Milí priatelia,
život je plný paradoxov, čím sú kvalitnejšie televízory,
tým ponúkajú horšie programy. Čím je dokonalejšia komunikačná technika, tým
horšie správy šíri... Príkladov je nadostač, predsa sa vrátim k televízii. Tá
začala v súlade s čudným trendom špecifického vyjadrovania sa zavádzať termíny
ako je – nový formát (druh relácie), reality šou (hromadné označenie priameho
prenosu alebo záznam skutočných udalostí vrátane zasadania parlamentu) a v
niektorých prípadoch vnášať do domácností „formát“, ktorý je už za hranicou
slušnosti a únosnosti. Dôvodom sú, samozrejme, peniaze. Programy hlásajúce
zvrátený vkus a glorifikujúce abnormality, či poklesnuté životné princípy sú
vzrušujúce, priťahujú divákov, zvyšujú sledovanosť aj tržby za reklamy. Poviete
si, niečo znesieme. Jasné, ale kde sú hranice? Táto otázka je oprávnená, lebo v
týchto programoch vidno gradáciu zvrátenosti. Nemecký spisovateľ Gerd Prokop
napísal pred časom sériu poviedok Kto by už kradol nohy. Je to výborne a sviežo
napísaný text. Autor v jednom príbehu píše ako sa stalo zvykom každý rok
počítačom vylosovať jedného obyvateľa, ktorý je určený na legálne zabitie.
Dostane 24- hodinový náskok a potom odštartujú špeciálnu poľovačku, ktorá vždy
skončí rovnako. Jasné, sci-fi. Ale naozaj? Nedovádza nás klesajúca kultúra
niektorých TV programov do tesných hraníc tejto abnormálnosti? Neprekoná ju?
Začínam sa toho báť. Vojnu v priamom prenose sme zažili. Mimochodom, nenesie
násilné šírenie „demokracie“ podobné prvky? Čo s tým? Mali by sme si spomenúť na
slová našej hymny – zastavme ich bratia. Každý z nás, vrátane našej novej vlády,
ktorá by sa mala starať aj o duševné zdravie ľudí a pokiaľ možno lepšie, ako tá
minulá o naše telá. Je to jedna z jej úloh, inak by nám na „riadenie“ štátu
stačili peňažné ústavy a počítače.
Kvalitnejšia technika by mala logicky prinášať aj kvalitnejšiu nadstavbu,
inak nemá zmysel. A aj toto je z veľkej časti v našich rukách.
Nezabudnime, že tejto zodpovednosti sa nezbavíme, aj keď
sa budeme tváriť ako čerstvé a nič o živote nevediace bábätká.
Od tohto čísla preberá redakčnú štafetu nová šéfredaktorka – Ing. Jana Matejíčková.
Jej kvalifikačné aj osobnostné predpoklady, znalosť QUARKu a jeho problematiky dáva
záruku, že prichádza do redakcie správny človek. Držím mu palce, prosím aj vás o
priazeň a – nelúčim sa s vami. O mesiac sa tu opäť stretneme.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 7/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára