Informatizácia? Načo? A pre koho?
Vo všeobecnosti sa informatizácia spoločnosti považuje za dôležitú aj mimo IT komunity, aspoň každá vláda, ktorá bola práve pri moci, to deklarovala. V skutočnosti – a bolo to už X-krát povedané – bola jej praktická podpora naozaj iba verbálna a občania to takmer nijako nepocítili. Zažili sme niekoľko vládnych stratégií a pokusov o informatizáciu spoločnosti so známym výsledkom. Teraz prichádza neopakovateľná šanca využiť peniaze z EÚ, a keďže nás príslušná komisia EÚ tentoraz už „dokope“ tieto prostriedky využiť, verím, že sa niečo pohne. Bolo by mi však ľúto, keby sa opäť využili neefektívne. Problém je v samotnom chápaní významu informatizácie a jej možného prínosu pre občanov. Vo vládnych definíciách sa najčastejšie používajú termíny ako sprístupnenie IT, poskytovanie digitálneho obsahu a služieb občanom atď. A ako výsledok celého procesu sa neraz používa príklad rýchlejšieho vybavovania nových dokladov či elektronického podávania daňového priznania. To sa mi zdá trochu málo a nie pre každého zaujímavé.
Ak už sme pri definíciách, skúsme pracovať s termínmi ako nástroje a služby na zvýšenie kvality života občanov. Tomu možno skôr porozumejú. Následne si určime, na aké skupiny obyvateľstva sa má informatizácia sústreďovať. Pri veľkej miere zjednodušenia máme dve skupiny občanov, jedných IT aktívnych, ktorí nečakali na vládny megaprojekt, sú už dávno „zinformatizovaní“ a žiadnu špeciálnu vládnu starostlivosť nepotrebujú. Za veľkou digitálnou priepasťou sa nachádza druhá skupina občanov, ktorí nemajú ani vedomosti, ale ani potrebu byť „zinformatizovaní“, pretože ani nevedia, čo by im to dalo. Niekde na okrajoch oboch skupín sa nachádza sivá zóna nikoho, kde sú občania, ktorí už niečo vedia, ale IT používajú len veľmi obmedzene: na hry, čet a bezcieľne surfovanie. A myslím si, že táto skupina vôbec nie je malá, skôr naopak.
Prvým krokom akejkoľvek stratégie by preto mala byť osveta a popularizácia. Vysvetľovanie, na čo všetko môžu aj bežní občania IT využiť: na vyhľadanie lepšieho zamestnania, správnej školy pre deti, na vzdelávanie sa, na vykonávanie práce na diaľku, na komunikáciu so vzdialenou rodinou atď.
Na komunitné projekty, aby sa napríklad občania mohli vo väčšej miere zúčastňovať cez web na organizácii života v ich obci, spolurozhodovať o (ne)výstavbe benzínovej pumpy v centre dediny či inom prerozdelení financií pre obecnú školu, na osvetlenie a pod. Teda na veci, ktoré sa ich bytostne týkajú.
Ako ďalší krok by sa projekt informatizácie mal sústreďovať na vzdelávanie občanov, ako správne využívať IT, aké sú možnosti prístupu na internet a čo to stojí, že existuje komerčný softvér a ten neplatený, aké sú ich výhody/nevýhody, ako sa chrániť pred vírusmi, spywarom, ako chrániť deti pred nevhodným obsahom na internete atď.
Samozrejme, toto nie je nič nové, existujú „lastovičie“ projekty, ktoré rozbehli osvietenci vo svojom okolí, v danej komunite a plnia veľmi dôležitú funkciu. Žiaľ, sú iba ojedinelé a majú obmedzenú pôsobnosť. Prioritou a nosnou kostrou vládnej informatizácie by preto mali byť vzdelávanie, osveta a popularizácia v masovej miere, napríklad aj cez verejnoprávne masmédiá.
Pre časť populácie môže byť v ďalšom kroku určitou prekážkou prístup k počítačom a internetu. Tie sa totiž ešte z určitej zotrvačnosti stále považujú za finančne náročné, hoci si myslím, že sa situácia za posledné roky dosť podstatne zmenila. Nový slušný počítač sa dá zaobstarať už zhruba za 10 000 korún (používaný počítač z druhej ruky za zlomok tejto sumy) a prístup na internet možno získať už naozaj za pár stokorunáčok. Pre časť populácie to môže byť len otázka správnej priority. Ak sa rodinná rada na základe dobrých argumentov rozhodne, že to je dobrá investícia a užitočná vec pre všetkých príslušníkov, prostriedky sa určite nájdu. Pokiaľ daná domácnosť nie je v dobrej finančnej situácii, ale má eminentný záujem IT zmysluplne využívať, v takom prípade si viem predstaviť, že by za presne vymedzených podmienok podala pomocnú ruku aj vláda. Keby bol problém sprocesovať takýto projekt priamo s fyzickými osobami, určite by bol menší problém sprocesovať ho s obcami, ktoré by vo svojich priestoroch (škola, kultúrny dom či obecný úrad atď.) poskytli priestor na vytvorenie verejnej miestnosti vybavenej technikou a pripojením na web, prístupnej pre každého občana obce. V mnohých osvietených obciach to už takto funguje. Samozrejme, ak to má mať masový charakter, opäť musí do toho vstúpiť vláda. Peniaze na to mať bude, treba „len“ vymyslieť systém. Viem si predstaviť jednoduché špeciálne navrhnuté zostavy centrálne spravovaných počítačov s priateľským ovládaním, s predinštalovanými aplikáciami (štát predsa nebude podporovať hranie „strieľačiek“) a s nastaveným filtrovaním webového obsahu. Na ostatné „drobnosti“, ako stráženie miestností, platenie energií, spotrebného materiálu atď., už nie je problém vymyslieť systém. Stačí použiť trochu zdravého rozumu, nastaviť pravidlá, mať dobrú vôľu a ostatné už pôjde samo. Tak len dúfajme, že tentoraz to tí hore nepo(-píp-) a nepremárnia šancu, ktorá sa už naozaj nebude opakovať.
Ak máte iný či ďalší návrh, prípadne máte záujem vysloviť svoj názor k tejto téme, napíšte mi na adresu mdrobný@pcrevue.sk.
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 12/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára