QUARK

Milí priatelia,

akokoľvek sa budeme sťažovať na hŕbu problémov, ktoré nás kvária a strpčujú nám život, nemali by sme zabúdať na to, že ani jedna generácia v žiadnom historickom období, ktorých bolo neúrekom, na tom nebola lepšie. Naopak, hoci frfleme a nadávame takmer na všetko okolo seba, máme sa lepšie než naši predkovia. Už len skutočnosť, že priemerný vek človeka sa predĺžil o dvadsať rokov, to potvrdzuje.



Dostal sa mi do ruky rodokmeň starej rodiny z obce na Považí, preslávenej chýrnou slivovicou. V roku 1822 som v jednej vetve tejto rodiny narátal, že sa im za 18 rokov narodilo 11 detí. To by nebolo nič zvláštne, keby medzi deťmi neboli tri Anny a dve Terézie. Z týchto piatich detí sa tri nedožili viac ako mesiac a dospelosti sa dožili iba dve. Všeličo o tom, ako sa žilo napríklad v stredoveku, sa dozvedáme z prác historikov. Približujú nám, ako ľudia cestovali, bývali, vzdelávali sa. Aj o ich stravovaní máme dostatok informácií. Všetko z dochovaných kroník, opisov udalostí, prác vtedajších historikov. No o tom, aké panovali v tých časoch medziľudské vzťahy, sa píše málo a dozvedáme sa o nich najmä z opisu udalostí, akými boli dedenie, sobáše, presuny majetku a podobne. Určite neboli ideálne, no historická skúsenosť naznačuje, že keď je zle, keď kvári hlad, bieda, choroby, vojny aj prírodné katastrofy, ľudia začnú mať k sebe oveľa bližšie. Tak ako sa stáda ovečiek zbíjajú do hromady, keď sa blíži nepriateľ, spoločné problémy vyvolávajú u ľudí podobný efekt. Vídame to aj dnes. Či pri živelných pohromách, rodinných tragédiách alebo po teroristických útokoch, aké zažili Američania pri nedávnom maratóne. Až nečakaná tragédia oslobodzuje ľudí od egoizmu, lakomosti, panovačnosti a podobných neduhov a spája ich do spoločne cítiacej komunity. Škoda, že sa nedokážeme k sebe správať pekne, aj keď žijeme všedné dni a riešime bežné problémy. V čase, keď lietame do vesmíru ako na letnú dovolenku, ovládame čoraz komplikovanejšie technické prostriedky, snažíme sa čoraz viac zažiť a užiť si adrenalínu, zabúdame, že najcennejšie, čo môžeme mať je, že máme jeden druhého. A tu nijaká náhrada v podobe smartfónov, rýchlych automobilov, megalomanských jácht či sedemhviezdičkových hotelov jednoducho nie je možná.

Toto májové číslo Quarku dvetisíctrinásteho roku, ktoré práve držíte v ruke, je posledné, ktoré vychádza z novinárskej dielne vydavateľstva Perfekt, keď z nej pred devätnástimi rokmi vyšlo. Časopis prechádza do Centra vedecko-technických informácií a dúfam, že sa mu bude dariť prinajmenej tak dobre ako doteraz informovať vás o novinkách a zaujímavostiach zo sveta vedy a techniky. Malo by to byť rovnaké aj preto, lebo redakcia sa nemení. Napokon, budete to môcť čoskoro posúdiť, no verím, že zmeny možno ani nezbadáte.

Váš
Eduard Drobný


QUARK 5/2013 Editorial
Autor: Eduard Drobný