Dovolenka a internet
Prázdniny máme za sebou a určite máte pekné spomienky na dovolenku. Ja som bol tentoraz na Sardínii a pokojne by som si túto destináciu vybral ešte raz. To sa mi obyčajne nestáva, bežne mám totiž po troch dňoch ničnerobenia syndróm, že niečo nie je v poriadku. Teraz to bola zhoda viacerých okolností, dôležité určite bolo aj to, že na hotelovej recepcii bol použiteľne rýchly internet. Ďalej tu bola vynikajúca strava, na rozdiel od severnejšie postaveného Slovenska prijateľné teploty okolo 30 °C a pohodlná izba. V skutočnosti som tak dovolenkoval každý deň od polnoci do zhruba 21. hodiny večer, keď som sa pripojil na internet a vybavil neodkladné redakčné veci. Viem, že tento režim nie je ten správny a zdravý oddych pre telo, ale vrátiť sa po týždni do práce a začať sa prehrýzať zhruba tisíckou nevybavených mailov mi je dosť proti srsti. Pritom som na dovolenku odchádzal s malou dušičkou. Moja kolegyňa Xénia predtým dovolenkovala v kontinentálnom Taliansku, a keď prišla domov, povedala mi: „Taliani nevedia, čo je to vysokorýchlostný internet, majú na všetko čas.“ Mala totiž hotel, ktorý by sa namiesto označenia free Wi-Fi dal skôr pomenovať ako Wi-Fi free – jednoducho sme na dovolenke a tu sa nepracuje. Mal som preto pripravený záložný plán, že si kúpim domácu taliansku SIM kartu, aj som si presne vybral ktorú, ibaže v letoviskách na Sardínii akosi tých zastúpení telekomunikačných spoločností veľa nebolo. Internet však u mňa nebol problém, hoci len v blízkosti recepcie. Tam som bol každovečerným hosťom.
Aj Sardínia žije dnes fakultatívnymi výletmi, ktoré sú často predražené a treba skôr očakávať, že po slovensky či česky hovoriaci sprievodca bude toho vedieť menej, ako je bežne uvedené v turistických knižkách o príslušnej krajine, prípadne si nájdete na webových stránkach. Najradšej teda spoznávame krajinu na vlastnú päsť, zastavíme sa tam, kde sa nám chce a ako dlho sa nám chce. V druhej polovici dovolenky mi už máčania sa v hotelovom bazéne a mori stačilo a požičali sme si auto. Sardínia patrí aj srdcom k Taliansku a poriadne sa tu prejavuje taliansky spôsob života – na všetko je naozaj dostatok času a všetko sa (možno) vybaví samo. Namiesto sľubovaného piatka sme teda auto dostali až v sobotu, aj to som takmer hodinu čakal, kým sa niekto do stánku s požičovňou áut dostaví. Ale nejako mi to neprekážalo, hoci inokedy by som už určite telefonoval majiteľovi a žiadal okamžité otvorenie. V rámci all-inclusive programu som si namiesto toho dal v hoteli pravé talianske espreso a dvakrát nápoj, ktorý v tamojšom bufete hrdo nazývali Sprite. Neklamný to znak, že som si naozaj uvedomil, že som na dovolenke.
Keďže som už celú krajinu trochu poznal z internetu, vydali sme sa autom zo severu na juh a naozaj našli krásne časti, ktoré ešte turisti neokupujú tak ako v Chorvátsku alebo Turecku. V malom prístavnom mestečku Arbatax sme objavili červenú krásu, v angličtine označenú ako Red Rocks, a vedľa nej more, ktoré skutočne hralo všetkými farbami od čiernej po bledomodrú. Bolo to jednoznačne turisticky najzaujímavejšie miesto, kde sme boli, pritom to bolo úplne zadarmo, mali ste kde parkovať a dokonca som tu našiel sieť free Wi-Fi, hoci dovolenkovo pomalú. Ale hlavne tu bolo dokopy asi päť ľudí. Dalo sa tu plávať a slniť dosýta, fotky odtiaľ vyzerajú ako vystrihnuté z dovolenkového katalógu.
Sardínia v skutočnosti pre domácich nie je krajina pláží, pôvodom sú to predovšetkým pastieri dobytka. A to sme chceli určite vidieť, preto sme sa vydali smerom do vnútrozemia. Toto je krajina plná serpentín, jedna nasleduje druhú, sú ostré ako britva a vyrážajú dych. Ak vám ešte nebolo poriadne zle v aute, po absolvovaní cesty naprieč Sardíniou vám bude určite. Chceli sme navštíviť oblasť Barbagia, ktorá je podľa internetu jediná oblasť nedobytá Rimanmi v celej tejto krajine. Tí síce vo svojej dobe ovládali celú Sardíniu, túto časť však nie. Keď sme k nej šli autom, pochopil som prečo. Je v takej nedostupnej časti, že ani dnes po stovkách rokov a po vcelku kvalitnej asfaltovej ceste je to naozajstný útok na žalúdok. No, aby som to nepredlžoval, táto oblasť ostala nedobytná nielen pre Rimanov, ale aj pre nás, večer som si radšej pozrel odtiaľ fotografie z Wikipédie. Alternatívnu cestu domov, ktorá bola ako-tak rovná, nám vybral klasický navigátor GPS. Poznajúc ceny roamingového mobilného internetu v Európe, mobil ako navigátor s mapami a navigáciou od Googlu som rozhodne nechcel použiť.
Pri odovzdávaní auta som si opäť vychutnal tunajšiu atmosféru. Vlastne som len doniesol do stánku (otvoreného tentoraz dlho po záverečnej) kľúče a všeobecne opísal, kde som asi tak auto zaparkoval. Pani sa ma spýtala, či som doplnil benzín a či je auto bez problémov. Nič z môjho tvrdenia si neoverovala, podpísala mi preberací dokument (ten si radšej dodnes uschovávam) a bolo po paráde. Niečo podobné si u nás doma neviem predstaviť.
A bolo po dovolenke, naozaj som si oddýchol a trochu spomalil. Som dobre pripravený na druhú časť roka, v ktorej nás po prestávke zase čakajú reportáže z celého sveta. Začíname už vo chvíľach, keď čítate tento úvodník, prebieha totiž výstava IFA a tu sme už takmer tradične kompletne celá redakcia.
Hoci august je mesiac, keď sa v oblasti IT navonok takmer nič nedeje, toto vydanie PC REVUE je bohaté na informácie a máme aj zaujímavé videá, a to dosť veľa. A verte, že to nie je jednoduché, toto všetko spracovať v čase, keď aj naši partneri majú väčšinou voľno. Ale poznáte nás, vymyslíme si témy na leto a sami uvidíte, že je čo čítať, ale aj na čo sa pozerať.
Prajem vám príjemné čítanie septembrového vydania PC REVUE.
Ondrej Macko
PC REVUE 9/2013 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára