Nuda na kvadrát
Scenár sa pomerne pravidelne opakuje. Prídem večer domov uťahaný ako kôň, niečo do seba hodím, vybavím si povinnosti okolo domácnosti a po pár hodinách sa s oslobodzujúcim výdychom šmarím do kresla pred TV. Aspoň na chvíľu vypnúť a nič neriešiť. Beriem do ruky čiernu „kobru“ (to je moje kódové označenie pre diaľkový ovládač :), v priebehu 10 sekúnd si urobím prehľad všetkých kanálov a sklamaný konštatujem, že opäť nikde nič nejde. Hovorí sa síce, že nádej umiera posledná, ale v tomto prípade nádej to už má, chuderka, dávno za sebou... A pritom nechcem toho veľa. Dozvedieť sa niečo zaujímavé, obohacujúce, pozrieť si nejaký dobrý dokument, zasmiať sa na funny videách alebo inteligentnom sitcome, nechať sa strhnúť pútavým filmom. Jednoducho iba trochu sa zrelaxovať, vypiť si 1-2 poháriky dobrého vínka, trochu sa natiahnuť a popritom sa informačne či emočne obohatiť. Ale čo ak je ponuka taká slabulinká? O reality show nemám záujem, Van Damma znovu a znovu zachraňujúceho svet som videl už 150×, „plodné“ diskusie politikov ma neoslovujú (Pod lampou bolo kedysi na začiatku celkom fajn, ale aj to už je preč). Ešte si musím dať pozor, aby som náhodou neprepol na Eriku J. aj s tým príšerným psom, ako komentuje Smotánku, alebo Halinu P. s jej rybičkami a kvázi múdrymi komentármi. Vtedy sa mi zvlášť priťaží... A do toho všetkého sa ešte mieša reklama. A navyše taká, ktorá ma nezaujíma. Poistený som, hypotéku si nechcem zobrať, sprchový šampón kupujem taký, aký mi príde prvý pod ruku, a mobilného operátora meniť neplánujem. Mohli by ste ma, prosím, odhlásiť z mailing listu na posielanie reklamy? Hmm, keby sa to tak dalo... Tak si nechám telku pustenú aspoň ako zvukové pozadie a prelistujem na internete pár obľúbených stránok, dám si tie svoje „három“ deci a idem za knihou, ktorá ma nikdy nesklame.
Iste sa blýska na lepšie časy. Do slovenských domácností opatrne prichádza triple play a s ním aj video na požiadanie. Teším sa, vždy som bol lenivý chodiť do videopožičovne. Je tam zatiaľ síce iba málo zaujímavých titulov, málo aktuálnych blockbusterov, ale to sa časom iste zmení. Horšie však je to, že do našich končín sa optický kábel jedného z operátorov tak skoro asi nedostane. Metalický kábel toho ďalšieho operátora asi áno, ale obávam sa, že keď sa začnú pripájať ďalšie časti Slovenska, doterajšia chrbticová sieť to neutiahne. Ale aj to „len“ otázka ďalších investícií. Stačí vydať investičné rozhodnutie a uvoľniť zopár miliárd...
Dostatočne nadimenzovaná infraštruktúra je nevyhnutnosť, súboj však vyhrá ten, kto bude mať zaujímavejší obsah a aplikácie, služby. Tu ponúkam tip, ktorému by som sa potešil asi nielen ja: DVD požičovňa on-line je fajn, ale chce to viac. Niekedy nemáte čas na celý film. Máte chuť na niečo špecifické: historický dokument o Da Vincim, praktické rady a inšpirácie, ako zariadiť byt, staré diely Frasiera či archívne videoklipy Beatles alebo AC/DC. Ale čo s tým, keď jedna TV momentálne dáva nejaké nudné francúzske krimi a druhá nemecký romantický film (ide to vôbec dohromady?)... Niet nič jednoduchšie. (Odkaz pre TV médiá:) „Sprístupnite svoj archív on-line v plnej HD kvalite. Rozšírte ho o obsah iných partnerských televízií a poskytovateľov obsahu z celého sveta. Nebuďte zošnurovaní vlastnou programovou štruktúrou, staňte sa reálnym distribútorom a poskytovateľom atraktívneho obsahu na vyžiadanie. Každý divák si pozrie to, čo chce a kedy chce. Vytvorí si vlastný TV program podľa svojich preferencií, chutí a momentálnej nálady. Obsah môžete poskytnúť divákovi buď za poplatok, ale bez reklamy, alebo mu dajte obsah zadarmo, ale pribaľte mu tam reklamu podľa individuálnych preferencií diváka. A ešte môžete zadávateľa reklamy lepšie spoplatniť, keďže reklama je cielená. Zbavíte sa peoplemetrov, stresov so sledovanosťou a neustálou zmenou štruktúry vysielania podľa toho, čo urobí konkurencia.“ (Koniec odkazu pre TV médiá.)
Takže svoje som si povedal a už je len na vysielateľoch TV, či si niečo z toho vyberú. A keď nie oni, tak možno niekto iný. O rok či o dva sa aj u nás spustí komerčné digitálne vysielanie TV a možno príde nový hráč, ktorý rozpozná potenciál aj on-line distribúcie obsahu.
On-line archív TV obsahu v HD kvalite (na začiatok by stačil aspoň v štandardnej TV kvalite) je len jedna z atraktívnejších možností využitia triple play. Nápadov na ďalšie možnosti je habadej, ale prepáčte, musím končiť, práve sa začína 237. časť mojej obľúbenej mexickej telenovely a to si nemôžem nechať ujsť...:))
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 3/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný
nedeľa 4. marca 2007
štvrtok 1. marca 2007
QUARK
Vážení priatelia,
Marec bol tuším odjakživa Mesiacom knihy. Bol som dnes v kníhkupectve a zle sa
mi to hovorí, pretože naše vydavateľstvo tiež vydáva knihy a mohlo by to znieť
ako neprajné ohováranie, no mať možnosť, najmenej tretinu titulov by som stiahol
z predaja. Kazia dobrý vkus a ohlupujú ľudí. A ešte by tam ostalo dosť takých,
ktoré by nikomu nechýbali. Zdá sa vám v poriadku, ak sa predáva kniha o tom, ako
sa naučiť čarovať, veštiť budúcnosť, ako za týždeň natrvalo schudnúť a za
rovnaký čas sa naučiť cudzí jazyk? No nie o tom som chcel, lebo pokiaľ sa bude
dať vydať takmer každý text, na takéto sťažnosti škoda energie.
Marec bol u nás vždy aj Mesiacom učiteľov. Zrejme to vzniklo zo snahy aspoň takto oceniť
ľudí, ktorí nám niekedy i napriek našej vôli dali dary, o ktoré nás nepripraví
inflácia, nebankové subjekty ani zlý minister financií. Vedomosti. Preto sa
hlboko skláňam pred všetkými, ktorí denne odovzdávajú štafetu poznania ďalej a
ktorých naša spoločnosť až v poslednom čase začína, ak nejde iba o deklaratívne
vyhlásenia, považovať za poklad národa.
Milí pedagógovia, nie je jednoduché bojovať s nevedomosťou, lenivosťou a neochotou
učiť sa a súčasne snahou získavať dobré známky podvodom. Veď sa sami dobre pamätáme
na ťaháky, našepkávanie a iné formy „pomoci“. Vypracovanie ťaháku však bola
metóda najefektívnejšieho a najintenzívnejšieho štúdia. Kedysi bol tento proces
aspoň korektný, no nová technika doň vniesla prvky, ktoré si myslím, vyžadujú protiopatrenia z vašej
strany. Druhá strana je totiž vybavená viac ako dobre. Mobily, vreckové
počítače, programovateľné kalkulačky či mininotebooky. Dnes stačí do príslušného
zariadenia nainštalovať správnu aplikáciu, natiahnuť správny obsah a na displeji
sú zrazu vzorové riešenia, grafy funkcií, vypracované testy či referáty.
Ospravedlnenka od lekára?
Žiaden problém. Stačí, aby aspoň jeden študent z
triedy išiel k lekárovi, kde dostane ospravedlnenku s originálnou pečiatkou. Po
jej naskenovaní a vytlačení na farebnej tlačiarni vznikne toľko duplikátov, že
to neskúsený neborák pedagóg nemá šancu zistiť. A aký je to kšeft, predávať
takéto ospravedlnenky! Alebo – fotoaparátom v mobile sa po čiastkach zaznamená
celý konspekt písomky zo slovenčiny, doma sa v počítači poskladá do celku,
vytlačí, opraví a na druhý deň ide študent vybavený perfektnou slohovou prácou.
Stačí len prepísať na čistopis.
Pokiaľ by bolo časté pozeranie sa na displej podozrivé, tak mobil
umožňuje prenášať zadania na diaľku a prijímať potom
riešenia, pričom ich kamarát na druhej strane našepká „zrazu šikovnému“
žiačikovi cez nenápadné bluetooth slúchadlo. Treba zapnúť mobil a vypnúť
zvonenie. Študent má odrazu toľko vedomostí, že by sa ani encyklopédie nemuseli
hanbiť. Na internete je množstvo špeciálnych stránok, kde sú vypracované
referáty, testy, seminárne práce alebo diplomovky. Celkom živo si dokážem
predstaviť budúcnosť, kde budú žiaci po príchode do školy prechádzať detektorom
kovov, podobne ako na letisku a následne pán školník zhabe všetkým výmyselníkom
zakázané technické pomôcky. Učiteľ po vstupe do triedy zapne rušičku na rušenie
signálu mobilných telefónov a písomky sa budú písať v triedach, špeciálne
upravených na spôsob Faradayovej klietky. Alebo, čo je ešte väčšie sci-fi, žiaci
si uvedomia, že učiteľ sa možno dá oklamať, ale život nie a to, čo sa v škole
nenaučia, im bude v živote neskôr chýbať.
Viem, že som si to týmto príhovorom pokazil u niektorých žiakov a študentov, viem aj to,
že som iba naznačil problém.
Želám preto každému žiakovi dobrého učiteľa, učiteľom dobrých
žiakov a nám všetkým dobrých a múdrych ľudí. Lebo to je najväčší národný
majetok.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 3/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Marec bol tuším odjakživa Mesiacom knihy. Bol som dnes v kníhkupectve a zle sa
mi to hovorí, pretože naše vydavateľstvo tiež vydáva knihy a mohlo by to znieť
ako neprajné ohováranie, no mať možnosť, najmenej tretinu titulov by som stiahol
z predaja. Kazia dobrý vkus a ohlupujú ľudí. A ešte by tam ostalo dosť takých,
ktoré by nikomu nechýbali. Zdá sa vám v poriadku, ak sa predáva kniha o tom, ako
sa naučiť čarovať, veštiť budúcnosť, ako za týždeň natrvalo schudnúť a za
rovnaký čas sa naučiť cudzí jazyk? No nie o tom som chcel, lebo pokiaľ sa bude
dať vydať takmer každý text, na takéto sťažnosti škoda energie.
Marec bol u nás vždy aj Mesiacom učiteľov. Zrejme to vzniklo zo snahy aspoň takto oceniť
ľudí, ktorí nám niekedy i napriek našej vôli dali dary, o ktoré nás nepripraví
inflácia, nebankové subjekty ani zlý minister financií. Vedomosti. Preto sa
hlboko skláňam pred všetkými, ktorí denne odovzdávajú štafetu poznania ďalej a
ktorých naša spoločnosť až v poslednom čase začína, ak nejde iba o deklaratívne
vyhlásenia, považovať za poklad národa.
Milí pedagógovia, nie je jednoduché bojovať s nevedomosťou, lenivosťou a neochotou
učiť sa a súčasne snahou získavať dobré známky podvodom. Veď sa sami dobre pamätáme
na ťaháky, našepkávanie a iné formy „pomoci“. Vypracovanie ťaháku však bola
metóda najefektívnejšieho a najintenzívnejšieho štúdia. Kedysi bol tento proces
aspoň korektný, no nová technika doň vniesla prvky, ktoré si myslím, vyžadujú protiopatrenia z vašej
strany. Druhá strana je totiž vybavená viac ako dobre. Mobily, vreckové
počítače, programovateľné kalkulačky či mininotebooky. Dnes stačí do príslušného
zariadenia nainštalovať správnu aplikáciu, natiahnuť správny obsah a na displeji
sú zrazu vzorové riešenia, grafy funkcií, vypracované testy či referáty.
Ospravedlnenka od lekára?
Žiaden problém. Stačí, aby aspoň jeden študent z
triedy išiel k lekárovi, kde dostane ospravedlnenku s originálnou pečiatkou. Po
jej naskenovaní a vytlačení na farebnej tlačiarni vznikne toľko duplikátov, že
to neskúsený neborák pedagóg nemá šancu zistiť. A aký je to kšeft, predávať
takéto ospravedlnenky! Alebo – fotoaparátom v mobile sa po čiastkach zaznamená
celý konspekt písomky zo slovenčiny, doma sa v počítači poskladá do celku,
vytlačí, opraví a na druhý deň ide študent vybavený perfektnou slohovou prácou.
Stačí len prepísať na čistopis.
Pokiaľ by bolo časté pozeranie sa na displej podozrivé, tak mobil
umožňuje prenášať zadania na diaľku a prijímať potom
riešenia, pričom ich kamarát na druhej strane našepká „zrazu šikovnému“
žiačikovi cez nenápadné bluetooth slúchadlo. Treba zapnúť mobil a vypnúť
zvonenie. Študent má odrazu toľko vedomostí, že by sa ani encyklopédie nemuseli
hanbiť. Na internete je množstvo špeciálnych stránok, kde sú vypracované
referáty, testy, seminárne práce alebo diplomovky. Celkom živo si dokážem
predstaviť budúcnosť, kde budú žiaci po príchode do školy prechádzať detektorom
kovov, podobne ako na letisku a následne pán školník zhabe všetkým výmyselníkom
zakázané technické pomôcky. Učiteľ po vstupe do triedy zapne rušičku na rušenie
signálu mobilných telefónov a písomky sa budú písať v triedach, špeciálne
upravených na spôsob Faradayovej klietky. Alebo, čo je ešte väčšie sci-fi, žiaci
si uvedomia, že učiteľ sa možno dá oklamať, ale život nie a to, čo sa v škole
nenaučia, im bude v živote neskôr chýbať.
Viem, že som si to týmto príhovorom pokazil u niektorých žiakov a študentov, viem aj to,
že som iba naznačil problém.
Želám preto každému žiakovi dobrého učiteľa, učiteľom dobrých
žiakov a nám všetkým dobrých a múdrych ľudí. Lebo to je najväčší národný
majetok.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 3/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Internet – dobrý sluha, zlý pán
V tomto úvodníku sa chcem venovať internetu z viacerých uhlov pohľadu. Dosť dlho som rozmýšľal, kedy som vlastne prvýkrát začal používať internet. Bolo to pred viac ako 15 rokmi, keď som si na stáži na jednej nemeckej univerzite mohol vyskúšať skutočne na tú dobu rýchly internet. A bol som unesený – množstvo informácií bolo zrazu dostupných kedykoľvek, súbory sa dali prenášať veľmi jednoducho, s komunikáciou medzi štátmi nebol problém. Keď som sa potom vrátil, ihneď som rozbehol aktivity na získanie internetu na doma. V tom čase sa nosilo pripojenie cez telefón s rýchlosťou neuveriteľných 14 400 bitov za sekundu (modem ma stál 28 000 Sk, to si pamätám :) ). Účet za telefón sa v našej domácnosti odvtedy výrazne zvýšil. Keď sa na to pozerám z dnešného pohľadu, v podstate neviem, ako sa vlastne dalo fungovať bez internetu a mailovej komunikácie. Väčšinu svojho pracovného času totiž dnes trávim mailovou komunikáciou, hľadaním informácií a ich analýzou.
Keď som si potom vyberal internet v dobe „širokopásmovej“, na prvom mieste môjho rebríčka priorít stála spoľahlivosť, až na druhom pomer cena/výkon. Práve preto som si vybral aj skutočné drôtové pripojenie (kábel je kábel :)) a operátora, o ktorom viem, že keď bude problém, tak ma aspoň vypočuje a navrhne riešenie. Viacero ľudí hovorí, že som závislý od internetu, a je to asi pravda. Keď som na služobnej ceste a nemám pripojenie, nie som celkom vo svojej koži. Naozaj, dobrý sluha, zlý pán...
Hovorí sa, že internet uberá z chlebíka niektorým iným oblastiam, napr. literatúre, časopisom, koncertom, divadlám alebo kinám. A je na tom čosi pravdy, v knižnici som fakt dávno nebol, viacero filmov som videl na svojom notebooku. Osobne si však myslím, že doterajšie spôsoby šírenia informácií ostanú naďalej zachované. Je niečo iné, keď sa pozeráte na umelecký obraz cez internetový prehliadač, a celkom iné, keď ho máte pred očami v galérii. Inak na vás zapôsobí film, ktorý vidíte vo vysoko komprimovanom DivX-e, natočenom potajme z pozície diváka, ako keď ho zhliadnete vo špičkovo vybavenom kine. Aby som sa dostal aj ku koreňu veci – aj PC REVUE v elektronickom vydaní je niečo úplne iné, ako keď v ňom listujete. Tu by sa dalo povedať – papier je papier. Na druhej strane treba akceptovať fakt, že tu rastie generácia, ktorá sa narodila s myšou v rukách a pre ňu sú on-line informácie prvoradé. Prepojenie uvedených oblastí a webu musí byť veľmi tesné.
O pravdivosti uvedených slov som sa presvedčil nedávno práve u generácie, ktorá sa narodila so spomínanou myšou v rukách. PDF-ko z aktuálneho (vtedy februárového) vydania sa totiž objavilo na internete na voľné stiahnutie. Takéto servery sú na Slovensku pomerne známe a aj my ich sledujeme. Elektronické vydanie aktuálneho vydania posielame pre monitoring nášho magazínu viacerým spoločnostiam a zabrániť zneužitiu nie je celkom jednoduché. Februárové PDF však dvaja mladí ľudia krátko po sebe umiestnili na jeden z najhorúcejších serverov. Už dávnejšie som si všimol, že o PC REVUE je na tomto serveri pomerne veľký záujem, vždy to však boli staršie vydania, a tak som trochu zažmúril obe oči. Ale aktuálne vydanie? To je fakt silná káva, to ma už nenechalo chladným a rozhodol som sa konať. Zo servera som zistil dobu umiestnenia PC REVUE na stránku a ICQ na ľudí, ktorí tak urobili. Ozval som sa im a čakal na ich autorizáciu. Stalo sa, autorizácia bola potvrdená a mohli sme pristúpiť k diskusii.
Po vysvetlení faktov, o čo mi ide, sme sa veľmi rýchlo dohodli a aktuálne vydanie PC REVUE bolo zo servera odstránené. Ako uviedol jeden zo zúčastnených mladých ľudí, chcel si v podstate overiť, ako rýchlo na takýto krok zareagujeme. A presvedčil sa, že dosť rýchlo.
Veľakrát sme písali v našom magazíne o porušovaní autorských práv. Je to tak, porušenie autorských práv je konanie, za ktoré sa môžete dostať aj do väzenia. Keď sa vám niečo takéto stane osobne, je to silný zážitok. Veď si to predstavte – niekto sa dostane k výsledku vašej mesačnej práce a neoprávnene ju poskytne bezplatne ostatným. Teraz už oveľa lepšie rozumiem, ako sa môže cítiť popová hviezda alebo populárny herec, ktorých výsledok práce sa v skutočne masovej miere môže nájsť na internete. Nie je to veru dobrý pocit.
S jedným zo zúčastnených som sa ešte detailnejšie porozprával cez ICQ. Podľa jeho názoru je pre neho elektronické vydanie výhodné takmer výhradne na vyhľadávanie informácií. Ale papierové vydanie môžete čítať všade, ľahko si v ňom môžete robiť poznámky a lepšie si informácie zapamätáte.
To, čím sa presadzujeme v čase, keď sa informácie na čitateľov valia z každej strany, je kvalita. Množstvo informácií je dnes skôr problém ako pomoc, tomu, čo nájdete na internete, sa nedá vždy veriť. Podstatné je aj vzájomné prepojenie informácií. PC REVUE má kvalitné články, predstavované produkty sú vysoko aktuálne, zverejňujeme informácie, ku ktorým sa inak nedá dostať. Práve sem smerujeme aj našu ďalšiu aktivitu. Ako ste si iste všimli, k tomuto vydaniu PC REVUE sme pribalili aj DVD REVUE s kapacitou 8 GB. Tento krok sme na začiatku roka deklarovali. Tentoraz na ňom uvádzame dve úplné verzie programov, ktoré sa na Slovensku aktuálne predávajú. Verím, že s touto kapacitou pribaleného média sa budeme stretať oveľa častejšie.
Príjemné čítanie marcového vydania želá
Ondrej Macko
PC REVUE 3/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko
V tomto úvodníku sa chcem venovať internetu z viacerých uhlov pohľadu. Dosť dlho som rozmýšľal, kedy som vlastne prvýkrát začal používať internet. Bolo to pred viac ako 15 rokmi, keď som si na stáži na jednej nemeckej univerzite mohol vyskúšať skutočne na tú dobu rýchly internet. A bol som unesený – množstvo informácií bolo zrazu dostupných kedykoľvek, súbory sa dali prenášať veľmi jednoducho, s komunikáciou medzi štátmi nebol problém. Keď som sa potom vrátil, ihneď som rozbehol aktivity na získanie internetu na doma. V tom čase sa nosilo pripojenie cez telefón s rýchlosťou neuveriteľných 14 400 bitov za sekundu (modem ma stál 28 000 Sk, to si pamätám :) ). Účet za telefón sa v našej domácnosti odvtedy výrazne zvýšil. Keď sa na to pozerám z dnešného pohľadu, v podstate neviem, ako sa vlastne dalo fungovať bez internetu a mailovej komunikácie. Väčšinu svojho pracovného času totiž dnes trávim mailovou komunikáciou, hľadaním informácií a ich analýzou.
Keď som si potom vyberal internet v dobe „širokopásmovej“, na prvom mieste môjho rebríčka priorít stála spoľahlivosť, až na druhom pomer cena/výkon. Práve preto som si vybral aj skutočné drôtové pripojenie (kábel je kábel :)) a operátora, o ktorom viem, že keď bude problém, tak ma aspoň vypočuje a navrhne riešenie. Viacero ľudí hovorí, že som závislý od internetu, a je to asi pravda. Keď som na služobnej ceste a nemám pripojenie, nie som celkom vo svojej koži. Naozaj, dobrý sluha, zlý pán...
Hovorí sa, že internet uberá z chlebíka niektorým iným oblastiam, napr. literatúre, časopisom, koncertom, divadlám alebo kinám. A je na tom čosi pravdy, v knižnici som fakt dávno nebol, viacero filmov som videl na svojom notebooku. Osobne si však myslím, že doterajšie spôsoby šírenia informácií ostanú naďalej zachované. Je niečo iné, keď sa pozeráte na umelecký obraz cez internetový prehliadač, a celkom iné, keď ho máte pred očami v galérii. Inak na vás zapôsobí film, ktorý vidíte vo vysoko komprimovanom DivX-e, natočenom potajme z pozície diváka, ako keď ho zhliadnete vo špičkovo vybavenom kine. Aby som sa dostal aj ku koreňu veci – aj PC REVUE v elektronickom vydaní je niečo úplne iné, ako keď v ňom listujete. Tu by sa dalo povedať – papier je papier. Na druhej strane treba akceptovať fakt, že tu rastie generácia, ktorá sa narodila s myšou v rukách a pre ňu sú on-line informácie prvoradé. Prepojenie uvedených oblastí a webu musí byť veľmi tesné.
O pravdivosti uvedených slov som sa presvedčil nedávno práve u generácie, ktorá sa narodila so spomínanou myšou v rukách. PDF-ko z aktuálneho (vtedy februárového) vydania sa totiž objavilo na internete na voľné stiahnutie. Takéto servery sú na Slovensku pomerne známe a aj my ich sledujeme. Elektronické vydanie aktuálneho vydania posielame pre monitoring nášho magazínu viacerým spoločnostiam a zabrániť zneužitiu nie je celkom jednoduché. Februárové PDF však dvaja mladí ľudia krátko po sebe umiestnili na jeden z najhorúcejších serverov. Už dávnejšie som si všimol, že o PC REVUE je na tomto serveri pomerne veľký záujem, vždy to však boli staršie vydania, a tak som trochu zažmúril obe oči. Ale aktuálne vydanie? To je fakt silná káva, to ma už nenechalo chladným a rozhodol som sa konať. Zo servera som zistil dobu umiestnenia PC REVUE na stránku a ICQ na ľudí, ktorí tak urobili. Ozval som sa im a čakal na ich autorizáciu. Stalo sa, autorizácia bola potvrdená a mohli sme pristúpiť k diskusii.
Po vysvetlení faktov, o čo mi ide, sme sa veľmi rýchlo dohodli a aktuálne vydanie PC REVUE bolo zo servera odstránené. Ako uviedol jeden zo zúčastnených mladých ľudí, chcel si v podstate overiť, ako rýchlo na takýto krok zareagujeme. A presvedčil sa, že dosť rýchlo.
Veľakrát sme písali v našom magazíne o porušovaní autorských práv. Je to tak, porušenie autorských práv je konanie, za ktoré sa môžete dostať aj do väzenia. Keď sa vám niečo takéto stane osobne, je to silný zážitok. Veď si to predstavte – niekto sa dostane k výsledku vašej mesačnej práce a neoprávnene ju poskytne bezplatne ostatným. Teraz už oveľa lepšie rozumiem, ako sa môže cítiť popová hviezda alebo populárny herec, ktorých výsledok práce sa v skutočne masovej miere môže nájsť na internete. Nie je to veru dobrý pocit.
S jedným zo zúčastnených som sa ešte detailnejšie porozprával cez ICQ. Podľa jeho názoru je pre neho elektronické vydanie výhodné takmer výhradne na vyhľadávanie informácií. Ale papierové vydanie môžete čítať všade, ľahko si v ňom môžete robiť poznámky a lepšie si informácie zapamätáte.
To, čím sa presadzujeme v čase, keď sa informácie na čitateľov valia z každej strany, je kvalita. Množstvo informácií je dnes skôr problém ako pomoc, tomu, čo nájdete na internete, sa nedá vždy veriť. Podstatné je aj vzájomné prepojenie informácií. PC REVUE má kvalitné články, predstavované produkty sú vysoko aktuálne, zverejňujeme informácie, ku ktorým sa inak nedá dostať. Práve sem smerujeme aj našu ďalšiu aktivitu. Ako ste si iste všimli, k tomuto vydaniu PC REVUE sme pribalili aj DVD REVUE s kapacitou 8 GB. Tento krok sme na začiatku roka deklarovali. Tentoraz na ňom uvádzame dve úplné verzie programov, ktoré sa na Slovensku aktuálne predávajú. Verím, že s touto kapacitou pribaleného média sa budeme stretať oveľa častejšie.
Príjemné čítanie marcového vydania želá
Ondrej Macko
PC REVUE 3/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko
pondelok 5. februára 2007
PC REVUE - OpenPark
Žalobaba.sk
Pamätáte sa, keď sme ako malé deti neznášali medzi sebou žalobaby? Keď niektoré dieťa nezvládalo bežné detské prekáračky a utekalo zakaždým za svojím tatkom či učiteľkou, aby ich ochránili, a nahlásilo, čo kto zlé vyviedol... Tak presne také niečo mám niekedy chuť urobiť. Keď jazdím po našich cestách a vidím, ako sa oproti mne vyrúti v protismere bezohľadný hazardér predbiehajúci kolónu áut, hoci aj cez dve plné čiary, alebo nejaký iný urobí na mňa myšičku a prinúti ma skočiť na brzdu a ohrozí mňa, autá za mnou aj autá v protismere, mám veľkú chuť stať sa na chvíľu žalobabou. V tej chvíli chcem mať pri sebe fotoaparát alebo videokameru, nasnímať nebezpečný manéver daného cestného piráta aj s jeho evidenčným číslom a poslať zábery policajtom, nech si ho predvolajú a riešia ho. A nehanbím sa za to, hoci také detské žalovanie z duše neznášam. Ide o trochu viac ako o to, že Jožko Ferkovi nechce vrátiť hrabličky do piesku.
Nie je to, samozrejme, také jednoduché. Problém je napríklad v tom, že keď šoférujem, nemám voľné ruky a pri takomto manévre už tobôž nie je čas hľadať a nastavovať fotoaparát. To však nie je neriešiteľné a výrobcovia automobilového príslušenstva môžu priniesť na trh kameru pripevniteľnú za predné sklo a trvalo zaznamenávajúcu panoramatické videosituácie pred autom, dátum, čas a aktuálnu polohu auta podľa GPS. Keď dorazím do cieľa, stiahnem kompletný záznam incidentu na kľúč USB a pošlem ho e-mailom na adresu príslušného policajného oddelenia. Teda keď raz taká adresa a také policajné oddelenie vznikne, pretože zatiaľ sa pohybujeme na úrovni sci-fi úvah, hoci čisto teoreticky nevidím prekážku, aby to technicky a logisticky nebolo možné už aj dnes. Okrem toho ešte zostáva otázkou, či by vyšetrovací orgán takýto dôkazný materiál uznal, to je už však skôr otázka na príslušné legislatívne orgány. Uvedený príklad chcel poslúžiť len ako inšpirácia pre tých, ktorí s tým môžu niečo podniknúť. Bolo by totiž škoda nevyužiť možnosti informačných technológií a záujem verejnosti podieľať sa na spoločnej bezpečnosti. Chce to len trochu odvahy a energie zmeniť zaužívané organizačné schémy a procesy. Verejnosť má záujem o vlastnú bezpečnosť a rada bude „žalovať“ napríklad aj to, že sa v okolí ich paneláka zdržiavajú drogoví díleri alebo že v parku, kde sa hrajú deti, voľne pobehuje pes nebezpečnej rasy bez náhubku, prípadne že v podchode sa zdržiava exhibicionista, ktorý straší dievčatá, atď. Stačí nafotiť/nafilmovať danú situáciu a poslať ju cez internet na príslušnú adresu ako podnet na preskúmanie bez toho, aby sa občan musel osobne vybrať na príslušné policajné oddelenie spisovať zápisnicu (veď komu sa dobrovoľne chce?). Rovnako tak polícia by mohla využiť služby verejnosti napr. pri hľadaní ukradnutých áut alebo podozrivých jedincov na úteku. Stačí urobiť elektronickú vývesku s ich fotografiami na webe a doplniť kontakty a inštrukcie, čo treba robiť v príslušnej situácii. Jednoducho zriadiť komunikačný kanál medzi inštitúciou zastrešujúcou bezpečnosť a občanmi, o ktorých bezpečnosť ide. Prepojiť cez informačné technológie komunitu a príslušné orgány a dosiahnuť tak novú úroveň zabezpečenia občanov.
Samozrejme, existujú aj iné a menej závažné priestupky, ktoré by však bolo treba riešiť napr. v rámci spolunažívania obyvateľov obytnej štvrte. Také priestupky, na ktoré sa možno priamo nevzťahujú konkrétne paragrafy a postihy. A prípadné silové riešenie cez políciu s priestupkovým konaním alebo cez občianskoprávny spor je príliš komplikované, frustrujúce, zdĺhavé alebo možno aj kontraproduktívne. Zoberme si napr. neprispôsobivého suseda, ktorý psa pri vetraní necháva vykonať potrebu, kde sa mu zachce. Alebo nejaký iný sused parkuje zásadne tak, že čiastočne blokuje vchod do vášho dvora, prípadne vám deti ďalšieho suseda kradnú noviny zo schránky. Pre niekoho možno drobnosti, ale pre iného zásadný problém. Niekomu pomôže priateľské susedské dohovorenie, hoci väčšinou si takto pokazíte vzťahy s daným susedom na večné veky. Na iného sa môžete sťažovať napr. na obecnom úrade, ale výsledok a najmä náprava je veľmi neistá. Chce to iné riešenie a pomôcť si môžeme opäť technológiami. Pokiaľ by si obyvatelia danej štvrte napr. zriadili webovú stránku s názvom napr. www.klietka-hanby.sk a tam by umiestňovali na vývesku fotografie previnilcov a ich prečinov s nejakým štipľavým komentárom, je dosť možné, že by si daný sused dobre rozmyslel, ako sa bude správať v rámci komunity, kde žije. Pokiaľ by došlo k náprave, z digitálnej klietky by ho napr. po dvoch týždňoch vypustili, t. j. stiahli by ho z vývesky. A pokiaľ nie, poslali by link s odkazom na daný web aj mimo komunity, napríklad zamestnávateľovi, známym, rodine, obchodným partnerom atď. A to je už dosť silná káva.
Myslím si, že len teraz začneme postupne objavovať, aké ešte ďalšie možnosti majú informačné technológie a ako ich môžeme využiť, hoci aj v takýchto netradičných oblastiach. A keď pôjdete nabudúce okolo susedovho auta a všimnete si odlesk objektívu a pohyb záclony v jeho okne, buďte v strehu a o nič sa nepokúšajte! Ste v živom vysielaní! :)
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 2/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Pamätáte sa, keď sme ako malé deti neznášali medzi sebou žalobaby? Keď niektoré dieťa nezvládalo bežné detské prekáračky a utekalo zakaždým za svojím tatkom či učiteľkou, aby ich ochránili, a nahlásilo, čo kto zlé vyviedol... Tak presne také niečo mám niekedy chuť urobiť. Keď jazdím po našich cestách a vidím, ako sa oproti mne vyrúti v protismere bezohľadný hazardér predbiehajúci kolónu áut, hoci aj cez dve plné čiary, alebo nejaký iný urobí na mňa myšičku a prinúti ma skočiť na brzdu a ohrozí mňa, autá za mnou aj autá v protismere, mám veľkú chuť stať sa na chvíľu žalobabou. V tej chvíli chcem mať pri sebe fotoaparát alebo videokameru, nasnímať nebezpečný manéver daného cestného piráta aj s jeho evidenčným číslom a poslať zábery policajtom, nech si ho predvolajú a riešia ho. A nehanbím sa za to, hoci také detské žalovanie z duše neznášam. Ide o trochu viac ako o to, že Jožko Ferkovi nechce vrátiť hrabličky do piesku.
Nie je to, samozrejme, také jednoduché. Problém je napríklad v tom, že keď šoférujem, nemám voľné ruky a pri takomto manévre už tobôž nie je čas hľadať a nastavovať fotoaparát. To však nie je neriešiteľné a výrobcovia automobilového príslušenstva môžu priniesť na trh kameru pripevniteľnú za predné sklo a trvalo zaznamenávajúcu panoramatické videosituácie pred autom, dátum, čas a aktuálnu polohu auta podľa GPS. Keď dorazím do cieľa, stiahnem kompletný záznam incidentu na kľúč USB a pošlem ho e-mailom na adresu príslušného policajného oddelenia. Teda keď raz taká adresa a také policajné oddelenie vznikne, pretože zatiaľ sa pohybujeme na úrovni sci-fi úvah, hoci čisto teoreticky nevidím prekážku, aby to technicky a logisticky nebolo možné už aj dnes. Okrem toho ešte zostáva otázkou, či by vyšetrovací orgán takýto dôkazný materiál uznal, to je už však skôr otázka na príslušné legislatívne orgány. Uvedený príklad chcel poslúžiť len ako inšpirácia pre tých, ktorí s tým môžu niečo podniknúť. Bolo by totiž škoda nevyužiť možnosti informačných technológií a záujem verejnosti podieľať sa na spoločnej bezpečnosti. Chce to len trochu odvahy a energie zmeniť zaužívané organizačné schémy a procesy. Verejnosť má záujem o vlastnú bezpečnosť a rada bude „žalovať“ napríklad aj to, že sa v okolí ich paneláka zdržiavajú drogoví díleri alebo že v parku, kde sa hrajú deti, voľne pobehuje pes nebezpečnej rasy bez náhubku, prípadne že v podchode sa zdržiava exhibicionista, ktorý straší dievčatá, atď. Stačí nafotiť/nafilmovať danú situáciu a poslať ju cez internet na príslušnú adresu ako podnet na preskúmanie bez toho, aby sa občan musel osobne vybrať na príslušné policajné oddelenie spisovať zápisnicu (veď komu sa dobrovoľne chce?). Rovnako tak polícia by mohla využiť služby verejnosti napr. pri hľadaní ukradnutých áut alebo podozrivých jedincov na úteku. Stačí urobiť elektronickú vývesku s ich fotografiami na webe a doplniť kontakty a inštrukcie, čo treba robiť v príslušnej situácii. Jednoducho zriadiť komunikačný kanál medzi inštitúciou zastrešujúcou bezpečnosť a občanmi, o ktorých bezpečnosť ide. Prepojiť cez informačné technológie komunitu a príslušné orgány a dosiahnuť tak novú úroveň zabezpečenia občanov.
Samozrejme, existujú aj iné a menej závažné priestupky, ktoré by však bolo treba riešiť napr. v rámci spolunažívania obyvateľov obytnej štvrte. Také priestupky, na ktoré sa možno priamo nevzťahujú konkrétne paragrafy a postihy. A prípadné silové riešenie cez políciu s priestupkovým konaním alebo cez občianskoprávny spor je príliš komplikované, frustrujúce, zdĺhavé alebo možno aj kontraproduktívne. Zoberme si napr. neprispôsobivého suseda, ktorý psa pri vetraní necháva vykonať potrebu, kde sa mu zachce. Alebo nejaký iný sused parkuje zásadne tak, že čiastočne blokuje vchod do vášho dvora, prípadne vám deti ďalšieho suseda kradnú noviny zo schránky. Pre niekoho možno drobnosti, ale pre iného zásadný problém. Niekomu pomôže priateľské susedské dohovorenie, hoci väčšinou si takto pokazíte vzťahy s daným susedom na večné veky. Na iného sa môžete sťažovať napr. na obecnom úrade, ale výsledok a najmä náprava je veľmi neistá. Chce to iné riešenie a pomôcť si môžeme opäť technológiami. Pokiaľ by si obyvatelia danej štvrte napr. zriadili webovú stránku s názvom napr. www.klietka-hanby.sk a tam by umiestňovali na vývesku fotografie previnilcov a ich prečinov s nejakým štipľavým komentárom, je dosť možné, že by si daný sused dobre rozmyslel, ako sa bude správať v rámci komunity, kde žije. Pokiaľ by došlo k náprave, z digitálnej klietky by ho napr. po dvoch týždňoch vypustili, t. j. stiahli by ho z vývesky. A pokiaľ nie, poslali by link s odkazom na daný web aj mimo komunity, napríklad zamestnávateľovi, známym, rodine, obchodným partnerom atď. A to je už dosť silná káva.
Myslím si, že len teraz začneme postupne objavovať, aké ešte ďalšie možnosti majú informačné technológie a ako ich môžeme využiť, hoci aj v takýchto netradičných oblastiach. A keď pôjdete nabudúce okolo susedovho auta a všimnete si odlesk objektívu a pohyb záclony v jeho okne, buďte v strehu a o nič sa nepokúšajte! Ste v živom vysielaní! :)
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 2/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. februára 2007
QUARK
Vážení priatelia,
Milý priatelia, pod pracovným heslo Každý má nárok na Slnko sa naše
vydavateľstvo venuje aj hendikepovaným deťom. Po jednej takejto akcii vyšla v
tlači správa, z ktorej sa dalo vyčítať len to, že včerajšie podujatie pre deti
bolo vydarené. Až hysterické utajovanie čohokoľvek, čo by sa mohlo považovať za
reklamu a nie je zaplatené, vedie k takýmto nezmyslom s prakticky nulovou
informačnou hodnotou. Nechcem však dnes rozoberať túto tému, hoci by si
zaslúžila veľkú pozornosť, pretože nápadne pripomína Kocúrkovo. Chcem vám, milí
čitatelia a priaznivci viac povedať o projekte, ktorý sme s podporou Agentúry na
podporu výskumu a vývoja odštartovali koncom minulého roka a v januárovom Quarku
sme ho predstavili podrobnejšie. Takže už viete, že redakcia Quarku, jej
spolupracovníci, partneri a priaznivci dostali možnosť podieľať sa na
popularizácii vedy, vedeckých poznatkov a vedecko-technického rozvoja na
Slovensku, no i v zahraničí. Cieľom tohto snaženia je motivovať mládež a pomáhať
jej pri voľbe povolania, ale aj informovať domácu a zahraničnú verejnosť o
výsledkoch našich vedeckých pracovísk. Samozrejme, medzi tým je veľa ďalších,
pre spoločnosť potrebných a užitočných až existenčných aktivít. Aj preto sa
popularizácia a propagácia vedy dostala medzi priority spoločnosti aj na
Slovensku.
Čitatelia Quarku už zistili, že decembrové číslo vyšlo so
špeciálnou prílohou, ktorá vlastne rozširuje informačný priestor a umožňuje
poskytnúť čitateľom viac poznatkov. Okrem toho sa časopis bude dostávať aj na
tie miesta, kde ho doteraz nepoznali. Cieľom je rozšíriť okruh prijímateľov
vedecko-technických poznatkov a informovať ich, že môžu aktívne prispievať
nielen k formovaniu a tvorbe časopisu, ale že pribudlo nové médium, špeciálny
internetový portál e-quark.sk. Dlho sme uvažovali, ako tento portál nazvať.
Napokon sme sa rozhodli pre názov, ktorý je odvodený od jediného slovenského
celoštátneho a voľne distribuovaného média, teda Quarku, pretože chceme využiť
jeho vyše 14-ročné vychádzanie a imidž medzi laickou aj odbornou verejnosťou.
Malo by to pomôcť jeho rýchlemu a úspešnému štartu. Obidva Quarky – ten z
tlačiarne aj internetový – napokon majú spoločný cieľ a chcú synergickým efektom
dosiahnuť čím vyššiu účinnosť pri plnení svojho poslania. Zachovávame aj
elektronickú podobu časopisu Quark – www.quark.sk, no nový internetový portál chce využiť všetky
možnosti, ktoré internet poskytuje a uverejňovať oveľa viac, než by sa do
časopisu vmestilo. Chce sa podieľať aj na organizovaní študentských a
mládežníckych odborných aktivít, byť tribúnou na výmenu odborných stanovísk,
publikovať zaujímavé doktorandské a iné práce, diskusie aj polemiky, texty,
ktoré môžu poslúžiť iným... Je toho veľa a lepší obraz si urobíte, keď sa
pozriete na ponuku na webe. Koncipovali sme tento portál ako otvorený, čiže
chceme umožniť každému serióznemu záujemcovi určitú možnosť formou samoobsluhy
priamo vstupovať do stránok. Pamätali sme aj na zabezpečenie kultúrnosti a
serióznosti portálu a príspevky, ktoré budú z akéhokoľvek objektívneho dôvodu
nevhodné, neuverejníme. Nevyhýbame sa ani žartom, vtipným nápadom či recesii. Ba
uvažujeme aj o špeciálnej rubrike pre autorov perpetua mobile, kvadratúry kruhu
a iných prejavov tvorivosti. Postupne by sa na portál mali dostať i texty, ktoré
tu budú zatiaľ prístupné verejnosti, kým sa vytvoria podmienky na ich knižné
vydanie.
Dnešný príhovor som začal úvahou o reklame preto, lebo aj keď je
celý projekt nekomerčný, nebudeme sa vyhýbať ani bezplatne uverejňovaným
informáciám, ktoré by naši mediálni puritáni považovali za reklamu. Podmienkou
bude, aby takéto informácie pomohli rozvoju slovenskej vedy, techniky a výskumu,
výmene informácií a plneniu úloh, ktoré náš projekt –nazvali sme ho Patria –
plní. Pre zaujímavosť, rátame s tým, že projekt sa postupne rozšíri aj do
ďalších médií, že bude pomáhať pri cielenom koordinovaní vedecko-technickej
propagandy a kladie si za cieľ aj vydávanie knižných publikácií,
popularizujúcich vedecké výsledky. To však nezávisí len od nás, no verím, že k
tomu dôjde. Dovtedy nám držte palce a zapojte sa do spoločného diela.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 2/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Milý priatelia, pod pracovným heslo Každý má nárok na Slnko sa naše
vydavateľstvo venuje aj hendikepovaným deťom. Po jednej takejto akcii vyšla v
tlači správa, z ktorej sa dalo vyčítať len to, že včerajšie podujatie pre deti
bolo vydarené. Až hysterické utajovanie čohokoľvek, čo by sa mohlo považovať za
reklamu a nie je zaplatené, vedie k takýmto nezmyslom s prakticky nulovou
informačnou hodnotou. Nechcem však dnes rozoberať túto tému, hoci by si
zaslúžila veľkú pozornosť, pretože nápadne pripomína Kocúrkovo. Chcem vám, milí
čitatelia a priaznivci viac povedať o projekte, ktorý sme s podporou Agentúry na
podporu výskumu a vývoja odštartovali koncom minulého roka a v januárovom Quarku
sme ho predstavili podrobnejšie. Takže už viete, že redakcia Quarku, jej
spolupracovníci, partneri a priaznivci dostali možnosť podieľať sa na
popularizácii vedy, vedeckých poznatkov a vedecko-technického rozvoja na
Slovensku, no i v zahraničí. Cieľom tohto snaženia je motivovať mládež a pomáhať
jej pri voľbe povolania, ale aj informovať domácu a zahraničnú verejnosť o
výsledkoch našich vedeckých pracovísk. Samozrejme, medzi tým je veľa ďalších,
pre spoločnosť potrebných a užitočných až existenčných aktivít. Aj preto sa
popularizácia a propagácia vedy dostala medzi priority spoločnosti aj na
Slovensku.
Čitatelia Quarku už zistili, že decembrové číslo vyšlo so
špeciálnou prílohou, ktorá vlastne rozširuje informačný priestor a umožňuje
poskytnúť čitateľom viac poznatkov. Okrem toho sa časopis bude dostávať aj na
tie miesta, kde ho doteraz nepoznali. Cieľom je rozšíriť okruh prijímateľov
vedecko-technických poznatkov a informovať ich, že môžu aktívne prispievať
nielen k formovaniu a tvorbe časopisu, ale že pribudlo nové médium, špeciálny
internetový portál e-quark.sk. Dlho sme uvažovali, ako tento portál nazvať.
Napokon sme sa rozhodli pre názov, ktorý je odvodený od jediného slovenského
celoštátneho a voľne distribuovaného média, teda Quarku, pretože chceme využiť
jeho vyše 14-ročné vychádzanie a imidž medzi laickou aj odbornou verejnosťou.
Malo by to pomôcť jeho rýchlemu a úspešnému štartu. Obidva Quarky – ten z
tlačiarne aj internetový – napokon majú spoločný cieľ a chcú synergickým efektom
dosiahnuť čím vyššiu účinnosť pri plnení svojho poslania. Zachovávame aj
elektronickú podobu časopisu Quark – www.quark.sk, no nový internetový portál chce využiť všetky
možnosti, ktoré internet poskytuje a uverejňovať oveľa viac, než by sa do
časopisu vmestilo. Chce sa podieľať aj na organizovaní študentských a
mládežníckych odborných aktivít, byť tribúnou na výmenu odborných stanovísk,
publikovať zaujímavé doktorandské a iné práce, diskusie aj polemiky, texty,
ktoré môžu poslúžiť iným... Je toho veľa a lepší obraz si urobíte, keď sa
pozriete na ponuku na webe. Koncipovali sme tento portál ako otvorený, čiže
chceme umožniť každému serióznemu záujemcovi určitú možnosť formou samoobsluhy
priamo vstupovať do stránok. Pamätali sme aj na zabezpečenie kultúrnosti a
serióznosti portálu a príspevky, ktoré budú z akéhokoľvek objektívneho dôvodu
nevhodné, neuverejníme. Nevyhýbame sa ani žartom, vtipným nápadom či recesii. Ba
uvažujeme aj o špeciálnej rubrike pre autorov perpetua mobile, kvadratúry kruhu
a iných prejavov tvorivosti. Postupne by sa na portál mali dostať i texty, ktoré
tu budú zatiaľ prístupné verejnosti, kým sa vytvoria podmienky na ich knižné
vydanie.
Dnešný príhovor som začal úvahou o reklame preto, lebo aj keď je
celý projekt nekomerčný, nebudeme sa vyhýbať ani bezplatne uverejňovaným
informáciám, ktoré by naši mediálni puritáni považovali za reklamu. Podmienkou
bude, aby takéto informácie pomohli rozvoju slovenskej vedy, techniky a výskumu,
výmene informácií a plneniu úloh, ktoré náš projekt –nazvali sme ho Patria –
plní. Pre zaujímavosť, rátame s tým, že projekt sa postupne rozšíri aj do
ďalších médií, že bude pomáhať pri cielenom koordinovaní vedecko-technickej
propagandy a kladie si za cieľ aj vydávanie knižných publikácií,
popularizujúcich vedecké výsledky. To však nezávisí len od nás, no verím, že k
tomu dôjde. Dovtedy nám držte palce a zapojte sa do spoločného diela.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 2/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Všetci sa musíme učiť
Pred časom prebehla médiami správa, že vláda zrušila rozhodnutie o povinnom absolvovaní počítačového vodičského preukazu pre štátnych úradníkov. V tom čase som si to tak nepripúšťal, ale po niekoľkých skúsenostiach – a určite nielen so štátnou správou – som začal meniť názor.
Navštívil som totiž jeden z veľkých nákupných domov, ktorý predáva tovar určený pre stavbu, bývanie a záhradu. Uznávam, že moja situácia bola pomerne komplikovaná. Dostal som totiž (ako registrovaný zákazník) kupón na 10-percentnú zľavu. Nuž čo, povedal som si, to treba fakt využiť. Zostavil som si doma celý zoznam potrebných vecí. A veru bolo toho dosť. Keď som to všetko položil na veľký nákupný vozík, ani ma spoza neho nebolo vidieť. A to veru nie som žiadny trpaslík... Hneď som mal pocit, že dnes bude problém. Neskôr sa ukázalo, že kameňom úrazu nie je ani tak objem tovaru, ako jeho zaplatenie. Mal som zrejme (ne)šťastie na novopečenú pracovníčku, ktorá mala s firemným informačným systémom zatiaľ skôr panenský vzťah. Síce bola mladá a pekná, ale v tej chvíli by som ocenil skôr šikovnosť a zručnosť. Ako obyčajne som sa dosť ponáhľal a v inak veľmi sympatickej predajni som plánoval zotrvať len minimum času. Bol piatok večer a chcel som byť už inde. Už pri prvom zadávaní znakov z klávesnice mi bolo jasné, že toto žiadny rýchlik nebude. Moje zákaznícke číslo nie je dlhé, ale minútka či dve pri tom ubehli ako voda. V očakávaní možných problémov som pred nákupom predložil kupón na zľavu a oznámil, že budem platiť hotovosťou a zvyšok doplatím platobnou kartou. Nastalo neskutočne dlhé vyhľadanie v databáze tovarových položiek, prerušované len telefonickým hot-line, počas ktorého si jednotlivé tovarové položky pracovníčka overovala so (zrejme oveľa skúsenejšou) kolegyňou. Medzitým sa za mnou vytvoril poriadne dlhý rad nakupujúcich, ktorí skúmali, či som príčinou ich zdržania ja alebo pokladníčka. Prekvapeným výrazom tváre som sa snažil všetkým rovnako postihnutým dať na vedomie, že to ja nie. Ja som v tom nevinne... Už vtedy som však tušil, že zlatý klinec programu ešte len príde. A stalo sa, stupňujúce sa údery bubna signalizovali, že všetok tovar je nablokovaný a pristupujeme k finále. Kupón na zľavu prešiel bez problémov, hotovosť tvoriacu asi tri štvrtiny celej platby som položil na pult a v ruke som držal ešte platobnú kartu. Pracovníčka prebrala peniaze a víťazoslávne zadala povel na tlač účtu. To bol krok, ktorý ma stál nasledujúcu hodinu. Po pár minútach totiž mne a početnej skupinke platenia chtivých zákazníkov oznámila, že počítač ju nechce pustiť ďalej a je zrejme pokazený. Ľudia v rade začali hľadať ďalšie možnosti na zaplatenie v inej časti budovy, len ja som ostával na svojej pozícii. V tej chvíli som bol bez peňazí, bez účtu a bez tovaru. Stále však zdravý, a ako sa hovorí, to je najdôležitejšie.
Telefonický hot-line sa po polhodine zmenil na osobné konzultačné služby. Mal som česť uvidieť na vlastné oči skúsenejšiu kolegyňu, ktorá, evidentne dokonale zohraná s informačným systémom, vyriešila situáciu – vložením hárka papiera do tlačiarne. Nezameniteľný zvuk ihličiek z tlačiarne zvestoval, že sa pravdepodobne stanem šťastným majiteľom nakúpeného tovaru – prirodzene, po doplatení zvyšku peňazí kartou. To skúsenejšia kolegyňa vyriešila bez mihnutia oka. Na dokreslenie celej pravdy musím povedať, že do tohto obchodu chodím často a rád a problémy takýchto rozmerov som už neskôr nezažil. Často sa však stane, že predávajúci nevie detailne poradiť pri nákupe, resp. nikoho ani nenájdete. Ale to je už osud súčasných veľkých obchodných centier. Mám však zopár skúseností so štátnou správou, keď sa mi tiež zdalo, že IT školenie by vôbec nebolo na škodu. Alebo aspoň predplatné nášho magazínu...
No v každom prípade vodičský preukaz na počítač pre štátnych úradníkov nebude povinný. Možno to vyriešia inak, azda by to v tejto forme stálo priveľa, do celého problému nevidím tak hlboko. Určite si však dám pozor na to, aká bude počítačová zručnosť na úradoch. S potešením som už privítal správu, že polícia zavedie nový počítačový systém. Prihlasovanie automobilu na polícii som totiž mal pripravené ako jednu z ďalších šteklivých tém na úvodník. Tak uvidíme, či celodenná dovolenka spojená s touto činnosťou už bude minulosťou.
Pár slov k predošlému číslu. Žiaľ, stalo sa, že viacerí z našich predplatiteľov nedostali januárové vydanie PC REVUE. Bolo to spôsobené problémami v distribučnej spoločnosti, ktorá nedopatrením zabudla na jednu z databáz. PC REVUE sme poslali každému z tejto databázy plus každému, kto sa nám ozval. Azda sa to už nebude opakovať, inak by sme museli prehodnotiť našu spoluprácu s distribučnou spoločnosťou. Februárové číslo je, dúfam, opäť zaujímavé. Máme jedinečné megatesty, nové technológie, vyhodnotenie testu internetového nákupu a pridali sme aj nový útvar vzdelávacích článkov (aj na základe spomínaných skúseností ). Zatiaľ ide o návody z oblasti softvéru a nový seriál o počítačoch pre začiatočníkov. Veríme, že sa vám to zapáči a v tom prípade tento formát rozšírime.
Príjemné čítanie februárového vydania nášho magazínu praje
Ondrej Macko
PC REVUE 2/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Pred časom prebehla médiami správa, že vláda zrušila rozhodnutie o povinnom absolvovaní počítačového vodičského preukazu pre štátnych úradníkov. V tom čase som si to tak nepripúšťal, ale po niekoľkých skúsenostiach – a určite nielen so štátnou správou – som začal meniť názor.
Navštívil som totiž jeden z veľkých nákupných domov, ktorý predáva tovar určený pre stavbu, bývanie a záhradu. Uznávam, že moja situácia bola pomerne komplikovaná. Dostal som totiž (ako registrovaný zákazník) kupón na 10-percentnú zľavu. Nuž čo, povedal som si, to treba fakt využiť. Zostavil som si doma celý zoznam potrebných vecí. A veru bolo toho dosť. Keď som to všetko položil na veľký nákupný vozík, ani ma spoza neho nebolo vidieť. A to veru nie som žiadny trpaslík... Hneď som mal pocit, že dnes bude problém. Neskôr sa ukázalo, že kameňom úrazu nie je ani tak objem tovaru, ako jeho zaplatenie. Mal som zrejme (ne)šťastie na novopečenú pracovníčku, ktorá mala s firemným informačným systémom zatiaľ skôr panenský vzťah. Síce bola mladá a pekná, ale v tej chvíli by som ocenil skôr šikovnosť a zručnosť. Ako obyčajne som sa dosť ponáhľal a v inak veľmi sympatickej predajni som plánoval zotrvať len minimum času. Bol piatok večer a chcel som byť už inde. Už pri prvom zadávaní znakov z klávesnice mi bolo jasné, že toto žiadny rýchlik nebude. Moje zákaznícke číslo nie je dlhé, ale minútka či dve pri tom ubehli ako voda. V očakávaní možných problémov som pred nákupom predložil kupón na zľavu a oznámil, že budem platiť hotovosťou a zvyšok doplatím platobnou kartou. Nastalo neskutočne dlhé vyhľadanie v databáze tovarových položiek, prerušované len telefonickým hot-line, počas ktorého si jednotlivé tovarové položky pracovníčka overovala so (zrejme oveľa skúsenejšou) kolegyňou. Medzitým sa za mnou vytvoril poriadne dlhý rad nakupujúcich, ktorí skúmali, či som príčinou ich zdržania ja alebo pokladníčka. Prekvapeným výrazom tváre som sa snažil všetkým rovnako postihnutým dať na vedomie, že to ja nie. Ja som v tom nevinne... Už vtedy som však tušil, že zlatý klinec programu ešte len príde. A stalo sa, stupňujúce sa údery bubna signalizovali, že všetok tovar je nablokovaný a pristupujeme k finále. Kupón na zľavu prešiel bez problémov, hotovosť tvoriacu asi tri štvrtiny celej platby som položil na pult a v ruke som držal ešte platobnú kartu. Pracovníčka prebrala peniaze a víťazoslávne zadala povel na tlač účtu. To bol krok, ktorý ma stál nasledujúcu hodinu. Po pár minútach totiž mne a početnej skupinke platenia chtivých zákazníkov oznámila, že počítač ju nechce pustiť ďalej a je zrejme pokazený. Ľudia v rade začali hľadať ďalšie možnosti na zaplatenie v inej časti budovy, len ja som ostával na svojej pozícii. V tej chvíli som bol bez peňazí, bez účtu a bez tovaru. Stále však zdravý, a ako sa hovorí, to je najdôležitejšie.
Telefonický hot-line sa po polhodine zmenil na osobné konzultačné služby. Mal som česť uvidieť na vlastné oči skúsenejšiu kolegyňu, ktorá, evidentne dokonale zohraná s informačným systémom, vyriešila situáciu – vložením hárka papiera do tlačiarne. Nezameniteľný zvuk ihličiek z tlačiarne zvestoval, že sa pravdepodobne stanem šťastným majiteľom nakúpeného tovaru – prirodzene, po doplatení zvyšku peňazí kartou. To skúsenejšia kolegyňa vyriešila bez mihnutia oka. Na dokreslenie celej pravdy musím povedať, že do tohto obchodu chodím často a rád a problémy takýchto rozmerov som už neskôr nezažil. Často sa však stane, že predávajúci nevie detailne poradiť pri nákupe, resp. nikoho ani nenájdete. Ale to je už osud súčasných veľkých obchodných centier. Mám však zopár skúseností so štátnou správou, keď sa mi tiež zdalo, že IT školenie by vôbec nebolo na škodu. Alebo aspoň predplatné nášho magazínu...
No v každom prípade vodičský preukaz na počítač pre štátnych úradníkov nebude povinný. Možno to vyriešia inak, azda by to v tejto forme stálo priveľa, do celého problému nevidím tak hlboko. Určite si však dám pozor na to, aká bude počítačová zručnosť na úradoch. S potešením som už privítal správu, že polícia zavedie nový počítačový systém. Prihlasovanie automobilu na polícii som totiž mal pripravené ako jednu z ďalších šteklivých tém na úvodník. Tak uvidíme, či celodenná dovolenka spojená s touto činnosťou už bude minulosťou.
Pár slov k predošlému číslu. Žiaľ, stalo sa, že viacerí z našich predplatiteľov nedostali januárové vydanie PC REVUE. Bolo to spôsobené problémami v distribučnej spoločnosti, ktorá nedopatrením zabudla na jednu z databáz. PC REVUE sme poslali každému z tejto databázy plus každému, kto sa nám ozval. Azda sa to už nebude opakovať, inak by sme museli prehodnotiť našu spoluprácu s distribučnou spoločnosťou. Februárové číslo je, dúfam, opäť zaujímavé. Máme jedinečné megatesty, nové technológie, vyhodnotenie testu internetového nákupu a pridali sme aj nový útvar vzdelávacích článkov (aj na základe spomínaných skúseností ). Zatiaľ ide o návody z oblasti softvéru a nový seriál o počítačoch pre začiatočníkov. Veríme, že sa vám to zapáči a v tom prípade tento formát rozšírime.
Príjemné čítanie februárového vydania nášho magazínu praje
Ondrej Macko
PC REVUE 2/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko
pondelok 1. januára 2007
QUARK
Vážení priatelia,
začíname spoločne nový rok, želám nám, aby bol dobrý a prajný. Po dňoch sviatkov
a voľna sa vráťme ku každodenným problémom.
Poslednú novembrovú sobotu
vysielala Česká televízia na prvom programe o ôsmej večer, teda v takzvanom
prajmtajme reláciu Česká hlava. Bolo to odovzdávanie cien vedcom, bádateľom,
výskumníkom, mladým aj starším. Výborne urobené, ušľachtilé podujatie. O päť dní
neskôr, v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2006, o ktorom sme písali v
minulom čísle a pí¬šeme aj v tomto Quarku, bola podobná slávnosť v Moyzesovej
sále v Bratislave. Otázka pre insitných: Myslíte si, že verejnoprávna STV bola
prítomná?
To, že komerčné televízie zbierajú hlavne peniaze chápem, aj keď
mi je proti srsti, že to robia bez akýchkoľvek zábran. No to, že, prepytujem,
verejnoprávna TV – mimochodom zo zákona (!) nedisponuje elementárnou potrebou
napĺňať svoje poslanie, hraničí so zvyklosťami, ktoré by neprešli ani televíziám
v okolí dažďových pralesov. Veď aj naši vedci, výskumníci či bádatelia sú
súčasťou svetového spoločenstva a patrí im vďaka i uznanie. Posúvajú poznanie,
prinášajú ničím nezaplatiteľný pokrok. Je hanebné takto ich ignorovať a je našou
kultúrnou tragédiou, že médiá vynášajú na piedestály efektné, no absolútne
neefektívne brojlerové „hviezdy“ a skutočným hodnotám ukazujú chrbát. Je to aj
nebezpečné. Narúša to vekmi overené hodnoty spoločnosti, čo, ako vieme, viedlo
až k rozpadu civilizácií. žiaľ, me¬diálna genocída nielen vedeckej komunity, ale
aj ďalších, najmä duchovné hodnoty tvoriacich osobností, naberá čoraz väčšiu
razanciu. Treba to zastaviť, kým nie je neskoro. Ako? Spoločnosť na to má
nástroje, žiaľ, nevyužíva ich.
Dnes sa však chcem venovať vedcom, z trochu
iného hľadiska. Rád by som naznačil, ako sa dokážeme neraz skryť za autority a
manipulovať s ich poznatkami, ako dokážeme prekrúcať fakty, cielene znevažovať
prácu vedcov a žonglovať s výsledkami bádania. Kedysi sa propagovala priam
zdravotná potreba zjesť aspoň jedno vajce denne. Vraj, to kážu výskumy. Potom sa
konzumovanie vajíčok striktne zakazovalo. Tiež na vedeckom základe. Zaujímavá
bola aj odporúčaná konzumácia jedlých olejov, bravčovú masť stotožňovali s
nebezpečným jedom. Prišiel však nový „výskum“, ktorý dal i masti šancu. Podobne
aj kravskému maslu a rastlinným tukom, konzumácii mlieka, atď atď. Prípadov
účelových interpretácií je viac než dosť. Pozoruhodne rýchlo dokážeme uveriť
nezmyslom. Napríklad, takzvané výživové doplnky. Tento umne zašifrovaný názov
pre voľne prístupné a zväčša drahé „lieky“, predstavuje ich jedinú
akceptovateľnú vlastnosť – neublížia. Pokojne ignorujeme hlasy skutoč¬ných
odborníkov-vedcov a výskumníkov. Radšej prijmeme lacné argumenty masívnej
reklamy a ignorujeme postoje odborných lekárov. Komická a totálne
nekvalifikovaná interpretácia výskumu v médiách odznela pri diskusii o maximálne
povolenej rýchlosti v uzavretých osadách, o ktorej sa teraz dosť hovorí.
Štatisticky vyhodnocovali, koľko kolízií sa stalo pri dnešnej hranici 60 km/h a
ako sa počet nehôd znižoval s poklesom rýchlosti. Pri rýchlosti tuším 5 km/h to
bolo len nepatrné percento. Chýbal mi preto už iba jeden, a pritom logický údaj
pri nulovej rýchlosti nebude dochádzať k žiadnym nehodám.
Ako vidno, ľudí
možno ohlupovať aj manipuláciou, prekrúcaním a účelovou interpretáciou
serióznych výskumov. Na nás záleží, ako na to budeme reagovať a čomu dáme
prednosť.
S vierou, že rok s magickou sedmičkou na konci v tomto aspoň niečo
zmení
Váš
Eduard Drobný
QUARK 1/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný
začíname spoločne nový rok, želám nám, aby bol dobrý a prajný. Po dňoch sviatkov
a voľna sa vráťme ku každodenným problémom.
Poslednú novembrovú sobotu
vysielala Česká televízia na prvom programe o ôsmej večer, teda v takzvanom
prajmtajme reláciu Česká hlava. Bolo to odovzdávanie cien vedcom, bádateľom,
výskumníkom, mladým aj starším. Výborne urobené, ušľachtilé podujatie. O päť dní
neskôr, v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2006, o ktorom sme písali v
minulom čísle a pí¬šeme aj v tomto Quarku, bola podobná slávnosť v Moyzesovej
sále v Bratislave. Otázka pre insitných: Myslíte si, že verejnoprávna STV bola
prítomná?
To, že komerčné televízie zbierajú hlavne peniaze chápem, aj keď
mi je proti srsti, že to robia bez akýchkoľvek zábran. No to, že, prepytujem,
verejnoprávna TV – mimochodom zo zákona (!) nedisponuje elementárnou potrebou
napĺňať svoje poslanie, hraničí so zvyklosťami, ktoré by neprešli ani televíziám
v okolí dažďových pralesov. Veď aj naši vedci, výskumníci či bádatelia sú
súčasťou svetového spoločenstva a patrí im vďaka i uznanie. Posúvajú poznanie,
prinášajú ničím nezaplatiteľný pokrok. Je hanebné takto ich ignorovať a je našou
kultúrnou tragédiou, že médiá vynášajú na piedestály efektné, no absolútne
neefektívne brojlerové „hviezdy“ a skutočným hodnotám ukazujú chrbát. Je to aj
nebezpečné. Narúša to vekmi overené hodnoty spoločnosti, čo, ako vieme, viedlo
až k rozpadu civilizácií. žiaľ, me¬diálna genocída nielen vedeckej komunity, ale
aj ďalších, najmä duchovné hodnoty tvoriacich osobností, naberá čoraz väčšiu
razanciu. Treba to zastaviť, kým nie je neskoro. Ako? Spoločnosť na to má
nástroje, žiaľ, nevyužíva ich.
Dnes sa však chcem venovať vedcom, z trochu
iného hľadiska. Rád by som naznačil, ako sa dokážeme neraz skryť za autority a
manipulovať s ich poznatkami, ako dokážeme prekrúcať fakty, cielene znevažovať
prácu vedcov a žonglovať s výsledkami bádania. Kedysi sa propagovala priam
zdravotná potreba zjesť aspoň jedno vajce denne. Vraj, to kážu výskumy. Potom sa
konzumovanie vajíčok striktne zakazovalo. Tiež na vedeckom základe. Zaujímavá
bola aj odporúčaná konzumácia jedlých olejov, bravčovú masť stotožňovali s
nebezpečným jedom. Prišiel však nový „výskum“, ktorý dal i masti šancu. Podobne
aj kravskému maslu a rastlinným tukom, konzumácii mlieka, atď atď. Prípadov
účelových interpretácií je viac než dosť. Pozoruhodne rýchlo dokážeme uveriť
nezmyslom. Napríklad, takzvané výživové doplnky. Tento umne zašifrovaný názov
pre voľne prístupné a zväčša drahé „lieky“, predstavuje ich jedinú
akceptovateľnú vlastnosť – neublížia. Pokojne ignorujeme hlasy skutoč¬ných
odborníkov-vedcov a výskumníkov. Radšej prijmeme lacné argumenty masívnej
reklamy a ignorujeme postoje odborných lekárov. Komická a totálne
nekvalifikovaná interpretácia výskumu v médiách odznela pri diskusii o maximálne
povolenej rýchlosti v uzavretých osadách, o ktorej sa teraz dosť hovorí.
Štatisticky vyhodnocovali, koľko kolízií sa stalo pri dnešnej hranici 60 km/h a
ako sa počet nehôd znižoval s poklesom rýchlosti. Pri rýchlosti tuším 5 km/h to
bolo len nepatrné percento. Chýbal mi preto už iba jeden, a pritom logický údaj
pri nulovej rýchlosti nebude dochádzať k žiadnym nehodám.
Ako vidno, ľudí
možno ohlupovať aj manipuláciou, prekrúcaním a účelovou interpretáciou
serióznych výskumov. Na nás záleží, ako na to budeme reagovať a čomu dáme
prednosť.
S vierou, že rok s magickou sedmičkou na konci v tomto aspoň niečo
zmení
Váš
Eduard Drobný
QUARK 1/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Do nového roka s predsavzatím
Tak a máme tu nový rok! Všimli ste si, ako sa všetko naokolo zrýchľuje? Ja osobne mám už dlhšie pocit, že kalendárny rok sa nejako potajme skracuje. Mimoriadne rýchlo prebehnú hlavne víkendy. :( V rámci roka stále vnímam, že prichádza jar, potom leto, ale už jeseň a zima mi tak trochu splývajú do jedného vskutku hektického obdobia. S blížiacim sa koncom roka pribúdajú povinnosti asi každému. Treba stihnúť všetko, čo sme si počas roka naplánovali. V našom prípade na konci roka pripravujeme edičný plán na nastávajúci rok, stretávame sa s partnermi, aby sme pre vás zabezpečili prísun najčerstvejších noviniek a dokázali byť maximálne aktuálni. Minulý rok sme po skúsenostiach z predchádzajúceho obdobia začali takúto prípravu už v septembri. A stihli sme navštíviť viacerých dodávateľov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Osobná návšteva je predsa len iná forma komunikácie, možno ňou dosiahnuť lepšie výsledky ako pomocou dnes najčastejšej používanej elektronickej komunikácie. Pri stretnutí zoči-voči sa toho povie viac. Keď sa chce, nájde sa riešenie na každý problém, aj ten, čo sa ťahá už mesiace.
Začiatok roka sa spája s predsavzatiami do budúceho obdobia. Osobne som to už dávno vzdal, lebo viacero takýchto prísľubov sa u mňa ďaleko nedostalo. Teraz to však urobím – a bude to verejný prísľub. Z minulého roka ostala nevypočutá jedna požiadavka čitateľov, ktorá bola vznesená na našu redakciu z viacerých strán, najčastejšie cez našu webovú stránku. Išlo o to, že by ste chceli vedieť viac o tom, ako sa vlastne PC REVUE pripravuje, kto a čo vlastne u nás robí a čo v skutočnosti treba vykonať prv, než sa vám do ruky dostanete magazín s naleštenou obálkou. Popravde, niečo také som si počas minulého roka pripravoval, ale nebolo to veľmi zverejniteľné. Podľa mňa to bolo trochu málo napínavé na to, aby z toho vznikol dobre hodnotený článok. Ale keď už urobím verejný prísľub, musím sa riadne pousilovať. Pravdepodobne v lete sa teda dozviete, ako to u nás chodí. A aby sme neostali len pri sľuboch, na tohtomesačnej fotografii už vidíte veľkú časť osadenstva redakcie magazínov PC REVUE, DiGi REVUE, INFOWARE, ako i spravodajského servera IT NEWS. Nie sú tam, prirodzene, všetci, zladiť pracovné povinnosti rôznych ľudí takéhoto (čo do veľkosti už dospelého) kolektívu je prakticky nemožné. Chýbajú tam hlavne niektorí externí redaktori, ktorí tvoria neodmysliteľnú súčasť všetkých našich médií.
A čo by som si želal v tomto roku? Prirodzene zdravie a šťastie. Bez týchto hodnôt je to v živote trochu ťažšie. Uvedomujem si to tým viac, čím som starší. Ale chcel by som, aby sme mali všetci viac času, možno dlhší deň... :) Pokiaľ má totiž dnes niekto zodpovedné zamestnanie, práca mu zaberie väčšinu dňa, 24 hodín je nejako málo. A 25 hodín má len jeden deň v roku, navyše má svoju hodinu len „požičanú“ z inej časti roka. Z praktických želaní by som asi chcel posunutý pracovný čas v menších špecializovaných obchodoch. Zdá sa mi totiž, ako keby obchodníci mimo siete hypermarketov a veľkých predajných centier boli otvorení hlavne pre nezamestnaných – mať otvorené medzi 9. a 17. hodinou mne osobne nijako nevyhovuje. Čudujem sa takýmto obchodníkom, že majú obrovské predajné siete a ich januárové výpredaje v zuboch. Veď môžu urobiť to isté, ale je možné, že do toho nevidím dosť hlboko... :)
Ešte pár slov k januárovému číslu. Reagujeme na príchod nového operačného systému, v utajení sme urobili jedinečný test s nakupovaním v slovenských internetových obchodoch, reagujeme vlastným testom na prednedávnom publikované porovnávanie internetového pripojenia dvoch mobilných operátorov. Odhŕňame oponu budúcnosti a ukazujeme, ako bude vyzerať počítač v tomto i nasledujúcich rokoch. Aj v januári máme megatesty i netradičné testy, súčasťou nášho magazínu je DVD médium. Takto to bude v celom roku 2007. Aj v tomto čísle vidíte, že vaše želania týkajúce sa tém, o ktorých máme písať, nekončia v koši. Práve naopak, takmer každú máme zaradenú v edičnom pláne na tento rok. Chceme byť aktuálni, prinášať vám prehľadné testy, čitateľnú pridanú hodnotu v recenziách, článkoch detailne vysvetľujúcich nejakú činnosť a hodnotný obsah na DVD médiu. Ako sa ukazuje, máte veľmi radi súťaže. Okrem toho, že stále prebieha naša megasúťaž o super ceny v hodnote vyše milióna korún, sme v januárovom čísle pripravili špeciálne súťaže. Vyhrať môžete 20 kusov 3,5-palcových pevných diskov IDE značky Hitachi, satelitný navigačný systém Garmin Mobile 10 a hodnotný softvér. A prekvapenie na záver – s magazínom PC REVUE môžete vyhrať navigáciu GPS odteraz každý mesiac počas celého roka 2007. No a teraz to nekúpte... :)
Veľa zdravia, pokoja, šťastia a lásky v roku 2007 vám želá
Ondrej Macko
PC REVUE 1/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Tak a máme tu nový rok! Všimli ste si, ako sa všetko naokolo zrýchľuje? Ja osobne mám už dlhšie pocit, že kalendárny rok sa nejako potajme skracuje. Mimoriadne rýchlo prebehnú hlavne víkendy. :( V rámci roka stále vnímam, že prichádza jar, potom leto, ale už jeseň a zima mi tak trochu splývajú do jedného vskutku hektického obdobia. S blížiacim sa koncom roka pribúdajú povinnosti asi každému. Treba stihnúť všetko, čo sme si počas roka naplánovali. V našom prípade na konci roka pripravujeme edičný plán na nastávajúci rok, stretávame sa s partnermi, aby sme pre vás zabezpečili prísun najčerstvejších noviniek a dokázali byť maximálne aktuálni. Minulý rok sme po skúsenostiach z predchádzajúceho obdobia začali takúto prípravu už v septembri. A stihli sme navštíviť viacerých dodávateľov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Osobná návšteva je predsa len iná forma komunikácie, možno ňou dosiahnuť lepšie výsledky ako pomocou dnes najčastejšej používanej elektronickej komunikácie. Pri stretnutí zoči-voči sa toho povie viac. Keď sa chce, nájde sa riešenie na každý problém, aj ten, čo sa ťahá už mesiace.
Začiatok roka sa spája s predsavzatiami do budúceho obdobia. Osobne som to už dávno vzdal, lebo viacero takýchto prísľubov sa u mňa ďaleko nedostalo. Teraz to však urobím – a bude to verejný prísľub. Z minulého roka ostala nevypočutá jedna požiadavka čitateľov, ktorá bola vznesená na našu redakciu z viacerých strán, najčastejšie cez našu webovú stránku. Išlo o to, že by ste chceli vedieť viac o tom, ako sa vlastne PC REVUE pripravuje, kto a čo vlastne u nás robí a čo v skutočnosti treba vykonať prv, než sa vám do ruky dostanete magazín s naleštenou obálkou. Popravde, niečo také som si počas minulého roka pripravoval, ale nebolo to veľmi zverejniteľné. Podľa mňa to bolo trochu málo napínavé na to, aby z toho vznikol dobre hodnotený článok. Ale keď už urobím verejný prísľub, musím sa riadne pousilovať. Pravdepodobne v lete sa teda dozviete, ako to u nás chodí. A aby sme neostali len pri sľuboch, na tohtomesačnej fotografii už vidíte veľkú časť osadenstva redakcie magazínov PC REVUE, DiGi REVUE, INFOWARE, ako i spravodajského servera IT NEWS. Nie sú tam, prirodzene, všetci, zladiť pracovné povinnosti rôznych ľudí takéhoto (čo do veľkosti už dospelého) kolektívu je prakticky nemožné. Chýbajú tam hlavne niektorí externí redaktori, ktorí tvoria neodmysliteľnú súčasť všetkých našich médií.
A čo by som si želal v tomto roku? Prirodzene zdravie a šťastie. Bez týchto hodnôt je to v živote trochu ťažšie. Uvedomujem si to tým viac, čím som starší. Ale chcel by som, aby sme mali všetci viac času, možno dlhší deň... :) Pokiaľ má totiž dnes niekto zodpovedné zamestnanie, práca mu zaberie väčšinu dňa, 24 hodín je nejako málo. A 25 hodín má len jeden deň v roku, navyše má svoju hodinu len „požičanú“ z inej časti roka. Z praktických želaní by som asi chcel posunutý pracovný čas v menších špecializovaných obchodoch. Zdá sa mi totiž, ako keby obchodníci mimo siete hypermarketov a veľkých predajných centier boli otvorení hlavne pre nezamestnaných – mať otvorené medzi 9. a 17. hodinou mne osobne nijako nevyhovuje. Čudujem sa takýmto obchodníkom, že majú obrovské predajné siete a ich januárové výpredaje v zuboch. Veď môžu urobiť to isté, ale je možné, že do toho nevidím dosť hlboko... :)
Ešte pár slov k januárovému číslu. Reagujeme na príchod nového operačného systému, v utajení sme urobili jedinečný test s nakupovaním v slovenských internetových obchodoch, reagujeme vlastným testom na prednedávnom publikované porovnávanie internetového pripojenia dvoch mobilných operátorov. Odhŕňame oponu budúcnosti a ukazujeme, ako bude vyzerať počítač v tomto i nasledujúcich rokoch. Aj v januári máme megatesty i netradičné testy, súčasťou nášho magazínu je DVD médium. Takto to bude v celom roku 2007. Aj v tomto čísle vidíte, že vaše želania týkajúce sa tém, o ktorých máme písať, nekončia v koši. Práve naopak, takmer každú máme zaradenú v edičnom pláne na tento rok. Chceme byť aktuálni, prinášať vám prehľadné testy, čitateľnú pridanú hodnotu v recenziách, článkoch detailne vysvetľujúcich nejakú činnosť a hodnotný obsah na DVD médiu. Ako sa ukazuje, máte veľmi radi súťaže. Okrem toho, že stále prebieha naša megasúťaž o super ceny v hodnote vyše milióna korún, sme v januárovom čísle pripravili špeciálne súťaže. Vyhrať môžete 20 kusov 3,5-palcových pevných diskov IDE značky Hitachi, satelitný navigačný systém Garmin Mobile 10 a hodnotný softvér. A prekvapenie na záver – s magazínom PC REVUE môžete vyhrať navigáciu GPS odteraz každý mesiac počas celého roka 2007. No a teraz to nekúpte... :)
Veľa zdravia, pokoja, šťastia a lásky v roku 2007 vám želá
Ondrej Macko
PC REVUE 1/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko
PC REVUE - OpenPark
Nekúpite digitálky?
Je mnoho pracovných pozícií, na ktoré nemám bunky, a jedným z nich je povolanie obchodníka. Asi by som nedokázal presviedčať zákazníkov o super vlastnostiach nejakého produktu, o ktorom by som bol navyše sám presvedčený, že nie je až taký super. Takisto veľmi neobľubujem naťahovanie sa o cene. Buď je hodnota daného produktu primeraná jeho úžitkovým vlastnostiam, alebo nie. A takéto zjednávanie sa, kde treba byť trochu aj hercom a psychológom, veľmi nemusím. Raz dávno ma jedna kamarátka na dovolenke niekde zahraničí poprosila, aby som jej pomohol zjednať cenu starožitného medeného čajníka na arabskom blšom trhu. Tak som síce nechtiac, ale nakoniec predsa len súhlasil a išiel som do toho. Obchodník povedal prvú sumu 700 (tuším drachiem), ja 20, on zišiel na 600, ja som pridal na 25 a takto sme postupne iterovali k finálnej cene. Počerný chlapík omotaný v turbane to celé sprevádzal, samozrejme, emotívnym obrazovým aj zvukovým výstupom, bedákal, ako ide pod cenu a že deti nebudú mať čo jesť atď., veď to poznáte. Nakoniec to kamarátka nevydržala s nervami a prebila moju poslednú ponuku dvakrát vyššou cenou.. Zbalili sme čajník, vypadli z krámu a opustili nechápajúceho chlapíka. Tomu sa hovorí obchodníci...
Ďalší problém, pre ktorý asi nikdy nebudem obchodníkom, sú vrtochy (niektorých) podnikových zákazníkov. To už, samozrejme, nie sú kupci na blšom trhu a nejde o čajníky, ale o biznis za desiatky a stovky miliónov korún. A tí (niektorí), vedomí si svojej pozície, ju aj patrične využívajú. Nemyslím finančné provízie z realizovaného biznisu, to je samostatná kapitola... Skôr ide o také „malé“ ľudské rozmary. Zažil som napríklad situáciu, ako kamarátovi na nejakej párty večer zazvonil mobil a zákazník ho požiadal, že potrebuje odviesť na letisko. Kamarát zaťal zuby, zrazil opätky a vyštartoval. Alebo na jednej konferencii v zahraničí istý dosť nepríjemný zákazník nebol ani na jednej odbornej prednáške, ale hostiteľa, zástupcu dodávateľa, nútil, aby s ním prebrázdil všetky nočné podniky a platil aj dievčatá... Samozrejme, toto sú extrémne výnimky.
Ako sa hovorí, dobrý obchodník predá aj Eskimákom chladničku. A keď ešte pritom využije mocné nástroje marketingu, ako je reklama, zákazník nemá šancu. Ozaj, z čoho pochádza koreň slova reklama? Že by zo slova klamať? Známe sú pokusy s podprahovým vnímaním, keď sa do hudby alebo videa nastrihali reklamné segmenty zvuku a obrazu, ktoré boli také krátke, že boli pod limitom reálneho zmyslového vnímania, ale podvedomie ich registrovalo a reagovalo. Prvý príklad je ešte zo začiatku minulého storočia, keď sa do amerických pesničiek vkladali krátke odkazy, aby sa mladí muži hlásili na vojnu. Alebo do filmov v kinách sa vkladali obrázky horúceho slnka, púšte a spotenej tváre, čo malo za následok rapídny nárast predaja zmrzliny a chladenej limonády cez prestávku...
Otázka je, či sa vôbec treba uchyľovať k technikám podprahového vnímania, keď ľudia podľahnú aj bežnej, takto neupravenej reklame. Stačí, ak je dostatočne atraktívna ponuka opakovaná primerane dlho, a ľudia chtiac či nechtiac podľahnú. A kupujú si veci, ktoré vôbec nepotrebujú a zbytočne sa im doma hromadia.
Pamätám si na kľúčové vystúpenie prezidenta istej firmy na jednej zákazníckej konferencii v zahraničí. Napriek tomu, že to bola odborná technologická konferencia, vystúpenie daného rečníka skôr pripomínalo prisviedčaciu kampaň nejakej náboženskej sekty. V pozadí sa na obrovskom širokouhlom plátne premietali letiace oblaky, svetlá zhasnuté a jediné bodové svetlo bolo zamerané na rečníka, ktorý so sugestívnymi medzerami medzi vetami púšťal pomalým hlbokým hlasom na poslucháčov ťažkotonážne reklamné odkazy: „Dôverujte nám, ide nám o vaše záujmy, máme spoločnú budúcnosť...“ Až som čakal, kedy zozadu vystúpi čierny gospelový chór vo fialových habitoch až po zem a začne spievať Hallelluja a k východom sa postavia hostesky s prihláškami do sekty...
To bolo trochu odľahčené a uznávam, že byť dobrým obchodníkom je umenie, ktoré vyžaduje rôzne schopnosti aj z oblasti psychológie, taktiky, herectva atď.
Ozaj, aby som nezabudol! Nekúpite digitálky?
PC REVUE 1/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Je mnoho pracovných pozícií, na ktoré nemám bunky, a jedným z nich je povolanie obchodníka. Asi by som nedokázal presviedčať zákazníkov o super vlastnostiach nejakého produktu, o ktorom by som bol navyše sám presvedčený, že nie je až taký super. Takisto veľmi neobľubujem naťahovanie sa o cene. Buď je hodnota daného produktu primeraná jeho úžitkovým vlastnostiam, alebo nie. A takéto zjednávanie sa, kde treba byť trochu aj hercom a psychológom, veľmi nemusím. Raz dávno ma jedna kamarátka na dovolenke niekde zahraničí poprosila, aby som jej pomohol zjednať cenu starožitného medeného čajníka na arabskom blšom trhu. Tak som síce nechtiac, ale nakoniec predsa len súhlasil a išiel som do toho. Obchodník povedal prvú sumu 700 (tuším drachiem), ja 20, on zišiel na 600, ja som pridal na 25 a takto sme postupne iterovali k finálnej cene. Počerný chlapík omotaný v turbane to celé sprevádzal, samozrejme, emotívnym obrazovým aj zvukovým výstupom, bedákal, ako ide pod cenu a že deti nebudú mať čo jesť atď., veď to poznáte. Nakoniec to kamarátka nevydržala s nervami a prebila moju poslednú ponuku dvakrát vyššou cenou.. Zbalili sme čajník, vypadli z krámu a opustili nechápajúceho chlapíka. Tomu sa hovorí obchodníci...
Ďalší problém, pre ktorý asi nikdy nebudem obchodníkom, sú vrtochy (niektorých) podnikových zákazníkov. To už, samozrejme, nie sú kupci na blšom trhu a nejde o čajníky, ale o biznis za desiatky a stovky miliónov korún. A tí (niektorí), vedomí si svojej pozície, ju aj patrične využívajú. Nemyslím finančné provízie z realizovaného biznisu, to je samostatná kapitola... Skôr ide o také „malé“ ľudské rozmary. Zažil som napríklad situáciu, ako kamarátovi na nejakej párty večer zazvonil mobil a zákazník ho požiadal, že potrebuje odviesť na letisko. Kamarát zaťal zuby, zrazil opätky a vyštartoval. Alebo na jednej konferencii v zahraničí istý dosť nepríjemný zákazník nebol ani na jednej odbornej prednáške, ale hostiteľa, zástupcu dodávateľa, nútil, aby s ním prebrázdil všetky nočné podniky a platil aj dievčatá... Samozrejme, toto sú extrémne výnimky.
Ako sa hovorí, dobrý obchodník predá aj Eskimákom chladničku. A keď ešte pritom využije mocné nástroje marketingu, ako je reklama, zákazník nemá šancu. Ozaj, z čoho pochádza koreň slova reklama? Že by zo slova klamať? Známe sú pokusy s podprahovým vnímaním, keď sa do hudby alebo videa nastrihali reklamné segmenty zvuku a obrazu, ktoré boli také krátke, že boli pod limitom reálneho zmyslového vnímania, ale podvedomie ich registrovalo a reagovalo. Prvý príklad je ešte zo začiatku minulého storočia, keď sa do amerických pesničiek vkladali krátke odkazy, aby sa mladí muži hlásili na vojnu. Alebo do filmov v kinách sa vkladali obrázky horúceho slnka, púšte a spotenej tváre, čo malo za následok rapídny nárast predaja zmrzliny a chladenej limonády cez prestávku...
Otázka je, či sa vôbec treba uchyľovať k technikám podprahového vnímania, keď ľudia podľahnú aj bežnej, takto neupravenej reklame. Stačí, ak je dostatočne atraktívna ponuka opakovaná primerane dlho, a ľudia chtiac či nechtiac podľahnú. A kupujú si veci, ktoré vôbec nepotrebujú a zbytočne sa im doma hromadia.
Pamätám si na kľúčové vystúpenie prezidenta istej firmy na jednej zákazníckej konferencii v zahraničí. Napriek tomu, že to bola odborná technologická konferencia, vystúpenie daného rečníka skôr pripomínalo prisviedčaciu kampaň nejakej náboženskej sekty. V pozadí sa na obrovskom širokouhlom plátne premietali letiace oblaky, svetlá zhasnuté a jediné bodové svetlo bolo zamerané na rečníka, ktorý so sugestívnymi medzerami medzi vetami púšťal pomalým hlbokým hlasom na poslucháčov ťažkotonážne reklamné odkazy: „Dôverujte nám, ide nám o vaše záujmy, máme spoločnú budúcnosť...“ Až som čakal, kedy zozadu vystúpi čierny gospelový chór vo fialových habitoch až po zem a začne spievať Hallelluja a k východom sa postavia hostesky s prihláškami do sekty...
To bolo trochu odľahčené a uznávam, že byť dobrým obchodníkom je umenie, ktoré vyžaduje rôzne schopnosti aj z oblasti psychológie, taktiky, herectva atď.
Ozaj, aby som nezabudol! Nekúpite digitálky?
PC REVUE 1/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný
piatok 1. decembra 2006
QUARK
Milí priatelia,
ako aktívny používateľ informačných technológií sa občas
dostávam do konfrontácie s vlastným názorom. Skoro ako v tom bradatom vtipe: Mám
názor, ale nesúhlasím s ním. Je to nepríjemné, lebo v takejto situácii sa len
veľmi ťažko hľadá optimálny postoj. Digitálna technika, prenos a spracovanie
digitalizovaných informácií zmenili redakčné práce vo vydavateľstvách. Kým
všetko funguje, je to výborné. No keď sa vám zosype počítač, sieť, keď nejde
server a objavíte, čo všetko ešte môže nefungovať, musíte sa nostalgicky vrátiť
do obdobia pred 10 – 15 rokmi, keď už bolo síce všeličo na svete, ale prax bola
stará, no spoľahlivá. Minule v našom vydavateľstve odišlo tuším všetko, čo mohlo
a vyzeralo to, akoby zainteresovaným vyvraždili rodiny. Vládla nervozita, stres
sa menil skokom, kolegovia mlčky pili kávu a zasnene sa pozerali von oknom.
Termíny sa nemilosrdne blížili... Niekde je chyba, uvedomujem si čoraz viac,
táto ľahučko zraniteľná technológia nás raz môže položiť na lopatky alebo
pripraviť o rozum. Treba niečo robiť. Zrejme to nie je ojedinelý názor, lebo
práve uprostred podobnej úvahy som dostal od veľmi blízkeho priateľa vyhlásenie,
že nechce žiť v treťom tisícročí. Akoby cítil, s čím zápasím. Napokon, posúďte
sami:
1. Pokúšam sa dať svoje heslo už aj na mikrovlnku.
2. Pýtam sa
kolegov pri vedľajšom stole mejlom, či majú chuť ísť na pivo a oni mi mejlom
odpovedia O.K. Daj mi ešte päť minút...
3. Mám 15 rozličných telefónnych
čísel, aby som sa dovolal svojej trojčlennej rodine.
4. Denne v práci hovorím
s ľuďmi z iného kontinentu, ale s mojím susedom som sa tohto roku ešte
neporozprával.
5. Dôvod, prečo strácam kontakt s mojimi priateľmi je ten, že
poznám ich mejlové adresy.
6. Nepoznám ceny za poštové známky.
7. Väčšinu
vtipov, ktoré poznám, som čítal v mejloch.
8. Čítam si tento článok a stále
prikyvujem.
Toľko došlá pošta a ja by som ešte dopísal:
A. Kupujem
nový softvér, lebo ho chce nový hardvér. A naopak.
B. Mám stále viac softvéru
a stále menej času používať ho.
C. Používam päť rozličných softvérov na tie
isté činnosti, v každom je dobré niečo iné, no ani jeden nie je dobrý
celý.
D. Aj keď neverím na paranormálne javy, v IT verím, že sa môže stať aj
to, čo sa stať nemôže.
E. atď.
Ale vážne (hoci aj to predchádzajúce
tak bolo myslené), chaotický vývoj v IT má jediný cieľ – rast ziskov a nie
uspokojovanie našich potrieb. Nemalo by to byť v humánnej spoločnosti
naopak?
Váš
Eduard Drobný
ktorý všetkým želá pekné Vianoce a úspešný nový rok.
QUARK 12/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
ako aktívny používateľ informačných technológií sa občas
dostávam do konfrontácie s vlastným názorom. Skoro ako v tom bradatom vtipe: Mám
názor, ale nesúhlasím s ním. Je to nepríjemné, lebo v takejto situácii sa len
veľmi ťažko hľadá optimálny postoj. Digitálna technika, prenos a spracovanie
digitalizovaných informácií zmenili redakčné práce vo vydavateľstvách. Kým
všetko funguje, je to výborné. No keď sa vám zosype počítač, sieť, keď nejde
server a objavíte, čo všetko ešte môže nefungovať, musíte sa nostalgicky vrátiť
do obdobia pred 10 – 15 rokmi, keď už bolo síce všeličo na svete, ale prax bola
stará, no spoľahlivá. Minule v našom vydavateľstve odišlo tuším všetko, čo mohlo
a vyzeralo to, akoby zainteresovaným vyvraždili rodiny. Vládla nervozita, stres
sa menil skokom, kolegovia mlčky pili kávu a zasnene sa pozerali von oknom.
Termíny sa nemilosrdne blížili... Niekde je chyba, uvedomujem si čoraz viac,
táto ľahučko zraniteľná technológia nás raz môže položiť na lopatky alebo
pripraviť o rozum. Treba niečo robiť. Zrejme to nie je ojedinelý názor, lebo
práve uprostred podobnej úvahy som dostal od veľmi blízkeho priateľa vyhlásenie,
že nechce žiť v treťom tisícročí. Akoby cítil, s čím zápasím. Napokon, posúďte
sami:
1. Pokúšam sa dať svoje heslo už aj na mikrovlnku.
2. Pýtam sa
kolegov pri vedľajšom stole mejlom, či majú chuť ísť na pivo a oni mi mejlom
odpovedia O.K. Daj mi ešte päť minút...
3. Mám 15 rozličných telefónnych
čísel, aby som sa dovolal svojej trojčlennej rodine.
4. Denne v práci hovorím
s ľuďmi z iného kontinentu, ale s mojím susedom som sa tohto roku ešte
neporozprával.
5. Dôvod, prečo strácam kontakt s mojimi priateľmi je ten, že
poznám ich mejlové adresy.
6. Nepoznám ceny za poštové známky.
7. Väčšinu
vtipov, ktoré poznám, som čítal v mejloch.
8. Čítam si tento článok a stále
prikyvujem.
Toľko došlá pošta a ja by som ešte dopísal:
A. Kupujem
nový softvér, lebo ho chce nový hardvér. A naopak.
B. Mám stále viac softvéru
a stále menej času používať ho.
C. Používam päť rozličných softvérov na tie
isté činnosti, v každom je dobré niečo iné, no ani jeden nie je dobrý
celý.
D. Aj keď neverím na paranormálne javy, v IT verím, že sa môže stať aj
to, čo sa stať nemôže.
E. atď.
Ale vážne (hoci aj to predchádzajúce
tak bolo myslené), chaotický vývoj v IT má jediný cieľ – rast ziskov a nie
uspokojovanie našich potrieb. Nemalo by to byť v humánnej spoločnosti
naopak?
Váš
Eduard Drobný
ktorý všetkým želá pekné Vianoce a úspešný nový rok.
QUARK 12/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)