streda 6. marca 2013

PC REVUE


El clásico a slovenská klasika


Tak február 2013 bol zatiaľ najrozcestovanejší mesiac počas celej mojej novinárskej kariéry. A uvidíte to aj na počte reportáží v tomto vydaní, kde prinášame pohľady na najnovšie produkty a služby, ktoré nás ešte len čakajú. Začalo to v Monaku, pokračovalo v Nice, skočili sme autom do Prahy, potom zase do Londýna a na záver do Barcelony. Letecké spoločnosti musia mať z redakcie PC REVUE určite radosť, napĺňame im už aj tak nabité miesta v ich ponuke poctivo. Dokonca som sa už naučil písať reportáže aj na smartfóne, ktorý sa dá použiť aj v stiesnenejších priestoroch. Pravda je, že žiť zároveň na cestách aj virtuálne v redakcii je náročné, už len vybaviť to množstvo mailov po večeroch vám odkrojí pekný kúsok zo spánku. A vždy ma to ťahá domov, vrátiť sa je vždy to najkrajšie na celej ceste. Zároveň sa vždy prihodí čosi, s čím sa skôr nerátalo. Rozmýšľal som, aké zážitky sú zo všetkých februárových ciest tie naj, a vybral som dva na prvý pohľad nesúvisiace.



Začnem od konca, teda od MWC v katalánskej metropole. Práve v čase konania mobilného kongresu bol v Barcelone aj futbal, konkrétne FCB proti Realu Madrid. Teda (ako nielen domáci hovoria) povestné El clásico. To je zápas, kde v podstate proti sebe bojuje Španielsko a Katalánsko. Počas konania MWC sú hlasité demonštrácie za separáciu Katalánska od Španielska už tradíciou, a preto je tento zápas oveľa viac ako len futbal. Ja nie som človek, ktorý by sedel pred televízorom, sledoval futbalové zápasy a vedel o hráčoch všetko. Ale prísť na Camp Nou, zažiť atmosféru 90-tisícovej účasti v úplne zaplnenom kotle, to som si nemohol nechať ujsť. Samostatný príbeh je, ako na zápas FCB zohnať lístky. Vo voľnom predaji je ich mizerne málo, väčšina miest je určená pre členov (stať sa ním nie je len tak). Lístky sa načierno predávajú za zhruba 500 EUR pred štadiónom, ale existujú aj ďalšie cesty. Obľúbená finta je využitie permanentky, ktorú vám môže „požičať“ člen klubu. Na sprostredkovanie požičania existuje premyslený systém priamo v hoteloch, ktorý však funguje bez dokladu o zaplatení. Permanentku môže na vstup použiť hocikto, vy teda len zaplatíte za jej požičanie, jej skutočného majiteľa pravdepodobne nikdy ani neuvidíte.

Majiteľ nie lacnej permanentky však trochu riskuje, že sa mu jeho poklad nevráti, ale asi sa to často nestáva. Cena takto získaného vstupu je okolo 250 EUR za zápas. Prísť na zápas v Barcelone je potom spoločenská udalosť, kde sa stretávajú celé rodiny. Chodia sem muži i ženy (tie sú extra temperamentné), deti, ale aj ľudia už nad hrobom. Každý úspešný zásah domácich miláčikov je odmenený aspoň na začiatku bujarým potleskom, naopak, čokoľvek, čo spraví Real, zase sprevádza hlasitý piskot. Špeciálnu pozornosť venujú domáci fanúšikovia rozhodnutiu rozhodcu. Pri každom sedadle bola na tomto zápase aj vlajka FCB, takže môžete schuti podporiť domácich. Tí majú vlastné pesničky na rôzne udalosti počas zápasu a pri priaznivom stave sa zabávajú veľmi dobre. Tento zápas však domácim vôbec nevyšiel, hrali doslova mizerne. Po treťom góle v ich sieti štadión opustila asi tretina ľudí. Na záver však aj trošku zatlieskali súperovi. Udivilo ma, ako to majú organizátori všetko zvládnuté. Hoci bezpečnostné prehliadky na vstupe boli minimálne, nikto na nikoho neútočil, hoci slovné prejavy boli naozaj nevšedné. Po skončení zápasu sa 90-tisíc ľudí za 15 minút rozpŕchol do okolitých krčiem analyzovať každý detail zápasu, posilnené metro fungovalo dlho do noci. A videl som to aj na výstave MWC, ktorá sa teraz konala na novom mieste. Organizátori to zvládli perfektne, všetci účastníci dostali lístok na mestskú dopravu a tá fungovala ako švajčiarske hodinky – na minútu presne. Bol som v minulosti aj na zápase počas hokejových majstrovstiev sveta v Bratislave a veru máme sa ešte čo učiť. Bol to učinený chaos, a to nielen na štadióne, ale hlavne okolo neho. Ale aj tak som na Slovensku rád, je to moja krajina a treba nás brať takých, akí sme.

A tým sa dostávam k našej ceste do Prahy. Boli sme si pozrieť české zastúpenie spoločnosti Google a musím povedať, že tu by som chcel pracovať aj ja. Základom je priateľská atmosféra, čo je veľmi dôležité na prácu. Tá sa dá nájsť aj v našej redakcii, ale zase jedlo až na pracovisko s tým, že si vyberáte z piatich možností bez predchádzajúcej objednávky (v ponuke sú zdravé, teda drahé potraviny a najrôznejšie nápoje), to ešte len budeme mať :-). A aj samostatná posilňovňa s bežeckým pásom a dosť dobrou výbavou na cvičenie je super. Podobne je na tom aj herňa, kde sa môžete vyblázniť po náročnej práci. Túto návštevu však spomínam hlavne v súvislosti s projektmi Googlu zameranými špeciálne na Slovensko. Asi pred tromi rokmi by bolo nepredstaviteľné, že symbol vyhľadávača Google bude celosvetovo zameraný napr. na Bernoláka alebo Jánošíka. Podobne virtuálne sa poprechádzať po slovenských cestách je super, všetci chceme ešte väčšie pokrytie. A je tu aj projekt Google na slovenskú nôtu, ktorý sprístupní slovenskú kultúru a folklór celému svetu. My Slováci sme jedineční práve tým, čo sme zdedili po našich predkoch, a akosi je v našich povahách, že sa tým nechceme veľmi pochváliť. O futbale v Barcelone vie niečo asi každý, oni sa zase chvália radi. Verím však, že cez internet sa o nás Slovákoch, žijúcich kdesi v Európe, s krásnymi Tatrami, množstvom kúpeľov, historickými pamiatkami na každom kroku i zaujímavými tradíciami, takto dozvie takmer celý svet. Azda si nás už potom nebudú mýliť so Slovinskom a budeme môcť začať rozhovor s neznámym človekom slovami: Som zo Slovenska, veď nás isto poznáte z internetu.


Všetkým našim čitateľom prajem príjemný zážitok s marcovým vydaním
Ondrej Macko

PC REVUE 3/2013 Editorial
Autor: Ondrej Macko

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára