Zhruba pred mesiacom som šiel autom z práce domov neskoršie ako zvyčajne. Keďže v rozhlase už nevysielali relácie, na ktoré som bežne zvyknutý, pustil som sa do „surfovania“ po jednotlivých staniciach. Priznávam sa, že rozhlas najčastejšie počúvam v aute a bežne mám zapnuté komerčné stanice. Väčšinou vyhľadávam správy a iné relácie s hovoreným slovom. Tentoraz som však naladil verejnoprávny rozhlas. Konkrétne bolo v tom čase na programe vysielanie pre najmenších. Vtedy som si uvedomil, že rozprávku z rozhlasu som nepočul dobrých desať rokov – a bol som rozhodnutý. Úvodná hudobná znelka bola zhruba taká ako v minulosti, ale obsah rozprávky sa od mojich čias podstatne zmenil. Šlo totiž o vysvetľovanie architektúry počítača.
Hlavným hrdinom v rozhlasovej rozprávke bol Miki. Postupne vysvetľoval o počítači všetko – monitor, klávesnicu, myš, ale venoval sa aj pevnému disku, disketovej jednotke, CD mechanike atď. Dôležité bolo, že všetko vysvetľoval detskými slovami a šancu porozumieť výkladu mali aj deti predškolského veku. Pravdupovediac, zhruba za 10 minút toho Miki stihol dosť, bolo to vcelku solídne vysvetlenie základov počítača. Veľmi sa mi páčila forma, akou autori rozprávky dokázali vysvetliť aj trochu náročnejšie skutočnosti. Odporúčal by som ju aj pre starších ľudí.
Na druhý deň som už chcel cielene zapnúť vysielanie Slovenského rozhlasu v príslušnom čase a vypočuť si ďalšiu časť rozorávky. Ale viete, ako to chodí. V práci som bol ešte dlhšie a rozprávku som už nestihol. Trvalo to pár dní, ale keď som počul ďalší diel z tejto série, vysvetľovanie sa dostalo už k pripojeniu na internet a webovým stránkam.
Čo z toho vyplýva? Po prvé je chvályhodné, že vysielanie verejnoprávnej stanice sa venuje aj týmto témam. Po druhé vyrastá nám generácia, ktorá má počítače, internet, moderné spôsoby komunikácie už v krvi. Vidno to všade okolo nás. Myslím si, že toto je skutočne cesta, ako sa v živote presadiť. Prejdime na ďalšiu tému, ktorá však s predchádzajúcou úzko súvisí. V čase, keď sme finalizovali toto číslo, práve vrcholil problém okolo písomných maturitných skúšok z matematiky. Neviem, ako sa to môže stať, ale na niekoľko škôl sa dostali testy s už vyznačenými správnymi odpoveďami. Pripadá mi to čudné, keďže aj my každý mesiac pracujeme s odovzdávaním podkladov pre tlačiareň. Každú stranu (a je ich vyše 100) u nás totiž pozerá niekoľko ľudí, máme niekoľko úprav vykonávaných grafikom, jazykovou redaktorkou a nakoniec aj finálnu kontrolu za prítomnosti všetkých. Napriek tomu sa sem−tam tlačiarenský škriatok objaví. Vytlačiť však vyznačené odpovede v teste a nezbadať to je naozaj pozoruhodné. Skôr sa mi zdá, že to nebolo náhodou.
Osobne si myslím, že projekt zavedenia počítačov do škôl by mohol postupne dospieť až do štádia, že maturity by bolo možné realizovať práve za ich využitia. Takto by sa asi nestalo, že by sa „omylom“ vytlačili aj nesprávne testy. Podľa mňa by sa zjednodušil aj proces vyhodnocovania testov, navyše by ich nebolo treba tlačiť (verte, že je to dosť nákladná položka) a azda by sa ešte viac podarilo zachovať anonymitu pri ich vyhodnocovaní. Dokážem si pritom predstaviť, že by testy v širšom rozsahu vypracovala skupina odborníkov a zodpovedný pracovník na ministerstve by potom len vybral finálne zadanie, pripravil a tesne pred stanoveným termínom uvoľnil na vypracovanie študentom.
Dokonca by som zvažoval možnosť, že by študenti pri riešení jednotlivých úloh mohli použiť aj informácie z internetu. Je to predsa skúška z dospelosti a tá by mala preveriť možnosti a skúsenosti študentov v reálnej praxi. Veď dnes je celkom bežné, že ak niečo robíte, príslušné informácie si najprv „vygooglite“. Dôležité je predsa vedieť dať si tieto informácie dokopy, posúdiť ich dôveryhodnosť a, prirodzene, vedieť ich aj rýchlo nájsť. „Namemorované“ znalosti nemôžu maž prioritu, cieľom by malo byť toľkokrát spomínané kreatívne myslenie.
Osobne som sa raz počas vysokoškolského štúdia s podobným prístupom stretol – mohli sme použiť akúkoľvek literatúru či konzultovať s ľubovoľnou osobou. Čas na skúšku bol však presne limitovaný a pomôcť kamarátovi znamenalo zobrať si z času určeného pre seba. Pravdupovediac, bola to jedna z najťažších skúšok vôbec.
Namiesto toho máme zo súčasných maturít ďalšiu kauzu, ktorej výsledkom je rad výziev na odstúpenie, resp. trestných oznámení. Mimochodom, zdá sa mi, že z tohto postupu sa už na Slovensku stal akýsi rituál. Za každým neúspechom nasleduje od skupiny osôb výzva na odchod. Paradoxne pritom takúto výzvu často počujeme práve od ľudí, ktorí by sa asi mali poobzerať najprv okolo seba. Asi vám to pripomína známe slovenské porekadlo o pozametaní si pred vlastným prahom...
Ale nekončime pesimisticky! Našťastie príroda ide podľa svojich pravidiel a okolo nás sa začína prebúdzať život. Verím, že si nájdete dosť času a čítanie tohto vydania PC REVUE bude pre vás znamenať príjemne a užitočne strávené chvíle.
Príjemné čítanie vám želá
Ondrej Macko
PC REVUE 5/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
sobota 1. januára 2005
PC REVUE
Zmena znamená život, a ako ste sa dozvedeli už minule, došlo k výmene na pozícii šéfredaktora nášho magazínu. Ja osobne som v PC REVUE pracoval na poste zástupcu šéfredaktora viac ako päť rokov a podieľal som sa na príprave celého čísla. Preto nastávajúca zmena asi nebude veľká.
Veríme, že smerovanie PC REVUE je správne. Skôr sa budeme snažiť o to, aby ste dostali ešte kvalitnejšie informácie s čo najväčším podielom pridanej hodnoty. Bežné recenzie budú o niečo kratšie, ale bude ich viac a väčší dôraz sa bude klásť na naše zhodnotenie produktu. Chceme prinášať maximum informácií, ktoré z internetu alebo produktového katalógu nikdy nezískate. Pripravujeme ešte viac porovnávacích testov hardvérových a softvérových produktov. Čiastočne zlepšíme aj grafiku, pribudnú obrázky a objavia sa nové grafické prvky.
Z obsahovej stránky budeme aj naďalej sledovať aktuálne trendy v oblasti stolových počítačov, notebookov, periférnych zariadení, zábavných zariadení, operačných systémov, aplikačného softvéru atď. Ako sme už signalizovali, časť venovaná odbornejším témam, ako sú servery, databázy, storage riešenia, vývoj aplikácií atď., prechádza do nášho nového magazínu INFOWARE.
V PC REVUE sa počas celého roka zameriavame na aktuálne trendy, ale pokúsime sa pozrieť aj za horizont a odhadnúť budúci vývoj počítačových technológií. V tomto roku napríklad bude pokračovať rastúci záujem o notebooky, ale v trochu inom vyhotovení, ako to bolo doteraz. Už v minulom roku celosvetový rast predaja notebookov dosahoval úroveň 19 %, zatiaľ čo predaj bežných pracovných počítačov stagnuje. Víziou používateľov je teda mobilné zariadenie disponujúce výkonom umožňujúcim nerušenú prácu, hry či sledovanie DVD videa, ktoré možno jednoducho nosiť všade so sebou. Ale hlavne treba zlepšiť výdrž práce na batériu. V horizonte niekoľkých rokov je celkom reálny príchod notebooku schopného bez externého napájania pracovať celý pracovný deň. Na úplné nabitie batérie bude potom postačovať jeho pripojenie na sieť počas noci. Ďalšia vlastnosť, ktorú používatelia od mobilného zariadenia žiadajú, je hladké pripojenie na internet – akýmkoľvek spôsobom. Bude stačiť, aby ste boli v dosahu niektorej z možností na pripojenie, a o ostatné sa už technológia sama postará. Napríklad ak ste počas práce pripojení k internetu pomocou sieťového kábla a zoberiete si notebook na rokovanie, automaticky sa vyhľadá bezdrôtové pripojenie. Po opätovnom návrate do kancelárie sa prepne na rýchlejší spôsob komunikácie. Príjemné, však?
Najmä v zahraničí sa už teraz prejavuje nárast predaja širokouhlých notebookov. Podobný trend očakávame v závere tohto roka aj na Slovensku. Širokouhlé notebooky si kupujú ľudia, ktorí ho okrem práce využívajú aj na zábavu v domácnosti. Takéto notebooky sa však s výhodou používajú aj v kancelárii – máte možnosť umiestniť si vedľa seba viacero dokumentov, čo vám uľahčí prácu. V tejto oblasti sa presadia zariadenia s vynikajúcim grafickým modulom, podporou viackanálového zvuku a diaľkovým ovládaním. Takýto notebook sa potom dá zobrať aj na služobné cesty, v zahraničí ich už vidieť na palube lietadiel. Objavujú sa aj notebooky s integrovanou kamerou, umožňujúce videokonferenciu cez internet.
Veľký dôraz sa bude klásť na zabezpečenie údajov. Pokiaľ sa vám stratí notebook v cene okolo 100-tisíc korún, je to veľká škoda a bude vás to dlho mrzieť. No ak sa k údajom napr. o vašich partneroch dostane konkurencia, môže to znamenať rádovo vyššiu škodu. Ak to trochu preženieme, konečným dôsledkom môže byť až bankrot firmy. A stačí na to len trochu inteligentnejší zlodej, ktorý vie, čo je na počítači najdrahšie.
Prístupové heslá pozostávajúce napr. z kombinácie 30 malých a veľkých písmen i číslic sa však bežne nedajú použiť. Práve preto sa objavujú možnosti zabezpečenia jednoduchým, ale spoľahlivým spôsobom. V súčasnosti preto nastupujú snímače odtlačkov prstov, ktoré len tak ľahko neobídete. Pritom si môžete nadefinovať prístup pomocou viacerých prstov. Človek nikdy nevie... :)
Mimochodom, určite ste si všimli, že doma i v práci máte okolo seba čoraz viac elektronických pomocníkov. Počítač v práci aj doma, mobilný telefón, internet, to všetko sú dnes veci, ktoré neodmysliteľne patria k životu väčšiny ľudí. Maily až do noci, naštartovaný program na okamžité doručovanie správ, to je bežná súčasť života. Otázkou ostáva, či nám skutočne tak veľmi pomáhajú pri práci a či naozaj urobíme rádovo viac ako pred desiatimi rokmi. Vyriešenie tohto problému je, prirodzene, trochu mimo záberu PC REVUE. Ale určite vám poradíme v tom, ako sa nestratiť v digitálnej džungli.
Príjemné čítanie januárového čísla vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 1/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Veríme, že smerovanie PC REVUE je správne. Skôr sa budeme snažiť o to, aby ste dostali ešte kvalitnejšie informácie s čo najväčším podielom pridanej hodnoty. Bežné recenzie budú o niečo kratšie, ale bude ich viac a väčší dôraz sa bude klásť na naše zhodnotenie produktu. Chceme prinášať maximum informácií, ktoré z internetu alebo produktového katalógu nikdy nezískate. Pripravujeme ešte viac porovnávacích testov hardvérových a softvérových produktov. Čiastočne zlepšíme aj grafiku, pribudnú obrázky a objavia sa nové grafické prvky.
Z obsahovej stránky budeme aj naďalej sledovať aktuálne trendy v oblasti stolových počítačov, notebookov, periférnych zariadení, zábavných zariadení, operačných systémov, aplikačného softvéru atď. Ako sme už signalizovali, časť venovaná odbornejším témam, ako sú servery, databázy, storage riešenia, vývoj aplikácií atď., prechádza do nášho nového magazínu INFOWARE.
V PC REVUE sa počas celého roka zameriavame na aktuálne trendy, ale pokúsime sa pozrieť aj za horizont a odhadnúť budúci vývoj počítačových technológií. V tomto roku napríklad bude pokračovať rastúci záujem o notebooky, ale v trochu inom vyhotovení, ako to bolo doteraz. Už v minulom roku celosvetový rast predaja notebookov dosahoval úroveň 19 %, zatiaľ čo predaj bežných pracovných počítačov stagnuje. Víziou používateľov je teda mobilné zariadenie disponujúce výkonom umožňujúcim nerušenú prácu, hry či sledovanie DVD videa, ktoré možno jednoducho nosiť všade so sebou. Ale hlavne treba zlepšiť výdrž práce na batériu. V horizonte niekoľkých rokov je celkom reálny príchod notebooku schopného bez externého napájania pracovať celý pracovný deň. Na úplné nabitie batérie bude potom postačovať jeho pripojenie na sieť počas noci. Ďalšia vlastnosť, ktorú používatelia od mobilného zariadenia žiadajú, je hladké pripojenie na internet – akýmkoľvek spôsobom. Bude stačiť, aby ste boli v dosahu niektorej z možností na pripojenie, a o ostatné sa už technológia sama postará. Napríklad ak ste počas práce pripojení k internetu pomocou sieťového kábla a zoberiete si notebook na rokovanie, automaticky sa vyhľadá bezdrôtové pripojenie. Po opätovnom návrate do kancelárie sa prepne na rýchlejší spôsob komunikácie. Príjemné, však?
Najmä v zahraničí sa už teraz prejavuje nárast predaja širokouhlých notebookov. Podobný trend očakávame v závere tohto roka aj na Slovensku. Širokouhlé notebooky si kupujú ľudia, ktorí ho okrem práce využívajú aj na zábavu v domácnosti. Takéto notebooky sa však s výhodou používajú aj v kancelárii – máte možnosť umiestniť si vedľa seba viacero dokumentov, čo vám uľahčí prácu. V tejto oblasti sa presadia zariadenia s vynikajúcim grafickým modulom, podporou viackanálového zvuku a diaľkovým ovládaním. Takýto notebook sa potom dá zobrať aj na služobné cesty, v zahraničí ich už vidieť na palube lietadiel. Objavujú sa aj notebooky s integrovanou kamerou, umožňujúce videokonferenciu cez internet.
Veľký dôraz sa bude klásť na zabezpečenie údajov. Pokiaľ sa vám stratí notebook v cene okolo 100-tisíc korún, je to veľká škoda a bude vás to dlho mrzieť. No ak sa k údajom napr. o vašich partneroch dostane konkurencia, môže to znamenať rádovo vyššiu škodu. Ak to trochu preženieme, konečným dôsledkom môže byť až bankrot firmy. A stačí na to len trochu inteligentnejší zlodej, ktorý vie, čo je na počítači najdrahšie.
Prístupové heslá pozostávajúce napr. z kombinácie 30 malých a veľkých písmen i číslic sa však bežne nedajú použiť. Práve preto sa objavujú možnosti zabezpečenia jednoduchým, ale spoľahlivým spôsobom. V súčasnosti preto nastupujú snímače odtlačkov prstov, ktoré len tak ľahko neobídete. Pritom si môžete nadefinovať prístup pomocou viacerých prstov. Človek nikdy nevie... :)
Mimochodom, určite ste si všimli, že doma i v práci máte okolo seba čoraz viac elektronických pomocníkov. Počítač v práci aj doma, mobilný telefón, internet, to všetko sú dnes veci, ktoré neodmysliteľne patria k životu väčšiny ľudí. Maily až do noci, naštartovaný program na okamžité doručovanie správ, to je bežná súčasť života. Otázkou ostáva, či nám skutočne tak veľmi pomáhajú pri práci a či naozaj urobíme rádovo viac ako pred desiatimi rokmi. Vyriešenie tohto problému je, prirodzene, trochu mimo záberu PC REVUE. Ale určite vám poradíme v tom, ako sa nestratiť v digitálnej džungli.
Príjemné čítanie januárového čísla vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 1/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
streda 1. decembra 2004
PC REVUE
Nastal čas na tradičnú ročnú rekapituláciu. Dalo by sa povedať, že po tých 12 rokoch vydávania PCR už je všetko zabehané, beží to už akosi samo od seba a už niet čo riešiť. Opak je však pravda a osobitne tento rok bol prípravou na veľké zmeny, ktoré nás čakajú od januára. K tým najdôležitejším patrí oddelenie dvoch veľkých tematických okruhov do samostatných médií. Tak ako sme už ohlásili, bude foto, video a mobily vychádzať v rámci DIGI REVUE a informačné technológie pre profesionálov zase v INFOWARE. Obidva nové tituly štartujú naostro v novom roku a budú dostupné aj v novinových stánkoch alebo prostredníctvom predplatného. Predplatitelia PCR aj s CD však budú ešte tento rok dostávať INFOWARE zadarmo. Upozorňujem na informácie o predplatnom, ktoré vám umožnia „namiešať“ si taký mix informácií a médií, ktorý najlepšie uspokojí vaše potreby. Nebolo by totiž únosné aj naďalej zastrešovať všetky témy v rámci jedného média. Veď už toto decembrové číslo, keď ešte INFOWARE nevychádza samostatne, má aj s prílohou okolo 250 strán. A stále za rovnakú cenu. To, že čitatelia dostávali PCR aj s prílohou celý rok za nezmenenú cenu, bol pre čitateľov dosť hodnotný benefit. Preto n8s prekvapuje, keď sa z času na čas objaví kritika, že máme veľa reklamy. No keby jej nebolo, číslo by muselo byť podstatne tenšie alebo drahšie, pretože ekonomika nepustí... Môžem všetkých ubezpečiť, že presne sledujeme, koľko máme objednanej reklamy na daný mesiac, a ak v lepších mesiacoch jej máme trochu viac, automaticky sa pridávajú strany, aby pomer reklamy k redakčným stranám zostal zachovaný niekde na úrovni 20 – 25 %.
Keď už sme pri kritike, pozastavím sa pri doručovaní PCR predplatiteľom. Je nám ľúto, že predplatitelia dostavajú časopis niekedy neskôr, ako príde do stánkov, ale distribúcia predplatiteľom je služba, na ktorú nemáme priamy dosah a nie je možnosť jej výberu či zmeny. Nám tlačiareň dodá celý náklad koncom mesiaca. Ten okamžite ide do expedičnej firmy, ktorá vkladá cédečká, prílohy a zabalí ho do fólie. To trvá maximálne 1-2 dni. Následne časť nákladu ide do distribučnej firmy, ktorá má pod sebou novinové stánky na Slovensku, a v rovnakom čase ide druhá časť Slovenskej pošte (SP), aby výtlačky doručila predplatiteľom. Tá by ich mala doručiť v priebehu
2-3 dní, ale zdá sa, že to nie celkom funguje a meškanie býva podstatne dlhšie. Bohužiaľ, nemáme veľa možností, ako ovplyvniť rýchlejšie doručovanie zásielok, keďže SP má na poštovú službu monopol. Ak má niekto nápad, ako na to, radi sa necháme poučiť. Situácia by sa však mohla
zlepšiť inou cestou, keďže prechádzame na novú technológiu tlače (CTP), pri ktorej obchádzame jeden výrobný medzikrok (osvit), a tak sa nám podarí ušetriť asi 1-2 dni.
Ak máte obavy o vykrádanie schránok, odporúčame nechať si posielať PCR do práce, školy alebo na iné bezpečné miesto, prípadne sa dohodnúť s poštárom, aby vám výtlačok nechával na pošte.
Ďalšou podstatnou zmenou je zmena na poste šéfredaktora. Tým novým sa stáva kolega Ondrej Macko, ktorý má moju plnú dôveru a verím, že pod jeho vedením bude PCR ďalej rásť. Nikam neodchádzam, okrem toho, že sa budem venovať rozbiehaniu nových projektov, budem stále prítomný aj v PC REVUE (napr. aj prostredníctvom úvodníkov), aj v našich ďalších médiách, ale hlavnú zodpovednosť za PCR už ponesie Ondrej. Tak mu držím palce a želám pevné nervy... :)
Výroba odborného časopisu, ako je PCR, je totiž pomerne náročný proces. Na uverejnenie jediného číselného výsledku z testu treba nechať zbehnúť daný test x krát, niektoré testy pritom trvajú rádovo aj hodiny, niektoré zariadenia podrobujeme viacerým testom a stačí si spočítať celkovú náročnosť, keď sa v teste stretne napr. 10 – 15 zariadení. Tie treba zapožičať, otestovať, nafotiť a v rovnakom stave aj vrátiť. A popritom treba článok napísať, aby sa stihol termín naj bližšej uzávierky. Okrem toho sú tu konferencie, porady, mítingy, množstvo času stráveného rôznymi činnosťami, ktoré na tlačenom výstupe PCR nie sú priamo viditeľné, ale ktoré sa v konečnom dôsledku podpisujú na celkovom výsledku. Samozrejme, toto všetko sa nedá stíhať pri bežnom 8-hodinovom pracovnom čase. Preto je u nás úplne bežné, keď maily či IM bežia na plné obrátky aj o polnoci či cez víkend alebo sviatky. Je to, samozrejme, dosť veľký „zaberák“, ale to iste platí pre všetkých, ktorí chcú túto dynamickú a napriek množstvu problémov vzrušujúcu dobu naplno využiť a nezostať v sivom priemere. A to by sme neradi... :)
Všetko dobré vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Keď už sme pri kritike, pozastavím sa pri doručovaní PCR predplatiteľom. Je nám ľúto, že predplatitelia dostavajú časopis niekedy neskôr, ako príde do stánkov, ale distribúcia predplatiteľom je služba, na ktorú nemáme priamy dosah a nie je možnosť jej výberu či zmeny. Nám tlačiareň dodá celý náklad koncom mesiaca. Ten okamžite ide do expedičnej firmy, ktorá vkladá cédečká, prílohy a zabalí ho do fólie. To trvá maximálne 1-2 dni. Následne časť nákladu ide do distribučnej firmy, ktorá má pod sebou novinové stánky na Slovensku, a v rovnakom čase ide druhá časť Slovenskej pošte (SP), aby výtlačky doručila predplatiteľom. Tá by ich mala doručiť v priebehu
2-3 dní, ale zdá sa, že to nie celkom funguje a meškanie býva podstatne dlhšie. Bohužiaľ, nemáme veľa možností, ako ovplyvniť rýchlejšie doručovanie zásielok, keďže SP má na poštovú službu monopol. Ak má niekto nápad, ako na to, radi sa necháme poučiť. Situácia by sa však mohla
zlepšiť inou cestou, keďže prechádzame na novú technológiu tlače (CTP), pri ktorej obchádzame jeden výrobný medzikrok (osvit), a tak sa nám podarí ušetriť asi 1-2 dni.
Ak máte obavy o vykrádanie schránok, odporúčame nechať si posielať PCR do práce, školy alebo na iné bezpečné miesto, prípadne sa dohodnúť s poštárom, aby vám výtlačok nechával na pošte.
Ďalšou podstatnou zmenou je zmena na poste šéfredaktora. Tým novým sa stáva kolega Ondrej Macko, ktorý má moju plnú dôveru a verím, že pod jeho vedením bude PCR ďalej rásť. Nikam neodchádzam, okrem toho, že sa budem venovať rozbiehaniu nových projektov, budem stále prítomný aj v PC REVUE (napr. aj prostredníctvom úvodníkov), aj v našich ďalších médiách, ale hlavnú zodpovednosť za PCR už ponesie Ondrej. Tak mu držím palce a želám pevné nervy... :)
Výroba odborného časopisu, ako je PCR, je totiž pomerne náročný proces. Na uverejnenie jediného číselného výsledku z testu treba nechať zbehnúť daný test x krát, niektoré testy pritom trvajú rádovo aj hodiny, niektoré zariadenia podrobujeme viacerým testom a stačí si spočítať celkovú náročnosť, keď sa v teste stretne napr. 10 – 15 zariadení. Tie treba zapožičať, otestovať, nafotiť a v rovnakom stave aj vrátiť. A popritom treba článok napísať, aby sa stihol termín naj bližšej uzávierky. Okrem toho sú tu konferencie, porady, mítingy, množstvo času stráveného rôznymi činnosťami, ktoré na tlačenom výstupe PCR nie sú priamo viditeľné, ale ktoré sa v konečnom dôsledku podpisujú na celkovom výsledku. Samozrejme, toto všetko sa nedá stíhať pri bežnom 8-hodinovom pracovnom čase. Preto je u nás úplne bežné, keď maily či IM bežia na plné obrátky aj o polnoci či cez víkend alebo sviatky. Je to, samozrejme, dosť veľký „zaberák“, ale to iste platí pre všetkých, ktorí chcú túto dynamickú a napriek množstvu problémov vzrušujúcu dobu naplno využiť a nezostať v sivom priemere. A to by sme neradi... :)
Všetko dobré vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. novembra 2004
PC REVUE
Jednou z prekážok, ktoré bránia rýchlejšiemu napredovaniu informatizácie na Slovensku, je chýbajúci zaujímavý a užitočný obsah na internete. Tak to aspoň tvrdia mobilní operátori, poskytovatelia prístupu na internet, dodávatelia IT produktov a služieb či predstavitelia štátnej správy. V tomto jednom sa bez problémov zhodnú a nedá sa nimi nesúhlasiť. No ak príde reč na to, kto by mal byť tým „veľkoposkytovateľom“ obsahu, predstavy sa už rozchádzajú a čaká sa na príchod niekoho tretieho, kto by to tu konečne rozhýbal. Kto do slovenského internetu investuje peniaze, čas a energiu a následne ostatným vytvorí obchodné príležitosti alebo splnenie politického programu.
Niežeby na slovenskom webe nebol nijaký obsah. Isteže je, ale len do tej miery, pokiaľ sekundárne prináša jeho poskytovateľom aspoň nejaký komerčný efekt. Alebo pokiaľ nadšencom, ktorí ho vytvárajú na nekomerčnom základe, vydrží peňaženka, nervy a zapálenie pre dobrú vec.
Dobrým príkladom komerčného prístupu sú servery o zdraví. Väčšinou za nimi stoja farmaceutické firmy alebo priamo súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Nájdete na nich informácie o chorobách, ktoré priamo súvisia s ich portfóliom liekov či služieb. Ak však hľadáte komplexnú on-line encyklopédiu o zdraví, nenájdete ju. Ak viete, ako hľadať, požadované informácie si nakoniec ako-tak poskladáte. Niečo nájdete čiastočne aj na našich serveroch, ale skôr na tých českých alebo svetových. No bežný občan, ktorý nevie, ako na to, či neovláda dobre nijaký cudzí jazyk, má smolu. A preto keď sa mu vyhodí podozrivá vyrážka, uteká hneď za doktorom alebo, naopak, v opačnom extréme, keď sa mu objavia čudné príznaky, v obavách toho najhoršieho radšej nikam nejde, hoci by si možno mohol na internete nájsť informáciu, že stačí upraviť stravu alebo životný štýl. Prípadne treba síce navštíviť lekára, ale možná choroba má veľmi dobrú prognózu vyliečenia. Vytvoriť takýto alebo podobný informačný portál nie je technicky žiadny problém, ale chce to najmä peniaze a tých v prostredí slovenského internetu nie je veru veľa. Ďalšou požiadavkou je komplexnosť informácií, slovenské prostredie, jednoduchý a rýchly prístup k obsahu.
Mám však riešenie. Nie je síce veľmi reálne, že sa uskutoční, ale možno prinúti kompetentných zamyslieť sa. Myšlienka je jednoduchá. Tak ako existuje verejnoprávna televízia, rozhlas či tlačová agentúra, nech existuje aj verejnoprávny informačný portál na internete.
Neviem, čo by mal prakticky vyjadrovať termín verejnoprávny, ktorým sa označuje charakter štátnych médií, ale ako laik si predstavujem, že ide o niečo ako vyšší štátny záujem poskytovať občanom informácie vo verejnom záujme. Z tejto opäť nič nehovoriacej frázy skúsim dedukovať, že pôjde asi o informácie, ktoré by komerčné médiá bežne neposkytovali: spravodajstvo z regiónov, okrajové žánre a dokumenty, témy pre minoritné skupiny obyvateľstva národnostné menšiny atď.
Vyrábanie „verejnoprávnych“ relácií by pritom mohlo fungovať aj na princípe zadania a výberového konania. Nech štátne orgány nadefinujú štruktúru a obsah takýchto relácií a zadajú ich do výroby tej televízii, rádiu či agentúre, ktorá urobí najlepšiu ponuku. Bude to jasné, transparentné a určite lacnejšie ako to, čo beží teraz. A nemuseli by sme vynakladať toľko peňazí na dotovanie štátnych médií, pri ktorých nie je jasné, ktorá časť vysielania je tá „verejnoprávna“. (Možno by mali začať dávať nejaký symbol, ikonku do rohu obrazovky alebo predeľovací jingel... :( Nemuselo by nás potom iritovať, ako sa špeciálne STV snaží súťažiť obsahom s komerčnými televíziami. Je potom vysielanie mexických telenoviel či súťaže o Superstar verejným záujmom tohto štátu? Už len poslednou kvapkou sú plačlivé výzvy, aby sme platili aj koncesionárske poplatky...
Osobne si viem predstaviť, aký typ informácií by mal občan vo verejnom záujme dostávať. Môže to byť osveta v oblasti zdravia, výchovy detí, prípravy na rodičovstvo atď. Užitočné by boli určite rôzne poradne, praktické informácie, ako postupovať v rôznych životných situáciách (narodenie, dospievanie, drogy, hľadanie práce, svadba atď.) Časť podobných informácií sa dá nájsť na už existujúcom portáli obcan.sk, ale je to málo a v konečnom dôsledku informácia sa končí na adrese inštitúcie alebo odkaze na zákon alebo súvisiaci dokument niektorého ministerstva. A to je ešte zázrak, že takýto projekt vôbec vznikol, koniec koncov bola to iniciatíva súkromných firiem, ktoré sa chcú angažovať v oblasti eGovernment.
Mám pomerne jasnú predstavu, ako by asi mal vyzerať verejnoprávny informačný portál a aké služby by mal poskytovať bežným ľuďom, aké benefity by priniesol občanom aj štátnej správe. Neviem však, či má zmysel túto tému podrobnejšie rozoberať, keďže na realizáciu takéhoto projektu je nevyhnutná zásadná zmena prístupu orgánov štátnej správy v oblasti informatizácie. A to sme skôr vo sfére sci-fi...
Aby som však nekončil tak negatívne, poukážem na príklad nekomerčného projektu. On-line encyklopédia Wikipedia funguje na princípe open-content (otvorený prístup, voľné použitie a kopírovanie). Existuje už množstvo jazykových mutácií, tá pôvodná anglická (wikipedia.org) má v súčasnosti okolo 360 000 článkov. Slovenských prispievateľov (2500 článkov) čaká ešte veľké množstvo práce...
Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Niežeby na slovenskom webe nebol nijaký obsah. Isteže je, ale len do tej miery, pokiaľ sekundárne prináša jeho poskytovateľom aspoň nejaký komerčný efekt. Alebo pokiaľ nadšencom, ktorí ho vytvárajú na nekomerčnom základe, vydrží peňaženka, nervy a zapálenie pre dobrú vec.
Dobrým príkladom komerčného prístupu sú servery o zdraví. Väčšinou za nimi stoja farmaceutické firmy alebo priamo súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Nájdete na nich informácie o chorobách, ktoré priamo súvisia s ich portfóliom liekov či služieb. Ak však hľadáte komplexnú on-line encyklopédiu o zdraví, nenájdete ju. Ak viete, ako hľadať, požadované informácie si nakoniec ako-tak poskladáte. Niečo nájdete čiastočne aj na našich serveroch, ale skôr na tých českých alebo svetových. No bežný občan, ktorý nevie, ako na to, či neovláda dobre nijaký cudzí jazyk, má smolu. A preto keď sa mu vyhodí podozrivá vyrážka, uteká hneď za doktorom alebo, naopak, v opačnom extréme, keď sa mu objavia čudné príznaky, v obavách toho najhoršieho radšej nikam nejde, hoci by si možno mohol na internete nájsť informáciu, že stačí upraviť stravu alebo životný štýl. Prípadne treba síce navštíviť lekára, ale možná choroba má veľmi dobrú prognózu vyliečenia. Vytvoriť takýto alebo podobný informačný portál nie je technicky žiadny problém, ale chce to najmä peniaze a tých v prostredí slovenského internetu nie je veru veľa. Ďalšou požiadavkou je komplexnosť informácií, slovenské prostredie, jednoduchý a rýchly prístup k obsahu.
Mám však riešenie. Nie je síce veľmi reálne, že sa uskutoční, ale možno prinúti kompetentných zamyslieť sa. Myšlienka je jednoduchá. Tak ako existuje verejnoprávna televízia, rozhlas či tlačová agentúra, nech existuje aj verejnoprávny informačný portál na internete.
Neviem, čo by mal prakticky vyjadrovať termín verejnoprávny, ktorým sa označuje charakter štátnych médií, ale ako laik si predstavujem, že ide o niečo ako vyšší štátny záujem poskytovať občanom informácie vo verejnom záujme. Z tejto opäť nič nehovoriacej frázy skúsim dedukovať, že pôjde asi o informácie, ktoré by komerčné médiá bežne neposkytovali: spravodajstvo z regiónov, okrajové žánre a dokumenty, témy pre minoritné skupiny obyvateľstva národnostné menšiny atď.
Vyrábanie „verejnoprávnych“ relácií by pritom mohlo fungovať aj na princípe zadania a výberového konania. Nech štátne orgány nadefinujú štruktúru a obsah takýchto relácií a zadajú ich do výroby tej televízii, rádiu či agentúre, ktorá urobí najlepšiu ponuku. Bude to jasné, transparentné a určite lacnejšie ako to, čo beží teraz. A nemuseli by sme vynakladať toľko peňazí na dotovanie štátnych médií, pri ktorých nie je jasné, ktorá časť vysielania je tá „verejnoprávna“. (Možno by mali začať dávať nejaký symbol, ikonku do rohu obrazovky alebo predeľovací jingel... :( Nemuselo by nás potom iritovať, ako sa špeciálne STV snaží súťažiť obsahom s komerčnými televíziami. Je potom vysielanie mexických telenoviel či súťaže o Superstar verejným záujmom tohto štátu? Už len poslednou kvapkou sú plačlivé výzvy, aby sme platili aj koncesionárske poplatky...
Osobne si viem predstaviť, aký typ informácií by mal občan vo verejnom záujme dostávať. Môže to byť osveta v oblasti zdravia, výchovy detí, prípravy na rodičovstvo atď. Užitočné by boli určite rôzne poradne, praktické informácie, ako postupovať v rôznych životných situáciách (narodenie, dospievanie, drogy, hľadanie práce, svadba atď.) Časť podobných informácií sa dá nájsť na už existujúcom portáli obcan.sk, ale je to málo a v konečnom dôsledku informácia sa končí na adrese inštitúcie alebo odkaze na zákon alebo súvisiaci dokument niektorého ministerstva. A to je ešte zázrak, že takýto projekt vôbec vznikol, koniec koncov bola to iniciatíva súkromných firiem, ktoré sa chcú angažovať v oblasti eGovernment.
Mám pomerne jasnú predstavu, ako by asi mal vyzerať verejnoprávny informačný portál a aké služby by mal poskytovať bežným ľuďom, aké benefity by priniesol občanom aj štátnej správe. Neviem však, či má zmysel túto tému podrobnejšie rozoberať, keďže na realizáciu takéhoto projektu je nevyhnutná zásadná zmena prístupu orgánov štátnej správy v oblasti informatizácie. A to sme skôr vo sfére sci-fi...
Aby som však nekončil tak negatívne, poukážem na príklad nekomerčného projektu. On-line encyklopédia Wikipedia funguje na princípe open-content (otvorený prístup, voľné použitie a kopírovanie). Existuje už množstvo jazykových mutácií, tá pôvodná anglická (wikipedia.org) má v súčasnosti okolo 360 000 článkov. Slovenských prispievateľov (2500 článkov) čaká ešte veľké množstvo práce...
Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
piatok 1. októbra 2004
PC REVUE
Neviem, ako ste na tom vy, ale ja mám seriózny problém, ako sa vyrovnať s obrovským množstvom informácií a udalostí, ktoré ma dennodenne zaplavujú. Počas dňa treba spracovať pravidelnú dávku
e-mailov, správ, reportov, článkov, zmlúv atď., čo vyvoláva potrebu masívneho paralelizmu a multitaskingu :). Popritom sa zvyšuje počet transakcií: treba vybaviť odkazy, úlohy, zvonia telefóny, vyskakujú okná s požiadavkou na odpoveď cez instant messaging, vyskakujú upozornenia na termín stretnutia alebo porady, a to už o 5 minút, atď. Keď vás vyrušia od práce na počítači, musíte sa preklikať pootváranými oknami cez rozrobené veci a v priebehu sekundy preladiť myšlienky a z buffera vytiahnuť informácie o stave pred vyrušením a pokračovať ďalej. Až do ďalšieho prerušenia... Veď to určite dôverne poznáte. Nie je to také strašné, dá sa to všetko relatívne v pohode zvládnuť, ale predsa ma neklesajúci traffic záťaže trochu desí (na vysvetlenie: cieľom tohto príhovoru nie je sťažovať sa či vyplakávať, iba opísať situáciu, upozorniť na problém, ktorý možno skôr či neskôr bude hroziť aj vám, prípadne poradiť a pokúsiť sa o riešenie).
O tom, ako zvládať záplavu mailov, som písal tuším niekedy pred polrokom, takže túto tému považujem za vybavenú. V prípade spracovania dokumentov som permanentne v situácii, že sa musím v priebehu pár minút vyjadriť k niekoľkostranovému dielku. To znamená, že ho treba otvoriť, prečítať, porozumieť obsahu, zaujať stanovisko a vyjadriť sa. Párkrát za mesiac sa stane, že musím prebehnúť, skontrolovať a urobiť zásahy do 100- a viacstranového dokumentu a mám na to iba 1 či 2 hodiny. Iste, človek sa za tie roky už naučil zopár trikov na rýchle čítanie dokumentov, napríklad vnímanie textu po odsekoch či celých stranách, a nie jednotlivých slovách a vetách. Stačí sa sústrediť na čísla, fakty, podstatné mená, predmet vety či inak graficky zvýraznené slová a dokážete pomerne rýchlo odlíšiť, čo je informácia a čo je vata, a aspoň zhruba porozumieť obsahu. Veľkou výhodou je možnosť dať si dokumenty predspracovať niekomu inému, kto za vás vyberie podstatné informácie, alebo vhodnou grafickou úpravou dosiahnuť, aby sa v dokumente aspoň ľahšie orientovalo. Keďže som však bol prinútený vypestovať si na čítanie dokumentov takýto reflex, má to aj odvrátenú stranu. Už nedokážem napríklad čítať bežnú ľahkú beletriu či
poéziu. Tá má pre mňa nízku „informačnú hodnotu“, hoci v ich prípade ide o iný typ očakávanej hodnoty. Ale moje podvedomie je už deformované a pátra iba po informáciách, ktoré by mohlo zužitkovať.
Na vnesenie prehľadu do správy úloh, termínov stretnutí, poznámok a odkazov nám dávajú výrobcovia kancelárskeho softvéru našťastie kopec šikovných nástrojov na prioritizáciu, zvýrazňovanie, upozorňovanie atď. Napriek tomu tieto nástroje neriešia problém, ako sa vyrovnať s návštevou, ktorá sa neponáhľa, lebo má kopec času, hoci zdržanie o každých 5 minút vám následne posúva termín odchodu z práce... :( Isteže, nie je problém dopredu limitovať dĺžku stretnutia a vopred si potvrdiť tému rozhovoru, hoci človek potom vyzerá tak trochu ako asociál, ktorý si nenájde pár minút navyše pre kolegu či obchodného partnera. Podobný konflikt sa objavuje, keď chcete namiesto osobného stretnutia navrhnúť vybavenie celého stretnutia cez mail, IM alebo telefón, pretože viete, že to bude rýchlejšie, efektívnejšie a navyše môžete mať celý proces komunikácie archivovaný (pre prípad potreby...) s doplňujúcimi podkladmi v elektronickej podobe. Ale rovnako si uvedomujete dôležitosť osobného stretnutia, a preto sa podvolíte, keď ho druhá strana preferuje.
Keď príde termín mítingu alebo porady a vy nemáte čas pripraviť sa, pozrieť si podklady, musíte sa spoľahnúť na informácie o tom, čo sa dohodlo minule, čo prišlo v mailoch, na dokumenty, ktoré ste len bleskovo preleteli. To vás núti pamätať si dosť veľa vecí (čo kto povedal, kto čím argumentoval, aké boli dohody, kto čo sľúbil, aké boli termíny atď.), aby ste sa permanentne udržiavali v obraze. Nie je to problém, len to vyžaduje väčšiu dávku sústredenia sa.
No a na adresu instant messagingu len toľko: nedávajte svoj IM kontakt len tak hocikomu, pretože nie je nič desivejšie, ako keď si dobrovoľne sprístupníte ďalší komunikačný kanál, cez ktorý vás môžu ľudia vyrušovať, dožadujúc sa okamžitej reakcie.
Z nutnosti riadiť tok udalostí a informácií okolo seba v práci čo najrýchlejšie a najefektívnejšie následne hrozí, že týmto štýlom budete pristupovať aj k svojim kamarátom, rodine či blízkym ľuďom. A striktne im vyhradiť 15 minút s dopredu vyžiadanou témou rozhovoru by bola asi príliš silná káva :) – zrejme by vás niekam poslali...
Úspešné vyrovnanie sa s odvrátenou stranou nástupu
informačnej spoločnosti a zaujímavé čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
e-mailov, správ, reportov, článkov, zmlúv atď., čo vyvoláva potrebu masívneho paralelizmu a multitaskingu :). Popritom sa zvyšuje počet transakcií: treba vybaviť odkazy, úlohy, zvonia telefóny, vyskakujú okná s požiadavkou na odpoveď cez instant messaging, vyskakujú upozornenia na termín stretnutia alebo porady, a to už o 5 minút, atď. Keď vás vyrušia od práce na počítači, musíte sa preklikať pootváranými oknami cez rozrobené veci a v priebehu sekundy preladiť myšlienky a z buffera vytiahnuť informácie o stave pred vyrušením a pokračovať ďalej. Až do ďalšieho prerušenia... Veď to určite dôverne poznáte. Nie je to také strašné, dá sa to všetko relatívne v pohode zvládnuť, ale predsa ma neklesajúci traffic záťaže trochu desí (na vysvetlenie: cieľom tohto príhovoru nie je sťažovať sa či vyplakávať, iba opísať situáciu, upozorniť na problém, ktorý možno skôr či neskôr bude hroziť aj vám, prípadne poradiť a pokúsiť sa o riešenie).
O tom, ako zvládať záplavu mailov, som písal tuším niekedy pred polrokom, takže túto tému považujem za vybavenú. V prípade spracovania dokumentov som permanentne v situácii, že sa musím v priebehu pár minút vyjadriť k niekoľkostranovému dielku. To znamená, že ho treba otvoriť, prečítať, porozumieť obsahu, zaujať stanovisko a vyjadriť sa. Párkrát za mesiac sa stane, že musím prebehnúť, skontrolovať a urobiť zásahy do 100- a viacstranového dokumentu a mám na to iba 1 či 2 hodiny. Iste, človek sa za tie roky už naučil zopár trikov na rýchle čítanie dokumentov, napríklad vnímanie textu po odsekoch či celých stranách, a nie jednotlivých slovách a vetách. Stačí sa sústrediť na čísla, fakty, podstatné mená, predmet vety či inak graficky zvýraznené slová a dokážete pomerne rýchlo odlíšiť, čo je informácia a čo je vata, a aspoň zhruba porozumieť obsahu. Veľkou výhodou je možnosť dať si dokumenty predspracovať niekomu inému, kto za vás vyberie podstatné informácie, alebo vhodnou grafickou úpravou dosiahnuť, aby sa v dokumente aspoň ľahšie orientovalo. Keďže som však bol prinútený vypestovať si na čítanie dokumentov takýto reflex, má to aj odvrátenú stranu. Už nedokážem napríklad čítať bežnú ľahkú beletriu či
poéziu. Tá má pre mňa nízku „informačnú hodnotu“, hoci v ich prípade ide o iný typ očakávanej hodnoty. Ale moje podvedomie je už deformované a pátra iba po informáciách, ktoré by mohlo zužitkovať.
Na vnesenie prehľadu do správy úloh, termínov stretnutí, poznámok a odkazov nám dávajú výrobcovia kancelárskeho softvéru našťastie kopec šikovných nástrojov na prioritizáciu, zvýrazňovanie, upozorňovanie atď. Napriek tomu tieto nástroje neriešia problém, ako sa vyrovnať s návštevou, ktorá sa neponáhľa, lebo má kopec času, hoci zdržanie o každých 5 minút vám následne posúva termín odchodu z práce... :( Isteže, nie je problém dopredu limitovať dĺžku stretnutia a vopred si potvrdiť tému rozhovoru, hoci človek potom vyzerá tak trochu ako asociál, ktorý si nenájde pár minút navyše pre kolegu či obchodného partnera. Podobný konflikt sa objavuje, keď chcete namiesto osobného stretnutia navrhnúť vybavenie celého stretnutia cez mail, IM alebo telefón, pretože viete, že to bude rýchlejšie, efektívnejšie a navyše môžete mať celý proces komunikácie archivovaný (pre prípad potreby...) s doplňujúcimi podkladmi v elektronickej podobe. Ale rovnako si uvedomujete dôležitosť osobného stretnutia, a preto sa podvolíte, keď ho druhá strana preferuje.
Keď príde termín mítingu alebo porady a vy nemáte čas pripraviť sa, pozrieť si podklady, musíte sa spoľahnúť na informácie o tom, čo sa dohodlo minule, čo prišlo v mailoch, na dokumenty, ktoré ste len bleskovo preleteli. To vás núti pamätať si dosť veľa vecí (čo kto povedal, kto čím argumentoval, aké boli dohody, kto čo sľúbil, aké boli termíny atď.), aby ste sa permanentne udržiavali v obraze. Nie je to problém, len to vyžaduje väčšiu dávku sústredenia sa.
No a na adresu instant messagingu len toľko: nedávajte svoj IM kontakt len tak hocikomu, pretože nie je nič desivejšie, ako keď si dobrovoľne sprístupníte ďalší komunikačný kanál, cez ktorý vás môžu ľudia vyrušovať, dožadujúc sa okamžitej reakcie.
Z nutnosti riadiť tok udalostí a informácií okolo seba v práci čo najrýchlejšie a najefektívnejšie následne hrozí, že týmto štýlom budete pristupovať aj k svojim kamarátom, rodine či blízkym ľuďom. A striktne im vyhradiť 15 minút s dopredu vyžiadanou témou rozhovoru by bola asi príliš silná káva :) – zrejme by vás niekam poslali...
Úspešné vyrovnanie sa s odvrátenou stranou nástupu
informačnej spoločnosti a zaujímavé čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
streda 1. septembra 2004
PC REVUE
Na leto sa vždy teším v domnienke, že bude trochu voľnejšie, že bude menej agendy, porád, mítingov. A s blížiacim sa koncom prázdnin vždy už len konštatujem, ako hlboko som sa mýlil, a ticho závidím médiám, ktoré v lete vyrábajú dvojčísla či púšťajú reprízové TV relácie... Tento rok sme leto využili na „inventarizáciu“ našich vydavateľských zdrojov i zámerov a prípravu konkrétnych projektov na budúci rok. A s nimi vás chcem oboznámiť.
Už je jasné, že budúci rok bude vychádzať samostatné médium, ktoré vznikne zlúčením tohtoročných príloh DIGI REVUE a MOBIL REVUE, ktoré sme k PC REVUE tento rok pribaľovali zadarmo. Nový magazín sa bude vo väčšom rozsahu venovať rovnakým témam ako aj doteraz, t. j. digitálnym fotoaparátom, videokamerám, mobilom, a väčší dôraz získajú aj oblasti ako domáce kino. Okrem recenzií a technologických článkov sa bude ešte vo väčšej miere sústreďovať na praktické informácie, rady, tipy a triky, cenové porovnávania atď. Bude to takisto mesačník. Predávať sa bude v stánkoch, vo vybraných predajniach spotrebnej elektroniky, ale bude sa dať aj predplatiť, či už sólo, alebo spolu s PCR, verzia kombi bude, samozrejme, lacnejšia.
Keď už sme pri predplatnom, aj tu máme jednu zmenu. Od začiatku vychádzania PCR sme mali aj kategóriu zľavnené predplatné, ktoré bolo určené najmä študentom a dôchodcom, t. j. slabším sociálnym skupinám. Dosť často sme sa však stretávali s využívaním tejto zľavy aj u tých, pre ktorých nebola pôvodne určená. Napríklad študentskú zľavu si nárokovali aj už zamestnaní absolventi s pravidelným mesačným príjmom. Zľavnené predplatné preto od budúceho roku priznáme iba po predložení potvrdenia o návšteve školy. Dobrou správou je, že od budúceho roku vytvárame novú kategóriu sociálne predplatné, ktorého hodnota je hlboko pod našimi nákladmi. A priznáme ho tým, ktorých sociálna situácia naozaj nie je najružovejšia a často z tohto dôvodu – hoci neradi – museli predplatné zrušiť. Každú žiadosť budeme posudzovať individuálne, jej súčasťou musia byť aj dokumenty, ktoré potvrdzujú takýto stav. V odôvodnených špeciálnych prípadoch sme pripravení poskytnúť predplatné aj zadarmo. Berte to ako náš ma lý príspevok do sociálneho programu, ktorý má pomôcť prečkať tieto ťažké, hoci potrebné reformné časy.
Ďalšou dobrou správou je, že ročné predplatné s CD zostane nezmenené rovnako ako cena časopisu v stánkoch. Aj v roku 2005 dostanú všetci predplatitelia PCR s CD podobne ako v tomto ro ku darček v podobe dvoch špeciálnych CD s multimediálnymi encyklopé diami z vydavateľ stva Dor ling Kin dersley v českej lokalizácii, každé v hodnote 700 – 800 korún. V stánkoch sa verzia s týmto CD bude dať kúpiť iba za podstatne vyššiu cenu. Podrobné informácie o cenách PCR na rok 2005 nájdete v na sledujúcich číslach.
Zásadnou novinkou je dosť podstatný zásah do štruktúry magazínu. Od začiatku existencie PCR sa hlásime aj k profesionálnym používateľom, do sveta IT. Pre túto skupinu čitateľov sme mali vyhradené rubriky ako Infoware, Programujeme, Linuxware, ale aj niektoré odbornejšie články z ostatných rubrík. Na druhej strane máme veľkú skupinu klasických používateľov PC, pričom pre mnohých je svet IT zatiaľ priveľmi vzdialený, komplikovaný, príliš odborný. A z našich prieskumov a ankiet, ktoré sme robili počas celého roku, vyplynulo, že „pécečkári“ nemajú až taký záujem o IT. Rozhodli sme sa preto aj pre fyzické oddelenie týchto dvoch skupín používateľov-čitateľov tým, že svet IT oddelíme do samostatného média. Vznikne tak nová príloha Infoware, ktorá bude predplatiteľom PCR v budúcom roku distribuovaná zadarmo. Kto ju bude chcieť, prečíta si ju, kto nie, môže ju dať kolegovi, známemu, ktorý má záujem aj o svet informačných technológií. V stánkoch ju však nedostanete, preto odporúčam rozhodnúť sa pre predplatné.
Všetky tieto inovácie sú výsledkom rozhodnutí, ktoré padli po dôkladných analýzach, dlhých debatách a poradách. Hoci sme im venovali dosť veľa energie a času nielen počas leta, keď by bolo určite príjemnejšie ležať pri vode, verím, že budú na prospech nás všetkých.
Ale aby som vás nezavádzal, že sme celé leto iba sedeli za počítačmi, tak vám prinášame jednu ilustračnú fotku z letného redakčného športovo-spoločenského popoludnia. Po tenise a plážovom volejbale sme skončili pri bazéne a grile. Na fotke sa však časť redakcie práve napcháva melónom. Mňam...
Pekný zvyšok leta a zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Už je jasné, že budúci rok bude vychádzať samostatné médium, ktoré vznikne zlúčením tohtoročných príloh DIGI REVUE a MOBIL REVUE, ktoré sme k PC REVUE tento rok pribaľovali zadarmo. Nový magazín sa bude vo väčšom rozsahu venovať rovnakým témam ako aj doteraz, t. j. digitálnym fotoaparátom, videokamerám, mobilom, a väčší dôraz získajú aj oblasti ako domáce kino. Okrem recenzií a technologických článkov sa bude ešte vo väčšej miere sústreďovať na praktické informácie, rady, tipy a triky, cenové porovnávania atď. Bude to takisto mesačník. Predávať sa bude v stánkoch, vo vybraných predajniach spotrebnej elektroniky, ale bude sa dať aj predplatiť, či už sólo, alebo spolu s PCR, verzia kombi bude, samozrejme, lacnejšia.
Keď už sme pri predplatnom, aj tu máme jednu zmenu. Od začiatku vychádzania PCR sme mali aj kategóriu zľavnené predplatné, ktoré bolo určené najmä študentom a dôchodcom, t. j. slabším sociálnym skupinám. Dosť často sme sa však stretávali s využívaním tejto zľavy aj u tých, pre ktorých nebola pôvodne určená. Napríklad študentskú zľavu si nárokovali aj už zamestnaní absolventi s pravidelným mesačným príjmom. Zľavnené predplatné preto od budúceho roku priznáme iba po predložení potvrdenia o návšteve školy. Dobrou správou je, že od budúceho roku vytvárame novú kategóriu sociálne predplatné, ktorého hodnota je hlboko pod našimi nákladmi. A priznáme ho tým, ktorých sociálna situácia naozaj nie je najružovejšia a často z tohto dôvodu – hoci neradi – museli predplatné zrušiť. Každú žiadosť budeme posudzovať individuálne, jej súčasťou musia byť aj dokumenty, ktoré potvrdzujú takýto stav. V odôvodnených špeciálnych prípadoch sme pripravení poskytnúť predplatné aj zadarmo. Berte to ako náš ma lý príspevok do sociálneho programu, ktorý má pomôcť prečkať tieto ťažké, hoci potrebné reformné časy.
Ďalšou dobrou správou je, že ročné predplatné s CD zostane nezmenené rovnako ako cena časopisu v stánkoch. Aj v roku 2005 dostanú všetci predplatitelia PCR s CD podobne ako v tomto ro ku darček v podobe dvoch špeciálnych CD s multimediálnymi encyklopé diami z vydavateľ stva Dor ling Kin dersley v českej lokalizácii, každé v hodnote 700 – 800 korún. V stánkoch sa verzia s týmto CD bude dať kúpiť iba za podstatne vyššiu cenu. Podrobné informácie o cenách PCR na rok 2005 nájdete v na sledujúcich číslach.
Zásadnou novinkou je dosť podstatný zásah do štruktúry magazínu. Od začiatku existencie PCR sa hlásime aj k profesionálnym používateľom, do sveta IT. Pre túto skupinu čitateľov sme mali vyhradené rubriky ako Infoware, Programujeme, Linuxware, ale aj niektoré odbornejšie články z ostatných rubrík. Na druhej strane máme veľkú skupinu klasických používateľov PC, pričom pre mnohých je svet IT zatiaľ priveľmi vzdialený, komplikovaný, príliš odborný. A z našich prieskumov a ankiet, ktoré sme robili počas celého roku, vyplynulo, že „pécečkári“ nemajú až taký záujem o IT. Rozhodli sme sa preto aj pre fyzické oddelenie týchto dvoch skupín používateľov-čitateľov tým, že svet IT oddelíme do samostatného média. Vznikne tak nová príloha Infoware, ktorá bude predplatiteľom PCR v budúcom roku distribuovaná zadarmo. Kto ju bude chcieť, prečíta si ju, kto nie, môže ju dať kolegovi, známemu, ktorý má záujem aj o svet informačných technológií. V stánkoch ju však nedostanete, preto odporúčam rozhodnúť sa pre predplatné.
Všetky tieto inovácie sú výsledkom rozhodnutí, ktoré padli po dôkladných analýzach, dlhých debatách a poradách. Hoci sme im venovali dosť veľa energie a času nielen počas leta, keď by bolo určite príjemnejšie ležať pri vode, verím, že budú na prospech nás všetkých.
Ale aby som vás nezavádzal, že sme celé leto iba sedeli za počítačmi, tak vám prinášame jednu ilustračnú fotku z letného redakčného športovo-spoločenského popoludnia. Po tenise a plážovom volejbale sme skončili pri bazéne a grile. Na fotke sa však časť redakcie práve napcháva melónom. Mňam...
Pekný zvyšok leta a zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. augusta 2004
PC REVUE
Leto je čas dovoleniek a prázdnin, preto si v tomto čísle dovolím menší úlet.
U nás v robote sa sem-tam stane, že treba urobiť nejakú prácu, ktorú nemá nikto v náplni, nie sme na ňu technicky zariadení alebo nikomu sa do nej ani nechce. Býva to napr. veľké upratovanie, malé opravy a úpravy okolo domu, v ktorom sídlime atď. Vtedy zavoláme firmu, ktorá sa špecializuje na danú činnosť, tá poskytne svojich ľudí, techniku a daná úloha sa na všeobecnú spokojnosť (väčšinou) urobí. V termíne, v požadovanej kvalite a za pomerne dobrú cenu. Takto to, samozrejme, funguje aj v iných menších firmách. Tie väčšie si okrem toho dávajú robiť externým firmám aj podstatne sofistikovanejšie práce: od hromadnej tlače faktúr až po kompletnú správu celej IT infraštruktúry. Áno, ide o klasický outsourcing. Nie je to nič nové, objavné, aj v PCR sme sa tejto téme viackrát venovali. Outsourcing má množstvo výhod (cena, kvalita, neviazanosť vlastných zdrojov, koncentrácia na kľúčové činnosti podniku atď.), ale, samozrejme, aj určite riziká (prístup k dôverným informáciám, závislosť od tretej firmy, komplikovaný proces presunu zdrojov, uzavretia zmlúv, náročná logistika atď.). Azda aj preto sa presadzuje vo svete aj u nás pomerne opatrne, hoci mnohé firmy o ňom uvažujú ako o perspektívnom riešení vnútropodnikových potrieb do budúcnosti.
Niekedy sa však zamýšľam, čo by znamenalo, keby sa takéto pracovné procesy zaviedli na (skoro) všetky činnosti danej firmy, a nielen na tie servisné (od upratovania až po správu IS). Jednoducho všetky oddelenia – ekonomické, obchodné, personálne, starostlivosť o zákazníkov atď. – by poskytovali svoje služby na externej báze ako samostatne fungujúce jednotky. Každú z nich by spravovala externá firma špecializujúca sa na danú oblasť a formou prenájmu by poskytovala svoje služby v garantovanej kvalite a cene. Spolupráca takýchto funkčných jednotiek by bola, samozrejme, oveľa náročnejšia na logistiku, ale riadením na úrovni procesov či služieb je na prvý pohľad pri dôslednom využívaní IT nástrojov asi celkom zvládnuteľná. Otázkou zostáva, čo by sa stalo, keby sme chceli ísť o úroveň vyššie a outsourceovať aj služby na úrovni top manažmentu...
Firmy zložené zo samostatných funkčných blokov – virtuálnych oddelení – by sa skladali a rozkladali podľa potreby, resp. požiadaviek trhu. Za svoje služby by účtovali poplatky, v momente zvýšenia alebo zníženia požiadaviek zo strany zákazníkov a trhu by mohli operatívne prispôsobovať objem či kvalitu služby, prevádzkové náklady atď. To by následne viedlo k tomu, že by sa úplne stratili také javy ako bankrot, rozpredaj majetku, prepúšťanie. Stačí mať nápad a základný investičný kapitál a poskladáte si firmu. Vyčerpá sa trhová príležitosť, predbehne vás konkurencia, prestane vás daná oblasť podnikania baviť? Nič jednoduchšie – poskladanú firmu rozložíte opäť na moduly, prestanete si prenajímať služby, firma bez veľkého hrmotu prestane existovať a založíte si novú.
A čo by sa stalo, keby sa outsourceovali aj služby na úrovni štátnej správy, verejnej správy, miestnej samosprávy? Neviedlo by poskytovanie takých služieb, ako je vybavovanie nových ŠPZ, osobných dokladov, stavebných povolení atď., prostredníctvom tretích firiem formou outsourcingu k zvýšeniu kvality, zníženiu nákladov, zrýchleniu vybavovania žiadostí? Prídete na úrad kedykoľvek v pracovnom čase (a nielen pondelok a stredu od 8.00 do 12.00), úradníci – zamestnanci komerčnej firmy – sú k vám ústretoví, snažia sa vybaviť vašu žiadosť načas, kvalitne a s úsmevom. Nebuďme úzkoprsí a poďme ešte ďalej! Čo keby sme (my občania) vypísali výberové konanie na poskytovateľa outsourcingových služieb na úrovni top manažmentu štátu, teda vlády a jej všetkých orgánov? Poskytovateľ služby by dostal zadanie v podobe parametrov kvality služieb, ktoré štát občanom poskytuje (zdravotná a sociálna starostlivosť, školstvo, bezpečnosť atď.). Poskytovateľ by vypočítal, aký ročný štátny rozpočet na to potrebuje pri takom a takom daňovom zaťažení, HDP, inflácii a pod. A po odsúhlasení oboma stranami by už stačilo len podpísať SLA (service level agreement), t. j. zmluvu o poskytnutí služby, a hotovo. Zbohom, politika, koniec straníckym záujmom, adieu, nomenklatúrne kádre! Čo si občania odsúhlasili, to aj dostanú. V dobrom aj zlom, so všetkými dôsledkami. Ale objektívne, transparentne a spravodlivo. Vždy budú vedieť, na čom sú, a už sa nebudú môcť sťažovať na zlú vládu.
Ufff, asi som sa dal priveľmi uniesť a dostali sme sa do hlbokého sci-fi. Alebo ani nie?
Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 8/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
U nás v robote sa sem-tam stane, že treba urobiť nejakú prácu, ktorú nemá nikto v náplni, nie sme na ňu technicky zariadení alebo nikomu sa do nej ani nechce. Býva to napr. veľké upratovanie, malé opravy a úpravy okolo domu, v ktorom sídlime atď. Vtedy zavoláme firmu, ktorá sa špecializuje na danú činnosť, tá poskytne svojich ľudí, techniku a daná úloha sa na všeobecnú spokojnosť (väčšinou) urobí. V termíne, v požadovanej kvalite a za pomerne dobrú cenu. Takto to, samozrejme, funguje aj v iných menších firmách. Tie väčšie si okrem toho dávajú robiť externým firmám aj podstatne sofistikovanejšie práce: od hromadnej tlače faktúr až po kompletnú správu celej IT infraštruktúry. Áno, ide o klasický outsourcing. Nie je to nič nové, objavné, aj v PCR sme sa tejto téme viackrát venovali. Outsourcing má množstvo výhod (cena, kvalita, neviazanosť vlastných zdrojov, koncentrácia na kľúčové činnosti podniku atď.), ale, samozrejme, aj určite riziká (prístup k dôverným informáciám, závislosť od tretej firmy, komplikovaný proces presunu zdrojov, uzavretia zmlúv, náročná logistika atď.). Azda aj preto sa presadzuje vo svete aj u nás pomerne opatrne, hoci mnohé firmy o ňom uvažujú ako o perspektívnom riešení vnútropodnikových potrieb do budúcnosti.
Niekedy sa však zamýšľam, čo by znamenalo, keby sa takéto pracovné procesy zaviedli na (skoro) všetky činnosti danej firmy, a nielen na tie servisné (od upratovania až po správu IS). Jednoducho všetky oddelenia – ekonomické, obchodné, personálne, starostlivosť o zákazníkov atď. – by poskytovali svoje služby na externej báze ako samostatne fungujúce jednotky. Každú z nich by spravovala externá firma špecializujúca sa na danú oblasť a formou prenájmu by poskytovala svoje služby v garantovanej kvalite a cene. Spolupráca takýchto funkčných jednotiek by bola, samozrejme, oveľa náročnejšia na logistiku, ale riadením na úrovni procesov či služieb je na prvý pohľad pri dôslednom využívaní IT nástrojov asi celkom zvládnuteľná. Otázkou zostáva, čo by sa stalo, keby sme chceli ísť o úroveň vyššie a outsourceovať aj služby na úrovni top manažmentu...
Firmy zložené zo samostatných funkčných blokov – virtuálnych oddelení – by sa skladali a rozkladali podľa potreby, resp. požiadaviek trhu. Za svoje služby by účtovali poplatky, v momente zvýšenia alebo zníženia požiadaviek zo strany zákazníkov a trhu by mohli operatívne prispôsobovať objem či kvalitu služby, prevádzkové náklady atď. To by následne viedlo k tomu, že by sa úplne stratili také javy ako bankrot, rozpredaj majetku, prepúšťanie. Stačí mať nápad a základný investičný kapitál a poskladáte si firmu. Vyčerpá sa trhová príležitosť, predbehne vás konkurencia, prestane vás daná oblasť podnikania baviť? Nič jednoduchšie – poskladanú firmu rozložíte opäť na moduly, prestanete si prenajímať služby, firma bez veľkého hrmotu prestane existovať a založíte si novú.
A čo by sa stalo, keby sa outsourceovali aj služby na úrovni štátnej správy, verejnej správy, miestnej samosprávy? Neviedlo by poskytovanie takých služieb, ako je vybavovanie nových ŠPZ, osobných dokladov, stavebných povolení atď., prostredníctvom tretích firiem formou outsourcingu k zvýšeniu kvality, zníženiu nákladov, zrýchleniu vybavovania žiadostí? Prídete na úrad kedykoľvek v pracovnom čase (a nielen pondelok a stredu od 8.00 do 12.00), úradníci – zamestnanci komerčnej firmy – sú k vám ústretoví, snažia sa vybaviť vašu žiadosť načas, kvalitne a s úsmevom. Nebuďme úzkoprsí a poďme ešte ďalej! Čo keby sme (my občania) vypísali výberové konanie na poskytovateľa outsourcingových služieb na úrovni top manažmentu štátu, teda vlády a jej všetkých orgánov? Poskytovateľ služby by dostal zadanie v podobe parametrov kvality služieb, ktoré štát občanom poskytuje (zdravotná a sociálna starostlivosť, školstvo, bezpečnosť atď.). Poskytovateľ by vypočítal, aký ročný štátny rozpočet na to potrebuje pri takom a takom daňovom zaťažení, HDP, inflácii a pod. A po odsúhlasení oboma stranami by už stačilo len podpísať SLA (service level agreement), t. j. zmluvu o poskytnutí služby, a hotovo. Zbohom, politika, koniec straníckym záujmom, adieu, nomenklatúrne kádre! Čo si občania odsúhlasili, to aj dostanú. V dobrom aj zlom, so všetkými dôsledkami. Ale objektívne, transparentne a spravodlivo. Vždy budú vedieť, na čom sú, a už sa nebudú môcť sťažovať na zlú vládu.
Ufff, asi som sa dal priveľmi uniesť a dostali sme sa do hlbokého sci-fi. Alebo ani nie?
Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 8/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. júla 2004
PC REVUE
Určite mnohí z vás dôverne poznajú tento denný kolobeh: cesta do práce v rannej špičke, maily, dokumenty, projekty, mítingy a porady až do večera, bežný nákup po ceste domov, čas pre rodinu (manželka, deti, pes), neskorá prihrievaná večera, drobné domáce práce (kedy konečne vymeníš tú žiarovku?!), a ak zostane čas, ešte nočné vybavovanie zvyšnej pracovnej agendy na domácom počítači. A sem-tam do toho vpadne ešte nejaká tá služobná cesta, večerná spoločenská akcia, nevyhnutný šport na udržanie kondície na základe odporúčania z nedávnej preventívnej zdravotnej prehliadky (sledujete si cholesterol?). Keď vám váš napätý pracovný časový plán nabúra nepredvídateľná fluktuácia (neohlásená návšteva či problém s autom), tak si zúfate, že deň má iba 24 hodín. A ráno vstávate opäť so spánkovým deficitom a dúfate, že ho dobehnete cez víkend, nevediac, že vám vaša polovička už zorganizovala návštevu svokry... Takto to ide deň po dni, až príde kríza stredného veku a vo chvíľke momentálnej depresie zhrozene bilancujete doterajší život a pýtate sa sám seba, či ste nastúpili do správneho vlaku, či celý život je naozaj vyplnený len opakujúcimi sa pracovnými rituálmi a na háňaním sa. Odpoveď pre väčšinu z nás znie: Áno, je. Samozrejme, že trochu preháňam, ale možno ani nie až tak veľmi. Koniec koncov na vyliečenie sa z ťažkých životných filozofických otázok postačí poriadna „reset párty“ a ide sa ďalej. Chcem vám však pomôcť, keby vás to nabudúce znovu prepadlo. Samozrejme, je odo mňa priveľmi trúfalé snažiť sa o to na ploche asi 5000 znakov. Ale skúsme a pozrime sa na to spoločne cez ekonomickú kategóriu, ktorá má názov pridaná hodnota. Narodili sme sa na tento svet s určitými danosťami (tí talentovanejší), v rodine sme k tomu dostali výchovu (tí šťastnejší) a v škole vzdelanie (tí usilovnejší). Užívame si svoj život s dennodennými výhrami a prehrami, prekonávame bežné problémy a prekážky, zbierame skúsenosti a naším zmyslom života (ak opomeniem filozoficko-náboženský rozmer) je – teda aspoň podľa mňa – využívanie všetkého dobrého, čo sa v nás naakumulovalo za tie roky od narodenia, a pridávanie k tomu svojej vlastnej osobitosti, invencie, kvality. Nazvime to pridanou hodnotou. Môže ňou byť naša každodenná bežná neviditeľná práca, ktorá sa však v spojení s výsledkami práce iných kolegov pretvorí napr. do inovatívneho algoritmu či moderného softvérového riešenia. Do naprojektovania netradičného inžinierskeho postupu, do vybudovania silnej firmy, značky, produktu, ktorý sa dokáže presadiť aj v ostrej zahraničnej konkurencii. Do výsledkov, ku ktorým sa budete hrdo hlásiť. Umelci, športovci, vedci majú, samozrejme, iný druh pridanej hodnoty, výsledky, ku ktorým sa hlásia, o ktoré sa môžu oprieť. A iný má predavačka, ktorá je k vám milá, poradí vám či pomôže. Pridaná hodnota však nemusí mať „len“ takýto pracovný rozmer. Môže ňou byť už len vaša samotná osobnosť, to, že sa ľudia vo vašej spoločnosti dobre cítia, že z vás čerpajú pozitívnu energiu, optimizmus, dobré rady či inšpiráciu. Môže ňou byť to, že napriek súčasným trendom dokážete vybudovať fungujúcu rodinu. Že dokážete poriadne vychovať svoje deti (ťažká úloha, ale dosť veľká miera pridanej hodnoty!). Že vďaka svojim fyzickým či finančným možnostiam dokážete pomôcť niekomu, kto je na pomoc iných odkázaný, atď., atď. Nemusíme si budovať svoje celoživotné pracovné „megapomníky“, aby sme sebe či svetu dokázali, že naša existencia bola dôležitá a prínosná. Koniec koncov málokomu sa to aj pri najlepšej snahe podarí. Stačí, keď si osvojíme nový pohľad na to, čo je a čo nie je dôležité, a budeme si budovať malé každodenné „pomníčky“ pridanej hodnoty na všetkých frontoch svojho života, a je to. Potom vás nejaký odchod do dôchodku určite nezlomí (ako sa to stáva v súčasnosti), pretože ho prežijete v spoločnosti a pod ochranou svojich malých „pomníčkov“. Keď teda budete nabudúce v pondelok ráno s veľkou nechuťou po víkende vstávať ráno do práce, keď budete otrávení z nikdy sa nekončiaceho prílivu mailov, keď budete zničení z vyčerpávajúceho kódovania, z otravných zákazníkov, spomeňte si, že to nerobíte ani pre uspokojenie šéfa, ani pre udržanie si zákazníka, ani pre vyššie odmeny, ale sami pre seba. Pre vyššiu pridanú hodnotu. Pre radosť zo života.
Zaujímavé čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Zaujímavé čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
utorok 1. júna 2004
PC REVUE
Čas je nesmierne relatívna veličina. Pre väzňa plynie nekonečne pomaly, naopak, pre pacienta, ktorý vie, že mu zostávajú už len tri mesiace života, plynie, bohužiaľ, neúprosne rýchlo. A pre nás všetkých ostatných je to tak niekde vnútri tohto intervalu podľa zvoleného životného štýlu či pracovného nasadenia. Napriek tomu, že čas by mal byť podľa Einsteina konštantnou veličinou, mám podobne ako asi aj vy pocit, že to tak už nie je. Pocit, že čas plynie akosi rýchlejšie, je asi daný nasadením či objemom informácií, ktoré denne absorbujeme, rastúcou náročnosťou práce, potrebou byť stále lepší, konkurenčným tlakom atď. Snažíme sa svoju prácu robiť najlepšie a najrýchlejšie, ako vieme, ale napriek tomu nám zaberie rovnaké (ak nie väčšie) množstvo času ako kedysi. Vymýšľame postupy, ako pracovať ešte efektívnejšie. Používame mobily, vreckové počítače, notebooky, aby sme mohli pracovať aj v teréne na služobných cestách či večer doma. Využívame výhody emailovej komunikácie, instant messagingu, videokonferencií, aby sme skrátili vzdialenosti a zrýchlili komunikáciu. Používame sofistikované groupwarové riešenia, aby sme zdieľali kontakty, dokumenty, kalendáre, prideľovali a reportovali úlohy, aby tímová spolupráca bola ešte efektívnejšia. Delegujeme zodpovednosť, prideľujeme úlohy, monitorujeme, reportujeme, komunikujeme, zdieľame. Vďaka tomu sme síce schopní za rovnaké množstvo času vybaviť oveľa viac úloh, práce, agendy, ale v konečnom dôsledku sme na tom rovnako, lebo si následne pridávame (alebo dostávame zhora) ďalšie úlohy a projekty. Čo sa s tým dá robiť? Zlou správou je, že asi nič. Všeobecné objektívne príčiny, ako je napr. rastúci tlak na znižovanie nákladov pri zvyšovaní produktivity, sa nedajú obísť jednoduchým trikom. Základom je presný časový plán na každý deň, jeho dôsledné dodržiavanie a rýchlejšie plnenie jednotlivých čiastkových úloh. To znie síce múdro, ale je to len nevyhnutná podmienka na prežitie. Dobrá správa však je, že sa ešte dajú usporiť nejaké sekundy a minútky, ktorých kumulovaním možno získať ešte nejaký čas k dobru. Sledujem kolegov z iných firiem, aké tipy a triky na oklamanie času používajú oni. Jeden kolega napríklad zásadne číta iba maily, ktoré sú označené vysokou prioritou, predmet správy je napísaný veľkými písmenami alebo sú inak označené ako mimoriadne urgentné. Všetko ostatné leží ladom, až pokým sa odosielateľ nepripomenie telefónom, nespustí mail bombing alebo inak sa mu nepodarí upútať pozornosť príjemcu...
Iný známy číta zásadne iba maily, kde je označený ako priamy adresát, nikdy nie tie, kde je iba na Cc. A všetky ostatné putujú do koša. Ďalší si sleduje a triedi iba maily od vybraných odosielateľov a ostatných presmerováva automaticky do schránky na menej dôležitú poštu, ktorú raz za čas aj tak bez prečítania vyprázdňuje... Ja osobne som si na sebe všimol, že už dávno som prestal používať súvislé vetné spojenia, veľké písmená, čiarky, vo veľkej miere používam v komunikácii s najbližšími kolegami rôzne skratky. Každý klep do klávesnice navyše sa totiž počíta a babka k babke... Zdvorilostné úvodné a záverečné frázy sú už dávno minulosťou, vyjadrujem sa maximálne stručne v bodoch a rovno k veci. A čakám, že aj ostatní sa budú aspoň v tomto smere správať rovnako, veď aj ich čas je vzácny.
Podobne to funguje aj v telefonickom styku. Mojej rodine a priateľom preto dosť leziem na nervy, keď v pracovnom čase s nimi komunikujem naozaj maximálne stručne a stroho vecne, až majú pocit, že sa na nich hnevám alebo niečo nie je v poriadku. A ešte viac ich vytočí, keď počujú, že popri telefonovaní s nimi ešte pokračujem v práci a klepocem do klávesnice, takže vtedy sa snažím stláčať klávesy čo najtichšie... J
Podobnými zásadami a trikmi sa dajú dosiahnuť nejaké úspory času aj pri organizovaní mítingov, porád a obchodných stretnutí. Niečo sa dá získať aj lepším „manažovaním“ obedných prestávok. Zatiaľ som však neprišiel na trik, ako skrátiť čas potrebný na uspokojovanie ostatných telesných potrieb, hoci pokiaľ zapnete fantáziu, aj vám určite napadnú niektoré pikantné, no zrejme nepublikovateľné riešenia... J
A ďalšie úspory sa dajú dosiahnuť kombinovaním viacerých aktivít naraz a prechodom do multitaskingového režimu, hoci podľa viacerých analýz vraj muži nie sú schopní robiť viac vecí naraz. Súvisí to vraj s rozdelením jednotlivých centier v našich mozgových hemisférach. Ja s týmto tvrdením nesúhlasím, pretože keď treba, tak sa dá, hoci ženy majú v porovnaní s nami určite ešte stále navrch. Zatiaľ zvládam napríklad telefonovanie a počúvanie rádia popri vybavovaní mailov či holenie sa elektrickým strojčekom popri šoférovaní. Ale nemám na jednu dámu, ktorú som nedávno videl, ako sa popri šoférovaní bez akýchkoľvek problémov maľovala, počúvala rádio a ešte stíhala vášnivo diskutovať so svojou spolujazdkyňou... J
Aby ste na takéto riešenia svojho problému s nedostatkom času neboli nikdy odkázaní, to vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 6/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Iný známy číta zásadne iba maily, kde je označený ako priamy adresát, nikdy nie tie, kde je iba na Cc. A všetky ostatné putujú do koša. Ďalší si sleduje a triedi iba maily od vybraných odosielateľov a ostatných presmerováva automaticky do schránky na menej dôležitú poštu, ktorú raz za čas aj tak bez prečítania vyprázdňuje... Ja osobne som si na sebe všimol, že už dávno som prestal používať súvislé vetné spojenia, veľké písmená, čiarky, vo veľkej miere používam v komunikácii s najbližšími kolegami rôzne skratky. Každý klep do klávesnice navyše sa totiž počíta a babka k babke... Zdvorilostné úvodné a záverečné frázy sú už dávno minulosťou, vyjadrujem sa maximálne stručne v bodoch a rovno k veci. A čakám, že aj ostatní sa budú aspoň v tomto smere správať rovnako, veď aj ich čas je vzácny.
Podobne to funguje aj v telefonickom styku. Mojej rodine a priateľom preto dosť leziem na nervy, keď v pracovnom čase s nimi komunikujem naozaj maximálne stručne a stroho vecne, až majú pocit, že sa na nich hnevám alebo niečo nie je v poriadku. A ešte viac ich vytočí, keď počujú, že popri telefonovaní s nimi ešte pokračujem v práci a klepocem do klávesnice, takže vtedy sa snažím stláčať klávesy čo najtichšie... J
Podobnými zásadami a trikmi sa dajú dosiahnuť nejaké úspory času aj pri organizovaní mítingov, porád a obchodných stretnutí. Niečo sa dá získať aj lepším „manažovaním“ obedných prestávok. Zatiaľ som však neprišiel na trik, ako skrátiť čas potrebný na uspokojovanie ostatných telesných potrieb, hoci pokiaľ zapnete fantáziu, aj vám určite napadnú niektoré pikantné, no zrejme nepublikovateľné riešenia... J
A ďalšie úspory sa dajú dosiahnuť kombinovaním viacerých aktivít naraz a prechodom do multitaskingového režimu, hoci podľa viacerých analýz vraj muži nie sú schopní robiť viac vecí naraz. Súvisí to vraj s rozdelením jednotlivých centier v našich mozgových hemisférach. Ja s týmto tvrdením nesúhlasím, pretože keď treba, tak sa dá, hoci ženy majú v porovnaní s nami určite ešte stále navrch. Zatiaľ zvládam napríklad telefonovanie a počúvanie rádia popri vybavovaní mailov či holenie sa elektrickým strojčekom popri šoférovaní. Ale nemám na jednu dámu, ktorú som nedávno videl, ako sa popri šoférovaní bez akýchkoľvek problémov maľovala, počúvala rádio a ešte stíhala vášnivo diskutovať so svojou spolujazdkyňou... J
Aby ste na takéto riešenia svojho problému s nedostatkom času neboli nikdy odkázaní, to vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 6/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. mája 2004
PC REVUE
Pri takej príležitosti, ako je vstup krajiny do EÚ, si neodpustím krátke zamyslenie. Nebude to nič objavné ani originálne, ale považujem to za dôležité, tak to, prosím, vydržte. Čo vstup do EÚ dá nám, je asi známe (investície, pracovné príležitosti, voľnosť pohybu, príslušnosť k väčšiemu geopolitickému spoločenstvu atď.), čo však prinesieme my do spoločnej hodnotovej „pokladnice“, je mi známe menej. Akými novými myšlienkovými prúdmi, duchovným bohatstvom, kultúrnymi tradíciami, akou čerstvou krvou, nápadmi „oplodníme“ pani Európu?
Kedysi dávno som mal taký nejasný pocit, tušenie, že Slovensko má veľkú budúcnosť, akési zvláštne poslanie, tajnú vyvolenosť, skryté kvality, ktoré sa v pravom čase zjavia ako blesk z neba a zasiahnu do celospoločenského diania v rámci väčšieho územného celku. Bol tento pocit vyvolaný historicky pohnutým osudom Slovákov, tisícročnou neslobodou, pokornou povahou, romantickou dušou či silnou vierou? Pramení tento pocit z úžasnej kultúrnej minulosti, keď každá dedina mala kedysi vlastnú originálnu folklórnu tradíciu, pesničky, kroje, nárečie, zvyky, príbehy, výšivky atď.? Bolo to dané obrovskou koncentráciou bohatosti ducha a nesmiernej rozmanitosti na takom malom území? Neviem. Vidím však, že v súčasnosti sa naša identita posúva niekde úplne inde. Chce sa stále viac podobať západnému vzoru, náš spôsob života je stále viac konzumný, naše hodnoty sa točia okolo uspokojovania materiálnych potrieb, chceme mať viac handier, plné špajzy, chceme mať luxusnejšie autá a všetci chodiť na Maledivy. Nuž ale toto už v Európe majú, toto im tam nosiť nemusíme! Na toto „stará dáma“ nečaká, veď má sama problémy so sebou! Aj v Európe sa rozpadajú klasické rodinné tradície a väzby a my „papagájovo“ úspešne preberáme módny trend zostať „single“, nezávislý, neviazať sa na nikoho, byť sám sebe pánom, čo spôsobuje, že nedokážeme robiť kompromisy, že už pri malej nezhode sa rúcajú nádejné partnerstvá. Preberáme aj ďalšie zlozvyky a neduhy a neprinášame očakávaný čerstvý vietor. A navyše sklamaní a rozčarovaní z odvrátenej strany prichádzajúceho kapitalizmu frfleme na všetko a všetkých a závidíme – ako sa hovorí – ešte aj nos medzi očami. Pod ťarchou reforiem sa stráca životný optimizmus a napriek jasným pozitívnym vyhliadkam strácame nádej. Vytráca sa z nás dávny duchovný rozmer, náboj, iskra, namiesto toho, nepoznajúc vlastnú históriu, sa na verejnosti radšej nehlásime k svojmu pôvodu a chceme sa stratiť v kozmopolitnom dave anonymného európanstva. A to je zlé. Pre nás aj pre Európu. Tá sa čoraz viac stáva spoločenstvom, ktoré nebude pestrou zmesou originálnych národov, kultúr a tradícií, ale byrokratickým zväzkom krajín, ktoré spájajú čisto obchodno-politické záujmy. Máme šancu na tom niečo zmeniť? My, taká malá krajina počtom obyvateľov či ekonomickou silou? My, ktorí sa nasledujúce roky a desaťročia budeme len úporne snažiť ekonomicky dobehnúť európsky vlak? My, ktorí ešte dlhé generácie budeme len hľadať vlastnú novú identitu v zmenených podmienkach? Nemám na to racionálne argumenty, ale myslím si, že je to možné. Platí to však len za predpokladu, že sa nebudeme snažiť čím skôr prevziať model západného spôsobu života. A že sa oprieme o zabudnuté tradície, dávne korene, ale najmä pôvodné hodnoty života, ktoré vyznávali naši predkovia. Dobroprajnosť, srdečnosť, láskavosť, nepoddajnosť, pokoru, pracovitosť, trpezlivosť, vieru a nádej. Viem, že to znie pateticky, ale napriek tomu to je pravda.
A ako budeme potom môcť zasiahnuť do diania a splniť očakávania „starej dámy“? Neviem, keby som to vedel, prezradil by som to našim pánom politikom. Viem len to, že kedysi aj malý Dávid porazil obra Goliáša, že aj kedysi sa udalosti, akou bol svojho času pád komunizmu, dlhé desaťročia zdali nepredstaviteľné, aby sa neskôr stali realitou. Že jedinec zmôže veľa a že masy, ak majú správnu motiváciu a ideo vú náplň, dokážu zmeniť tok dejín. Nemusíme ísť ďaleko po príklady a pozrime sa do sveta IT – akú úlohu v ňom zohrali talentovaní jedinci, ktorí bez komerčného zázemia nedali spávať prezidentom veľkých korporácií? Áno, hovorím o študentíkovi Linusovi Tornvaldsovi, tvorcovi jadra Linuxu, okolo ktorého následne masa dobrovoľných nadšencov vytvorila riešenie úspešne konkurujúce komerčným produktom, za ktorými stoja miliardové investície. A kto by si kedysi trúfol prorokovať, že sa rozloženie síl na trhu niekedy bude môcť zmeniť nie váhou dolárov vrazených do vývoja, ale invenciou jedinca, sprístupnením výsledku jeho práce celému svetu a následne spoluprácou nadšených dobrovoľníkov.
Je to story ako z detských rozprávok, ale svedčí o tom, že výnimky ešte stále potvrdzujú pravidlo a zázraky sa dejú... :) Kiežby sme aj my vedeli rozpoznať tú našu príležitosť a boli na ňu pripravení. Potom príde aj ten očakávaný zázrak.
Zaujímavé čítanie májového čísla a úspešný vstup do EÚ vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 5/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Kedysi dávno som mal taký nejasný pocit, tušenie, že Slovensko má veľkú budúcnosť, akési zvláštne poslanie, tajnú vyvolenosť, skryté kvality, ktoré sa v pravom čase zjavia ako blesk z neba a zasiahnu do celospoločenského diania v rámci väčšieho územného celku. Bol tento pocit vyvolaný historicky pohnutým osudom Slovákov, tisícročnou neslobodou, pokornou povahou, romantickou dušou či silnou vierou? Pramení tento pocit z úžasnej kultúrnej minulosti, keď každá dedina mala kedysi vlastnú originálnu folklórnu tradíciu, pesničky, kroje, nárečie, zvyky, príbehy, výšivky atď.? Bolo to dané obrovskou koncentráciou bohatosti ducha a nesmiernej rozmanitosti na takom malom území? Neviem. Vidím však, že v súčasnosti sa naša identita posúva niekde úplne inde. Chce sa stále viac podobať západnému vzoru, náš spôsob života je stále viac konzumný, naše hodnoty sa točia okolo uspokojovania materiálnych potrieb, chceme mať viac handier, plné špajzy, chceme mať luxusnejšie autá a všetci chodiť na Maledivy. Nuž ale toto už v Európe majú, toto im tam nosiť nemusíme! Na toto „stará dáma“ nečaká, veď má sama problémy so sebou! Aj v Európe sa rozpadajú klasické rodinné tradície a väzby a my „papagájovo“ úspešne preberáme módny trend zostať „single“, nezávislý, neviazať sa na nikoho, byť sám sebe pánom, čo spôsobuje, že nedokážeme robiť kompromisy, že už pri malej nezhode sa rúcajú nádejné partnerstvá. Preberáme aj ďalšie zlozvyky a neduhy a neprinášame očakávaný čerstvý vietor. A navyše sklamaní a rozčarovaní z odvrátenej strany prichádzajúceho kapitalizmu frfleme na všetko a všetkých a závidíme – ako sa hovorí – ešte aj nos medzi očami. Pod ťarchou reforiem sa stráca životný optimizmus a napriek jasným pozitívnym vyhliadkam strácame nádej. Vytráca sa z nás dávny duchovný rozmer, náboj, iskra, namiesto toho, nepoznajúc vlastnú históriu, sa na verejnosti radšej nehlásime k svojmu pôvodu a chceme sa stratiť v kozmopolitnom dave anonymného európanstva. A to je zlé. Pre nás aj pre Európu. Tá sa čoraz viac stáva spoločenstvom, ktoré nebude pestrou zmesou originálnych národov, kultúr a tradícií, ale byrokratickým zväzkom krajín, ktoré spájajú čisto obchodno-politické záujmy. Máme šancu na tom niečo zmeniť? My, taká malá krajina počtom obyvateľov či ekonomickou silou? My, ktorí sa nasledujúce roky a desaťročia budeme len úporne snažiť ekonomicky dobehnúť európsky vlak? My, ktorí ešte dlhé generácie budeme len hľadať vlastnú novú identitu v zmenených podmienkach? Nemám na to racionálne argumenty, ale myslím si, že je to možné. Platí to však len za predpokladu, že sa nebudeme snažiť čím skôr prevziať model západného spôsobu života. A že sa oprieme o zabudnuté tradície, dávne korene, ale najmä pôvodné hodnoty života, ktoré vyznávali naši predkovia. Dobroprajnosť, srdečnosť, láskavosť, nepoddajnosť, pokoru, pracovitosť, trpezlivosť, vieru a nádej. Viem, že to znie pateticky, ale napriek tomu to je pravda.
A ako budeme potom môcť zasiahnuť do diania a splniť očakávania „starej dámy“? Neviem, keby som to vedel, prezradil by som to našim pánom politikom. Viem len to, že kedysi aj malý Dávid porazil obra Goliáša, že aj kedysi sa udalosti, akou bol svojho času pád komunizmu, dlhé desaťročia zdali nepredstaviteľné, aby sa neskôr stali realitou. Že jedinec zmôže veľa a že masy, ak majú správnu motiváciu a ideo vú náplň, dokážu zmeniť tok dejín. Nemusíme ísť ďaleko po príklady a pozrime sa do sveta IT – akú úlohu v ňom zohrali talentovaní jedinci, ktorí bez komerčného zázemia nedali spávať prezidentom veľkých korporácií? Áno, hovorím o študentíkovi Linusovi Tornvaldsovi, tvorcovi jadra Linuxu, okolo ktorého následne masa dobrovoľných nadšencov vytvorila riešenie úspešne konkurujúce komerčným produktom, za ktorými stoja miliardové investície. A kto by si kedysi trúfol prorokovať, že sa rozloženie síl na trhu niekedy bude môcť zmeniť nie váhou dolárov vrazených do vývoja, ale invenciou jedinca, sprístupnením výsledku jeho práce celému svetu a následne spoluprácou nadšených dobrovoľníkov.
Je to story ako z detských rozprávok, ale svedčí o tom, že výnimky ešte stále potvrdzujú pravidlo a zázraky sa dejú... :) Kiežby sme aj my vedeli rozpoznať tú našu príležitosť a boli na ňu pripravení. Potom príde aj ten očakávaný zázrak.
Zaujímavé čítanie májového čísla a úspešný vstup do EÚ vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 5/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)