PC REVUE - OpenPark

(Hyde) Open Park: Demokracia 2.0

Tak a opäť sa v júni budeme hrať na demokraciu. Po štyroch rokoch pasívnej účasti si môžeme vybrať politickú stranu, ktorá je nám najbližšie, ktorá najviac reprezentuje naše názory na vládnutie. Čo však v prípade, že ani jedna nie je taká, ktorá by nám vyhovovala, ktorej predstaviteľom by sme naozaj mohli veriť, že to „myslia s nami úprimne“? Ja osobne nemám ani jednu takú a predpokladám, že v podobnej situácii je asi väčšina národa. A takisto predpokladám, že značná časť národa, ak vôbec pôjde voliť, bude voliť podľa kľúča výberu menšieho zla stranu, o ktorej sa predpokladá, že napácha najmenšie škody. Ďalšia časť si zase povie, že aj tak nemôže nič zmeniť, ovplyvniť, a tak nepôjde voliť vôbec. A iná časť národa podľa mňa asi podľahne populistickým vyhláseniam niektorej zo strán o tom, ako oni a jedine oni vedia správne riadiť krajinu, majú patent na všetko a všetko, čo robia ostatné konkurenčné strany, je nanič atď. A stanú sa presvedčenými voličmi a pôjdu voliť. Ľudia si pritom neuvedomujú, že len podľahli osvedčenej a dobre premyslenej komunikačnej stratégii a podobne ako v prípade opakovanej reklamy si pôjdu kúpiť niečo, čo v skutočnosti vôbec nepotrebujú. V prípade politiky budú voliť takých, ktorí najviac kritizujú, ale neponúkajú lepšie riešenie.
Udivuje ma, ako rýchle strácame pamäť a nepoučili sme sa z toho, ako sa politici správajú pred voľbami a ako po tom, čo sa dostanú do vlády, keď nás už nepotrebujú. Ja v princípe nedôverujem žiadnemu politikovi a myslím si, že súčasný systém parlamentnej demokracie je absolútne neefektívny a zaostalý. A myslím si, že zámerne nevyužíva súčasné možnosti, napr. IT, ktoré by umožnili efektívnejšie a transparentnejšie riadenie krajiny. Veď štát je len vlastne jeden veľký podnik a predstavte si, keby top manažment takéhoto podniku skladal účty svojim akcionárom len raz za 4 roky. Dnes, keď okrem kvartálneho plánovania musia podniky reportovať mesačné, týždenné a niekde aj denné obchodné výsledky...?
No aby som len nekritizoval, pokúsim sa aj načrtnúť možné východiská, niektoré reálnejšie, iné skôr z oblasti sci-fi.
Jedným z tých známych riešení, ktoré som pravidelne dlhé roky „riešil“ v editoriáloch PCR, je on-line demokracia. Tá by umožnila, aby sa rozhodovacie procesy stali transparentnými a aby sa na nich podieľala aj odborná verejnosť, a nie len politické kádre. Riadenie takej spoločnosti, ktorá by využívala prvky on-line demokracie, by bolo rýchlejšie, efektívnejšie a spravodlivejšie.
Najslabším článkom v celom systéme je, samozrejme, človek. A v prípade našej mladej demokracie to platí obzvlášť. Keď sa človek pozerá stále na tie isté tváre a počúva ich politické PR, sleduje ich nenásytnú túžbu po moci, nekompetentné vyhlásenia, reakcie urazenej márnomyseľnosti, uvedomuje si, že s takýmto obsadením sa zásadnej zmeny štýlu politiky tak skoro nedočkáme. Ale to neplatí len o Slovensku, stačí sa poobzerať po susedných krajinách v rámci EÚ či zamieriť za oceán... Druhým riešením je preto podľa mňa cielená výchova adeptov na politickú kariéru. A treba s tým začať už od detstva, od výchovy v rodine, ktorá vedie (resp. by mala viesť...) dieťa k rozpoznávaniu správnych životných hodnôt (pravda, česť, spravodlivosť, pokora, úcta atď.). Samozrejme, toto by nemalo platiť len pre budúcich nádejných politikov a znamenalo by to, že aj rodičia budú schopní poskytnúť deťom takúto výchovu... Ale držme sa zatiaľ iba našej teoretickej úvahy. Okrem toho by mal takýto adept dostať klasické aj špeciálne vzdelanie. Klasické na úrovni etiky, rétoriky, histórie, spoločenského vystupovania atď. a špeciálne, aby získal aj vybranú odbornosť (právo, ekonómiu, IT ...), ale aby získal aj multidisciplinárne základy, aby vedel riadiť projektovo, tímovo myslieť a pod. Výsledným „ produktom“ takejto výchovy a vzdelávania by mal byť jedinec, ktorý je pripravený na zodpovednú úlohu, akou účasť na riadení krajiny určite je. Nechcem, aby to vyznelo ako návod na vytváranie spoločenských elít, a najradšej by som bol, keby sme takýto prístup mohli dopriať všetkým školákom (aspoň minimálne tú dôslednú výchovu k hodnotám), ale uvedomujúc si realitu, aspoň tým, ktorí raz možno budú rozhodovať o našej budúcnosti, by sa mal venovať špeciálny prístup.

No a tretie „riešenie“ je zveriť podporné rozhodovacie procesy počítačom. Nie, nebojte sa, nejde o začiatok Matrixu. Keď však vznikne polemika, či je efektívnejšie daný podnik sprivatizovať a dostávať dividendy alebo ho nechať vo vlastníctve štátu, aké škody vzniknú, keď sa do povodňovej ochrany investuje iba daný objem prostriedkov, ako nastaviť parametre vyváženého štátneho rozpočtu atď., tak sa vstupné parametre zadajú do simulačného programu, ktorý vygeneruje rôzne scenáre možných riešení s príslušným riskovým manažmentom. A keďže počítač nie je ovplyvnený nijakou lobby a ani nie je viazaný rozhodnutím koaličnej rady, len jednoducho „vypľuje“, ktoré riešenie a s akou pravdepodobnosťou je najefektívnejšie. Veď čo robia všetky „ľudské“ odborné poradné tímy a privatizačné poradenské spoločnosti? Takisto sa na základe vstupných údajov snažia nájsť najlepšie možné riešenie. Simulačný algoritmus urobí presne to isté, lenže rýchlejšie, objektívnejšie, efektívnejšie a bez vedľajších záujmov... Keď si to porovnáme so súčasným parlamentom, v ktorom zákony zo všetkých oblastí schvaľuje skupina najčastejšie právnikov a ekonómov bez hlbšej znalosti danej problematiky, ale zato so silným politickým motívom, vlastne je zázrak, že to v riadení spoločnosti aspoň ako-tak funguje...
Toľko moje utopistické riešenia, ak máte lepšie, navrhnite.

Ozaj, len tak pre zaujímavosť: dajte si do vyhľadávača Google kľúčové slovo „populista“ a pozrite sa, kam vás zavedie link na prvej pozícii... 

PC REVUE 5/2006 OpenPark
Autor:Martin Drobný