Milí priatelia,
v deň, keď odovzdávame toto číslo Quarku tlačiarni, sa konal
pohreb pápeža Jána Pavla II.
Od okamihu, keď sa zhoršil jeho zdravotný stav až po dnes sa mi stále
nástojčivejšie vynárala otázka, aký mechanizmus
priviedlo do Vatikánu tie odhadované štyri milióny ľudí nielen z Talianska, ale
aj spoza hraníc. Nebola to plánovaná cesta so zabezpečením dopravy či,
ubytovania. Ľudia pocítili potrebu a išli. Vedeli, že to nebude jednoduché.
Naozaj nebolo. Čakali aj 20(!) hodín na osobnú rozlúčku so zosnulým Jánom Pavlom
II. Spravodajkyňa Slovenského rozhlasu rozprávala, ako ich videla spať na zemi,
na chodníkoch, kde sa dalo. Civilizáciou rozmaznaní súčasníci vedeli, čo ich
môže čakať. Prišli aj za cenu nepohodlia a osobných obetí. Sociológovia,
psychológovia a vlastne celý ostatný civilizovaný svet sa pýta – prečo? Nájsť
odpoveď nebude jednoduché, alebo – predsa?
Všetkých hnala túžba byť pri človeku, ktorý stelesňoval nedostatkový
fenomén dneška –dobro. Ján Pavol II.
nemal mocenské ambície ani mocenské nástroje, ekonomické, politické či
geopolitické ciele. Napriek tomu sa stal globálnym fenoménom prekračujúcim
čas.
Nevelil žiadnej armáde. Jeho jediným “marketingovým“ nástrojom bol jeho
osobný príklad, pokora, láska a neúnavný boj za dôstojnosť každého človeka,
vrátane dôstojnej smrti. To, čo iní neraz považujú za slabosť, mu dávalo
obrovskú silu.
Preto prišli milióny ľudí do Ríma. V obrovskom deficite dobra
potrebovali byť pri tom, kto ho rozdával. Kto šíril pokoj a lásku. Prišli sa
rozlúčiť a poďakovať sa. Vyjadriť existenčnú potrebu dobra pre život. A povedať
svojskou neverbálnou komunikáciou mocným tohto sveta -prestaňte produkovať a
šíriť zlo. Odsúdi vás život aj dejiny. Civilizácia môže byť zachovaná iba
procesom zmierenia.
So želaním čím viac dobra pre nás všetkých Váš
Eduard Drobný
QUARK 5/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
nedeľa 1. mája 2005
piatok 1. apríla 2005
QUARK
Milí priatelia,
minule som sa zastavil vo veľkom obchode s elektronikou.
Najväčší sortiment ponúkalo oddelenie digitálnych fotoaparátov a mobilných
telefónov. Narátal som vyše šesťdesiat mobilov a vyše sedemdesiat fotoaparátov.
Menili sa ceny, tvary, farby a rozmery aj technické parametre. Hľadal som dôvod,
prečo potrebujeme tak veľa prístrojov, z ktorých každý ponúka vlastne to isté -
fotoaparáty možnosť zhotovovania digitálnych fotografií a mobily možnosť
telefonovania. Samozrejme, boli medzi nimi rozdiely, fotoaparáty by sa dali
rozdeliť do štyroch-piatich skupín, podľa ich vlastností a nárokov používateľa,
a mobily tiež. Podobná situácia je aj pri iných výrobkoch. Nasledovala logická
otázka, či tu nedochádza k plytvaniu ľudskými tvorivými schopnosťami aj
materiálom a prácou.
Firmy vkladajú obrovské prostriedky do vývoja nových
modelov, do zlepšovania parametrov aj do vývoja vlastností, ktoré vlastne nie sú
významné. Ešte sa jeden model, napríklad fotografického aparátu, ani poriadne
neusadí na trhu a tá istá značka prinesie novinku. Viem dokonca o prípade, že po
necelých dvoch mesiacoch firma inovovala svoj nový model.
Väčšina mobilov a fotoaparátov, aby sme ostali pri týchto dvoch komoditách, po niekoľkých
mesiacoch odchádza do histórie a neraz ich nenahradí výrazne lepší model, ale
iný dizajn, nová reklamná kampaň a väčšinou aj cena, často nižšia. Fotoaparáty
aj mobily predstavujú najkomplikovanejší výrobok používaný v bežnom živote,
takže ponúkajú veľký priestor na sústavné inovácie. Logická je teda otázka, kde
sú hranice sústavných zlepšovaní? Je tento trend logickým prvkom hľadania vyššej
kvality, alebo iba odrazom konkurenčného boja, na konci ktorého stoja peniaze?
Isté je, že aj kvalitatívny rast parametrov má obmedzenia. Načo by bol
fotoaparát s takou vysokou rozlišovacou schopnosťou snímacieho čipu, aká
jednoducho nie je využiteľná, nehovoriac o technických komplikáciách s prenosom
a spracovaním obrovského množstva údajov, ktoré by boli k dispozícii. Ani mobil
nemôže prekročiť napríklad ergonomické parametre miniaturizácie, aby sa nestal
neužitočnou a nepraktickou hračkou.
Kadiaľ teda vedie cesta optimálneho vývoja nových výrobkov, telefónov,
fotoaparátov, ale aj áut, televízorov atď?
Otázka, na ktorú zatiaľ nepoznáme odpoveď. Hoci ekológovia vedia, že sme už za
tou kritickou dvanástou hodinou, nie sú zrejmé ani tendencie smerujúce k
vytvoreniu teórie optimalizácie globálneho racionálneho využívania ľudského
potenciálu, materiálových možností a skutočných, nie trhových, možností ľudstva.
Kto vie, čo sa všetko musí stať, aby sme sa začali aj takouto otázkou
zaoberať.
Napriek všetkému optimistický
Váš
Eduard Drobný
QUARK 4/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
minule som sa zastavil vo veľkom obchode s elektronikou.
Najväčší sortiment ponúkalo oddelenie digitálnych fotoaparátov a mobilných
telefónov. Narátal som vyše šesťdesiat mobilov a vyše sedemdesiat fotoaparátov.
Menili sa ceny, tvary, farby a rozmery aj technické parametre. Hľadal som dôvod,
prečo potrebujeme tak veľa prístrojov, z ktorých každý ponúka vlastne to isté -
fotoaparáty možnosť zhotovovania digitálnych fotografií a mobily možnosť
telefonovania. Samozrejme, boli medzi nimi rozdiely, fotoaparáty by sa dali
rozdeliť do štyroch-piatich skupín, podľa ich vlastností a nárokov používateľa,
a mobily tiež. Podobná situácia je aj pri iných výrobkoch. Nasledovala logická
otázka, či tu nedochádza k plytvaniu ľudskými tvorivými schopnosťami aj
materiálom a prácou.
Firmy vkladajú obrovské prostriedky do vývoja nových
modelov, do zlepšovania parametrov aj do vývoja vlastností, ktoré vlastne nie sú
významné. Ešte sa jeden model, napríklad fotografického aparátu, ani poriadne
neusadí na trhu a tá istá značka prinesie novinku. Viem dokonca o prípade, že po
necelých dvoch mesiacoch firma inovovala svoj nový model.
Väčšina mobilov a fotoaparátov, aby sme ostali pri týchto dvoch komoditách, po niekoľkých
mesiacoch odchádza do histórie a neraz ich nenahradí výrazne lepší model, ale
iný dizajn, nová reklamná kampaň a väčšinou aj cena, často nižšia. Fotoaparáty
aj mobily predstavujú najkomplikovanejší výrobok používaný v bežnom živote,
takže ponúkajú veľký priestor na sústavné inovácie. Logická je teda otázka, kde
sú hranice sústavných zlepšovaní? Je tento trend logickým prvkom hľadania vyššej
kvality, alebo iba odrazom konkurenčného boja, na konci ktorého stoja peniaze?
Isté je, že aj kvalitatívny rast parametrov má obmedzenia. Načo by bol
fotoaparát s takou vysokou rozlišovacou schopnosťou snímacieho čipu, aká
jednoducho nie je využiteľná, nehovoriac o technických komplikáciách s prenosom
a spracovaním obrovského množstva údajov, ktoré by boli k dispozícii. Ani mobil
nemôže prekročiť napríklad ergonomické parametre miniaturizácie, aby sa nestal
neužitočnou a nepraktickou hračkou.
Kadiaľ teda vedie cesta optimálneho vývoja nových výrobkov, telefónov,
fotoaparátov, ale aj áut, televízorov atď?
Otázka, na ktorú zatiaľ nepoznáme odpoveď. Hoci ekológovia vedia, že sme už za
tou kritickou dvanástou hodinou, nie sú zrejmé ani tendencie smerujúce k
vytvoreniu teórie optimalizácie globálneho racionálneho využívania ľudského
potenciálu, materiálových možností a skutočných, nie trhových, možností ľudstva.
Kto vie, čo sa všetko musí stať, aby sme sa začali aj takouto otázkou
zaoberať.
Napriek všetkému optimistický
Váš
Eduard Drobný
QUARK 4/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Dnes to bude trochu sci-fi. Neviem, ako na to, ale chcel by som sa stať kyborgom! Aby som vás neuvádzal do pochybností, či to mám v hlave celkom poriadku :), nemám na mysli klasického kyborga s umelým telom (hoci s pribúdajúcim vekom prečo nie? :)) à la Terminátor. Mojou chýbajúcou „strojovou“ schopnosťou je inteligentný vstupný filter na príjem informácií a riadený proces ich ukladania a sprístupňovania. O čo ide?
Z povahy môjho povolania vyplýva, že som (asi podobne ako vy) zaplavovaný stále stúpajúcim množstvom informácií, ktoré útočia na moje zmysly a pamäť. Hoci nás vedci ubezpečujú, že ľudia svoj mozog nevyužívajú na 100 %, ja mám obavu, že pokiaľ ide o túto schopnosť mozgu, v mojom prípade sa pomaly a nezadržateľne blížim k jej hraniciam. Je totiž všeobecne problém okamžite rozoznať, do akej miery je každá nová informácia pre jej príjemcu užitočná, aká je jej trvácnosť atď. Jediným riešením, ako zvládať nápor informácií, je podľa mňa naučiť sa používať špeciálnu jogínsku metódu „jedným uchom dnu a druhým von“... :) Ja túto metódu po dlhoročnom tréningu zvládam naozaj výborne, má to však svoje vedľajšie účinky. Jednak sa môže stať, že cez tento „sofistikovaný filter“ prepadne nedajbože aj niečo naozaj užitočné, jednak hrozí riziko, že z človeka sa stane asociál na okraji spoločnosti.
Stáva sa mi totiž, že keď mi niekoho predstavujú, už v momente potriasania ruky si meno dotyčného nepamätám... (ospravedlňujem sa všetkým :) ). Nepamätám si žiadne vtipy a zábavné historky, takže keď dôjde v spoločnosti na tento druh zábavy, som úplne „out“. Raz som sa už naštval a naučil som sa naspamäť tri vtipy, ale vydržalo mi to len pár týždňov... a navyše okolie sa už aj tak odmietalo zo slušnosti nasilu smiať stále na tých istých... :) Prečítal som množstvo kníh a zaujímavých článkov, ale čo z toho, keď si z historických svetových dátumov pamätám len pád Bastily? (14. júla 1789...) Pridajte si k tomu zabúdanie na výročia svojich blízkych, neschopnosť spomenúť si na spoločenských podujatiach, odkiaľ len toho človeka poznám, a keď si náhodou aj spomeniem, neviem, či si tykáme alebo vykáme. A keď ho v rozhovore oslovíte iným krstným menom, to sa naozaj ťažko vysvetľuje... Takto by som mohol pokračovať ďalej.
Jediným riešením je využiť úžasné možnosti IT. Neriešim úlohu, ako integrovať strojovú logiku a ľudské vedomie, to si môžeme nechať na inokedy. Teraz ma zaujímajú benefity takéhoto spojenia.
Čítate zaujímavý článok v novinách alebo narazíte na pozoruhodnú pasáž v knižke? V podvedomí si danú časť textu uložíte do pamäte pod vybranými kľúčovými slovami, zaindexujete ju, a keď príde správny čas, vytiahnete ju na okamžité použitie. Alebo ju spojíte s inou informáciu, čím sa vytvárajú nové relácie a často sa tak objavia naozaj zaujímavé súvislostí.
Zoznámia vás so známym vášho známeho? Spustíte program Kartotéka a odložíte si doň vizuálnu podobu, základné údaje, relácie, stav, charakteristiku, históriu stretnutí atď. A vyhnete sa trapasom. Ste na nudnej prezentácii či málo obsažnej prednáške? Spustíte program Blokovanie signálu, ktorý súčasne sleduje, či náhodou nezaznela dôležitá informácia. A vy sa za ten čas môžete hrať, vybaviť si dôležitú agendu alebo v duchu si zaspomínať na poslednú dovolenku. Ak zaznie niečo podstatné, program informáciu odloží a vy sa môžete zapojiť do záverečnej plodnej diskusie, hoci celý čas ste boli off-line.
Ste doma a vaša polovička potrebuje s vami „prebrať“ obsah najnovšej časti mexickej telenovely? Tak spustíte program Blokovanie signálu a program Generátor súvislých odpovedí, ktoré však nesmú byť úplne náhodné a mimo kontextu, ináč by rýchlo vyšlo najavo, že ste off-line... :)
Ste v obchode a manželka vám chce cez mobil nadiktovať, čo treba kúpiť domov? Tak spustíte program Záznam, ktorý si z 30 položiek zapamätá všetkých 30, a nie iba 3 posledne nadiktované, ako to zavše býva...
Potrebujete zabudnúť na niečo zvlášť nepríjemné? Nie je nič jednoduchšie ako použiť funkciu Delete. Chcete si odložiť príjemné zážitky v Hi-Fi kvalite obrazu, zvuku a vôní? (Veľmi zaujímavé je, keď sa vám po dlhých rokoch napr. vybaví zabudnutá vôňa/pach z detstva.) Niet nič jednoduchšieho. Použijete funkciu Riadená správa informácií a nie ste už odkázaní na to náhodné chaotické „vybublávanie“ útržkov spomienok.
A keby ešte k tomu pribudla možnosť hľadanú informáciu si na diaľku „vygooglovať“ aj z externých pamäťových zdrojov? To by už len bolo sveta žiť!
Toľko dnešný výlet do sci-fi a vráťme sa pekne do reality, pretože takéto vízie ešte dlho zostanú naozaj len hrubou fikciou. Ozaj, a tento poznáte...? :)
Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 4/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
Z povahy môjho povolania vyplýva, že som (asi podobne ako vy) zaplavovaný stále stúpajúcim množstvom informácií, ktoré útočia na moje zmysly a pamäť. Hoci nás vedci ubezpečujú, že ľudia svoj mozog nevyužívajú na 100 %, ja mám obavu, že pokiaľ ide o túto schopnosť mozgu, v mojom prípade sa pomaly a nezadržateľne blížim k jej hraniciam. Je totiž všeobecne problém okamžite rozoznať, do akej miery je každá nová informácia pre jej príjemcu užitočná, aká je jej trvácnosť atď. Jediným riešením, ako zvládať nápor informácií, je podľa mňa naučiť sa používať špeciálnu jogínsku metódu „jedným uchom dnu a druhým von“... :) Ja túto metódu po dlhoročnom tréningu zvládam naozaj výborne, má to však svoje vedľajšie účinky. Jednak sa môže stať, že cez tento „sofistikovaný filter“ prepadne nedajbože aj niečo naozaj užitočné, jednak hrozí riziko, že z človeka sa stane asociál na okraji spoločnosti.
Stáva sa mi totiž, že keď mi niekoho predstavujú, už v momente potriasania ruky si meno dotyčného nepamätám... (ospravedlňujem sa všetkým :) ). Nepamätám si žiadne vtipy a zábavné historky, takže keď dôjde v spoločnosti na tento druh zábavy, som úplne „out“. Raz som sa už naštval a naučil som sa naspamäť tri vtipy, ale vydržalo mi to len pár týždňov... a navyše okolie sa už aj tak odmietalo zo slušnosti nasilu smiať stále na tých istých... :) Prečítal som množstvo kníh a zaujímavých článkov, ale čo z toho, keď si z historických svetových dátumov pamätám len pád Bastily? (14. júla 1789...) Pridajte si k tomu zabúdanie na výročia svojich blízkych, neschopnosť spomenúť si na spoločenských podujatiach, odkiaľ len toho človeka poznám, a keď si náhodou aj spomeniem, neviem, či si tykáme alebo vykáme. A keď ho v rozhovore oslovíte iným krstným menom, to sa naozaj ťažko vysvetľuje... Takto by som mohol pokračovať ďalej.
Jediným riešením je využiť úžasné možnosti IT. Neriešim úlohu, ako integrovať strojovú logiku a ľudské vedomie, to si môžeme nechať na inokedy. Teraz ma zaujímajú benefity takéhoto spojenia.
Čítate zaujímavý článok v novinách alebo narazíte na pozoruhodnú pasáž v knižke? V podvedomí si danú časť textu uložíte do pamäte pod vybranými kľúčovými slovami, zaindexujete ju, a keď príde správny čas, vytiahnete ju na okamžité použitie. Alebo ju spojíte s inou informáciu, čím sa vytvárajú nové relácie a často sa tak objavia naozaj zaujímavé súvislostí.
Zoznámia vás so známym vášho známeho? Spustíte program Kartotéka a odložíte si doň vizuálnu podobu, základné údaje, relácie, stav, charakteristiku, históriu stretnutí atď. A vyhnete sa trapasom. Ste na nudnej prezentácii či málo obsažnej prednáške? Spustíte program Blokovanie signálu, ktorý súčasne sleduje, či náhodou nezaznela dôležitá informácia. A vy sa za ten čas môžete hrať, vybaviť si dôležitú agendu alebo v duchu si zaspomínať na poslednú dovolenku. Ak zaznie niečo podstatné, program informáciu odloží a vy sa môžete zapojiť do záverečnej plodnej diskusie, hoci celý čas ste boli off-line.
Ste doma a vaša polovička potrebuje s vami „prebrať“ obsah najnovšej časti mexickej telenovely? Tak spustíte program Blokovanie signálu a program Generátor súvislých odpovedí, ktoré však nesmú byť úplne náhodné a mimo kontextu, ináč by rýchlo vyšlo najavo, že ste off-line... :)
Ste v obchode a manželka vám chce cez mobil nadiktovať, čo treba kúpiť domov? Tak spustíte program Záznam, ktorý si z 30 položiek zapamätá všetkých 30, a nie iba 3 posledne nadiktované, ako to zavše býva...
Potrebujete zabudnúť na niečo zvlášť nepríjemné? Nie je nič jednoduchšie ako použiť funkciu Delete. Chcete si odložiť príjemné zážitky v Hi-Fi kvalite obrazu, zvuku a vôní? (Veľmi zaujímavé je, keď sa vám po dlhých rokoch napr. vybaví zabudnutá vôňa/pach z detstva.) Niet nič jednoduchšieho. Použijete funkciu Riadená správa informácií a nie ste už odkázaní na to náhodné chaotické „vybublávanie“ útržkov spomienok.
A keby ešte k tomu pribudla možnosť hľadanú informáciu si na diaľku „vygooglovať“ aj z externých pamäťových zdrojov? To by už len bolo sveta žiť!
Toľko dnešný výlet do sci-fi a vráťme sa pekne do reality, pretože takéto vízie ešte dlho zostanú naozaj len hrubou fikciou. Ozaj, a tento poznáte...? :)
Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 4/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
utorok 1. marca 2005
QUARK
Milí priatelia,
keď som sa ako žiak dozvedel, že existuje dynamo a elektrický
motor, vymyslel som vlastne perpetuum mobile. Keby sa dynamo spojilo s motorom a
prepojili by sa svorky, stačí už len roztočiť a potom by to už bežalo stále.
Dynamo vyrába elektrinu, tá poháňa motor. Vzhľadom na nízky vek som svoj objav
nepublikoval a časom som naň zabudol. Keď sa mi dostala do ruky kniha Zaujímavá
fyzika a v nej bolo toto zariadenie opísané ako jednoduchý, ale nefungujúci
pokus o perpetuum mobile, veľmi som sa cítil dotknutý. Nielen preto, že by to
nefungovalo, ale že to vymysleli aj iní a dokonca skôr ako ja. Život. Neskôr som
sa stretol s viacerými návrhmi na čarovné perpetuum mobile a čo jenemenej
zaujímavé, aj s niekoľkými vynálezcami, ktorí tvrdili, že „to“ majú. Jeden mal
dokonca potvrdenie z renomovanej inštitúcie, že to, čo namerali, je síce iba
čiastkový výsledok, ale že potvrdzujú autorove uzávery. Vyzeralo to hodnoverne,
ale vzťahovalo sa to iba na časť problému a pes bol zakopaný v tom ostatnom.
Napriek tomu, že prírodné zákony platia v každej spoločenskej formácii, vždy sa
nájde zopár nespokojencov, ktorí ich nechcú rešpektovať a vytrvalo hľadajú
možnosť obísť ich. Prírodné zákony platia však aj v spoločenskom živote a predsa
sa nájdu ľudia, a nie je ich málo, ktorí si povedia – a čo keď? Mal som
elegantne vytlačený a zlou slovenčinou napísaný list, ktorý adresátovi
oznamoval, že sa stal šťastným výhercom pol milióna korún. O prebratí peňazí sa
bolo treba telefonicky dohodnúť. Keďže adresát nikde nestávkoval a nebolo práve
ani svätého Mikuláša, list putoval do koša. O tom, že to neurobili všetci, som
sa dozvedel až z rozhlasu, kde sa viacerí poslucháči sťažovali na vysoké
telefonické účty, ktoré im prišli po tom, ako sa snažili nečakanú výhru
prevziať. Zaujímavú modifikáciu aplikácie predstavuje vyberanie pokút za
prekročenie rýchlosti. Princíp je jasný: akcia – prekročenie rýchlosti, reakcia
– pokuta. Dôvodom na uzákonenie tohto pravidla je fakt, že najviac nehôd má na
svedomí neprimeraná rýchlosť. Čaro je v tom, že vysoká a neprimeraná rýchlosť sú
neidentické pojmy. Neprimeraných môže byť aj 30 km za hodinu, podľa situácie.
Meranie rýchlosti a postihovanie jej prekročenia je však veľmi efektívna cesta
na prehlbovanie nevraživosti motoristov k policajtom, vykazovanie činnosti a je
to aj ďalšia cesta sťahovania peňazí z obehu. Mimochodom, nie iba u nás, aj keď
si myslím, že niekedy sa naši policajti až nedôstojným spôsobom snažia prichytiť
tých rýchlejších. Dôkazom, že aspoň niekedy neveríme v platnosť prírodných
zákonov, je to, ako reagujeme na reklamu, na zaručené omladzovacie kúry v
časopisoch, na predvolebné sľuby, alebo na fámy, ktoré hovoria o tom, že sa
stalo viac, ako sa mohlo stať. Ale, možno práve toto dodáva životu ďalší rozmer,
vedome robíme nezmysly. A to by žiadny stroj nedokázal...
Váš
Eduard Drobný
QUARK 3/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
keď som sa ako žiak dozvedel, že existuje dynamo a elektrický
motor, vymyslel som vlastne perpetuum mobile. Keby sa dynamo spojilo s motorom a
prepojili by sa svorky, stačí už len roztočiť a potom by to už bežalo stále.
Dynamo vyrába elektrinu, tá poháňa motor. Vzhľadom na nízky vek som svoj objav
nepublikoval a časom som naň zabudol. Keď sa mi dostala do ruky kniha Zaujímavá
fyzika a v nej bolo toto zariadenie opísané ako jednoduchý, ale nefungujúci
pokus o perpetuum mobile, veľmi som sa cítil dotknutý. Nielen preto, že by to
nefungovalo, ale že to vymysleli aj iní a dokonca skôr ako ja. Život. Neskôr som
sa stretol s viacerými návrhmi na čarovné perpetuum mobile a čo jenemenej
zaujímavé, aj s niekoľkými vynálezcami, ktorí tvrdili, že „to“ majú. Jeden mal
dokonca potvrdenie z renomovanej inštitúcie, že to, čo namerali, je síce iba
čiastkový výsledok, ale že potvrdzujú autorove uzávery. Vyzeralo to hodnoverne,
ale vzťahovalo sa to iba na časť problému a pes bol zakopaný v tom ostatnom.
Napriek tomu, že prírodné zákony platia v každej spoločenskej formácii, vždy sa
nájde zopár nespokojencov, ktorí ich nechcú rešpektovať a vytrvalo hľadajú
možnosť obísť ich. Prírodné zákony platia však aj v spoločenskom živote a predsa
sa nájdu ľudia, a nie je ich málo, ktorí si povedia – a čo keď? Mal som
elegantne vytlačený a zlou slovenčinou napísaný list, ktorý adresátovi
oznamoval, že sa stal šťastným výhercom pol milióna korún. O prebratí peňazí sa
bolo treba telefonicky dohodnúť. Keďže adresát nikde nestávkoval a nebolo práve
ani svätého Mikuláša, list putoval do koša. O tom, že to neurobili všetci, som
sa dozvedel až z rozhlasu, kde sa viacerí poslucháči sťažovali na vysoké
telefonické účty, ktoré im prišli po tom, ako sa snažili nečakanú výhru
prevziať. Zaujímavú modifikáciu aplikácie predstavuje vyberanie pokút za
prekročenie rýchlosti. Princíp je jasný: akcia – prekročenie rýchlosti, reakcia
– pokuta. Dôvodom na uzákonenie tohto pravidla je fakt, že najviac nehôd má na
svedomí neprimeraná rýchlosť. Čaro je v tom, že vysoká a neprimeraná rýchlosť sú
neidentické pojmy. Neprimeraných môže byť aj 30 km za hodinu, podľa situácie.
Meranie rýchlosti a postihovanie jej prekročenia je však veľmi efektívna cesta
na prehlbovanie nevraživosti motoristov k policajtom, vykazovanie činnosti a je
to aj ďalšia cesta sťahovania peňazí z obehu. Mimochodom, nie iba u nás, aj keď
si myslím, že niekedy sa naši policajti až nedôstojným spôsobom snažia prichytiť
tých rýchlejších. Dôkazom, že aspoň niekedy neveríme v platnosť prírodných
zákonov, je to, ako reagujeme na reklamu, na zaručené omladzovacie kúry v
časopisoch, na predvolebné sľuby, alebo na fámy, ktoré hovoria o tom, že sa
stalo viac, ako sa mohlo stať. Ale, možno práve toto dodáva životu ďalší rozmer,
vedome robíme nezmysly. A to by žiadny stroj nedokázal...
Váš
Eduard Drobný
QUARK 3/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Budúcnosť komunikácie?
Komunikácia je asi podstatou ľudského spoločenstva. Odnepamäti ľudia medzi sebou potrebovali hovoriť. Iste sa aj vám stalo, že pri diskusii o vašich problémoch s inými ľuďmi sa síce v skutočnosti nič nevyriešilo, ale nejako vám bolo pri srdci ľahšie. Akoby boli zrazu tieto problémy menšie či svitala možnosť ich riešenia.
Počítače a telefóny za posledné roky podstatne zmenili komunikáciu medzi ľuďmi. Teraz môžete diskutovať s ľuďmi, ktorí sú napr. za oceánom. Často sa najmä pri komunikácii cez počítač stane, že komunikujete s ľuďmi, ktorých ste nikdy nevideli. Dokonca takto sa dá dostať aj k láske na diaľku, iste si v tejto súvislosti spomínate na známy film You’ve Got Mail – Láska cez internet.
Hlavne vo veľkých nadnárodných spoločnostiach sa stáva, že každodenne podávate správy o svojej práci neznámej osobe. Ak sa konečne osobne uvidíte napr. na konferencii, zistíte, že ten váš vedúci vyzerá úplne inak, ako ste si ho niekoľko mesiacov podľa jeho odpovedí v mailoch predstavovali. Niektoré firmy riešia tento problém tak, že majú buď na intranete, alebo na klasickej nástenke fotografie zamestnancov. Vyhnú sa tak neželaným prekvapeniam.
Ďalšia z veľmi populárnych foriem komunikácie je SMS. Osobne si spomínam na prípad, keď som v reštaurácii pozoroval skupinu „teenagerov“. Pri ich stole prebiehala komunikácia výhradne formou SMS, skutočný rozhovor medzi nimi som nepočul. Každý akosi uprednostnil komunikáciu s osobou, ktorá nebola pri stole (dúfam, že takto nekomunikovali medzi sebou :) ). Je to jednoducho obraz doby, ktorú žijeme.
V tomto príhovore by som sa rád dotkol aj relatívnej novinky – komunikácie pomocou programov na doručovanie okamžitých správ (tzv. IM – instant messaging). Typickým príkladom je ICQ alebo MSN Messenger, ale takýchto programov je celý rad. Dôležité je, že prinášajú do komunikácie nový fenomén, ktorým je doba reakcie. Keď v takomto programe napíšete správu, dostane ju protistrana ihneď (maximálne do pár sekúnd). Navyše váš partner pri komunikácii je informovaný o tom, že ste pri počítači a môžete reagovať.
Takáto IM komunikácia je teda niečo medzi telefonickým spojením a mailom. Pri telefonickom spojení musíte reagovať okamžite – každé zdržanie jasne počuť a je to v podstate ďalšia súčasť informácie, ktorú počas hovoru odovzdávate protistrane. Raz povedané slovo už nikdy nezoberiete späť. Podobne je to, samozrejme, aj pri osobnom stretnutí „tvárou v tvár“, keď navyše osoba, s ktorou diskutujete, vníma aj vaše gestá, úsmevy, pohyby očí atď.
Naopak, pri komunikácii cez elektronickú poštu si môžete nechať na odpoveď aj niekoľko hodín, možno aj deň či dva. Pripravíte si napr. všetky podklady, pribaliť môžete aj prílohy, ktoré sú často dôležitejšie ako textová časť mailu. No na pružnú diskusiu o problémoch maily nie sú to pravé orechové.
V prípade komunikácie cez IM programy je to trochu inak. Odpovedať môžete hneď, ale povedzme aj o minútu. Vás partner totiž nemôže vedieť, či ste sa náhodou medzitým na chvíľu od počítača nevzdialili. Toto je pre vás strategický časový priestor, ktorý umožňuje starostlivejšie si pripraviť odpoveď a premyslieť si ju. Pozor však na to, že väčšina IM programov partnera informuje o tom, keď začnete písať odpoveď.
Pokiaľ ide o najbežnejšiu textovú komunikáciu v IM programe, môžete využívať aj pomalší spôsob pripojenia na internet. Vyhovuje aj dial-up, v súčasnosti taký zaznávaný jedným z poskytovateľov pripojenia na internet v Bratislave.
Osobne používam dokonca niekoľko IM programov na komunikáciu s redaktormi, priateľmi, ale aj rodinou asi rok. Keď sa pozerám spätne na históriu, touto formou sme si povedali veci, ktoré by sme pri osobnom stretnutí asi ani nezačali rozoberať.
Na druhej strane sa vynára otázka, s koľkými ľuďmi je vhodné takúto komunikáciu nadviazať. Čím je ich viac, tým menej času vám ostáva na „skutočnú“ prácu alebo oddych. Pri finalizácii čísla napríklad nie je výnimka, že počítač svojím charakteristickým zvukom signalizuje správy poriadne hlboko po polnoci. Osobne by som si svoje ICQ number na vizitku asi nedal, ale poznám veľa ľudí, ktorí tak urobili...
Ďalšie možnosti IM programov sú v prenose hlasu a obrazu. Len si predstavte situáciu – k notebooku si pripojíte webovú kameru a zo služobnej cesty z druhého konca republiky máte možnosť naozaj vidieť rodinu a hovoriť s nimi. Na kvalite prenosu hlasu a obrazu sa v tomto prípade veľmi výrazne podieľa spôsob pripojenia na internet. Ten musí byť dostatočne rýchly a s malým oneskorením. Zobrazený obraz je obyčajne dosť malý a hlas môže mať pozorovateľné oneskorenia, ale čo by ste nedali za pocit byť so svojimi blízkymi slovom i obrazom.
Veľkou výhodou je to, že aspoň zatiaľ je drvivá väčšina IM programov úplne zadarmo. Pokiaľ sa aj zobrazuje reklama, nie je príliš agresívna, aby sa nedala vydržať. Na záver už len pripomínam, že v tomto vydaní nášho/vášho magazínu nájdete prehľad IM programov a na CD REVUE sú aj inštalačné programy k väčšine z nich. Ak ste tak ešte neurobili, vyskúšajte si ich. Iste tejto forme komunikácie prídete na chuť.
Zaujímavé čítanie marcového vydania PC REVUE vám želá
Ondrej Macko
PC REVUE 3/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Komunikácia je asi podstatou ľudského spoločenstva. Odnepamäti ľudia medzi sebou potrebovali hovoriť. Iste sa aj vám stalo, že pri diskusii o vašich problémoch s inými ľuďmi sa síce v skutočnosti nič nevyriešilo, ale nejako vám bolo pri srdci ľahšie. Akoby boli zrazu tieto problémy menšie či svitala možnosť ich riešenia.
Počítače a telefóny za posledné roky podstatne zmenili komunikáciu medzi ľuďmi. Teraz môžete diskutovať s ľuďmi, ktorí sú napr. za oceánom. Často sa najmä pri komunikácii cez počítač stane, že komunikujete s ľuďmi, ktorých ste nikdy nevideli. Dokonca takto sa dá dostať aj k láske na diaľku, iste si v tejto súvislosti spomínate na známy film You’ve Got Mail – Láska cez internet.
Hlavne vo veľkých nadnárodných spoločnostiach sa stáva, že každodenne podávate správy o svojej práci neznámej osobe. Ak sa konečne osobne uvidíte napr. na konferencii, zistíte, že ten váš vedúci vyzerá úplne inak, ako ste si ho niekoľko mesiacov podľa jeho odpovedí v mailoch predstavovali. Niektoré firmy riešia tento problém tak, že majú buď na intranete, alebo na klasickej nástenke fotografie zamestnancov. Vyhnú sa tak neželaným prekvapeniam.
Ďalšia z veľmi populárnych foriem komunikácie je SMS. Osobne si spomínam na prípad, keď som v reštaurácii pozoroval skupinu „teenagerov“. Pri ich stole prebiehala komunikácia výhradne formou SMS, skutočný rozhovor medzi nimi som nepočul. Každý akosi uprednostnil komunikáciu s osobou, ktorá nebola pri stole (dúfam, že takto nekomunikovali medzi sebou :) ). Je to jednoducho obraz doby, ktorú žijeme.
V tomto príhovore by som sa rád dotkol aj relatívnej novinky – komunikácie pomocou programov na doručovanie okamžitých správ (tzv. IM – instant messaging). Typickým príkladom je ICQ alebo MSN Messenger, ale takýchto programov je celý rad. Dôležité je, že prinášajú do komunikácie nový fenomén, ktorým je doba reakcie. Keď v takomto programe napíšete správu, dostane ju protistrana ihneď (maximálne do pár sekúnd). Navyše váš partner pri komunikácii je informovaný o tom, že ste pri počítači a môžete reagovať.
Takáto IM komunikácia je teda niečo medzi telefonickým spojením a mailom. Pri telefonickom spojení musíte reagovať okamžite – každé zdržanie jasne počuť a je to v podstate ďalšia súčasť informácie, ktorú počas hovoru odovzdávate protistrane. Raz povedané slovo už nikdy nezoberiete späť. Podobne je to, samozrejme, aj pri osobnom stretnutí „tvárou v tvár“, keď navyše osoba, s ktorou diskutujete, vníma aj vaše gestá, úsmevy, pohyby očí atď.
Naopak, pri komunikácii cez elektronickú poštu si môžete nechať na odpoveď aj niekoľko hodín, možno aj deň či dva. Pripravíte si napr. všetky podklady, pribaliť môžete aj prílohy, ktoré sú často dôležitejšie ako textová časť mailu. No na pružnú diskusiu o problémoch maily nie sú to pravé orechové.
V prípade komunikácie cez IM programy je to trochu inak. Odpovedať môžete hneď, ale povedzme aj o minútu. Vás partner totiž nemôže vedieť, či ste sa náhodou medzitým na chvíľu od počítača nevzdialili. Toto je pre vás strategický časový priestor, ktorý umožňuje starostlivejšie si pripraviť odpoveď a premyslieť si ju. Pozor však na to, že väčšina IM programov partnera informuje o tom, keď začnete písať odpoveď.
Pokiaľ ide o najbežnejšiu textovú komunikáciu v IM programe, môžete využívať aj pomalší spôsob pripojenia na internet. Vyhovuje aj dial-up, v súčasnosti taký zaznávaný jedným z poskytovateľov pripojenia na internet v Bratislave.
Osobne používam dokonca niekoľko IM programov na komunikáciu s redaktormi, priateľmi, ale aj rodinou asi rok. Keď sa pozerám spätne na históriu, touto formou sme si povedali veci, ktoré by sme pri osobnom stretnutí asi ani nezačali rozoberať.
Na druhej strane sa vynára otázka, s koľkými ľuďmi je vhodné takúto komunikáciu nadviazať. Čím je ich viac, tým menej času vám ostáva na „skutočnú“ prácu alebo oddych. Pri finalizácii čísla napríklad nie je výnimka, že počítač svojím charakteristickým zvukom signalizuje správy poriadne hlboko po polnoci. Osobne by som si svoje ICQ number na vizitku asi nedal, ale poznám veľa ľudí, ktorí tak urobili...
Ďalšie možnosti IM programov sú v prenose hlasu a obrazu. Len si predstavte situáciu – k notebooku si pripojíte webovú kameru a zo služobnej cesty z druhého konca republiky máte možnosť naozaj vidieť rodinu a hovoriť s nimi. Na kvalite prenosu hlasu a obrazu sa v tomto prípade veľmi výrazne podieľa spôsob pripojenia na internet. Ten musí byť dostatočne rýchly a s malým oneskorením. Zobrazený obraz je obyčajne dosť malý a hlas môže mať pozorovateľné oneskorenia, ale čo by ste nedali za pocit byť so svojimi blízkymi slovom i obrazom.
Veľkou výhodou je to, že aspoň zatiaľ je drvivá väčšina IM programov úplne zadarmo. Pokiaľ sa aj zobrazuje reklama, nie je príliš agresívna, aby sa nedala vydržať. Na záver už len pripomínam, že v tomto vydaní nášho/vášho magazínu nájdete prehľad IM programov a na CD REVUE sú aj inštalačné programy k väčšine z nich. Ak ste tak ešte neurobili, vyskúšajte si ich. Iste tejto forme komunikácie prídete na chuť.
Zaujímavé čítanie marcového vydania PC REVUE vám želá
Ondrej Macko
PC REVUE 3/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
utorok 1. februára 2005
QUARK
Milí priatelia,
Pred rokmi, keď sa formovala redakcia Elektrónu, nového slovenského
časopisu o vede a technike, medzi prvými redaktormi sa objavila čerstvá
absolventka Prírodovedeckej fakulty UK Ivanka Tursunová. Mladé
ambiciózne dievča, ktoré sa rozhodlo vyskúšať novinársky chlebík.
Navyše v neprebádaných vodách popularizovania vedy a techniky. V tom
čase totiž väčšina náučných periodík, či už populárnych alebo odborných
vychádzala v Čechách. Na Slovensku preto chýbala dostatočná skúsenosť v
popularizácii aj medzi odborníkmi ale aj medzi novinármi a bol najvyšší
čas začať ju budovať. Váňa, ako novú kolegyňu volali doma a neskôr aj v
redakcii, sa rozhodla zdolať hlbiny možností, ktoré popularizácia
ponúkala, začala svoju profesionálnu cestu spolu s novým časopisom.
Veda a technika v písanom slove sa jej napokon stala celoživotným
údelom.
Kto dnes spočíta články, rozhovory, stretnutia s vedcami, účasti
na sympóziách služobných cestách, strany prečítaných korektúr i
novinárskych ocenení? Kto by mohol poznať tvorivé muky pri hľadaní
ciest ako tému, problém, princíp, myšlienku či príbeh spracovať,
preložiť do zrozumiteľnej a zaujímavej podoby, aby čitateľa neodradila
ale naopak ukázala mu krásu spoznávania nepoznaného? Kto by spočítal
mladých čitateľov, ktorým Váňa svojimi materiálmi predurčila budúce
povolanie? Samozrejme, toto všetko nie je možné, ani zrátať, ani
obsiahnuť, pretože za vyše tri desaťročia taký aktívny a zapálený
človek, akým bola a stále je naša Vaňa zanechá za sebou dielo, ktoré
možno len tušiť. Väčšinu toho času som mal to potešenie byť s ňou na
chlebe voňajúcom tlačiarenskou farbou, a preto možno lepšie ako iný
viem, že bude v redakcii chýbať nie len jej novinárska erudícia, ale aj
ľudská dobrota a ochota pomôcť, optimizmus a schopnosť prekonávať aj
tie najťažšie prekážky, ktorých si tiež zopár užila.
Ivanka Kováčová sa totiž rozhodla zavesiť novinárske remeslo na
klinec a odísť do dôchodku. Ako ju poznám, nebude ho tráviť sladkým
ničnerobením. Stále má dosť energie a nápadov, aby bola užitočná. Sebe
aj okoliu. Možno sa je podarí naplniť dávnu túžbu presťahovať sa na
chalupu v Terchovej a chovať koníka...
Nech si zariadi budúcnosť akokoľvek, dnes mi prichodí v mene
všetkých, ktorí Váňu poznali ako pani novinárku z Elektrónu a neskôr z
Quarku, poďakovať sa. Za všetko.Za prácu, za spolupatričnosť, za
obrovský prínos pre našu kultúru, vedu, techniku.
Želám Ti Váňa ešte veľa rokov strávených s rodinou. Za rodinu Tvojich čitateľov, za kolegov a samozrejme, aj za seba.
Tvoj, Váš
Eduard Drobný
QUARK 2/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Pred rokmi, keď sa formovala redakcia Elektrónu, nového slovenského
časopisu o vede a technike, medzi prvými redaktormi sa objavila čerstvá
absolventka Prírodovedeckej fakulty UK Ivanka Tursunová. Mladé
ambiciózne dievča, ktoré sa rozhodlo vyskúšať novinársky chlebík.
Navyše v neprebádaných vodách popularizovania vedy a techniky. V tom
čase totiž väčšina náučných periodík, či už populárnych alebo odborných
vychádzala v Čechách. Na Slovensku preto chýbala dostatočná skúsenosť v
popularizácii aj medzi odborníkmi ale aj medzi novinármi a bol najvyšší
čas začať ju budovať. Váňa, ako novú kolegyňu volali doma a neskôr aj v
redakcii, sa rozhodla zdolať hlbiny možností, ktoré popularizácia
ponúkala, začala svoju profesionálnu cestu spolu s novým časopisom.
Veda a technika v písanom slove sa jej napokon stala celoživotným
údelom.
Kto dnes spočíta články, rozhovory, stretnutia s vedcami, účasti
na sympóziách služobných cestách, strany prečítaných korektúr i
novinárskych ocenení? Kto by mohol poznať tvorivé muky pri hľadaní
ciest ako tému, problém, princíp, myšlienku či príbeh spracovať,
preložiť do zrozumiteľnej a zaujímavej podoby, aby čitateľa neodradila
ale naopak ukázala mu krásu spoznávania nepoznaného? Kto by spočítal
mladých čitateľov, ktorým Váňa svojimi materiálmi predurčila budúce
povolanie? Samozrejme, toto všetko nie je možné, ani zrátať, ani
obsiahnuť, pretože za vyše tri desaťročia taký aktívny a zapálený
človek, akým bola a stále je naša Vaňa zanechá za sebou dielo, ktoré
možno len tušiť. Väčšinu toho času som mal to potešenie byť s ňou na
chlebe voňajúcom tlačiarenskou farbou, a preto možno lepšie ako iný
viem, že bude v redakcii chýbať nie len jej novinárska erudícia, ale aj
ľudská dobrota a ochota pomôcť, optimizmus a schopnosť prekonávať aj
tie najťažšie prekážky, ktorých si tiež zopár užila.
Ivanka Kováčová sa totiž rozhodla zavesiť novinárske remeslo na
klinec a odísť do dôchodku. Ako ju poznám, nebude ho tráviť sladkým
ničnerobením. Stále má dosť energie a nápadov, aby bola užitočná. Sebe
aj okoliu. Možno sa je podarí naplniť dávnu túžbu presťahovať sa na
chalupu v Terchovej a chovať koníka...
Nech si zariadi budúcnosť akokoľvek, dnes mi prichodí v mene
všetkých, ktorí Váňu poznali ako pani novinárku z Elektrónu a neskôr z
Quarku, poďakovať sa. Za všetko.Za prácu, za spolupatričnosť, za
obrovský prínos pre našu kultúru, vedu, techniku.
Želám Ti Váňa ešte veľa rokov strávených s rodinou. Za rodinu Tvojich čitateľov, za kolegov a samozrejme, aj za seba.
Tvoj, Váš
Eduard Drobný
QUARK 2/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Zdá sa mi úplne neuveriteľné, kam sa v súčasnosti dostáva ľudské poznanie v oblasti vedy a techniky. Ak výsledky výskumu dospejú do komerčne využiteľnej podoby reálneho produktu alebo služby a nájde sa kritická masa spotrebiteľov, ktorá si ich bude kupovať, úspech je zaručený. Prostriedky z predaja sa spätne dostávajú do ďalšieho výskumu a koleso sa roztáča. Dobrou ukážkou je raketový nástup PC, internetu či mobilov v uplynulých rokoch.
Pamätáte sa ešte, na akých počítačoch sme začínali pred 10-15 rokmi? Nemusíme sa ani vracať do éry PMD, ZX Spectra, Amigy a pod. A tobôž nie sálových počítačov... Ešte si matne pamätám, ako sme zápočtové úlohy odovzdávali na diernych štítkoch. Stačí, ak zostaneme na x86-kovej platforme a spomeniem si na prvé PC na fakulte, bežiace na frekvencii 16 MHz, vybavené 4 MB RAM a 20 MB diskom, na ktorom som testoval vizuálnu simuláciu na diplomovku... Dnešné zostavy taktované na 3 GHz, s 512 MB RAM a 250 GB diskami prinášajú 1000-násobne vyššie výkony za zlomok ceny svojich predchodcov. Ešte pred pár rokmi sa nám disková kapacita servera 1 terabajt zdala neskutočne veľká, a pritom kapacita našich serverov ju má už dnes, a to sme pomerne malá redakcia. Ktovie, koľko rokov potrvá, kým sa objavia disky s petabajtovou, exabajtovou, zetabajtovou či jotabajtovou kapacitou....
Ohromujú ma vyhliadky nanotechnológií, keď budúce materiály a súčiastky, a to nielen pre IT, ale ľubovoľnú oblasť života, sa budú môcť vytvárať atóm po atóme. Pri skúmaní vzniku vesmíru sa pomaly blížime k Planckovej bariére, ktorá nás už „len“ 10 -43 sekundy delí od Big Bangu. Ohromujú ma možnosti bioniky, genetiky, kybernetiky, vývoj liekov, nových supermateriálov atď. Napriek tomu, že mnohé z produktov vedeckého výskumu majú priniesť ľudstvu úžitok, určite vyvolajú celospoločenské zmeny, ktoré bude problém zvládnuť: zvyšovanie bezpečnosti => strata súkromia, predlžovanie života => degenerácia ľudského genómu, zvyšovanie komplexnosti a „inteligencie“ počítačov => strata kontroly ich riadenia a zvyšovanie závislosti od ich zlyhania.
Čo ma však ohromuje ešte viac, je neuveriteľné zaostávanie iných oblastí ľudského poznania a najmä jeho implementovania do bežného života, napríklad v oblasti medziľudských vzťahov, výchovy detí a mládeže, starostlivosti o zdravý život, riadenia spoločnosti atď. Na jednej strane sa naše poznanie okolitého sveta dostáva na subatomárnu úroveň a na druhej strane len veľmi málo poznáme sami seba. Svoje vnútro, najhlbšie myšlienkové pochody, emócie, svoje duchovno. A nevieme ho dostatočne ovládať a zdokonaľovať. Na jednej strane vieme genetickou manipuláciou ovplyvniť kukuricu, aby odolávala vybraným biologickým škodcom, liečiť donedávna neliečiteľné choroby, pripravovať preparáty na predĺženie ľudského života. A na druhej strane nevieme poriadne vychovať vlastné deti, dosiahnuť, aby ľudia z vlastnej vôle nefajčili, nedrogovali, zdravo sa stravovali, cvičili, nesledovali telenovely :) , vykašľali sa na bulvár a venovali sa aj duchovnej potrave.
Na jednej strane vidíte obrovské možnosti využívania informačných technológií v riadení podnikov, no na druhej strane zisťujete, aký neefektívny je model parlamentnej demokracie, brániacej sa spoluúčasti občanov na riadení štátu napr. prostriedkami IT. Vidíte, že sa ide prijať nezmyselný zákon, ktorý háji záujmy iba nejakej priemyselnej loby, alebo vidíte, ako si neschopný minister či poslanec neplní svoje povinnosti? Tak sa urobí internetové referendum a „démos“ zasiahne. Keď môže byť celá spoločnosť ohlupovaná posielaním SMS pre SuperStar alebo Miliónové dievča, prečo by nemohla takto vyjadriť aj svoju vôľu v podstatne dôležitejších celospoločenských otázkach?
Vidím, že som opäť načal veľkú tému, ktorú nemožno na tomto priestore plne rozvinúť, tobôž nie dokončiť, ale dúfam, že som vám dal aspoň zopár námetov na rozmýšľanie. Na voľné chvíle... :)
Zaujímavé čítanie februárového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 2/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
Pamätáte sa ešte, na akých počítačoch sme začínali pred 10-15 rokmi? Nemusíme sa ani vracať do éry PMD, ZX Spectra, Amigy a pod. A tobôž nie sálových počítačov... Ešte si matne pamätám, ako sme zápočtové úlohy odovzdávali na diernych štítkoch. Stačí, ak zostaneme na x86-kovej platforme a spomeniem si na prvé PC na fakulte, bežiace na frekvencii 16 MHz, vybavené 4 MB RAM a 20 MB diskom, na ktorom som testoval vizuálnu simuláciu na diplomovku... Dnešné zostavy taktované na 3 GHz, s 512 MB RAM a 250 GB diskami prinášajú 1000-násobne vyššie výkony za zlomok ceny svojich predchodcov. Ešte pred pár rokmi sa nám disková kapacita servera 1 terabajt zdala neskutočne veľká, a pritom kapacita našich serverov ju má už dnes, a to sme pomerne malá redakcia. Ktovie, koľko rokov potrvá, kým sa objavia disky s petabajtovou, exabajtovou, zetabajtovou či jotabajtovou kapacitou....
Ohromujú ma vyhliadky nanotechnológií, keď budúce materiály a súčiastky, a to nielen pre IT, ale ľubovoľnú oblasť života, sa budú môcť vytvárať atóm po atóme. Pri skúmaní vzniku vesmíru sa pomaly blížime k Planckovej bariére, ktorá nás už „len“ 10 -43 sekundy delí od Big Bangu. Ohromujú ma možnosti bioniky, genetiky, kybernetiky, vývoj liekov, nových supermateriálov atď. Napriek tomu, že mnohé z produktov vedeckého výskumu majú priniesť ľudstvu úžitok, určite vyvolajú celospoločenské zmeny, ktoré bude problém zvládnuť: zvyšovanie bezpečnosti => strata súkromia, predlžovanie života => degenerácia ľudského genómu, zvyšovanie komplexnosti a „inteligencie“ počítačov => strata kontroly ich riadenia a zvyšovanie závislosti od ich zlyhania.
Čo ma však ohromuje ešte viac, je neuveriteľné zaostávanie iných oblastí ľudského poznania a najmä jeho implementovania do bežného života, napríklad v oblasti medziľudských vzťahov, výchovy detí a mládeže, starostlivosti o zdravý život, riadenia spoločnosti atď. Na jednej strane sa naše poznanie okolitého sveta dostáva na subatomárnu úroveň a na druhej strane len veľmi málo poznáme sami seba. Svoje vnútro, najhlbšie myšlienkové pochody, emócie, svoje duchovno. A nevieme ho dostatočne ovládať a zdokonaľovať. Na jednej strane vieme genetickou manipuláciou ovplyvniť kukuricu, aby odolávala vybraným biologickým škodcom, liečiť donedávna neliečiteľné choroby, pripravovať preparáty na predĺženie ľudského života. A na druhej strane nevieme poriadne vychovať vlastné deti, dosiahnuť, aby ľudia z vlastnej vôle nefajčili, nedrogovali, zdravo sa stravovali, cvičili, nesledovali telenovely :) , vykašľali sa na bulvár a venovali sa aj duchovnej potrave.
Na jednej strane vidíte obrovské možnosti využívania informačných technológií v riadení podnikov, no na druhej strane zisťujete, aký neefektívny je model parlamentnej demokracie, brániacej sa spoluúčasti občanov na riadení štátu napr. prostriedkami IT. Vidíte, že sa ide prijať nezmyselný zákon, ktorý háji záujmy iba nejakej priemyselnej loby, alebo vidíte, ako si neschopný minister či poslanec neplní svoje povinnosti? Tak sa urobí internetové referendum a „démos“ zasiahne. Keď môže byť celá spoločnosť ohlupovaná posielaním SMS pre SuperStar alebo Miliónové dievča, prečo by nemohla takto vyjadriť aj svoju vôľu v podstatne dôležitejších celospoločenských otázkach?
Vidím, že som opäť načal veľkú tému, ktorú nemožno na tomto priestore plne rozvinúť, tobôž nie dokončiť, ale dúfam, že som vám dal aspoň zopár námetov na rozmýšľanie. Na voľné chvíle... :)
Zaujímavé čítanie februárového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 2/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. januára 2005
PC REVUE
Zhruba pred mesiacom som šiel autom z práce domov neskoršie ako zvyčajne. Keďže v rozhlase už nevysielali relácie, na ktoré som bežne zvyknutý, pustil som sa do „surfovania“ po jednotlivých staniciach. Priznávam sa, že rozhlas najčastejšie počúvam v aute a bežne mám zapnuté komerčné stanice. Väčšinou vyhľadávam správy a iné relácie s hovoreným slovom. Tentoraz som však naladil verejnoprávny rozhlas. Konkrétne bolo v tom čase na programe vysielanie pre najmenších. Vtedy som si uvedomil, že rozprávku z rozhlasu som nepočul dobrých desať rokov – a bol som rozhodnutý. Úvodná hudobná znelka bola zhruba taká ako v minulosti, ale obsah rozprávky sa od mojich čias podstatne zmenil. Šlo totiž o vysvetľovanie architektúry počítača.
Hlavným hrdinom v rozhlasovej rozprávke bol Miki. Postupne vysvetľoval o počítači všetko – monitor, klávesnicu, myš, ale venoval sa aj pevnému disku, disketovej jednotke, CD mechanike atď. Dôležité bolo, že všetko vysvetľoval detskými slovami a šancu porozumieť výkladu mali aj deti predškolského veku. Pravdupovediac, zhruba za 10 minút toho Miki stihol dosť, bolo to vcelku solídne vysvetlenie základov počítača. Veľmi sa mi páčila forma, akou autori rozprávky dokázali vysvetliť aj trochu náročnejšie skutočnosti. Odporúčal by som ju aj pre starších ľudí.
Na druhý deň som už chcel cielene zapnúť vysielanie Slovenského rozhlasu v príslušnom čase a vypočuť si ďalšiu časť rozorávky. Ale viete, ako to chodí. V práci som bol ešte dlhšie a rozprávku som už nestihol. Trvalo to pár dní, ale keď som počul ďalší diel z tejto série, vysvetľovanie sa dostalo už k pripojeniu na internet a webovým stránkam.
Čo z toho vyplýva? Po prvé je chvályhodné, že vysielanie verejnoprávnej stanice sa venuje aj týmto témam. Po druhé vyrastá nám generácia, ktorá má počítače, internet, moderné spôsoby komunikácie už v krvi. Vidno to všade okolo nás. Myslím si, že toto je skutočne cesta, ako sa v živote presadiť. Prejdime na ďalšiu tému, ktorá však s predchádzajúcou úzko súvisí. V čase, keď sme finalizovali toto číslo, práve vrcholil problém okolo písomných maturitných skúšok z matematiky. Neviem, ako sa to môže stať, ale na niekoľko škôl sa dostali testy s už vyznačenými správnymi odpoveďami. Pripadá mi to čudné, keďže aj my každý mesiac pracujeme s odovzdávaním podkladov pre tlačiareň. Každú stranu (a je ich vyše 100) u nás totiž pozerá niekoľko ľudí, máme niekoľko úprav vykonávaných grafikom, jazykovou redaktorkou a nakoniec aj finálnu kontrolu za prítomnosti všetkých. Napriek tomu sa sem−tam tlačiarenský škriatok objaví. Vytlačiť však vyznačené odpovede v teste a nezbadať to je naozaj pozoruhodné. Skôr sa mi zdá, že to nebolo náhodou.
Osobne si myslím, že projekt zavedenia počítačov do škôl by mohol postupne dospieť až do štádia, že maturity by bolo možné realizovať práve za ich využitia. Takto by sa asi nestalo, že by sa „omylom“ vytlačili aj nesprávne testy. Podľa mňa by sa zjednodušil aj proces vyhodnocovania testov, navyše by ich nebolo treba tlačiť (verte, že je to dosť nákladná položka) a azda by sa ešte viac podarilo zachovať anonymitu pri ich vyhodnocovaní. Dokážem si pritom predstaviť, že by testy v širšom rozsahu vypracovala skupina odborníkov a zodpovedný pracovník na ministerstve by potom len vybral finálne zadanie, pripravil a tesne pred stanoveným termínom uvoľnil na vypracovanie študentom.
Dokonca by som zvažoval možnosť, že by študenti pri riešení jednotlivých úloh mohli použiť aj informácie z internetu. Je to predsa skúška z dospelosti a tá by mala preveriť možnosti a skúsenosti študentov v reálnej praxi. Veď dnes je celkom bežné, že ak niečo robíte, príslušné informácie si najprv „vygooglite“. Dôležité je predsa vedieť dať si tieto informácie dokopy, posúdiť ich dôveryhodnosť a, prirodzene, vedieť ich aj rýchlo nájsť. „Namemorované“ znalosti nemôžu maž prioritu, cieľom by malo byť toľkokrát spomínané kreatívne myslenie.
Osobne som sa raz počas vysokoškolského štúdia s podobným prístupom stretol – mohli sme použiť akúkoľvek literatúru či konzultovať s ľubovoľnou osobou. Čas na skúšku bol však presne limitovaný a pomôcť kamarátovi znamenalo zobrať si z času určeného pre seba. Pravdupovediac, bola to jedna z najťažších skúšok vôbec.
Namiesto toho máme zo súčasných maturít ďalšiu kauzu, ktorej výsledkom je rad výziev na odstúpenie, resp. trestných oznámení. Mimochodom, zdá sa mi, že z tohto postupu sa už na Slovensku stal akýsi rituál. Za každým neúspechom nasleduje od skupiny osôb výzva na odchod. Paradoxne pritom takúto výzvu často počujeme práve od ľudí, ktorí by sa asi mali poobzerať najprv okolo seba. Asi vám to pripomína známe slovenské porekadlo o pozametaní si pred vlastným prahom...
Ale nekončime pesimisticky! Našťastie príroda ide podľa svojich pravidiel a okolo nás sa začína prebúdzať život. Verím, že si nájdete dosť času a čítanie tohto vydania PC REVUE bude pre vás znamenať príjemne a užitočne strávené chvíle.
Príjemné čítanie vám želá
Ondrej Macko
PC REVUE 5/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Hlavným hrdinom v rozhlasovej rozprávke bol Miki. Postupne vysvetľoval o počítači všetko – monitor, klávesnicu, myš, ale venoval sa aj pevnému disku, disketovej jednotke, CD mechanike atď. Dôležité bolo, že všetko vysvetľoval detskými slovami a šancu porozumieť výkladu mali aj deti predškolského veku. Pravdupovediac, zhruba za 10 minút toho Miki stihol dosť, bolo to vcelku solídne vysvetlenie základov počítača. Veľmi sa mi páčila forma, akou autori rozprávky dokázali vysvetliť aj trochu náročnejšie skutočnosti. Odporúčal by som ju aj pre starších ľudí.
Na druhý deň som už chcel cielene zapnúť vysielanie Slovenského rozhlasu v príslušnom čase a vypočuť si ďalšiu časť rozorávky. Ale viete, ako to chodí. V práci som bol ešte dlhšie a rozprávku som už nestihol. Trvalo to pár dní, ale keď som počul ďalší diel z tejto série, vysvetľovanie sa dostalo už k pripojeniu na internet a webovým stránkam.
Čo z toho vyplýva? Po prvé je chvályhodné, že vysielanie verejnoprávnej stanice sa venuje aj týmto témam. Po druhé vyrastá nám generácia, ktorá má počítače, internet, moderné spôsoby komunikácie už v krvi. Vidno to všade okolo nás. Myslím si, že toto je skutočne cesta, ako sa v živote presadiť. Prejdime na ďalšiu tému, ktorá však s predchádzajúcou úzko súvisí. V čase, keď sme finalizovali toto číslo, práve vrcholil problém okolo písomných maturitných skúšok z matematiky. Neviem, ako sa to môže stať, ale na niekoľko škôl sa dostali testy s už vyznačenými správnymi odpoveďami. Pripadá mi to čudné, keďže aj my každý mesiac pracujeme s odovzdávaním podkladov pre tlačiareň. Každú stranu (a je ich vyše 100) u nás totiž pozerá niekoľko ľudí, máme niekoľko úprav vykonávaných grafikom, jazykovou redaktorkou a nakoniec aj finálnu kontrolu za prítomnosti všetkých. Napriek tomu sa sem−tam tlačiarenský škriatok objaví. Vytlačiť však vyznačené odpovede v teste a nezbadať to je naozaj pozoruhodné. Skôr sa mi zdá, že to nebolo náhodou.
Osobne si myslím, že projekt zavedenia počítačov do škôl by mohol postupne dospieť až do štádia, že maturity by bolo možné realizovať práve za ich využitia. Takto by sa asi nestalo, že by sa „omylom“ vytlačili aj nesprávne testy. Podľa mňa by sa zjednodušil aj proces vyhodnocovania testov, navyše by ich nebolo treba tlačiť (verte, že je to dosť nákladná položka) a azda by sa ešte viac podarilo zachovať anonymitu pri ich vyhodnocovaní. Dokážem si pritom predstaviť, že by testy v širšom rozsahu vypracovala skupina odborníkov a zodpovedný pracovník na ministerstve by potom len vybral finálne zadanie, pripravil a tesne pred stanoveným termínom uvoľnil na vypracovanie študentom.
Dokonca by som zvažoval možnosť, že by študenti pri riešení jednotlivých úloh mohli použiť aj informácie z internetu. Je to predsa skúška z dospelosti a tá by mala preveriť možnosti a skúsenosti študentov v reálnej praxi. Veď dnes je celkom bežné, že ak niečo robíte, príslušné informácie si najprv „vygooglite“. Dôležité je predsa vedieť dať si tieto informácie dokopy, posúdiť ich dôveryhodnosť a, prirodzene, vedieť ich aj rýchlo nájsť. „Namemorované“ znalosti nemôžu maž prioritu, cieľom by malo byť toľkokrát spomínané kreatívne myslenie.
Osobne som sa raz počas vysokoškolského štúdia s podobným prístupom stretol – mohli sme použiť akúkoľvek literatúru či konzultovať s ľubovoľnou osobou. Čas na skúšku bol však presne limitovaný a pomôcť kamarátovi znamenalo zobrať si z času určeného pre seba. Pravdupovediac, bola to jedna z najťažších skúšok vôbec.
Namiesto toho máme zo súčasných maturít ďalšiu kauzu, ktorej výsledkom je rad výziev na odstúpenie, resp. trestných oznámení. Mimochodom, zdá sa mi, že z tohto postupu sa už na Slovensku stal akýsi rituál. Za každým neúspechom nasleduje od skupiny osôb výzva na odchod. Paradoxne pritom takúto výzvu často počujeme práve od ľudí, ktorí by sa asi mali poobzerať najprv okolo seba. Asi vám to pripomína známe slovenské porekadlo o pozametaní si pred vlastným prahom...
Ale nekončime pesimisticky! Našťastie príroda ide podľa svojich pravidiel a okolo nás sa začína prebúdzať život. Verím, že si nájdete dosť času a čítanie tohto vydania PC REVUE bude pre vás znamenať príjemne a užitočne strávené chvíle.
Príjemné čítanie vám želá
Ondrej Macko
PC REVUE 5/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
PC REVUE
Zmena znamená život, a ako ste sa dozvedeli už minule, došlo k výmene na pozícii šéfredaktora nášho magazínu. Ja osobne som v PC REVUE pracoval na poste zástupcu šéfredaktora viac ako päť rokov a podieľal som sa na príprave celého čísla. Preto nastávajúca zmena asi nebude veľká.
Veríme, že smerovanie PC REVUE je správne. Skôr sa budeme snažiť o to, aby ste dostali ešte kvalitnejšie informácie s čo najväčším podielom pridanej hodnoty. Bežné recenzie budú o niečo kratšie, ale bude ich viac a väčší dôraz sa bude klásť na naše zhodnotenie produktu. Chceme prinášať maximum informácií, ktoré z internetu alebo produktového katalógu nikdy nezískate. Pripravujeme ešte viac porovnávacích testov hardvérových a softvérových produktov. Čiastočne zlepšíme aj grafiku, pribudnú obrázky a objavia sa nové grafické prvky.
Z obsahovej stránky budeme aj naďalej sledovať aktuálne trendy v oblasti stolových počítačov, notebookov, periférnych zariadení, zábavných zariadení, operačných systémov, aplikačného softvéru atď. Ako sme už signalizovali, časť venovaná odbornejším témam, ako sú servery, databázy, storage riešenia, vývoj aplikácií atď., prechádza do nášho nového magazínu INFOWARE.
V PC REVUE sa počas celého roka zameriavame na aktuálne trendy, ale pokúsime sa pozrieť aj za horizont a odhadnúť budúci vývoj počítačových technológií. V tomto roku napríklad bude pokračovať rastúci záujem o notebooky, ale v trochu inom vyhotovení, ako to bolo doteraz. Už v minulom roku celosvetový rast predaja notebookov dosahoval úroveň 19 %, zatiaľ čo predaj bežných pracovných počítačov stagnuje. Víziou používateľov je teda mobilné zariadenie disponujúce výkonom umožňujúcim nerušenú prácu, hry či sledovanie DVD videa, ktoré možno jednoducho nosiť všade so sebou. Ale hlavne treba zlepšiť výdrž práce na batériu. V horizonte niekoľkých rokov je celkom reálny príchod notebooku schopného bez externého napájania pracovať celý pracovný deň. Na úplné nabitie batérie bude potom postačovať jeho pripojenie na sieť počas noci. Ďalšia vlastnosť, ktorú používatelia od mobilného zariadenia žiadajú, je hladké pripojenie na internet – akýmkoľvek spôsobom. Bude stačiť, aby ste boli v dosahu niektorej z možností na pripojenie, a o ostatné sa už technológia sama postará. Napríklad ak ste počas práce pripojení k internetu pomocou sieťového kábla a zoberiete si notebook na rokovanie, automaticky sa vyhľadá bezdrôtové pripojenie. Po opätovnom návrate do kancelárie sa prepne na rýchlejší spôsob komunikácie. Príjemné, však?
Najmä v zahraničí sa už teraz prejavuje nárast predaja širokouhlých notebookov. Podobný trend očakávame v závere tohto roka aj na Slovensku. Širokouhlé notebooky si kupujú ľudia, ktorí ho okrem práce využívajú aj na zábavu v domácnosti. Takéto notebooky sa však s výhodou používajú aj v kancelárii – máte možnosť umiestniť si vedľa seba viacero dokumentov, čo vám uľahčí prácu. V tejto oblasti sa presadia zariadenia s vynikajúcim grafickým modulom, podporou viackanálového zvuku a diaľkovým ovládaním. Takýto notebook sa potom dá zobrať aj na služobné cesty, v zahraničí ich už vidieť na palube lietadiel. Objavujú sa aj notebooky s integrovanou kamerou, umožňujúce videokonferenciu cez internet.
Veľký dôraz sa bude klásť na zabezpečenie údajov. Pokiaľ sa vám stratí notebook v cene okolo 100-tisíc korún, je to veľká škoda a bude vás to dlho mrzieť. No ak sa k údajom napr. o vašich partneroch dostane konkurencia, môže to znamenať rádovo vyššiu škodu. Ak to trochu preženieme, konečným dôsledkom môže byť až bankrot firmy. A stačí na to len trochu inteligentnejší zlodej, ktorý vie, čo je na počítači najdrahšie.
Prístupové heslá pozostávajúce napr. z kombinácie 30 malých a veľkých písmen i číslic sa však bežne nedajú použiť. Práve preto sa objavujú možnosti zabezpečenia jednoduchým, ale spoľahlivým spôsobom. V súčasnosti preto nastupujú snímače odtlačkov prstov, ktoré len tak ľahko neobídete. Pritom si môžete nadefinovať prístup pomocou viacerých prstov. Človek nikdy nevie... :)
Mimochodom, určite ste si všimli, že doma i v práci máte okolo seba čoraz viac elektronických pomocníkov. Počítač v práci aj doma, mobilný telefón, internet, to všetko sú dnes veci, ktoré neodmysliteľne patria k životu väčšiny ľudí. Maily až do noci, naštartovaný program na okamžité doručovanie správ, to je bežná súčasť života. Otázkou ostáva, či nám skutočne tak veľmi pomáhajú pri práci a či naozaj urobíme rádovo viac ako pred desiatimi rokmi. Vyriešenie tohto problému je, prirodzene, trochu mimo záberu PC REVUE. Ale určite vám poradíme v tom, ako sa nestratiť v digitálnej džungli.
Príjemné čítanie januárového čísla vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 1/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Veríme, že smerovanie PC REVUE je správne. Skôr sa budeme snažiť o to, aby ste dostali ešte kvalitnejšie informácie s čo najväčším podielom pridanej hodnoty. Bežné recenzie budú o niečo kratšie, ale bude ich viac a väčší dôraz sa bude klásť na naše zhodnotenie produktu. Chceme prinášať maximum informácií, ktoré z internetu alebo produktového katalógu nikdy nezískate. Pripravujeme ešte viac porovnávacích testov hardvérových a softvérových produktov. Čiastočne zlepšíme aj grafiku, pribudnú obrázky a objavia sa nové grafické prvky.
Z obsahovej stránky budeme aj naďalej sledovať aktuálne trendy v oblasti stolových počítačov, notebookov, periférnych zariadení, zábavných zariadení, operačných systémov, aplikačného softvéru atď. Ako sme už signalizovali, časť venovaná odbornejším témam, ako sú servery, databázy, storage riešenia, vývoj aplikácií atď., prechádza do nášho nového magazínu INFOWARE.
V PC REVUE sa počas celého roka zameriavame na aktuálne trendy, ale pokúsime sa pozrieť aj za horizont a odhadnúť budúci vývoj počítačových technológií. V tomto roku napríklad bude pokračovať rastúci záujem o notebooky, ale v trochu inom vyhotovení, ako to bolo doteraz. Už v minulom roku celosvetový rast predaja notebookov dosahoval úroveň 19 %, zatiaľ čo predaj bežných pracovných počítačov stagnuje. Víziou používateľov je teda mobilné zariadenie disponujúce výkonom umožňujúcim nerušenú prácu, hry či sledovanie DVD videa, ktoré možno jednoducho nosiť všade so sebou. Ale hlavne treba zlepšiť výdrž práce na batériu. V horizonte niekoľkých rokov je celkom reálny príchod notebooku schopného bez externého napájania pracovať celý pracovný deň. Na úplné nabitie batérie bude potom postačovať jeho pripojenie na sieť počas noci. Ďalšia vlastnosť, ktorú používatelia od mobilného zariadenia žiadajú, je hladké pripojenie na internet – akýmkoľvek spôsobom. Bude stačiť, aby ste boli v dosahu niektorej z možností na pripojenie, a o ostatné sa už technológia sama postará. Napríklad ak ste počas práce pripojení k internetu pomocou sieťového kábla a zoberiete si notebook na rokovanie, automaticky sa vyhľadá bezdrôtové pripojenie. Po opätovnom návrate do kancelárie sa prepne na rýchlejší spôsob komunikácie. Príjemné, však?
Najmä v zahraničí sa už teraz prejavuje nárast predaja širokouhlých notebookov. Podobný trend očakávame v závere tohto roka aj na Slovensku. Širokouhlé notebooky si kupujú ľudia, ktorí ho okrem práce využívajú aj na zábavu v domácnosti. Takéto notebooky sa však s výhodou používajú aj v kancelárii – máte možnosť umiestniť si vedľa seba viacero dokumentov, čo vám uľahčí prácu. V tejto oblasti sa presadia zariadenia s vynikajúcim grafickým modulom, podporou viackanálového zvuku a diaľkovým ovládaním. Takýto notebook sa potom dá zobrať aj na služobné cesty, v zahraničí ich už vidieť na palube lietadiel. Objavujú sa aj notebooky s integrovanou kamerou, umožňujúce videokonferenciu cez internet.
Veľký dôraz sa bude klásť na zabezpečenie údajov. Pokiaľ sa vám stratí notebook v cene okolo 100-tisíc korún, je to veľká škoda a bude vás to dlho mrzieť. No ak sa k údajom napr. o vašich partneroch dostane konkurencia, môže to znamenať rádovo vyššiu škodu. Ak to trochu preženieme, konečným dôsledkom môže byť až bankrot firmy. A stačí na to len trochu inteligentnejší zlodej, ktorý vie, čo je na počítači najdrahšie.
Prístupové heslá pozostávajúce napr. z kombinácie 30 malých a veľkých písmen i číslic sa však bežne nedajú použiť. Práve preto sa objavujú možnosti zabezpečenia jednoduchým, ale spoľahlivým spôsobom. V súčasnosti preto nastupujú snímače odtlačkov prstov, ktoré len tak ľahko neobídete. Pritom si môžete nadefinovať prístup pomocou viacerých prstov. Človek nikdy nevie... :)
Mimochodom, určite ste si všimli, že doma i v práci máte okolo seba čoraz viac elektronických pomocníkov. Počítač v práci aj doma, mobilný telefón, internet, to všetko sú dnes veci, ktoré neodmysliteľne patria k životu väčšiny ľudí. Maily až do noci, naštartovaný program na okamžité doručovanie správ, to je bežná súčasť života. Otázkou ostáva, či nám skutočne tak veľmi pomáhajú pri práci a či naozaj urobíme rádovo viac ako pred desiatimi rokmi. Vyriešenie tohto problému je, prirodzene, trochu mimo záberu PC REVUE. Ale určite vám poradíme v tom, ako sa nestratiť v digitálnej džungli.
Príjemné čítanie januárového čísla vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 1/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
streda 1. decembra 2004
PC REVUE
Nastal čas na tradičnú ročnú rekapituláciu. Dalo by sa povedať, že po tých 12 rokoch vydávania PCR už je všetko zabehané, beží to už akosi samo od seba a už niet čo riešiť. Opak je však pravda a osobitne tento rok bol prípravou na veľké zmeny, ktoré nás čakajú od januára. K tým najdôležitejším patrí oddelenie dvoch veľkých tematických okruhov do samostatných médií. Tak ako sme už ohlásili, bude foto, video a mobily vychádzať v rámci DIGI REVUE a informačné technológie pre profesionálov zase v INFOWARE. Obidva nové tituly štartujú naostro v novom roku a budú dostupné aj v novinových stánkoch alebo prostredníctvom predplatného. Predplatitelia PCR aj s CD však budú ešte tento rok dostávať INFOWARE zadarmo. Upozorňujem na informácie o predplatnom, ktoré vám umožnia „namiešať“ si taký mix informácií a médií, ktorý najlepšie uspokojí vaše potreby. Nebolo by totiž únosné aj naďalej zastrešovať všetky témy v rámci jedného média. Veď už toto decembrové číslo, keď ešte INFOWARE nevychádza samostatne, má aj s prílohou okolo 250 strán. A stále za rovnakú cenu. To, že čitatelia dostávali PCR aj s prílohou celý rok za nezmenenú cenu, bol pre čitateľov dosť hodnotný benefit. Preto n8s prekvapuje, keď sa z času na čas objaví kritika, že máme veľa reklamy. No keby jej nebolo, číslo by muselo byť podstatne tenšie alebo drahšie, pretože ekonomika nepustí... Môžem všetkých ubezpečiť, že presne sledujeme, koľko máme objednanej reklamy na daný mesiac, a ak v lepších mesiacoch jej máme trochu viac, automaticky sa pridávajú strany, aby pomer reklamy k redakčným stranám zostal zachovaný niekde na úrovni 20 – 25 %.
Keď už sme pri kritike, pozastavím sa pri doručovaní PCR predplatiteľom. Je nám ľúto, že predplatitelia dostavajú časopis niekedy neskôr, ako príde do stánkov, ale distribúcia predplatiteľom je služba, na ktorú nemáme priamy dosah a nie je možnosť jej výberu či zmeny. Nám tlačiareň dodá celý náklad koncom mesiaca. Ten okamžite ide do expedičnej firmy, ktorá vkladá cédečká, prílohy a zabalí ho do fólie. To trvá maximálne 1-2 dni. Následne časť nákladu ide do distribučnej firmy, ktorá má pod sebou novinové stánky na Slovensku, a v rovnakom čase ide druhá časť Slovenskej pošte (SP), aby výtlačky doručila predplatiteľom. Tá by ich mala doručiť v priebehu
2-3 dní, ale zdá sa, že to nie celkom funguje a meškanie býva podstatne dlhšie. Bohužiaľ, nemáme veľa možností, ako ovplyvniť rýchlejšie doručovanie zásielok, keďže SP má na poštovú službu monopol. Ak má niekto nápad, ako na to, radi sa necháme poučiť. Situácia by sa však mohla
zlepšiť inou cestou, keďže prechádzame na novú technológiu tlače (CTP), pri ktorej obchádzame jeden výrobný medzikrok (osvit), a tak sa nám podarí ušetriť asi 1-2 dni.
Ak máte obavy o vykrádanie schránok, odporúčame nechať si posielať PCR do práce, školy alebo na iné bezpečné miesto, prípadne sa dohodnúť s poštárom, aby vám výtlačok nechával na pošte.
Ďalšou podstatnou zmenou je zmena na poste šéfredaktora. Tým novým sa stáva kolega Ondrej Macko, ktorý má moju plnú dôveru a verím, že pod jeho vedením bude PCR ďalej rásť. Nikam neodchádzam, okrem toho, že sa budem venovať rozbiehaniu nových projektov, budem stále prítomný aj v PC REVUE (napr. aj prostredníctvom úvodníkov), aj v našich ďalších médiách, ale hlavnú zodpovednosť za PCR už ponesie Ondrej. Tak mu držím palce a želám pevné nervy... :)
Výroba odborného časopisu, ako je PCR, je totiž pomerne náročný proces. Na uverejnenie jediného číselného výsledku z testu treba nechať zbehnúť daný test x krát, niektoré testy pritom trvajú rádovo aj hodiny, niektoré zariadenia podrobujeme viacerým testom a stačí si spočítať celkovú náročnosť, keď sa v teste stretne napr. 10 – 15 zariadení. Tie treba zapožičať, otestovať, nafotiť a v rovnakom stave aj vrátiť. A popritom treba článok napísať, aby sa stihol termín naj bližšej uzávierky. Okrem toho sú tu konferencie, porady, mítingy, množstvo času stráveného rôznymi činnosťami, ktoré na tlačenom výstupe PCR nie sú priamo viditeľné, ale ktoré sa v konečnom dôsledku podpisujú na celkovom výsledku. Samozrejme, toto všetko sa nedá stíhať pri bežnom 8-hodinovom pracovnom čase. Preto je u nás úplne bežné, keď maily či IM bežia na plné obrátky aj o polnoci či cez víkend alebo sviatky. Je to, samozrejme, dosť veľký „zaberák“, ale to iste platí pre všetkých, ktorí chcú túto dynamickú a napriek množstvu problémov vzrušujúcu dobu naplno využiť a nezostať v sivom priemere. A to by sme neradi... :)
Všetko dobré vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Keď už sme pri kritike, pozastavím sa pri doručovaní PCR predplatiteľom. Je nám ľúto, že predplatitelia dostavajú časopis niekedy neskôr, ako príde do stánkov, ale distribúcia predplatiteľom je služba, na ktorú nemáme priamy dosah a nie je možnosť jej výberu či zmeny. Nám tlačiareň dodá celý náklad koncom mesiaca. Ten okamžite ide do expedičnej firmy, ktorá vkladá cédečká, prílohy a zabalí ho do fólie. To trvá maximálne 1-2 dni. Následne časť nákladu ide do distribučnej firmy, ktorá má pod sebou novinové stánky na Slovensku, a v rovnakom čase ide druhá časť Slovenskej pošte (SP), aby výtlačky doručila predplatiteľom. Tá by ich mala doručiť v priebehu
2-3 dní, ale zdá sa, že to nie celkom funguje a meškanie býva podstatne dlhšie. Bohužiaľ, nemáme veľa možností, ako ovplyvniť rýchlejšie doručovanie zásielok, keďže SP má na poštovú službu monopol. Ak má niekto nápad, ako na to, radi sa necháme poučiť. Situácia by sa však mohla
zlepšiť inou cestou, keďže prechádzame na novú technológiu tlače (CTP), pri ktorej obchádzame jeden výrobný medzikrok (osvit), a tak sa nám podarí ušetriť asi 1-2 dni.
Ak máte obavy o vykrádanie schránok, odporúčame nechať si posielať PCR do práce, školy alebo na iné bezpečné miesto, prípadne sa dohodnúť s poštárom, aby vám výtlačok nechával na pošte.
Ďalšou podstatnou zmenou je zmena na poste šéfredaktora. Tým novým sa stáva kolega Ondrej Macko, ktorý má moju plnú dôveru a verím, že pod jeho vedením bude PCR ďalej rásť. Nikam neodchádzam, okrem toho, že sa budem venovať rozbiehaniu nových projektov, budem stále prítomný aj v PC REVUE (napr. aj prostredníctvom úvodníkov), aj v našich ďalších médiách, ale hlavnú zodpovednosť za PCR už ponesie Ondrej. Tak mu držím palce a želám pevné nervy... :)
Výroba odborného časopisu, ako je PCR, je totiž pomerne náročný proces. Na uverejnenie jediného číselného výsledku z testu treba nechať zbehnúť daný test x krát, niektoré testy pritom trvajú rádovo aj hodiny, niektoré zariadenia podrobujeme viacerým testom a stačí si spočítať celkovú náročnosť, keď sa v teste stretne napr. 10 – 15 zariadení. Tie treba zapožičať, otestovať, nafotiť a v rovnakom stave aj vrátiť. A popritom treba článok napísať, aby sa stihol termín naj bližšej uzávierky. Okrem toho sú tu konferencie, porady, mítingy, množstvo času stráveného rôznymi činnosťami, ktoré na tlačenom výstupe PCR nie sú priamo viditeľné, ale ktoré sa v konečnom dôsledku podpisujú na celkovom výsledku. Samozrejme, toto všetko sa nedá stíhať pri bežnom 8-hodinovom pracovnom čase. Preto je u nás úplne bežné, keď maily či IM bežia na plné obrátky aj o polnoci či cez víkend alebo sviatky. Je to, samozrejme, dosť veľký „zaberák“, ale to iste platí pre všetkých, ktorí chcú túto dynamickú a napriek množstvu problémov vzrušujúcu dobu naplno využiť a nezostať v sivom priemere. A to by sme neradi... :)
Všetko dobré vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)