QUARK

Milí priatelia,

koncom leta nám zateplili panelák. Vítali sme to s radosťou a optimizmom, hoci sme presne nevedeli, čo nás čaká. Prišli lešenári a do chodieb nanosili balíky polystyrénu, čo už nebolo také radostné, ale vidina tepla to prekryla. Druhá, možno aj väčšia radosť nastala, keď zatepľovači odišli. Prach, špina a hluk čo sprevádzali ich aktivity, neboli najhoršie. Priam utrpenie nám spôsobovali polystyrénové piliny, ktoré boli v celom byte, hoci sme vetrali iba hlboko v noci, ba polystyrén sme našli aj v chladničke a – gulášovej polievke. Počas zatepľovania sa na našom dome vystriedali štyri firmy, okrem našich v nich boli aj Ukrajinci a Rumuni. Naschvál nehovorím o tom, kto všetko tam robil, lebo pracovná morálka mala často dosť rekreačný charakter – kým boli v dohľade šéfovia, ľudia robili. Keď šéfovia odišli, nastalo mierne predstieranie práce. Nakoniec však vytúžený deň prišiel a dnes máme vymaľovaný a zateplený dom. Tepla je najmä v noci viac, než by sme si možno želali. Zateplený dom si totiž vyžaduje iný spôsob vyhrievania priestorov, než na aký sme boli zvyknutí. Radiátory boli projektované na stavbu s inými tepelno-izolačnými vlastnosťami, ktoré zmenili aj väčšinou vymenené staré drevené okná za plastové. A tak, ako sa v posledných rokoch celý svet snaží hľadať optimálny model zaobchádzania s energiou, hľadáme ho aj my, obyvatelia zatepleného domu. Otvárame a zatvárame ventily, hľadáme súvislosti medzi teplotou vody v stúpačkách, vonkajšou a vnútornou teplotou, pribudla takmer výskumná činnosť našej domácnosti. Ale je to príjemné, lebo máme očividne teplejšie, hoci ešte poriadne nemrzlo.
Nie je jednoduché meniť zaužívané zvyky, no stále drahšia energia nás k tomu núti a donúti. Každý vykurovaný dom je vlastne akýsi radiátor, ktorým vyhrievame vesmír. Teplo dodané do bytu sa napokon vždy dostane do okolitej atmosféry. Preto je také dôležité, aby ho do bytu prišlo čím menej a aby sa tam čím dlhšie udržalo. My, obyvatelia ušetríme, životné prostredie získa. Táto logika nielenže nič nemení na fakte, že v súčasnosti ešte stále nepoznáme zdroje energie v budúcnosti, naopak, umocňuje ho. Plyn, ale najmä nafta, sa blížia podľa prognóz k vyčerpaniu, s uhlím nemožno veľmi rátať, vietor je nespoľahlivý, ostáva nám biomasa. A, samozrejme, jadrové elektrárne. Bez nich by sme, napríklad ani u nás na Slovensku nemohli existovať, hoci vieme, že aj tu je zopár problémov. Zdá sa, že energetická budúcnosť ľudstva nie je v štiepení atómového jadra, ale v termojadrovej syntéze. Výskum v tejto oblasti je akoby na vedľajšej koľaji. Zdá sa, že zatiaľ budúcnosť nikoho veľmi netlačí. Momentálnym centrom výskumu sa stáva Francúzsko.
Držme vedcom palce, aby sa im darilo, lebo bez energie by to bolo veľmi zlé.

S vierou, že všetko napokon dobre dopadne aj so želaním pekných vianočných sviatkov a úspešného roku 2008, ktorý už klope na dvere, sa s Vami lúči
Eduard Drobný

QUARK 12/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný