QUARK

Milí priatelia,

už viem, ako prišiel Alfred Hitchcock na námet svojho hororového filmu Vtáky. Dnes ráno sme odchádzali z domu a vtom sa obloha zatmela, rozvrešťala tisíckami škorcov. Usadili sa na stromoch neďaleko nášho domu a ja som mala pocit, že nastáva koniec sveta. Štebotali, premiestňovali sa, mechrili sa na konároch. Po troch minútach som si myslela, že určite ohluchnem a navyše sa ma chytala nevysvetliteľná hrôza, odporujúca zdravému rozumu. Stačilo však len tlesknúť rukami, tisíce krídel sa zatrepotali a vzlietli.  Vytvorili kŕdeľ, prelievajúci sa ponad autá na ceste, ktoré v panike brzdili, trúbili a blikali. Škorce sa valili ako veľké vlny, krúžili, rozlievali sa a znova sa spájali, odlietali i prilietali. Potom sa  obrovské množstvá vtákov premiestnili na polia s dosiaľ nepozbieranou slnečnicou, neopovrhli sadom so slivkami, kým nakoniec nepokryli každučký koreň nechráneného vinohradu. Ich majiteľ už tohto roku úrodu dozberal… Pri potlačení strachu som sa upokojovala myšlienkou na nášho kmeňového autora a známeho ornitológa Miroslava Sanigu s jeho poetickou dušou. Viem si predstaviť, ako pri preletoch takéhoto vreštiaceho mraku počuje tóny valčíka a spája si lahodnú hudbu s neuveriteľným pohybom kŕdľa. Zauvažovala som. Zgrupovanie vtákov, a teda aj škorcov je predzvesťou odletu do zimovísk. Ako sa však vtáky dajú dohromady?


Akú signalizáciu používajú, aby vedeli, kde je to správne zhromaždisko? Aby sa uživilo také množstvo zvierat, musia žiť na rozľahlom území. Čo je to za mechanizmus, že sa zrazu spoja? Taký megakŕdeľ, silne pripomínajúci húf rýb z prírodovedných filmov alebo afrických žravých kobyliek, je neuveriteľne inteligentným organizmom. Na neznámy povel sa všetky jeho prvky (rozumej škorce) naraz otáčajú tým istým smerom, nevrážajú do seba, ladne sa pohybujú. Ako by  však vlastnosti a schopnosti tohto organizmu mohli využiť vedci, zaoberajúci sa bionikou?  Už existuje výskum robotických rojov. Zameriava sa na koordináciu a spoluprácu jednotlivých členov kŕdľa, ich pôsobenie na seba navzájom i vzhľadom na okolité prostredie. Ale na čo je to dobré? Ako by sa to dalo využiť? Zatiaľ je v hre monitorovanie rozsiahlych území, vyhľadávanie zranených ľudí po katastrofách, plošné stráženie strategických objektov. Mne sa však v hlave okamžite vyrojil kŕdeľ nápadov, čo všetko by roje robotov mohli ešte robiť. Robotický hmyz by sa pre svoju malú hmotnosť, nenápadnosť a operatívnosť dal využiť v poľnohospodárstve: pri selektívnom hnojení rastlín alebo pri aplikácii pesticídov či insekticídov – čo by chránilo okolité životné prostredie; pri opeľovaní kvetov alebo priamo zbere nektáru z nich, ak je v oblasti nedostatok včiel či iného hmyzu; pri očkovaní dobytka na rozsiahlych pastvinách a divo žijúcich čried zvierat (zvieratám by mohol robotický hmyz pichať aj iné liečivá, odoberať krv, značkovať ich); pri boji s premnoženými lykožrútmi, komármi či iným kalamitným hmyzom – ich cieleným ničením bez ohrozovania ďalších druhov. Malé roboty by mohli odoberať vzorky v kontaminovanom priestore (zamorenom plynom, rádioaktívnym žiarením a pod.), robotické vtáky by zasa plašili nájazdy živých vtákov vo viniciach alebo sadoch.

Na druhej strane sa mi vyrojili aj negatívne nápady: špionáž pomocou malých lietajúcich robotíkov, strata súkromia alebo nadháňanie húfov či stád zvierat pre egoistické lovecké ciele (lososy a tresky, soby, antilopy…), príkladov by sa našlo habadej. Čo však naozaj prinesie budúcnosť?  Kam sa posunieme vo využívaní kŕdľov robotov? Neposunie tento vývoj iba vojenský záujem, ktorý má tradične k dispozícii najviac peňazí? Uvidíme. Keďže som sa už ponáhľala do redakcie, aby som pre vás mohla pracovať na ďalšom čísle Quarku, vypla som v hlave tieto otázky, poutierala som z kapoty auta stopy po škorcoch a pobrala som sa radšej do práce.


QUARK 10/2013 Editorial
Autor: Jana Matejíčková