štvrtok 31. januára 2013

QUARK


Milí priatelia,

nedávno som dostal otázku, či majú mimozemšťania modré oči. Nevedel som hneď odpovedať, ale reku, prečo nie?

Jedna skupina mimozemšťanov vraj žije medzi nami, iní sú vo svete sci-fi. Tam majú nielen modré, ale aj fialové, prúžkované či bodkované oči. V tej prvej skupine, teda medzi tými, čo žijú s nami, sa určite nájdu aj modrookí. Túto skupinu spoznáme veľmi jednoducho, podľa neuveriteľne hlúpych excentrických skutkov a rečí. Na súkromných výstavách vystavujú machule, o ktorých tvrdia, že je to čokoľvek od rozpínajúceho sa vesmíru až po susedovie skapatú mačku. Alebo vykrikujú šialené heslá, len aby na seba upútali pozornosť. Obávam sa, že ich zopár sedí aj v parlamentoch, nielen u nás, ale aj vo svete. Sú malí i veľkí, vyskytujú sa všade.




Načatá téma naznačuje, že by malo ísť výlučne o svet fantázie. Fajn, v literatúre jej nájdeme hromady. Keby som mal voliť kráľa tejto kategórie, suverénne by vyhral J. Verne, pritom nezavrhujem ani Isaaca Asimova či Arthura Clarka. Hoci kráľom môže byť len jeden…

Myslím, že jestvuje aj špeciálna, nazvime ju, počítačová, fantázia, či ešte lepšie – fantastika. Je to väčšinou znôška hlúpostí zabalená do napínavých možností. Hráč, neraz ešte dieťa, môže pomocou hernej konzoly a vypracovanému softvéru zabíjať všetko živé i neživé. No nielen raz, ako by sa čakalo, ale toľkokrát, koľko chce, lebo tie potvory na monitore majú fúru životov. Kam to vedie? Náš siedmak Ferko, keď ho volala mama večerať, jej zakričal: Hneď prídem, len čo ešte zabijem posledných dvoch, aby som mohol prejsť do vyššieho levelu. Tieto slová skrývajú hrôzu, ktorá nepotrebuje ani komentár…

Siedmak medzitým zmaturoval a strieľal ešte niekoľko rokov. Potom pomaly pochopil, že skutočný život je iný, farebnejší, voňavejší a zraniteľnejší. A miestami aj zraňujúci či nečestný. Dozrel tiež k poznaniu, že reklamné slogany v televízii netreba brať vážne, že je v nich nutné vedieť odhaľovať klamstvá a nezmysly, že zadarmo mu nikto nedá tablet, ako sa nás to práve jedna firma snaží presvedčiť. A pochopil aj to, že počítačové hry väčšinou žerú čas, že rozhodne hneď a zaraz nemusí mať najnovší smartfón, rýchlejší procesor a ostatné bomby z reklám. Našťastie, ešte vždy je dosť medzi nami rovnakých ako on, ktorým monitor netvorí stred sveta. Hoci – časť ľudstva už je postihnutá mobilomániou: V autobuse som videl dve slečny sediace vedľa seba, ako navzájom komunikujú esemeskami. Potrebujem veriť, že takáto strelenosť nie je masová, a dokonca ani typická. To mi dodáva nádej, že nie je všetko stratené. Našťastie, je stále dosť tých, čo napokon nájdu rozumnú mieru využívania IT a venujú svoju pozornosť aj písanému slovu, zarosenej tráve, melodickej hudbe a blikotajúcim plameňom v kozube. Nie som si istý, či nasledujúci výrok Albert Einstein povedal (objavil som ho na internete a tomu, ako dobre vieme, netreba veľmi dôverovať), no podstata tohto tvrdenia je pravdivá bez diskusie: Keď technologický vývoj predstihne ľudské vzťahy, vznikne generácia idiotov. Verím, že nám to v masovom meradle nehrozí. Nádej mi dáva nedávny seminár knižničných pracovníkov. Predstavte si, nesťažovali sa na nedostatok čitateľov, ale išlo im o peniaze na nákup nových kníh. Je to trochu smutný, ale predsa len veľmi dobrý znak, že sa do záhuby, ktorú spomína A. Einstein, nerútime. Takto možno ľahšie odpustiť brutálne prejavy fantázie. Veď je jasné, že tej dobrej, ktorá vidí trochu aj za roh a otvára nové pohľady, budeme mať ešte vždy dosť.

Potešia ma, keď chcete, aj kárované oči mimozemšťanov, keď vzniknú ako produkty tvorivého, nespútaného a nedeformovaného myslenia.

Krásny a úspešný nový rok!

Váš
Eduard Drobný


QUARK 1/2013 Editorial
Autor: Eduard Drobný

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára