QUARK

Milí priatelia,

dostal sa mi do rúk text rozprávky o Červenej čiapočke. Na tom by nebolo nič zvláštne, je to obľúbená detská rozprávka. Verzia, čo som videl, pochádzala z vlastnej tvorby ôsmaka Mira, ktorý ju rozprával päťročnej sestričke. V jeho podaní si Červená čiapočka pred návštevou starej mamy v horárni uprostred lesa zobrala GPS a smartfón. Po ceste zavolala ochranárov, aby zistili, kde sa pohybuje zlý vlk, ktorý mal identifikačný čip, nech mu nevbehne do cesty…



To, že sa naše deti narodili do rodín plných domácej techniky, sa logicky odráža na ich slovníku, správaní, ovplyvňuje to ich život a so samozrejmosťou, ktorá zaráža, prijímajú všetko nové, čo doba prinesie. Horšie je však, že poslucháč vysokej školy nevymenuje viac ako tri svetadiely, že nevie, aká rieka tečie cez Banskú Bystricu a aká cez Viedeň, náš najvyšší vrch poctí výškou 11 000 m a produkuje ďalšie perly, ktoré pedagógovia s hrôzou počúvajú na skúškach. Autenticite informácií na internete veľmi neverím, no o tej, že sme pred časom mali 18 vysokých škôl a necelých 58 000 študentov, netreba pochybovať, naozaj ich bolo toľko. Dnes máme 38 vysokých škôl a približne 280 000 študentov. Niežeby sme vzdelaných ľudí nepotrebovali. Napokon, vzdelanie je majetok, ktorý žiadna hospodárska kríza neznehodnotí. Otázkou je, kde sme vzali toľko kvalifikovaných pedagógov, aby sme mali vzdelaných absolventov. Trochu mi to pripomína prastarý ruský vtip, ako sa muž predstavuje: Ivan Ivanovič Ivanov, ja šafjor, šafjor inženýr. Bojím sa, že tento smutný žart, na ktorom sa naši predkovia zabávali, keď Ivan dostal s vodičským preukazom aj titul inžiniera, aby sa v krajine zvýšila vzdelanosť, sa stal u nás neveselou skutočnosťou. Kedysi bolo naše školstvo preideologizované. Dnes je v chaose, pod ktorý sa podpísal nedostatok úcty k vedomostiam, fakt, že z učebníc sa stal biznis, že sa presadzujú niektoré nezmyselné experimenty, že učiteľ stratil dôstojnosť a spoločenské postavenie, aké mu patrí, a že okolo jeho riadenia je priveľa politiky. Neviem, kto je tu víťazom, prehráva nepochybne žiak a v konečnom dôsledku každý z nás. Pred niekoľkými dňami som sa zoznámil s biochemikom, ktorý odišiel z nášho výskumu a pracuje v základnom výskume v Rakúsku. Vieme, že mnoho mladých vedcov odchádza do zahraničia. Žiaľ, nechodia tam iba na skusy, na krátke študijné či výskumné pobyty. Idú tam, lebo doma, na Slovensku, neuživia rodinu. Ako sa má potom naša spoločnosť pohnúť dopredu, keď nebránime odchodu budúcim autorom patentov, objavov, inovácií či vynálezov?

Čo s tým? To je prosté – treba vrátiť právo, spravodlivosť, morálku, poriadok, uznanie, ľudskosť, skrátka HODNOTY do nášho života.

Určite by tam patrilo ešte všeličo iné, čo myslíte, priatelia?

Váš
Eduard Drobný


QUARK 2/2013 Editorial
Autor: Eduard Drobný