Milí priatelia,
mám staručkú tetu, ktorá má problém so sluchom. Vo vyššom
veku aj jej klesala citlivosť na vyššie tóny, teta nepočuje zvoniť telefón a mám
problém dovolať sa jej. Hľadal som riešenie a zháňal informácie o tom, či je v
predaji telefónny prístroj, ktorý nielen zvoní, ale má aj svetelnú signalizáciu.
Dozvedel som sa, že niečo podobné existuje a že pre jednu miestnosť to vyjde asi
na osem tisíc korún plus montáž. A vraj príslušná okresná inštitúcia preplatí až
90 percent nákladov. Nie, že by si tetuška nezaslúžila tých zhruba 20 tisíciek,
navyše, keď by podstatnú časť niekto uhradil, ale nedalo mi to pokoj.
Napokon som navštívil predajňu Tesly Stropkov, a hľa, mali spínač, ktorý sa
jednoducho pripojí k telefónu, spína svetelný zdroj až 500 VA, nevyžaduje
odbornú montáž a stojí necelých 900 korún.
Potešil som sa a zauvažoval nad
touto priam klasickou ukážkou, že mnohé problémy možno riešiť vlastnými silami.
Viem, prostredie, v ktorom sa pohybujeme nie je priaznivé takýmto aktivitám.
Médiami, televíziou počnúc a bilbordami končiac nás presviedčajú o tom, čo kto
kdesi vymyslel, aj to, že bez toho vlastne nemôžeme žiť. Propagačno-reklamné
aktivity sú sprevádzané ohlupujúcimi textami, ktoré sa neštítia ani radiť vám,
aby ste sa neriadili rozumom, ale inštinktmi a ponúkne aj takú lahôdku, ako je
tekutý prášok a guľatá kocka. Aj viaceré oficiálne miesta podporujú trendy
zákernými tlakmi dať zarobiť (radšej poriadne) cudzím, ako vlastným (aj keby to
bolo výhodnejšie). S oficiálnymi miestami si nepomôžeme, koho sme zvolili, toho
máme, ale nie sme za celú situáciu vinní aj sami? Vlastnou nečinnosťou? Čakaním,
kým niekto príde a urobí za drahé peniaze to, čo by sme si urobili, často aj
ľavou rukou? Za rezignáciu a stratu viery vo vlastné schopnosti? Hospodárska
politika EÚ neraz pripomína hru s označenými kartami. Napriek tomu ostávať dosť
oblastí, kde by sme mali a mohli sami pohnúť rozumom a priložiť tú povestnú ruku
k dielu. Sme malá krajina, v ktorej však žijú vzdelaní, múdri, navyše pracovití
a skromní ľudia. Na stránkach nášho časopisu je o tom dosť dôkazov. Prebuďme sa
a dokážme, že dokážeme toho viac, ako to neraz vidno. Tvorivý génius nášho
národa aj v modernej dobe dokáže svoju životaschopnosť. My predsa vieme, že
nikto nám nič nedá zadarmo. Život je totiž taký. Lenže vieme robiť, a preto
nemusíme čakať na milodary, ktoré aj tak neprídu. Treba si nám vziať podiel ako
produkt svojho mozgu a pracovitých rúk. Jablká popadali na hlavu mnohým, ale až
Newton dokázal z tejto malej ovocnej havárie vytvoriť základy mechaniky platnej
dodnes. Uvedomme si to a čo dokážeme sami, nedajme robiť iným. Je to významné
pre nás, ale aj pre tých, čo prídu.
Váš
Eduard Drobný
P. S. Ak potrebujete podobné zariadenie, adresu vám poskytne redakcia.
QUARK 2/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
streda 1. februára 2006
PC REVUE
Biznis je o vzťahoch. A zvlášť na našom malom milom Slovensku. A neplatí to len o biznise, ale aj každodennom živote. Potrebujete sa dostať na cétečko, zariadiť doučovanie pre adolescenta, poslať babičke na opačný koniec republiky hojdacie kreslo? Žiadny problém, ak viete, že bratranec z druhého kolena má prístup k cétečku, že spolužiak zo strednej si privyrába doučovaním a že kolega z práce s veľkým autom sa práve cez víkend chystá na východ. Ono to v bežnom živote tak nejako aj funguje, ale prečo nevyužiť informačné technológie, keď nám môžu poskytnúť také super služby a možnosti, akými disponujú, a dotiahnuť systém vzájomnej pomoci až do dokonalosti...:) Stačí poprepájať zopár databáz, pustiť na ne inteligentný softvér na analýzu a riadenie vzťahov a hotovo. Niečo ako podnikové riešenia typu CRM, BI, KM, ale prispôsobené pre bežných občanov. Cez webový prehliadač zadáte do systému požiadavku na službu a o pár sekúnd dostanete zoznam kontaktov s vyznačením priorít či relačnej „blízkosti“ daného kontaktu. Hm, keby to bolo také jednoduché... Ako myšlienkový koncept to vyzerá zaujímavo, horšie by to však asi bolo s realizáciou. Niektoré databázy, napr. spolužiakov, záujmových či profesijných združení, síce už existujú, ale nie sú kompletné a vzájomne prepojiteľné. Iné databázy, napr. rodokmene, by sa museli vytvoriť, čo samo osebe by bol veľmi prospešný, veľkolepý, ale aj s použitím údajov z matrík logisticky veľmi zložitý projekt. Zoznamy zamestnancov vo firmách existujú a sú dosť presné, keďže týmito údajmi disponuje Sociálna poisťovňa. Horšie by to asi bolo s ich poskytnutím na takýto projekt. Podobne by to bolo v prípade iných registrov, napr. centrálnej evidencie obyvateľov, katastra nehnuteľností, ktoré patria do štátnej správy. Na druhej strane sú k dispozícii aj iné databázy, ako je napr. obchodný register, ktoré sú verejne dostupné. Ďalšou požiadavkou je, že databázy musia byť schopné vzájomnej interoperability, údaje v nich musia byť úplné, správne, aktuálne atď. Takisto musí byť zachovaný zákon o ochrane osobných údajov. Je evidentné, že prekážok a problémov je viac ako dosť. Na druhej strane by nás však čakala lákavá odmena v podobe inteligentného systému na poskytovanie si vzájomne prospešných služieb. Veď si predsa musíme pomáhať, no nie?
vysvetlivky: CRM = Customer Relationship Management, BI = Business Intelligence, KM = Knowledge Management
PS: Rozhodli sme sa, že editorial odteraz bude trochu kratší. V zadných „partiách“ magazínu si však vytvoríme nový priestor na naše filozoficko-spoločensko-technologické komentáre, postrehy, nápady či úlety. Ak máte chuť podeliť sa s tými svojimi, neváhajte a pošlite nám ich.
Zaujímavé čítanie februárového vydania vám praje
Martin Drobný
PC REVUE 2/2006 Editorial
Autor: Martin Drobný
vysvetlivky: CRM = Customer Relationship Management, BI = Business Intelligence, KM = Knowledge Management
PS: Rozhodli sme sa, že editorial odteraz bude trochu kratší. V zadných „partiách“ magazínu si však vytvoríme nový priestor na naše filozoficko-spoločensko-technologické komentáre, postrehy, nápady či úlety. Ak máte chuť podeliť sa s tými svojimi, neváhajte a pošlite nám ich.
Zaujímavé čítanie februárového vydania vám praje
Martin Drobný
PC REVUE 2/2006 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. januára 2006
QUARK
Vážení priatelia,
Vianoce sú, žiaľ, za nami a oslavy príchodu toho dvetisícšiesteho roku tiež.
Nastali dni všedných aj nevšedných problémov, malých aj veľkých radostí, ale aj
žiaľov. Taký je život. Ani dnešná téma nebude o tom najradostnejšom čo nás čaká,
lebo problém sa neodstraňuje tým, keď sa o ňom nehovorí. Práve naopak.
Pred časom chodil po internete žart o troch zvieratách, ktoré sa rozprávali. Najskôr
býk: vraj keď sa rozzúri, bojí sa celý dvor. Potom medveď povedal, že keď sa on
naštve, bojí sa celý les. Napokon kurča lakonicky dodalo, že stačí, aby sa choro
zatvárilo a trasie sa celé ľudstvo. Je to taký gogoľovský žart, pretože naozaj
nikto z nás nevie, ako to celé dopadne, keď príde jar a začnú operence migrovať.
Isté je, že to môže dopadnúť aj veľmi zle. Nie, že by sme neboli na
katastrofické situácie zvyknutí – naši predkovia zažili a mnohí neprežili mor,
choleru, tuberkulózu a ďalšie choroby a prírodné katastrofy. My sme tiež mali
záplavové dažde, v pamäti je živá spomienka na cunami, zemetrasenia aj hurikány.
Ale pandémia v dnešnom globalizovanom svete je niečo iné. Môže dopadnúť aj VEĽMI
ZLE. To si uvedomili napríklad aj v Amerike a schválili nákup liekov, ktoré by
mali pomôcť prežiť vtáčiu chrípku pre 60 % populácie. Neviem, ako k tomuto číslu
prišli, ale nepochybujem, že mnoho múdrych hláv sa dlho trápilo nad určením
tejto hranice. Vzápätí prišla správa, vraj naši najvyšší sa rozhodli tiež
zadovážiť lieky. Pre 6 percent populácie. Kto vie, prečo pre tak málo ľudí? Máme
informácie, o ktorých iní ani netušia? Kalkulovali naši s tým, že sme odolnejší?
Zistili naše múdre hlavy, že desiatky percent sú zbytočné a že stačí chrániť
oveľa menej? Vieme, že sa nám chrípka vyhne? Najpravdepodobnejšia bude tzv.
metóda hlavného článku, ktorá môže nadobudnúť napríklad aj takúto podobu:
najskôr my, ktorí rozhodujeme, potom naši blízki a ich blízki. Potom lekári,
policajti, vojaci, hasiči a hrobári. A dôvod pre tých 6 %? Asi fakt, že na viac
nemáme. To je však asi hlúposť, lebo keby sme nemali na toto, mať na iné by
nemalo zmysel.
Nie som poradcom vlády, našťastie pre ňu aj pre mňa, predsa
si len dovolím malý návrh. Nedávno najvyšší úradník ministerstva tvrdil, že
musíme predať nákladnú železničnú dopravu, lebo je stratová. Asi to bude inak,
lebo ak by niekto zvonka za dobré peniaze kúpil stratový podnik, patril by do
ústavného liečenia. Iba ak by chcel predať koľajnice do zberu, ale o to asi
nejde. Navrhujem naliať čistého vína a povedať: predáme železnice a nakúpime
lieky pre ľudí. Pre všetkých, ktorým môžu pomôcť. Bolo by to užitočné, a navyše
férové.
Patrím do skupiny notorických optimistov a verím, že tie strašné
možnosti sa nenaplnia. Ale, ako hovoril môj starý otec, lepšie je báť sa, ako sa
zľaknúť.
Len to dobré v novom roku praje
Váš
Eduard Drobný
QUARK 1/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Vianoce sú, žiaľ, za nami a oslavy príchodu toho dvetisícšiesteho roku tiež.
Nastali dni všedných aj nevšedných problémov, malých aj veľkých radostí, ale aj
žiaľov. Taký je život. Ani dnešná téma nebude o tom najradostnejšom čo nás čaká,
lebo problém sa neodstraňuje tým, keď sa o ňom nehovorí. Práve naopak.
Pred časom chodil po internete žart o troch zvieratách, ktoré sa rozprávali. Najskôr
býk: vraj keď sa rozzúri, bojí sa celý dvor. Potom medveď povedal, že keď sa on
naštve, bojí sa celý les. Napokon kurča lakonicky dodalo, že stačí, aby sa choro
zatvárilo a trasie sa celé ľudstvo. Je to taký gogoľovský žart, pretože naozaj
nikto z nás nevie, ako to celé dopadne, keď príde jar a začnú operence migrovať.
Isté je, že to môže dopadnúť aj veľmi zle. Nie, že by sme neboli na
katastrofické situácie zvyknutí – naši predkovia zažili a mnohí neprežili mor,
choleru, tuberkulózu a ďalšie choroby a prírodné katastrofy. My sme tiež mali
záplavové dažde, v pamäti je živá spomienka na cunami, zemetrasenia aj hurikány.
Ale pandémia v dnešnom globalizovanom svete je niečo iné. Môže dopadnúť aj VEĽMI
ZLE. To si uvedomili napríklad aj v Amerike a schválili nákup liekov, ktoré by
mali pomôcť prežiť vtáčiu chrípku pre 60 % populácie. Neviem, ako k tomuto číslu
prišli, ale nepochybujem, že mnoho múdrych hláv sa dlho trápilo nad určením
tejto hranice. Vzápätí prišla správa, vraj naši najvyšší sa rozhodli tiež
zadovážiť lieky. Pre 6 percent populácie. Kto vie, prečo pre tak málo ľudí? Máme
informácie, o ktorých iní ani netušia? Kalkulovali naši s tým, že sme odolnejší?
Zistili naše múdre hlavy, že desiatky percent sú zbytočné a že stačí chrániť
oveľa menej? Vieme, že sa nám chrípka vyhne? Najpravdepodobnejšia bude tzv.
metóda hlavného článku, ktorá môže nadobudnúť napríklad aj takúto podobu:
najskôr my, ktorí rozhodujeme, potom naši blízki a ich blízki. Potom lekári,
policajti, vojaci, hasiči a hrobári. A dôvod pre tých 6 %? Asi fakt, že na viac
nemáme. To je však asi hlúposť, lebo keby sme nemali na toto, mať na iné by
nemalo zmysel.
Nie som poradcom vlády, našťastie pre ňu aj pre mňa, predsa
si len dovolím malý návrh. Nedávno najvyšší úradník ministerstva tvrdil, že
musíme predať nákladnú železničnú dopravu, lebo je stratová. Asi to bude inak,
lebo ak by niekto zvonka za dobré peniaze kúpil stratový podnik, patril by do
ústavného liečenia. Iba ak by chcel predať koľajnice do zberu, ale o to asi
nejde. Navrhujem naliať čistého vína a povedať: predáme železnice a nakúpime
lieky pre ľudí. Pre všetkých, ktorým môžu pomôcť. Bolo by to užitočné, a navyše
férové.
Patrím do skupiny notorických optimistov a verím, že tie strašné
možnosti sa nenaplnia. Ale, ako hovoril môj starý otec, lepšie je báť sa, ako sa
zľaknúť.
Len to dobré v novom roku praje
Váš
Eduard Drobný
QUARK 1/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Retrospektíva a vízie (tak trochu sci-fi)
Novoročné oslavy sú šťastne za nami a to je vhodná doba na krátke bilancovanie, ale i pohľad dopredu. V minulom roku sme posilnili všeobecné témy, venovali sme za zariadeniam pre domáce kino, výbave do digitálnej obývačky, netradičným domácim pomocníkom a pod. V tomto smere budeme aj naďalej pokračovať. Chceme, aby si náš magazín prečítal typický „spotrebný“ používateľ IT techniky, ktorý sa zaujíma o niečo nové vo svojom okolí. Na druhej strane sa z našich stránok ani v tomto roku určite nevytratia ani klasické „pécečkárske“ témy. Aj teraz tu nájdete porovnávacie testy kompletných zariadení (počítačov, notebookov, LCD monitorov, tlačiarní), ale aj komponentov (základných dosiek, grafických kariet, DVD prepisovačiek atď.). V tomto roku budeme zaraďovať viac praktických článkov, ktoré vám presne poradia, ako realizovať nejakú činnosť. Nájdete tu informácie o tom, ako efektívnejšie využiť to, čo máte.
Posilníme aj úlohu priloženého média – už v minulom roku sme začali spájať reportáže a recenzie s videoukážkami. Podľa nášho názoru sa tak PC REVUE stane multimediálnejším a komplexnejším. V tomto smere budeme pokračovať, aj v tomto roku bude v niektorých mesiacoch namiesto CD média priložené DVD.
Verte, že toto všetko stihnúť každý mesiac nie je celkom jednoduché. Za lesklou obálkou a celým číslom je kusisko práce celého kolektívu – od technickej podpory cez recepciu, preberanie a odovzdávanie produktov, dokumentačné oddelenie, interných i externých redaktorov, jazykovú korekciu, zalamovanie, prípravu obálok, výslednú kontrolu článkov až po manažment celého vydania.
Dobrá správa je, že podobne ako pred rokom ani teraz nezvyšujeme cenu nášho magazínu v stánkoch a nemení sa ani výška predplatného. Ešte lepšia správa je, že v marci už budeme rozdávať ceny zo súťaže o predplatné. Ak ste sa ešte do našej súťaže nezapojili, je tu posledná šanca – zaplatiť treba do 15. februára. Pravdupovediac, sám by som niektorú z cien chcel vyhrať, ale nemôžem... Súťažiť nebudeme len teraz, ale po celý rok. Už teraz máme pripravené ceny minimálne na pol roka dopredu a prezradíme, že stoja za to.
Už spomínané zmeny v zameraní nášho magazínu, prirodzene, nemôžu vyhovovať všetkým, každému sa jednoducho nedá vyhovieť. Hlavne cez internet v anonymnej diskusii sa ozvali tradiční „pécečkári“, že ide o odklon od veľkých testov komponentov. V drvivej väčšine prípadov vysvitlo (pokiaľ sa podarilo nadviazať s anonymným diskutujúcim čitateľom napr. mailovú komunikáciu), že to až taký veľký odklon nie je.
Ľudia podľa nás radi čítajú o niečom, čo napr. v súčasnosti nemožno kúpiť na slovenskom trhu, ale azda o pár rokov to bude dostupné. Myslíme si, že je správne informovať o vizionárskych produktoch, ktoré na svoj príchod na trh len čakajú.
Osobne sa niekedy zamýšľam, kam až povedie súčasné tempo vývoja produktov. Zdá sa, že väčšinu domácich prác skutočne prevezmú robotickí pomocníci. Produkty, o ktorých sme vlani informovali, sa dokážu postarať o upratanie bytu, domu alebo kancelárie úplne bez ľudskej asistencie. Mali sme aj žehliaceho robota, ktorý si poradí s jednou z najneobľúbenejších činností v domácnosti. To všetko už teraz môžete kúpiť na našom trhu (žehliaceho robota môžete dokonca u nás aj vyhrať). Otvorene povedané, ani upratovanie, ani žehlenie v podaní týchto prístrojov sa nerealizuje s takou precíznosťou, ako by to urobila šikovná gazdinka, ale pre typického príslušníka mužského pohlavia je to celkom v pohode. Hlavné je, že to netreba robiť manuálne a pravidelne... Domnievame, že na domáce práce budú pripravené zariadenia, ktoré si s nečistotami poradia dokonalejšie. Priestor vidíme v chemickom čistení, hĺbkovom vysávaní podlahy, inštalovanom už počas výstavby miestnosti, a ionizačnom čistení vzduchu od nečistôt.
Ďalšia vízia čakajúca na splnenie je moderná forma prípravy stravy. Už dávnejšie sme písali o chladničke s pripojením na internet od známej švédskej firmy, ktorá si sama objedná suroviny podľa toho, akú má jej majiteľ predstavu o večeri. Splnenie tohto sna nie je už ani u nás tak ďaleko od reality. Potraviny už sú vybavené čiarovým kódom, trvalé pripojenie na internet doma nie je nič zvláštne, doručovateľské služby (takmer) fungujú. Osobne si myslím, že takáto chladnička by mohla byť prepojená aj s inteligentnou váhou. Tá na základe zmerania hmotnosti, výšky, prípadne hladinu tuku v organizme majiteľa sama určí, čo by asi bolo najvýhodnejšie dať si na večeru, a chladnička príslušné suroviny objedná. Možnože to nebude presne to, čo by si používateľ prial, ale bude to v súlade so zásadami zdravej výživy. Ďalšou vizionárskou oblasťou je medicína na diaľku. Osobne som sa nedávno presvedčil, že na základe merania elektrických napätí na ľudskom tele a doplňujúcich otázok môže špecialista dosť veľa konštatovať o zdravotnom stave človeka. Pritom možno navrhne len miernu zmenu jedálneho lístka, čím sa vyhnete oveľa väčším problémom. Nevidím žiadnu prekážku v tom, že by sa spomínaný proces realizoval na diaľku. Vo výsledku sa k vám (prirodzene po vykonaní elektronickej platby) dostanú vhodné lieky. Opakovanie tohto vyšetrenia v pravidelných intervaloch a sledovanie toho, či zvolený postup je skutočne správny, je jednoduché. Niečo podobné sa dá uskutočniť aj pri vzdelávaní na diaľku, realizácii volieb a napr. aj uplatňovaní on-line demokracie. No nič, vráťme sa na zem, ostaňme pri testoch, technologických článok a reálnych víziách...
Všetko najlepšie do nového roka a príjemné čítanie januárového vydania vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 1/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Novoročné oslavy sú šťastne za nami a to je vhodná doba na krátke bilancovanie, ale i pohľad dopredu. V minulom roku sme posilnili všeobecné témy, venovali sme za zariadeniam pre domáce kino, výbave do digitálnej obývačky, netradičným domácim pomocníkom a pod. V tomto smere budeme aj naďalej pokračovať. Chceme, aby si náš magazín prečítal typický „spotrebný“ používateľ IT techniky, ktorý sa zaujíma o niečo nové vo svojom okolí. Na druhej strane sa z našich stránok ani v tomto roku určite nevytratia ani klasické „pécečkárske“ témy. Aj teraz tu nájdete porovnávacie testy kompletných zariadení (počítačov, notebookov, LCD monitorov, tlačiarní), ale aj komponentov (základných dosiek, grafických kariet, DVD prepisovačiek atď.). V tomto roku budeme zaraďovať viac praktických článkov, ktoré vám presne poradia, ako realizovať nejakú činnosť. Nájdete tu informácie o tom, ako efektívnejšie využiť to, čo máte.
Posilníme aj úlohu priloženého média – už v minulom roku sme začali spájať reportáže a recenzie s videoukážkami. Podľa nášho názoru sa tak PC REVUE stane multimediálnejším a komplexnejším. V tomto smere budeme pokračovať, aj v tomto roku bude v niektorých mesiacoch namiesto CD média priložené DVD.
Verte, že toto všetko stihnúť každý mesiac nie je celkom jednoduché. Za lesklou obálkou a celým číslom je kusisko práce celého kolektívu – od technickej podpory cez recepciu, preberanie a odovzdávanie produktov, dokumentačné oddelenie, interných i externých redaktorov, jazykovú korekciu, zalamovanie, prípravu obálok, výslednú kontrolu článkov až po manažment celého vydania.
Dobrá správa je, že podobne ako pred rokom ani teraz nezvyšujeme cenu nášho magazínu v stánkoch a nemení sa ani výška predplatného. Ešte lepšia správa je, že v marci už budeme rozdávať ceny zo súťaže o predplatné. Ak ste sa ešte do našej súťaže nezapojili, je tu posledná šanca – zaplatiť treba do 15. februára. Pravdupovediac, sám by som niektorú z cien chcel vyhrať, ale nemôžem... Súťažiť nebudeme len teraz, ale po celý rok. Už teraz máme pripravené ceny minimálne na pol roka dopredu a prezradíme, že stoja za to.
Už spomínané zmeny v zameraní nášho magazínu, prirodzene, nemôžu vyhovovať všetkým, každému sa jednoducho nedá vyhovieť. Hlavne cez internet v anonymnej diskusii sa ozvali tradiční „pécečkári“, že ide o odklon od veľkých testov komponentov. V drvivej väčšine prípadov vysvitlo (pokiaľ sa podarilo nadviazať s anonymným diskutujúcim čitateľom napr. mailovú komunikáciu), že to až taký veľký odklon nie je.
Ľudia podľa nás radi čítajú o niečom, čo napr. v súčasnosti nemožno kúpiť na slovenskom trhu, ale azda o pár rokov to bude dostupné. Myslíme si, že je správne informovať o vizionárskych produktoch, ktoré na svoj príchod na trh len čakajú.
Osobne sa niekedy zamýšľam, kam až povedie súčasné tempo vývoja produktov. Zdá sa, že väčšinu domácich prác skutočne prevezmú robotickí pomocníci. Produkty, o ktorých sme vlani informovali, sa dokážu postarať o upratanie bytu, domu alebo kancelárie úplne bez ľudskej asistencie. Mali sme aj žehliaceho robota, ktorý si poradí s jednou z najneobľúbenejších činností v domácnosti. To všetko už teraz môžete kúpiť na našom trhu (žehliaceho robota môžete dokonca u nás aj vyhrať). Otvorene povedané, ani upratovanie, ani žehlenie v podaní týchto prístrojov sa nerealizuje s takou precíznosťou, ako by to urobila šikovná gazdinka, ale pre typického príslušníka mužského pohlavia je to celkom v pohode. Hlavné je, že to netreba robiť manuálne a pravidelne... Domnievame, že na domáce práce budú pripravené zariadenia, ktoré si s nečistotami poradia dokonalejšie. Priestor vidíme v chemickom čistení, hĺbkovom vysávaní podlahy, inštalovanom už počas výstavby miestnosti, a ionizačnom čistení vzduchu od nečistôt.
Ďalšia vízia čakajúca na splnenie je moderná forma prípravy stravy. Už dávnejšie sme písali o chladničke s pripojením na internet od známej švédskej firmy, ktorá si sama objedná suroviny podľa toho, akú má jej majiteľ predstavu o večeri. Splnenie tohto sna nie je už ani u nás tak ďaleko od reality. Potraviny už sú vybavené čiarovým kódom, trvalé pripojenie na internet doma nie je nič zvláštne, doručovateľské služby (takmer) fungujú. Osobne si myslím, že takáto chladnička by mohla byť prepojená aj s inteligentnou váhou. Tá na základe zmerania hmotnosti, výšky, prípadne hladinu tuku v organizme majiteľa sama určí, čo by asi bolo najvýhodnejšie dať si na večeru, a chladnička príslušné suroviny objedná. Možnože to nebude presne to, čo by si používateľ prial, ale bude to v súlade so zásadami zdravej výživy. Ďalšou vizionárskou oblasťou je medicína na diaľku. Osobne som sa nedávno presvedčil, že na základe merania elektrických napätí na ľudskom tele a doplňujúcich otázok môže špecialista dosť veľa konštatovať o zdravotnom stave človeka. Pritom možno navrhne len miernu zmenu jedálneho lístka, čím sa vyhnete oveľa väčším problémom. Nevidím žiadnu prekážku v tom, že by sa spomínaný proces realizoval na diaľku. Vo výsledku sa k vám (prirodzene po vykonaní elektronickej platby) dostanú vhodné lieky. Opakovanie tohto vyšetrenia v pravidelných intervaloch a sledovanie toho, či zvolený postup je skutočne správny, je jednoduché. Niečo podobné sa dá uskutočniť aj pri vzdelávaní na diaľku, realizácii volieb a napr. aj uplatňovaní on-line demokracie. No nič, vráťme sa na zem, ostaňme pri testoch, technologických článok a reálnych víziách...
Všetko najlepšie do nového roka a príjemné čítanie januárového vydania vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 1/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko
štvrtok 1. decembra 2005
QUARK
Vážení priatelia,
dlho som rozmýšľal, čo vám, aj sebe zaželám do nového blížiaceho sa roku 2006.
Samozrejme, na prvom mieste bude zdravie a hneď za tým pokoj. To sú stabilné
hodnoty, bez ktorých vlastne nič nemá zmysel. Chcel som však pridať niečo ďalšie
a inšpirácia prišla – z internetu. Našiel som tam informáciu, že japonský
telekomunikačný gigant NTT robí pokusy so zariadením, ktorým je možné ovládať
pohyby človeka nezávisle od jeho vôle. Vraj to vyskúšala aj reportérka americkej
agentúry AP. Potvrdila, že naozaj pri experimente nebola paňou svojho tela.
Dobre, povedal som, ďalšie víťazstvo zvrátených ideí nad človekom. Ďalší dôkaz,
že my ľudia naozaj nemáme zábrany. Už vidím praktickú aplikáciu tohto vynálezu.
Vo fabrikách nebudú mechanické stroje, ale biologické roboty. Čiže ľudia, ktorí
budú cez elektródy a pomocou riadiacich impulzov robiť, čo im ktosi prikáže a
plniť pracovné úlohy, – ale trebárs aj zabíjať. Nezamestnaných je vo svete dosť,
prísun lacnej pracovnej, investične nenáročnej montážnej kapacity, či výkonnej
služby by nemal robiť problémy...
Keby toto všetko videl a počul spisovateľ Karel Čapek, ktorý patrí k mojim
literárnym láskam, možno by nechcel žiť. Jeho RUR boli hlasným humanistickým
protestom, ale boli to v porovnaní s ľudskými
robotmi amatérske vízie, ktoré pri japonských kolegoch pôsobia až komicky.
Ešteže Čapek vymyslel slovo ROBOT a dal celosvetové meno týmto zariadeniam.
Žijeme v nemilosrdnom svete. Niekedy sa ho bojím. Čím ďalej, tým viac. Okrem
iného aj prívalových vĺn, hurikánov, aj vtáčej chrípky, teroristov, politikov,
lobistov či hlupákov. A –ľudskej zloby. V súvislosti s japonskými pokusmi sa
hrozím manipulácie, aj keď tá používa iné nástroje. Zákerný fenomén, zvaný
manipulácia, nás núti nakupovať nepotrebné veci, voliť nesprávnych ľudí, aj
nevoliť vhodných, prijímať zlé rozhodnutia, robiť čo nechceme, zriekať sa
skutočných hodnôt, správať sa proti zásadám civilizácie, ba aj proti vlastnému
presvedčeniu. Vnucuje nám cudzie názory, robí z nás nástroje svojich potrieb.
Premieňa nás na poslušné roboty. Síce iné, ako tie japonské, ale o to je
manipulácia s naším vedomím nebezpečnejšia.
Preto vám aj sebe želám, aby v tom budúcom roku ubudlo manipulácie (s nami),
aby bolo stále menej tých, ktorí sa s nami zahrávajú, zneužívajú nás,
robia nám zle. A – samozrejme, všetkým nám
želám pekné vianočné sviatky.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 12/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
dlho som rozmýšľal, čo vám, aj sebe zaželám do nového blížiaceho sa roku 2006.
Samozrejme, na prvom mieste bude zdravie a hneď za tým pokoj. To sú stabilné
hodnoty, bez ktorých vlastne nič nemá zmysel. Chcel som však pridať niečo ďalšie
a inšpirácia prišla – z internetu. Našiel som tam informáciu, že japonský
telekomunikačný gigant NTT robí pokusy so zariadením, ktorým je možné ovládať
pohyby človeka nezávisle od jeho vôle. Vraj to vyskúšala aj reportérka americkej
agentúry AP. Potvrdila, že naozaj pri experimente nebola paňou svojho tela.
Dobre, povedal som, ďalšie víťazstvo zvrátených ideí nad človekom. Ďalší dôkaz,
že my ľudia naozaj nemáme zábrany. Už vidím praktickú aplikáciu tohto vynálezu.
Vo fabrikách nebudú mechanické stroje, ale biologické roboty. Čiže ľudia, ktorí
budú cez elektródy a pomocou riadiacich impulzov robiť, čo im ktosi prikáže a
plniť pracovné úlohy, – ale trebárs aj zabíjať. Nezamestnaných je vo svete dosť,
prísun lacnej pracovnej, investične nenáročnej montážnej kapacity, či výkonnej
služby by nemal robiť problémy...
Keby toto všetko videl a počul spisovateľ Karel Čapek, ktorý patrí k mojim
literárnym láskam, možno by nechcel žiť. Jeho RUR boli hlasným humanistickým
protestom, ale boli to v porovnaní s ľudskými
robotmi amatérske vízie, ktoré pri japonských kolegoch pôsobia až komicky.
Ešteže Čapek vymyslel slovo ROBOT a dal celosvetové meno týmto zariadeniam.
Žijeme v nemilosrdnom svete. Niekedy sa ho bojím. Čím ďalej, tým viac. Okrem
iného aj prívalových vĺn, hurikánov, aj vtáčej chrípky, teroristov, politikov,
lobistov či hlupákov. A –ľudskej zloby. V súvislosti s japonskými pokusmi sa
hrozím manipulácie, aj keď tá používa iné nástroje. Zákerný fenomén, zvaný
manipulácia, nás núti nakupovať nepotrebné veci, voliť nesprávnych ľudí, aj
nevoliť vhodných, prijímať zlé rozhodnutia, robiť čo nechceme, zriekať sa
skutočných hodnôt, správať sa proti zásadám civilizácie, ba aj proti vlastnému
presvedčeniu. Vnucuje nám cudzie názory, robí z nás nástroje svojich potrieb.
Premieňa nás na poslušné roboty. Síce iné, ako tie japonské, ale o to je
manipulácia s naším vedomím nebezpečnejšia.
Preto vám aj sebe želám, aby v tom budúcom roku ubudlo manipulácie (s nami),
aby bolo stále menej tých, ktorí sa s nami zahrávajú, zneužívajú nás,
robia nám zle. A – samozrejme, všetkým nám
želám pekné vianočné sviatky.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 12/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Tentoraz to bude trochu o politike a spoločnosti, ale aj o nás samých.
Parlamentná demokracia je údajne najspravodlivejší, najefektívnejší a najvyspelejší model na riadenie štátu. Viem, že nič lepšie zatiaľ nikto nevymyslel (tak, aby to aj v praxi fungovalo), a viem aj to, že do širokého akceptovania občianskej on-line demokracie je ešte ďaleko. Napriek tomu si myslím, že aj na tom súčasnom modeli je ešte stále čo zlepšovať.
Kým sa prepracujeme k on-line riadeniu spoločnosti, ktorého sa všetci politici boja ako našinec modrej obrazovky :), existujú aj iné spôsoby, ako zefektívniť celý tento proces. Mne osobne napríklad chýba väčšia čitateľnosť politických strán. Programy, deklarácie či stanovy strany sú síce fajn, ale sú príliš všeobecné na to, aby ich niekto vôbec čítal či aby sa z nich dalo vyčítať, ako sa stranícki predstavitelia či už vo vláde, alebo v parlamente zachovajú v kľúčových situáciách. Ak sa totiž nejaká strana hlási napr. ku konzervatívnym hodnotám, k rozvoju informatizácie či podpore sociálne slabších skupín, tak by mala tieto hodnoty aj presadzovať. Skutočnosť je však iná. Z vyjadrení straníckych predstaviteľov voliči zhruba ako-tak tušia smerovanie príslušnej strany, ale nepoznajú jasnú orientáciu, záväzok, ako bude strana presadzovať ich záujmy, keď príde rad na konkrétne rozhodovanie. Každá strana by preto mala vyplniť verejný „dotazník“ o kľúčových otázkach života spoločnosti, napr. ochrana života pred narodením, platené školstvo – áno či nie, miera podpory zahraničným investíciám atď. A z vyplnených odpovedí si volič skôr urobí obraz ako zo všeobecných charakteristík, že ide o stranu „neokonzervatívneho stredopravého“ smeru.
Tvrdším orieškom však bude, že aj občan by si mal vyplniť sám pre seba nielen pomyselný, ale aj skutočný „dotazník“ o tom, aké hodnoty vyznáva, k akým myšlienkam sa hlási. Či je viac za dotácie poľnohospodárom alebo za vyššie dávky v nezamestnanosti, či je za „bezplatné“ zdravotníctvo pre všetkých rovnaké alebo neplatenú základnú starostlivosť a platenú starostlivosť na vyššej úrovni. Vyplnením dotazníka, ktorý by obsahoval hlavné témy zo života spoločnosti, by sa občan o sebe dozvedel to, k akému prúdu, k akému politickému programu má asi najbližšie. No a potom stačí spustiť na imaginárnom elektronickom dotazníku funkciu „vyhľadaj a porovnaj“ a občan získa výsledok s informáciou, do akej miery spĺňa daná politická strana jeho hodnotový profil. A podľa aktuálnych preferencií si môže urobiť odhad, do akej miery má príslušná strana šancu tieto hodnoty po voľbách presadzovať. A v prípade vládnej koalície si občan môže vypočítať „hodnotový vládny program“ z prieniku straníckych dotazníkov jednotlivých členov koalície.
Samozrejme, všetko má svoje háčiky. Aj v tomto prípade záujmy jednotlivca môžu byť výrazne iné, ako sú záujmy či možnosti celej spoločnosti. Napríklad požiadavky na bezplatné a kvalitné školstvo a zdravotníctvo, výkonnú políciu a armádu, vysoké dávky v nezamestnanosti či vysoké dôchodky na jednej strane musia byť pokryté príjmami do štátneho rozpočtu na druhej strane. Väčšina občanov si totiž neuvedomuje, že štát je vlastne len jedna veľká domácnosť, ktorá hospodári s tým, čo má. A kde nie je, niet z čoho brať. Moje odporúčanie preto znie: zaradiť do školských osnov hranie plánovacích strategických hier à la Sim City. Občania tak budú mať väčší cit pre spoločné záujmy a balansovanie výdavkov, keď si v hre otestujú riadenie života v meste, napr. to, že keď sa znížia výdavky na políciu, zvýši sa kriminalita, keď budú privysoké výdavky do armády, síce vás nenapadne nepriateľ, ale zase vám budú chýbať peniaze na výstavbu škôl atď.
Určite by sa našlo ešte množstvo podobných viac či menej uskutočniteľných nápadov na to, ako zlepšiť riadenie našej spoločnosti, pretože vypísanie bianko šeku raz za 4 roky sa nezlučuje s mojou predstavou občianskej demokracie...
Ale aby sme neskončili takto vážne, skúsim „parlamentnú rozpravu“ :) trochu odľahčiť. Asi pred 30 rokmi kúpila naša rodinu starú chalupu na vidieku. V rámci jej „scivilizovávania“ sme likvidovali rôzne súčasti hospodárskeho dvora: kuríny, drevárničky, králikárne atď., pozbíjané zo starých dosiek a obité zajačím pletivom. Aké bolo moje milé prekvapenie, keď som nedávno na jednej vernisáži uvidel zhruba metrovú debnu, pozbíjanú presne z tých istých starých dosák, oblepených tým istým pletivom. Na tejto však bola hore aj cenovka, ktorá mi spravila dobrú náladu na celé poobedie. No povedzte, že to nie je až tak veľa, dať 80 000 Sk za takýto umelecký artefakt? A ešte keď si predstavím, ako by sa nám hodil do obývačky... :)
Zaujímavé čítanie decembrového čísla a všetko dobré do nového roku vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
Parlamentná demokracia je údajne najspravodlivejší, najefektívnejší a najvyspelejší model na riadenie štátu. Viem, že nič lepšie zatiaľ nikto nevymyslel (tak, aby to aj v praxi fungovalo), a viem aj to, že do širokého akceptovania občianskej on-line demokracie je ešte ďaleko. Napriek tomu si myslím, že aj na tom súčasnom modeli je ešte stále čo zlepšovať.
Kým sa prepracujeme k on-line riadeniu spoločnosti, ktorého sa všetci politici boja ako našinec modrej obrazovky :), existujú aj iné spôsoby, ako zefektívniť celý tento proces. Mne osobne napríklad chýba väčšia čitateľnosť politických strán. Programy, deklarácie či stanovy strany sú síce fajn, ale sú príliš všeobecné na to, aby ich niekto vôbec čítal či aby sa z nich dalo vyčítať, ako sa stranícki predstavitelia či už vo vláde, alebo v parlamente zachovajú v kľúčových situáciách. Ak sa totiž nejaká strana hlási napr. ku konzervatívnym hodnotám, k rozvoju informatizácie či podpore sociálne slabších skupín, tak by mala tieto hodnoty aj presadzovať. Skutočnosť je však iná. Z vyjadrení straníckych predstaviteľov voliči zhruba ako-tak tušia smerovanie príslušnej strany, ale nepoznajú jasnú orientáciu, záväzok, ako bude strana presadzovať ich záujmy, keď príde rad na konkrétne rozhodovanie. Každá strana by preto mala vyplniť verejný „dotazník“ o kľúčových otázkach života spoločnosti, napr. ochrana života pred narodením, platené školstvo – áno či nie, miera podpory zahraničným investíciám atď. A z vyplnených odpovedí si volič skôr urobí obraz ako zo všeobecných charakteristík, že ide o stranu „neokonzervatívneho stredopravého“ smeru.
Tvrdším orieškom však bude, že aj občan by si mal vyplniť sám pre seba nielen pomyselný, ale aj skutočný „dotazník“ o tom, aké hodnoty vyznáva, k akým myšlienkam sa hlási. Či je viac za dotácie poľnohospodárom alebo za vyššie dávky v nezamestnanosti, či je za „bezplatné“ zdravotníctvo pre všetkých rovnaké alebo neplatenú základnú starostlivosť a platenú starostlivosť na vyššej úrovni. Vyplnením dotazníka, ktorý by obsahoval hlavné témy zo života spoločnosti, by sa občan o sebe dozvedel to, k akému prúdu, k akému politickému programu má asi najbližšie. No a potom stačí spustiť na imaginárnom elektronickom dotazníku funkciu „vyhľadaj a porovnaj“ a občan získa výsledok s informáciou, do akej miery spĺňa daná politická strana jeho hodnotový profil. A podľa aktuálnych preferencií si môže urobiť odhad, do akej miery má príslušná strana šancu tieto hodnoty po voľbách presadzovať. A v prípade vládnej koalície si občan môže vypočítať „hodnotový vládny program“ z prieniku straníckych dotazníkov jednotlivých členov koalície.
Samozrejme, všetko má svoje háčiky. Aj v tomto prípade záujmy jednotlivca môžu byť výrazne iné, ako sú záujmy či možnosti celej spoločnosti. Napríklad požiadavky na bezplatné a kvalitné školstvo a zdravotníctvo, výkonnú políciu a armádu, vysoké dávky v nezamestnanosti či vysoké dôchodky na jednej strane musia byť pokryté príjmami do štátneho rozpočtu na druhej strane. Väčšina občanov si totiž neuvedomuje, že štát je vlastne len jedna veľká domácnosť, ktorá hospodári s tým, čo má. A kde nie je, niet z čoho brať. Moje odporúčanie preto znie: zaradiť do školských osnov hranie plánovacích strategických hier à la Sim City. Občania tak budú mať väčší cit pre spoločné záujmy a balansovanie výdavkov, keď si v hre otestujú riadenie života v meste, napr. to, že keď sa znížia výdavky na políciu, zvýši sa kriminalita, keď budú privysoké výdavky do armády, síce vás nenapadne nepriateľ, ale zase vám budú chýbať peniaze na výstavbu škôl atď.
Určite by sa našlo ešte množstvo podobných viac či menej uskutočniteľných nápadov na to, ako zlepšiť riadenie našej spoločnosti, pretože vypísanie bianko šeku raz za 4 roky sa nezlučuje s mojou predstavou občianskej demokracie...
Ale aby sme neskončili takto vážne, skúsim „parlamentnú rozpravu“ :) trochu odľahčiť. Asi pred 30 rokmi kúpila naša rodinu starú chalupu na vidieku. V rámci jej „scivilizovávania“ sme likvidovali rôzne súčasti hospodárskeho dvora: kuríny, drevárničky, králikárne atď., pozbíjané zo starých dosiek a obité zajačím pletivom. Aké bolo moje milé prekvapenie, keď som nedávno na jednej vernisáži uvidel zhruba metrovú debnu, pozbíjanú presne z tých istých starých dosák, oblepených tým istým pletivom. Na tejto však bola hore aj cenovka, ktorá mi spravila dobrú náladu na celé poobedie. No povedzte, že to nie je až tak veľa, dať 80 000 Sk za takýto umelecký artefakt? A ešte keď si predstavím, ako by sa nám hodil do obývačky... :)
Zaujímavé čítanie decembrového čísla a všetko dobré do nového roku vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
utorok 1. novembra 2005
QUARK
Vážení priatelia,
Prepánajána, už je tu november, o chvíľu sú Vianoce. Len teraz sme sa lúčili so
starým rokom a už je to zase tu? Aj Vy máte tento pocit? Aj Vám sa zdá, že čas
letí ako zbavený zmyslov? Že deň sa ani nezačne a je večer? Že nestihnete urobiť
čo ste chceli? Ak áno, tiež sa môžete považovať za produkt akceleračného
šialenstva, ktoré nás poháňa. Núti nás stále viac a viac zrýchľovať tempo. Práce
aj oddychu. Musíme chcieť ešte viac pracovať, viac toho stihnúť, nevymeškať
nijakú akciu, pripravené podujatie, brigádu, oslavu, zaujímavosť, trápiť sa, že
nemôžeme byť naraz na viacerých miestach, lebo stále prebieha niekde niečo
zaujímavé, kde by sme mali byť... Možno to poznáte. Čo s tým? Spomeňme si na
rozprávku, v ktorej dal nešťastný, dnes by sme povedali, zmindrákovaný kráľ,
úlohu svojim strážam, aby sa vybrali do sveta a pohľadali šťastného človeka..
Hľadali a keď konečne našli muža, ktorý povedal, že je šťastný, zaradovali sa a
pýtali si od neho košeľu, na dôkaz pre kráľa, že takýto človek existuje.
Nedostali ju, lebo šťastný človek neoplýval majetkom a dokonca nemal ani tú
košeľu. V tomto starom príbehu sa skrýva odpoveď na otázku, čo s našim
civilizačným šialeným tempom. Musíme menej chcieť, aby sme mali viac. Viem,
ľahko sa povie, ťažšie sa spraví. Ale ak nezačneme okamžite, už dnes spomaľovať
a menej chcieť, budeme mať čoskoro pocit, že Vianoce sú každý týždeň. Život nám
ubehne ani sa nenazdáme. Nakoniec, ak na to budeme mať čas, smutne a zbytočne sa
budeme pýtať samých seba – čo sme to vlastne dorobili? Ako sme si mohli zbabrať
život, ktorý mohol byť oveľa krajší a dokonca bohatší?
Ako sa toto všetko dotýka QUARK-u? Možno aj v tom, že Vám neponúkame
hlúposti typu, že výtržník a zabávač Maus má novú náušnicu, že chceme,
aby ste dostávali informácie predstavujúce skutočné hodnoty, plody ľudského ducha,
posúvajúce vývoj nie ku konzumu, ktorý je pliagou dneška, ale k dokonalosti a k vyššej kvalite života.
Ak ak si všimnete, že už druhé číslo časopisu vyšlo na kvalitnejšom papieri,
budem veľmi rád.
Na záver prosba – od tohto čísla je na obálke Quarku
upozornenie, že časopis je pre predplatiteľov lacnejší. V čase, keď je drahý
benzín, zdražuje sa plyn a tým vlastne skoro všetko, je takáto možnosť, mať
časopis za menej peňazí, sympatická. Čo poviete?
Váš
Eduard Drobný
QUARK 11/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Prepánajána, už je tu november, o chvíľu sú Vianoce. Len teraz sme sa lúčili so
starým rokom a už je to zase tu? Aj Vy máte tento pocit? Aj Vám sa zdá, že čas
letí ako zbavený zmyslov? Že deň sa ani nezačne a je večer? Že nestihnete urobiť
čo ste chceli? Ak áno, tiež sa môžete považovať za produkt akceleračného
šialenstva, ktoré nás poháňa. Núti nás stále viac a viac zrýchľovať tempo. Práce
aj oddychu. Musíme chcieť ešte viac pracovať, viac toho stihnúť, nevymeškať
nijakú akciu, pripravené podujatie, brigádu, oslavu, zaujímavosť, trápiť sa, že
nemôžeme byť naraz na viacerých miestach, lebo stále prebieha niekde niečo
zaujímavé, kde by sme mali byť... Možno to poznáte. Čo s tým? Spomeňme si na
rozprávku, v ktorej dal nešťastný, dnes by sme povedali, zmindrákovaný kráľ,
úlohu svojim strážam, aby sa vybrali do sveta a pohľadali šťastného človeka..
Hľadali a keď konečne našli muža, ktorý povedal, že je šťastný, zaradovali sa a
pýtali si od neho košeľu, na dôkaz pre kráľa, že takýto človek existuje.
Nedostali ju, lebo šťastný človek neoplýval majetkom a dokonca nemal ani tú
košeľu. V tomto starom príbehu sa skrýva odpoveď na otázku, čo s našim
civilizačným šialeným tempom. Musíme menej chcieť, aby sme mali viac. Viem,
ľahko sa povie, ťažšie sa spraví. Ale ak nezačneme okamžite, už dnes spomaľovať
a menej chcieť, budeme mať čoskoro pocit, že Vianoce sú každý týždeň. Život nám
ubehne ani sa nenazdáme. Nakoniec, ak na to budeme mať čas, smutne a zbytočne sa
budeme pýtať samých seba – čo sme to vlastne dorobili? Ako sme si mohli zbabrať
život, ktorý mohol byť oveľa krajší a dokonca bohatší?
Ako sa toto všetko dotýka QUARK-u? Možno aj v tom, že Vám neponúkame
hlúposti typu, že výtržník a zabávač Maus má novú náušnicu, že chceme,
aby ste dostávali informácie predstavujúce skutočné hodnoty, plody ľudského ducha,
posúvajúce vývoj nie ku konzumu, ktorý je pliagou dneška, ale k dokonalosti a k vyššej kvalite života.
Ak ak si všimnete, že už druhé číslo časopisu vyšlo na kvalitnejšom papieri,
budem veľmi rád.
Na záver prosba – od tohto čísla je na obálke Quarku
upozornenie, že časopis je pre predplatiteľov lacnejší. V čase, keď je drahý
benzín, zdražuje sa plyn a tým vlastne skoro všetko, je takáto možnosť, mať
časopis za menej peňazí, sympatická. Čo poviete?
Váš
Eduard Drobný
QUARK 11/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Virtuálny mikrosvet
Tento mesiac som bol rozcestovaný tak akurát. Jeseň je v IT brandži vždy bohatá na rôzne konferencie, prezentácie i uvádzanie nových produktov a väčšinou sa konajú v zahraničí. Veď ani nečudo – blíži sa koniec roka a to je pre firmy i domácnosti obdobie, keď sa plánujú najväčšie investície. Tentoraz to však bolo bohatšie ako v minulosti. IT priemysel sa radikálne mení, zdá sa, že chytá druhý dych a na trh prichádzajú úplne nové produkty.
Poviete si, no, veď to je zábava, cestovať po svete a užívať si. Uznávam, zo začiatku je to možno zábavné i zaujímavé, ale všetkého veľa škodí. Navyše neustály tok mailov, správ, telefonátov, informácií vo všeobecnosti sa vôbec nezastavuje, keď nie ste v práci. Skôr naopak, partneri, redaktori, známi niečo posielajú a potrebujú. Obyčajne to býva súrne a väčšinou na poslednú chvíľu.
Jednou z možností, ako riešiť túto situáciu, je nechať všetko tak a po návrate do kancelárie si sadnúť k preplnenej mailovej schránke. Potom prijmete nejakú tú tisícku mailov a skúsite to „rozchodiť“. Pritom je zaujímavé, že ak necháte určitý čas niektoré problémy len tak bez ohlasu, zázračne sa vyriešia sami. A to bez toho, aby ste niečo urobili... :) No niektoré nie, počkajú na vás a po návrate do kancelárie máte o zábavu postarané. Čas na ich riešenie sa náramne skrátil, ak ide o niečo ozaj dôležité, musíte sa rozhodnúť hneď.
V poslednom čase sa tento prístup mení a za zmenou stojí podľa mňa všeobecná dostupnosť internetu. Stačí si so sebou zobrať notebook alebo vreckový počítač a vlastne si beriete svoju kanceláriu. Nájsť dnes v európskych konferenčných strediskách bezdrôtovú sieť nie je až taký problém, hotely sú ňou tiež vybavené. Situácia sa výrazne zlepšuje aj na Slovensku, napr. bratislavské letisko je pokryté bezdrôtovým internetom veľmi dobre.
Ak máte so sebou notebook a ste pripojení na internet, máte možnosť ostať v kontakte nielen v pracovnom, ale aj osobnom živote. Na súrne a dôležité maily môžete odpovedať okamžite. Pokiaľ máte notebook ako svoj hlavný počítač, môžete využívať aj celú históriu, čerpať informácie z dokumentov a pod. Cez internet sa aj v zahraničí dostanete k našim správam v televízii, ak vás to zaujíma, ostanete v kontakte s rozbehnutou reality show podľa vlastného výberu... :)
Myslím, že hlavne programy na okamžitú komunikáciu (najčastejšie ICQ, Skype či MSN Messenger) sú v tejto situácii veľmi dobrá pomôcka. V istom zmysle vám skutočne umožňujú byť na viacerých miestach naraz. Môžete tak ostať v spojení s okamžitým dianím v kancelárii aj na druhom konci sveta. Veci riešite ihneď, ani rozličné časové pásma nie sú až taký veľký problém. Takéto programy sú istou náhradou aj osobného stretnutia s ľuďmi, ktorých máte radi. V istom zmysle je to iný spôsob komunikácie, ktorý má svoje výhody. Možno si totiž „napíšete“ veci, na ktoré pri osobnom stretnutí nikdy neostal čas.
Osobne sa pýtam, ako to bude vyzerať o pár rokov, čo bude asi nasledovať. Ak sa pozriem dosť ďaleko za seba, ešte do obdobia budovania svetlejších zajtrajškov, v podstate bol problém nechať si zaviesť pevnú linku. Štandardná odpoveď bola: Nie sú „telefónne“ čísla. Pokiaľ ste nemali protekciu, museli ste čakať na obyčajný telefón aj niekoľko rokov. Neskôr sa objavil mobilný telefón, ale dlho to bola pre masy cenovo nedostupná forma komunikácie. Ak ste vtedy telefonovali napr. na zastávke autobusu, okolostojaci ľudia podozrievavo odhadovali váš zdravotný stav. Dnes má mobilný telefón väčšina ľudí, niektorí dokonca hneď viacero. Bežne sa používa handsfree súprava a telefonujúci so slúchadlom v uchu vyzerá, ako keby sa rozprával sám so sebou. Už to však nikomu neprekáža, resp. nik sa o to ani veľmi nezaujíma. Ľudia sú podľa mňa viac zahľadení do seba a svojich problémov, o okolie sa príliš nezaujímajú.
Pripočítajte k tomu videokomunikáciu, ktorú cez internet v súčasnosti bez väčších problémov a doslova za pár korún zrealizujete na počkanie. Stačí vám videokamera, slúchadlá s mikrofónom a rýchle pripojenie na internet a môžete sa pozrieť na svojich blízkych, ale i do práce.
Ďalej komunikujete s bankou bez toho, aby ste ju nejako často navštevovali, kupujete tovar v obchode, ktorý ste nikdy nevideli. Ak niečo hľadáte, intuitívne sa vám vybaví Google. Ak potrebujete skutočne sústredene pracovať, asi najlepšie miesto je na to doma s prístupom na internet. Vlastne si takto môžete vytvoriť akýsi virtuálny mikrosvet, v ktorom môžete žiť bez ohľadu na okolité prostredie i čas.
Pravdupovediac, stále to však nie je celkom ono. Ak sa s niekým stretnete osobne, môžete vnímať aj iné informácie, napr. mimiku tváre, intonáciu reči, úsmev, zamračenie a pod. Jednoducho, osobný kontakt je stále ten najlepší a naďalej prináša najviac.
Ak sa teda vrátim k svojej otázke, čo bude nasledovať, odpoveďou bude asi univerzálne komunikačné zariadenie, ktoré sa bude ľahko nosiť a bude dostupné takmer každému. Je možné, že to bude zariadenie integrované do ošatenia, umožňujúce aj prenos ďalších zmyslových vnemov. Predpokladom je dostupnosť bezdrôtového širokopásmového internetu za akceptovateľnú cenu.
Ešte pár slov k novembrovému vydaniu a výhľadu do budúceho roka. Namiesto CD REVUE prinášame DVD REVUE s kapacitou 4,7 GB a na ňom zaujímavý obsah. Pritom tento „upgrade“ majú naši čitatelia zadarmo, cena časopisu ostáva zachovaná. Vážime si vašu dôveru a pripravili sme súťaž pre každého (nového i „starého“) predplatiteľa. Môžete vyhrať množstvo cien – spolu za vyše 500 000 Sk. Ak sa vám nechce súťažiť, stále dostávate s predplatným darček – úplnú verziu softvéru na spracovanie fotografií. Cenu predplatného pritom oproti tomuto roku nijako nezvyšujeme, je stále rovnaká. Myslím, že je to dobrá ponuka, my sa pousilujeme priniesť vám čo najpútavejší obsah.
Príjemné čítanie novembrového čísla vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 11/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Tento mesiac som bol rozcestovaný tak akurát. Jeseň je v IT brandži vždy bohatá na rôzne konferencie, prezentácie i uvádzanie nových produktov a väčšinou sa konajú v zahraničí. Veď ani nečudo – blíži sa koniec roka a to je pre firmy i domácnosti obdobie, keď sa plánujú najväčšie investície. Tentoraz to však bolo bohatšie ako v minulosti. IT priemysel sa radikálne mení, zdá sa, že chytá druhý dych a na trh prichádzajú úplne nové produkty.
Poviete si, no, veď to je zábava, cestovať po svete a užívať si. Uznávam, zo začiatku je to možno zábavné i zaujímavé, ale všetkého veľa škodí. Navyše neustály tok mailov, správ, telefonátov, informácií vo všeobecnosti sa vôbec nezastavuje, keď nie ste v práci. Skôr naopak, partneri, redaktori, známi niečo posielajú a potrebujú. Obyčajne to býva súrne a väčšinou na poslednú chvíľu.
Jednou z možností, ako riešiť túto situáciu, je nechať všetko tak a po návrate do kancelárie si sadnúť k preplnenej mailovej schránke. Potom prijmete nejakú tú tisícku mailov a skúsite to „rozchodiť“. Pritom je zaujímavé, že ak necháte určitý čas niektoré problémy len tak bez ohlasu, zázračne sa vyriešia sami. A to bez toho, aby ste niečo urobili... :) No niektoré nie, počkajú na vás a po návrate do kancelárie máte o zábavu postarané. Čas na ich riešenie sa náramne skrátil, ak ide o niečo ozaj dôležité, musíte sa rozhodnúť hneď.
V poslednom čase sa tento prístup mení a za zmenou stojí podľa mňa všeobecná dostupnosť internetu. Stačí si so sebou zobrať notebook alebo vreckový počítač a vlastne si beriete svoju kanceláriu. Nájsť dnes v európskych konferenčných strediskách bezdrôtovú sieť nie je až taký problém, hotely sú ňou tiež vybavené. Situácia sa výrazne zlepšuje aj na Slovensku, napr. bratislavské letisko je pokryté bezdrôtovým internetom veľmi dobre.
Ak máte so sebou notebook a ste pripojení na internet, máte možnosť ostať v kontakte nielen v pracovnom, ale aj osobnom živote. Na súrne a dôležité maily môžete odpovedať okamžite. Pokiaľ máte notebook ako svoj hlavný počítač, môžete využívať aj celú históriu, čerpať informácie z dokumentov a pod. Cez internet sa aj v zahraničí dostanete k našim správam v televízii, ak vás to zaujíma, ostanete v kontakte s rozbehnutou reality show podľa vlastného výberu... :)
Myslím, že hlavne programy na okamžitú komunikáciu (najčastejšie ICQ, Skype či MSN Messenger) sú v tejto situácii veľmi dobrá pomôcka. V istom zmysle vám skutočne umožňujú byť na viacerých miestach naraz. Môžete tak ostať v spojení s okamžitým dianím v kancelárii aj na druhom konci sveta. Veci riešite ihneď, ani rozličné časové pásma nie sú až taký veľký problém. Takéto programy sú istou náhradou aj osobného stretnutia s ľuďmi, ktorých máte radi. V istom zmysle je to iný spôsob komunikácie, ktorý má svoje výhody. Možno si totiž „napíšete“ veci, na ktoré pri osobnom stretnutí nikdy neostal čas.
Osobne sa pýtam, ako to bude vyzerať o pár rokov, čo bude asi nasledovať. Ak sa pozriem dosť ďaleko za seba, ešte do obdobia budovania svetlejších zajtrajškov, v podstate bol problém nechať si zaviesť pevnú linku. Štandardná odpoveď bola: Nie sú „telefónne“ čísla. Pokiaľ ste nemali protekciu, museli ste čakať na obyčajný telefón aj niekoľko rokov. Neskôr sa objavil mobilný telefón, ale dlho to bola pre masy cenovo nedostupná forma komunikácie. Ak ste vtedy telefonovali napr. na zastávke autobusu, okolostojaci ľudia podozrievavo odhadovali váš zdravotný stav. Dnes má mobilný telefón väčšina ľudí, niektorí dokonca hneď viacero. Bežne sa používa handsfree súprava a telefonujúci so slúchadlom v uchu vyzerá, ako keby sa rozprával sám so sebou. Už to však nikomu neprekáža, resp. nik sa o to ani veľmi nezaujíma. Ľudia sú podľa mňa viac zahľadení do seba a svojich problémov, o okolie sa príliš nezaujímajú.
Pripočítajte k tomu videokomunikáciu, ktorú cez internet v súčasnosti bez väčších problémov a doslova za pár korún zrealizujete na počkanie. Stačí vám videokamera, slúchadlá s mikrofónom a rýchle pripojenie na internet a môžete sa pozrieť na svojich blízkych, ale i do práce.
Ďalej komunikujete s bankou bez toho, aby ste ju nejako často navštevovali, kupujete tovar v obchode, ktorý ste nikdy nevideli. Ak niečo hľadáte, intuitívne sa vám vybaví Google. Ak potrebujete skutočne sústredene pracovať, asi najlepšie miesto je na to doma s prístupom na internet. Vlastne si takto môžete vytvoriť akýsi virtuálny mikrosvet, v ktorom môžete žiť bez ohľadu na okolité prostredie i čas.
Pravdupovediac, stále to však nie je celkom ono. Ak sa s niekým stretnete osobne, môžete vnímať aj iné informácie, napr. mimiku tváre, intonáciu reči, úsmev, zamračenie a pod. Jednoducho, osobný kontakt je stále ten najlepší a naďalej prináša najviac.
Ak sa teda vrátim k svojej otázke, čo bude nasledovať, odpoveďou bude asi univerzálne komunikačné zariadenie, ktoré sa bude ľahko nosiť a bude dostupné takmer každému. Je možné, že to bude zariadenie integrované do ošatenia, umožňujúce aj prenos ďalších zmyslových vnemov. Predpokladom je dostupnosť bezdrôtového širokopásmového internetu za akceptovateľnú cenu.
Ešte pár slov k novembrovému vydaniu a výhľadu do budúceho roka. Namiesto CD REVUE prinášame DVD REVUE s kapacitou 4,7 GB a na ňom zaujímavý obsah. Pritom tento „upgrade“ majú naši čitatelia zadarmo, cena časopisu ostáva zachovaná. Vážime si vašu dôveru a pripravili sme súťaž pre každého (nového i „starého“) predplatiteľa. Môžete vyhrať množstvo cien – spolu za vyše 500 000 Sk. Ak sa vám nechce súťažiť, stále dostávate s predplatným darček – úplnú verziu softvéru na spracovanie fotografií. Cenu predplatného pritom oproti tomuto roku nijako nezvyšujeme, je stále rovnaká. Myslím, že je to dobrá ponuka, my sa pousilujeme priniesť vám čo najpútavejší obsah.
Príjemné čítanie novembrového čísla vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 11/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
sobota 1. októbra 2005
QUARK
Vážení priatelia,
Ropná kríza v sedemdesiatych rokoch poriadne zatriasla našim sebavedomím.
Ukázala závislosť civilizácie na energetických nosičoch , osobitne na rope,
ktorá je vzhľadom na špecifickosť aplikácií dodnes nenahraditeľná. Kríza
pominula a všetko sa vrátilo do ľahostajných koľají a nehospodárnej spotreby až
plytvania. Dokonca sme zabudli na varovný prst odborníkov, že ropné zásoby sú
obmedzené, že okolo rokov 2043 – 2045 sa pri dnešnej spotrebe minú. To je ešte
ďaleko a ľahostajne predpokladáme, že dovtedy vedci niečo vymyslia. Skutočnosť
je ťažšia, než sa zdá. Asi o 20 rokov začne ťažba klesať a ceny prudko stúpať.
Ropa bude taká drahá, že jazdiť budú iba tí, čo majú na Rolls Royce. Nie je to
najlepšia vyhliadka, povedané s veľkou dávkou nezodpovedného optimizmu. V
skutočnosti je to horor, ktorého náznak prežívame dnes. Prognózy, o ktorých bola
reč, však neuvažovali s nárastom spotreby v Indii a v Číne. Táto neznáma v
rovnici spotreby situáciu ešte viac komplikuje.
Zarážajúce je, že sa celý svet tvári, ako by sa nič nedialo. Nič to však nemení na fakte, že sa blíži
energetická kríza, ktorá bude už na ostro, doterajšie generálky len naznačovali
aké to môže byť. Myslím, že si to ani nevieme predstaviť.
Čo s tým? Prestaňme povyšovať individuálny zisk nad všeobecné blaho. Šetrime energiou,
kde sa len dá. Napríklad – zdaňujme autá podľa spotreby, zvýhodňujme úsporné projekty,
odstráňme nezmyselné prepravy, atď. To sú však iba prechodné opatrenia, aby sme
si zvykli na ešte tvrdší úsporný režim, ktorý nás v budúcnosti nepochybne čaká.
Netreba ho však brať tragicky, môže znamenať novú kvalitu života zbavenú módnych
nánosov obohatenia a absenciu mnohých psychických aj materiálnych
škodlivín.
Nedostatok energie napokon môže ľudstvo ozdraviť. Bude to asi aj
bolieť, ale, nestálo by to za to? Čo myslíte? Váš
Eduard Drobný
QUARK 10/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Ropná kríza v sedemdesiatych rokoch poriadne zatriasla našim sebavedomím.
Ukázala závislosť civilizácie na energetických nosičoch , osobitne na rope,
ktorá je vzhľadom na špecifickosť aplikácií dodnes nenahraditeľná. Kríza
pominula a všetko sa vrátilo do ľahostajných koľají a nehospodárnej spotreby až
plytvania. Dokonca sme zabudli na varovný prst odborníkov, že ropné zásoby sú
obmedzené, že okolo rokov 2043 – 2045 sa pri dnešnej spotrebe minú. To je ešte
ďaleko a ľahostajne predpokladáme, že dovtedy vedci niečo vymyslia. Skutočnosť
je ťažšia, než sa zdá. Asi o 20 rokov začne ťažba klesať a ceny prudko stúpať.
Ropa bude taká drahá, že jazdiť budú iba tí, čo majú na Rolls Royce. Nie je to
najlepšia vyhliadka, povedané s veľkou dávkou nezodpovedného optimizmu. V
skutočnosti je to horor, ktorého náznak prežívame dnes. Prognózy, o ktorých bola
reč, však neuvažovali s nárastom spotreby v Indii a v Číne. Táto neznáma v
rovnici spotreby situáciu ešte viac komplikuje.
Zarážajúce je, že sa celý svet tvári, ako by sa nič nedialo. Nič to však nemení na fakte, že sa blíži
energetická kríza, ktorá bude už na ostro, doterajšie generálky len naznačovali
aké to môže byť. Myslím, že si to ani nevieme predstaviť.
Čo s tým? Prestaňme povyšovať individuálny zisk nad všeobecné blaho. Šetrime energiou,
kde sa len dá. Napríklad – zdaňujme autá podľa spotreby, zvýhodňujme úsporné projekty,
odstráňme nezmyselné prepravy, atď. To sú však iba prechodné opatrenia, aby sme
si zvykli na ešte tvrdší úsporný režim, ktorý nás v budúcnosti nepochybne čaká.
Netreba ho však brať tragicky, môže znamenať novú kvalitu života zbavenú módnych
nánosov obohatenia a absenciu mnohých psychických aj materiálnych
škodlivín.
Nedostatok energie napokon môže ľudstvo ozdraviť. Bude to asi aj
bolieť, ale, nestálo by to za to? Čo myslíte? Váš
Eduard Drobný
QUARK 10/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Minule sme sa s kamarátom zamýšľali nad tým, aké sme mali hobby v časoch ranej mladosti a čo „fičí“ v súčasnosti. Niekto skladal letecké modely, iný sa venoval rádioamatérstvu, ďalší robil domáce chemické pokusy. A zároveň sme zhodnotili, že v súčasnosti je veľmi ťažké zaujať pozornosť mládežníkov, resp. odpútať ju od počítačov a internetu. S multimediálnou výbavou počítačov, prístupom k obrovskému množstvu informácií, zábavnosťou atď. totiž bude ťažko súperiť akýkoľvek iný koníček. Ich schopnosť umožniť spoznávanie sveta okolo nás, hoci iba virtuálne a sprostredkovane, je totiž neprekonateľná. A práve to sa mi nie celkom pozdáva – teda to, že ide o sprostredkované zážitky, ktoré sa nikdy nevyrovnajú tým vlastným. Hovorí sa, že múdri sa poučia z chýb druhých, ja som však zástancom názoru, že každý musí nakoniec prežiť tie vlastné, aj keď to bolí. Podobné je to aj so spoznávaním sveta, každý by si mal vyskúšať, aké to je, keď pustíte dole kopcom svoj prvý vetroň, ktorý letí nádherných 20 sekúnd, ale nakoniec sa rozmláti o strom a vaša práca posledných dní a týždňov v sekunde vyjde navnivoč. Aké to je, keď si zostrojíte prvú primitívnu „kryštálku“ a zo slúchadiel sa ozve zašumené nočné rozhlasové vysielanie alebo si popálite prsty od cínu či budete musieť premaľovať kuchyňu v dôsledku „úspešných“ chemických pokusov. Fotografie podobných pokusov na internete od niekoho iného sú síce fajn, ale chýba im ten správny štipľavý zápach síry. Spoznávajme preto svet všetkými zmyslami, ktoré sme dostali do vienka, a nie iba cez displej monitora. Možno to nebude také multimediálne výpravné, bezpečné, rýchle a dostupné na vzdialenosť jedného kliku, ale budú to naozajstné zážitky – aj príjemné, aj bolestivé, aj zapáchajúce, aj voňavé, aj pŕhlivé, aj mohérovo hladké.
Nezatracujem počítače a internet (to by už tak bolo!), ich virtualizácia interaktivity s vonkajším svetom má veľa predností a výhod, ale všetkého s mierou. Časom sa schopnosti počítačov simulovať svet okolo nás ešte zdokonalia, takže sa nám ten náš naozajstný bude zdať nesmierne všedný, nezaujímavý a pomalý. Veľmi dobre si uvedomujem, ako ľudia radi utekajú od vlastnej osobnej, pre nich často všednej reality a hľadajú spôsoby jej zatraktívnenia či voyeuristického sledovania a prežívania života niekoho iného. Niekomu na to stačí knižka Danielle Steelovej, inému Big Brother, ďalšiemu počítačová hra. Niekto iný si dopraje cigaretu „marišky“, ďalší sa do sveta imaginácie prenesie pomocou CH3 CH2 OH (pozn.: chemický vzorec alkoholu). Niektoré „virtualizačné metódy“ sú legálne, pre iné sa chodí aj do basy.
Nezatracujem nikoho ani sa nad nikým a ničím nepohoršujem. Iba sa snažím varovať, že už teraz máme problém s rozumným a kontrolovaným manažovaním úletov z reality a blížime sa do obdobia, kde na nás čaká ešte lákavejšia virtualita. Niekto nemá problém a virtuálny svet ho vôbec neláka, iný si dopraje nevinné úlety, z ktorých sa vedome vracia. Ale už teraz okolo seba máme ľudí rôzne demografického zloženia, ktorí majú vážne problémy kontrolovať svoje potreby a túžby, hoci vedia, že tým komplikujú život svojmu okoliu. Ale keby ho aj nekomplikovali a boli by sami ako prst, asi budete súhlasiť so mnou, že nie je životným poslaním žiadneho človeka stráviť život vo virtuálnom simulátore. To sa potom ani nemusel narodiť.
Neviem, ako ďaleko dospeje vývoj virtualizačných technológií a či sa dopracujeme na úroveň prezentovanú plejádou sci-fi filmov od Trávnikára až po Matrix. Som si však istý, že bude dosť atraktívna aj pre ľudí, ktorí by teraz síce ešte neprepadli napr. mánii súčasných počítačových hier či spomínanej mariške, ale nie som si už istý, či by vedeli kontrolovať svoje závislosti aj v budúcnosti a odolali by na prvý pohľad nevinným virtuálnym výletom. A buďte si istí, že vďaka komerčnému aspektu sa poskytovatelia obsahu postarajú o to, aby ich virtuálne svety boli poriadne atraktívne. Ešte stále ste si istí, že vás sa to netýka a že nepodľahnete? Nebol by som si taký istý...
Zaujímavé čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
Nezatracujem počítače a internet (to by už tak bolo!), ich virtualizácia interaktivity s vonkajším svetom má veľa predností a výhod, ale všetkého s mierou. Časom sa schopnosti počítačov simulovať svet okolo nás ešte zdokonalia, takže sa nám ten náš naozajstný bude zdať nesmierne všedný, nezaujímavý a pomalý. Veľmi dobre si uvedomujem, ako ľudia radi utekajú od vlastnej osobnej, pre nich často všednej reality a hľadajú spôsoby jej zatraktívnenia či voyeuristického sledovania a prežívania života niekoho iného. Niekomu na to stačí knižka Danielle Steelovej, inému Big Brother, ďalšiemu počítačová hra. Niekto iný si dopraje cigaretu „marišky“, ďalší sa do sveta imaginácie prenesie pomocou CH3 CH2 OH (pozn.: chemický vzorec alkoholu). Niektoré „virtualizačné metódy“ sú legálne, pre iné sa chodí aj do basy.
Nezatracujem nikoho ani sa nad nikým a ničím nepohoršujem. Iba sa snažím varovať, že už teraz máme problém s rozumným a kontrolovaným manažovaním úletov z reality a blížime sa do obdobia, kde na nás čaká ešte lákavejšia virtualita. Niekto nemá problém a virtuálny svet ho vôbec neláka, iný si dopraje nevinné úlety, z ktorých sa vedome vracia. Ale už teraz okolo seba máme ľudí rôzne demografického zloženia, ktorí majú vážne problémy kontrolovať svoje potreby a túžby, hoci vedia, že tým komplikujú život svojmu okoliu. Ale keby ho aj nekomplikovali a boli by sami ako prst, asi budete súhlasiť so mnou, že nie je životným poslaním žiadneho človeka stráviť život vo virtuálnom simulátore. To sa potom ani nemusel narodiť.
Neviem, ako ďaleko dospeje vývoj virtualizačných technológií a či sa dopracujeme na úroveň prezentovanú plejádou sci-fi filmov od Trávnikára až po Matrix. Som si však istý, že bude dosť atraktívna aj pre ľudí, ktorí by teraz síce ešte neprepadli napr. mánii súčasných počítačových hier či spomínanej mariške, ale nie som si už istý, či by vedeli kontrolovať svoje závislosti aj v budúcnosti a odolali by na prvý pohľad nevinným virtuálnym výletom. A buďte si istí, že vďaka komerčnému aspektu sa poskytovatelia obsahu postarajú o to, aby ich virtuálne svety boli poriadne atraktívne. Ešte stále ste si istí, že vás sa to netýka a že nepodľahnete? Nebol by som si taký istý...
Zaujímavé čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)