PC REVUE

Výstava IFA a batérie

Máme za sebou druhú z veľkých výstav spotrebnej elektroniky počas roka, berlínsku megaakciu IFA. Je to udalosť, na ktorú sa čoraz viac oplatí chodiť, lebo tu držíte v ruke produkty, ktoré ešte len prídu na trh. Takmer všetci redaktori sa tak ocitli v hlavnom meste Nemecka. Tak veľa pozvánok od firiem zase nemáme, aby to vydalo na 6 ľudí, ale my vždy niečo vymyslíme. Aj teraz sme vymysleli, na dopravu sme použili auto, v supermakete sme kúpili nafukovaciu posteľ a v jednolôžkovej izbe sme boli zrazu traja.


Možno ste už počas rekonštrukcie šli po českej diaľnici z Brna do Prahy a zistili ste, že čas prejazdu môže odhadnúť iba tak jasnovidec s platnou licenciou. Riskovať nekonečné čakanie som určite počas cesty nechcel, snažil som sa zažiť výstavu celú od prvej úvodnej tlačovky. Preto sme autom do Berlína vyštartovali o druhej hodine ráno. Mám teóriu, že je v podstate jedno, o koľkej ráno vstanem – ak je to príliš skoro (pred šiestou hodinou), už horšie sa cítiť ani nemôžem, aj keď vstanem o druhej. Ale nie je to tak, organizmus si dobu spánku veľmi dobre pamätá. Úvodné kilometre prebiehali v poriadku, posádka – Jožo a môj syn Peter – tvrdo zaspali už na časti českej diaľnice od hranice do Brna a to je veru poriadne trasľavá cesta. Diaľnica bola takmer prázdna, rôzne obmedzenia, zúžené úseky a prechody do protismeru som prechádzal ako nôž maslom. Kríza u mňa prišla okolo pol piatej pred Prahou, keď som pocítil, že toto už nie je bezpečné šoférovanie. Použil som svoje bežné prostriedky, ako je žuvačka, tuhé cukríky, vypil som asi 2 litre vody, ale všetko pomáhalo len na chvíľu. Našťastie na narodeniny som dostal audioknihu o osudoch dobrého vojaka Švejka. Film som videl asi 10-krát, ale audiokniha čítaná českými hercami je niečo úplne iné. Už som si to všimol v minulosti, že čítať knihu a vidieť film sú úplne iné zážitky – a vždy je to v prospech knihy. Lenže čítať knihu, na to treba čas. Vo filme sa však veľa scén vynechá a nemôžete si osoby a celé prostredie predstaviť podľa seba. Musíte ich brať tak, ako vám ich tvorcovia filmu pripravia.

Audiokniha má tú výhodu, že obyčajne je poriadne dlhá, má to často viac ako 20 CD a zároveň si môžete urobiť všetko podľa vašich predstáv. A tá hlavná výhoda – môžete si ju vychutnať aj počas šoférovania. Je veľká škoda, že audioknihy sa na Slovensku zháňajú náročne a v slovenčine ich existuje len minimum. V každom prípade Švejk so svojím postojom k životu ma dokonale prebral, úplne v pohode a bezpečne som prišiel až za nemecké hranice, kde som šoférovanie odovzdal mladšej generácii. Prebral som sa až pred Berlínom a šťastne sme sa dostali do cieľa okolo 10. hodiny ráno. Mali sme dostatok času na všetko sa pripraviť. Už máme zabehnutý systém – auto necháme pri výstavisku na bezplatnom parkovisku a slúži nám zároveň ako prechodný sklad. Po Berlíne cestujeme výhradne mestskou dopravou, ktorá je super. Rýchla, presná, čistá a funguje hlboko do noci. Keby sme niečo také mali v Bratislave, určite to používam, lebo v prípade metra sa vyhnete aj zápcham, aj problémom s parkovaním. Ale nemáme, preto všetci radšej používajú auto a doprava u nás vyzerá tak, ako vyzerá.

Berlínska výstava je na novinárov dobre pripravená. Oceňujem hlavne to, že máme skrinky na odloženie vecí. Je to na nezaplatenie a na výstave CES v Las Vegas mi to veľmi chýba. V Berlíne teda netreba celý deň nosiť na chrbte televízne štúdio, stačí len v nevyhnutných prípadoch. Nie je ich nekonečný počet, ale tí novinári, ktorí prídu načas, skrinku dostanú. My sme mali tentoraz naozaj komplexnú výbavu, každý zo štábu PCR mal k dispozícii kameru a fotoaparát. K tomu statívy, nabíjačky, mikrofóny a rôzne doplnky. Bolo sa naozaj o čo starať, čím viac vecí, tým viac starostí. V skutočnosti som doma zabudol len jednu nabíjačku na fotoaparát, ale stánok spoločnosti Canon bol ústretový a moju batériu mi nabil značkovo. A stratili sme (mojou chybou) jeden statív, čo sú také povolené straty. Ani v Nemecku si totiž nemôžete nechať nejakú vec na verejnom mieste s tým, že ju tam neskôr nájdete. Už to viem, dám si nabudúce pozor.


Výstava prebehla super, vynikajúce počasie, mnoho naozaj nových produktov, jedna tlačovka striedala druhú a na každú sme sa dostali – presne takto si to aj predstavujem. V Nemecku sa slovo kríza (alebo ako sa tomu u nás hovorí, nová realita) už nejako nenosí. Ľudia majú záujem o novinky, a hoci sú Nemci povestní ako skôr šetrní ľudia, na dobré produkty sú pripravení míňať svoje ťažko zarobené eurá. Prešli sme celú výstavu a zistili sme, že okrem televízorov je takmer všetko zamerané na mobilné zariadenia. Nemožno už žiť bez smartfónu, čím väčší displej, tým lepšie. Chce to určite aj ultrabook či tablet, ak potrebujete dobré fotky, tak čosi so zoomovým objektívom. Pokiaľ budete chcieť byť naozaj IN, už by ste mali nosiť aj Google Glass a nejakú mobilnú hernú konzolu. Pokiaľ to domyslím do konca, musíte so sebou nosiť aj elektrickú rozvodku s ôsmimi zásuvkami, aby ste to všetko v hoteli mohli každý večer poctivo nabíjať. V hoteli sa totiž zásuvkami šetrí, máte tak dve + jednu zásuvku v kúpeľni, ledaže vypnete televízor, minibar a všetky lampy. A výhodná je aj nejaká už neplatná platobná karta, ktorú dáte namiesto karty od izby do snímača vašej prítomnosti. Inak sa vám môže stať, že nič nenabijete, keď sa vzdialite z izby na večeru. Hlavnou výzvou do budúcnosti sú teda podľa mňa batérie, lebo aj to najšikovnejšie mobilné zariadenie je s prázdnou batériou len závažím vo vrecku.

Dobre, z výstavy sme sa vrátili všetci šťastne, reportáž v tomto vydaní je na najväčšej ploche, akú sme kedy reportážne pokryli za 20 rokov existencie PC REVUE. Pobytu na výstave mi stačilo, domov som sa veľmi tešil. Odhadujem, že sme peši prešli asi 50 km, čo je na mňa, človeka voziaceho sa skôr autom, dosť veľa. Asi dva dni po návrate z výstavy som si tak nabíjal vlastnú batériu v tele a spamätával som sa. Som rád, že veľa vecí z výstavy sme neskôr počas mesiaca videli aj naživo na Slovensku. Je to neklamný znak toho, že hoci je Slovensko malá krajina v Európe, nie je nijako opomínaná európskymi zastúpeniami firiem. Rovnako som rád, že slovenskí zástupcovia sa reálne snažia priniesť novinárom produkty do rúk exkluzívne a čím skôr. My ich potom môžeme predstaviť vám, aby ste vedeli, čo si naozaj kúpiť, a o to tu vlastne ide :-).

Prajem vám príjemné čítanie októbrového vydania PC REVUE
Ondrej Macko

PC REVUE 10/2013 Editorial
Autor: Ondrej Macko