To aj robí. Ak by
sme mohli zasahovať do prírodných zákonov, dávno by naša planéta prestala
existovať v dnešnej podobe, ak by sme ju náhodou, v mene globalizácie,
rozličných vyšších a národných záujmov a ktovie čoho všetkého vznešeného,
nezničili úplne. Prírodné zákony sa však odrážajú aj v spoločenských procesoch.
Socializmus vraj zanikol preto, že to ignoroval. Kapitalizmus tam speje, lebo
ich nedokáže korigovať, vzniká nerovnováha, ktorá podľa tých istých zákonov
nemôže trvalo fungovať. Má ísť o nerovnováhu medzi potrebou a spotrebou,
produkciou a potrebou, biedou a chudobou, silou a jej zneužívaním atď. Čo však
by ste povedali na takúto úvahu: každý sa sťažuje, že čas strašne letí. Teraz
boli Vianoce a už sa blíži leto... poznáme to. Ale nejde o objektívny proces?
Neuplatňuje sa tu Einsteinom formulovaná dilatácia času v obrátenom garde?
Spomínate si? Pri rýchlosti blížiacej sa rýchlosti svetla sa čas spomaľuje. Čo
keď v spoločenských procesoch sa, paradoxne, zrýchľuje? Čo je hnacou silou,
ktorá urýchľuje spoločenské procesy tak, že sa blížia k rýchlosti porovnateľnej
s tou, o ktorej hovorí teória relativity? No predsa najväčšia modla súčasnosti –
peniaze.
Finančná špirála je poriadne rýchlo roztočená. Multimiliardári v
strede špirály stále pribúdajú. Logicky musia pribúdať chudobní, tí sú na okraji
špirály aj záujmu bohatých spoločenstiev a pribúdajú rýchlejšie, preto sa
zväčšuje odstredivá sila systému a môže dôjsť aj k havárii.
K havárii naozaj môže dôjsť, ale teraz vážne.
Hnacou silou toho, čomu sa hovorí pokrok, nie je
blaho človeka, vyššia kvalita života, či humanita, ale zisk .Technológia tvorby
zisku je nesmierne podrobne a vedecky prepracovaná od rabovania prírody až po
vymývanie mozgov. Keď sa proti tomu nevzbúrime my, jednotlivci, každý z nás bude
niesť vinu na postupnej premene druhu homo sapiens na homo consumus (nech mi
latinčinári odpustia tento novotvar). Staneme sa ešte väčšími otrokmi predmetov
ako dnes, stratíme radosť zo života, lebo nás reklama presvedčí, že musíme mať
radosť z nadobúdania ďalších vecí, mať stále viac a viac a nové a nové, aby sa
biznis točil, aby miliardárov mohlo pribúdať a čo už, keď chudobných bude tiež
viac...?
O pár dní sú parlamentné voľby, v demokracii nie je dôležité len
právo voliť, dôležitejšie je ísť voliť, lebo je to povinnosť... Želám nám, aby
sme sa dobre rozhodli. Možno nám tí noví viac pomôžu k skutočnému životu, ako k
poháňaniu fiktívnej špirály a skracovaniu času.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 6/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)