PC REVUE

Obeť moderných technológií?

Tak sa to stalo – raz po príchode do práce som zistil, že nám nefunguje internet! Okamžite som si uvedomil, že čoraz viac operácií začína byť od moderných technológií totálne závislých. „Bez spojenia niet velenia,“ hovorievalo sa ešte v časoch, keď vojenská služba bola povinná. A je to veru pravda. Zistil som, že si už len tak neviem zistiť, čo sa nové stalo doma a vo svete, ako sa majú moji známi, kto má aké problémy, čo som neurobil a pod. Navyše bez internetu nemám dohľad nad príspevkami. Niektorí naši redaktori sú externí, a tak sa postupom času ICQ pre mňa stal základným pracovným nástrojom na okamžitú komunikáciu s ľuďmi, ktorí sú vzdialení aj sto kilometrov. V súčasnosti je to však pre mňa nástroj aj na kolegov vo vedľajšej kancelárii, veď je to jednoduchšie... 
Takže keď nie je internet, v podstate mám zviazané ruky. Môžem maximálne robiť s izolovaným počítačom a to už veru nie je to pravé orechové. Ešte horšie je, keď nie je elektrina, potom počítač vlastne nemôžete spustiť (jedine azda notebook na batériu a to je riešenie na pár hodín). Je to možné, že by sa fakt doba tak radikálne zmenila? Pyramídy predsa boli postavené bez toho, aby mali Egypťania elektrinu, mobilné telefóny, o internete ani netušili. Napriek tomu zanechali po sebe dielo, pred ktorým aj dnes stojíte s otvorenými ústami. Ako to len zvládli?
Vo využívaní moderných technológií som pokročil tak ďaleko, že som reálne začal nakupovať v elektronických obchodoch. Najprv v zahraničí, a to pomocou medzinárodnej platobnej karty. Priznám sa, s maličkou dušičkou, veď som na príslušnom účte mal nemalú sumu nasporených peňazí. A posielať „vzduchom“ všetky dôverné údaje z karty, to som zo začiatku považoval za adrenalínový šport. Nakoniec som sa však rozhodol, túžba po vyhliadnutom tovare bola predsa len väčšia ako rizikový stupeň.
Tovar som si teda vybral a rozhodol sa zaplatiť, lenže... Také ľahké to zase nebude. Platba jednoducho neprešla, hlásenie bolo zhruba v tom duchu, že som nezadal platné číslo karty. Opakoval som to párkrát, ale nič. No, veď využijem moderné technológie. Vybral som si formu telefonickej pomoci a využil som zelené číslo mojej banky. Zistil som, že banka v predvolenom stave zablokovala akúkoľvek možnosť platby cez internet. Zrejme majú svoje skúsenosti, takto predsa len musím zobrať zodpovednosť na seba...
Na povolenie tejto služby však žiadna moderná technológia nezaberala, musel som sa pekne-krásne vybrať do pobočky, vyčkať rad, perom vyplniť údaje (no strašné ) a po piatich dňoch som mohol veselo nakupovať. Odvtedy nakupujem cez zahraničné obchody a zatiaľ všetko funguje. Tovar prinesie obyčajne kuriér, ja podpíšem a vybavené. Nikto ma zatiaľ neobral o peniaze – no, uvidíme ako dlho.
A vyskúšal som aj slovenský internetový obchod. Ako iste tušíte, moje skúsenosti boli trochu odlišné. Objednal som si MP3 prehrávač, ktorý som si vybral na základe nášho testu v predchádzajúcom vydaní. Spôsoby dodávky zvoleného obchodu boli rozličné, ale všetky pomerne drahé. Nakoniec som sa rozhodol pre osobné prevzatie tovaru. Vybral som si elektronický obchod, ktorý má v názve aj slovo „expert“. Zo začiatku všetko fungovalo na 100 percent, tovar som si vybral, zrealizoval objednávku a pre väčšiu istotu zanechal aj mobilné číslo. Na druhý deň ma obchodník informoval, že tovar zatiaľ nemajú, ale budú mať o týždeň. Nuž čo, veď inú šancu ani nemám. Po týždni som sa dostavil do „kamennej“ podoby elektronického obchodu. MP3 prehrávač ma už čakal, ale bol rozbalený . Predavač predo mnou asi 10 minút kontroloval kompletnosť dodávky, značne zmätený z toho, čo tam vlastne má byť. Neviem presne, načo to kontroloval, veď aj tak by nemal odkade chýbajúce príslušenstvo doplniť. Navyše mi dal do ruky prehrávač, aby som ho skontroloval, prirodzene, bez batérie. Možno očakával, že dokážem generovať elektrickú energiu a takto vyskúšať jeho činnosť, ale toto fakt neviem. A už vôbec nerozumiem, prečo ho vôbec rozbaľoval, a to bez mojej prítomnosti! MP3 prehrávač som totiž chcel venovať ako darček, teraz to vyzerá, ako keby som ho používal. Po (z jeho strany) úspešnej kontrole som sa spýtal na slovenský návod. Niežeby mi bol veľmi potrebný, ale zákon o predaji tovaru na našom území hovorí jasne. Dohodli sme sa, že návod pošle neskôr (naozaj po týždni sa objavil, všetka česť). Finále tohto obchodu však bola forma platby – ako človek odchovaný na moderných technológiách som v elektronickom obchode počítal s tým, že to zaplatím svojou kartou. Ale nie... „Jedine hotovosť,“ oznámil predajca. A dodal: „Tu za rohom je banka, ľahko si vyberiete peniaze z automatu.“ No hej, ibaže „za rohom“ bolo prakticky cez štvorprúdovú cestu a bankomat, prirodzene, nepatril mojej banke, takže som navyše zaplatil medzibankovú operáciu.
Nuž, opäť si budem musieť zvyknúť, že nie všetko sa dá vybaviť elektronicky. Veď sú ľudia, ktorí pokojne žijú aj bez toho, aby čo len raz v živote napísali trikrát po sebe písmeno w...
Príjemné čítanie letného júlového čísla praje
Ondrej Macko

PC REVUE 7/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko