PC REVUE

Mám rád svoju prácu

Práca IT novinára sa z vonkajšieho pohľadu zdá prácou snov. Doslova žijete s úplnými novinkami, chodíte do najlepších hotelov na Slovensku, ale aj vo svete. Lietate medzi kontinentmi, letisko či železničná stanica sa vám stanú dôverne známymi. Ja som si túto prácu vybral a chcem ju robiť najlepšie, ako viem. Verím, že na PC REVUE vidíte, že sa robí so skutočným nadšením, čo je zásluha všetkých členov redakcie. No všetko má aj svoje ALE.

Človek postupne zapadne do stereotypu, testovanie sa stane rutinou a to by mohol byť začiatok konca. Počas tohto roka som spozoroval, že nemám toľko času na otestovanie niektorých náročnejších produktov, ako by som potreboval. V čase, keď musel byť článok už hotový, som bol tak v strede testovania a až neskôr som sa k produktu vrátil poriadne. Naša úloha v PC REVUE však vždy bola a je poriadne prevetrať produkty a priniesť vám naše osobné skúsenosti, nech to stojí akokoľvek veľa času. Veď vy ste si nás vybrali, zaplatili ste si a robíte to preto, že nám dôverujete. A s dôverou sa nesmie zahrávať. Ako šéfredaktor mám vždy niečo na práci, chceme mať napr. poriadne vlastné videorecenzie a reportáže a to chce veľa času. K tomu pribudlo už pravidelné vystúpenie v relácii Teleráno. Znamená to vstať o 5. hodine a neskôr byť v zábere celý deň. Nesťažujem sa, veď keby som to nechcel, nemusím to robiť.


V novembri som sa rozhodol poriadne otestovať dva produkty - psychowalkman Mind Gear iLightz II a fotoaparát Canon EOS 7D Mark II. Psychowalkmany sme tu mali viackrát, ale nemal som možnosť ich poriadne vyskúšať čo bola škoda. A zrazu sa naskytla cesta vlakom do Prahy, čo bola ideálna príležitosť. Ale nebolo to také jednoduché, veď moje cesty sú vždy niečím zaujímavé. Cestovali som spolu so skupinou novinárov Hungáriou, ktorá mešká už asi povinne. Na zastávkach tak vlak skôr len pribrzďoval :-).

Bol naprataný na prasknutie, našťastie sme mali miestenky a cestovali sme prvou triedou. Bolo to však počas generálneho štrajku nemeckých železničiarov, čo situáciu skomplikovalo. Na stanici sme si pozreli radenie vlaku, mali sme byť celkom vpredu a tak sme sa aj postavili. Vlak však prišiel do Bratislavy s pomiešaným radením vozňov. Namiesto nášho vagóna tak pred nami zastal reštauračný vozeň a bol čas obeda. Nastúpili sme a od sprievodcu zistili, že náš vagón je presne na opačnom konci vlaku. Obedovať vo vlaku je však veľmi príjemné, a keď sme po hodine dojedli, bol čas vydať sa k nášmu vozňu. Lenže cez vlak sa kvôli ľudom sediacim na podlahe nedalo prejsť, určite teda nie s mojou foto- a videovýbavou. Ostatní novinári boli na tom podobne. Ostávala teda možnosť prejsť na druhý koniec vlaku zvonka, keď zastaví v stanici. Brno sme pre poobednú kávičku nestihli, takže ostávala Česká Třebová. No, mali ste vidieť skupinu novinárskej IT elity, ako ozlomkrky uteká z prvého do posledného vozňa. Niektorí to stihli a niektorí sme to nestihli a nastúpili v strede vlaku. Po polhodine sme sa nakoniec všetci dostali k svojim sedadlám a môj test sa mohol konečne začať. Nasadil som teda okuliare a pripol slúchadlá. Psychowalkman určite nie je láska na prvý pohľad, hľadáte si k nemu cestu dlhšie. Ale keď mu dáte šancu, odmení sa vám. Nastavil som si program na prehĺbenie spánku a prebral som sa až po zastavení v Pardubiciach. Tam som si nastavil program na posilnenie aktivity a do Prahy som mal hotový celkom použiteľný článok. Človek však s nasadenými okuliarmi a blikajúcimi svetlami pred očami vyzerá dosť zaujímavo. Viacerí cestujúci prechádzajúci okolo kupé ma so záujmom pozorovali. Psychowalkman však funguje, minimálne v mojom prípade. Ale musíte mať na to naozaj čas a chuť.

Druhé testovanie bolo o niečom úplne inom. Canon EOS 7D Mark II som si chcel overiť zo všetkých stránok. Ako zistíte v našom článku a videách, naozaj sme mu venovali dosť času. V prvej fáze testovania sme fotili šport a hoci výsledné video má len pár minút, nakrúcali sme ho s portálom www.photovia.sk od rána do večera. Ja osobne sa s videami až tak nehrám, za deň pokojne vytvorím aj tri podľa mňa použiteľné videá. Ale toto bolo profesionálne, s celým štábom a kopou techniky. Vyskúšali sme si teda rýchle fotenie, ale mne stále ešte niečo chýbalo. Výrobca tvrdí, že je to fotoaparát odolný vplyvom počasia, a mne sa to žiadalo overiť. Nie, nie, tentoraz žiadny crash test, pristupovali sme k tomu veľmi seriózne. Bol som práve v okolí Liptovského Mikuláša a spolu s kamarátmi sme plánovali výstup na Chopok. Ja som bol stále v predstave, že to bude lanovkou Priehyba - Chopok, lenže tá v pracovných dňoch nepremávala. Test som však určite chcel urobiť, tak ostávalo už len vyliezť pekne-krásne hore po svojich.

Ten foťák síce nie je extra ťažký, ale v polovici cesty ma už poriadne ťažil na krku. Navyše bolo riadne zima a svah práve zasnežovali. Foťák má celokovové vyhotovenie a vtom chlade ho držať bez rukavíc chcelo ozajstnú chuť to preveriť detailne. Nakoniec som vydržal až celkom hore, kde bolo úžasné počasie a aj príjemne teplo. Skutočnou oázou mi bola legendárna Kamenná chata vo výške 2000 m nad morom. Vypil som tu hneď tri pollitrové horúce čaje a dávno mi niečo tak dobre nechutilo. Čaj aj hrial na duši, veď som tak trochu premohol sám seba. Hore som urobil veľa záberov, nakrútil video a mohli sme ísť dole. V tom čase som si myslel, že to najhoršie mám už za sebou, ale pri zostupe sa objavil problém s mojou obuvou. Nebol som na tento výstup poriadne pripravený, mal som obyčajné tenisky, vhodné skôr na behanie. Ešte cesta hore, keď som šiel po stopách kamaráta, bola síce mokrá, ale nie nebezpečná. Aj dole to celkom šlo, pokiaľ bol sneh. No zľadovatená zem, to už bolo na bežecké tenisky príliš. Vyskúšal som tak asi trikrát odolnosť fotoaparátu proti pádu, a to celkom dôsledne. Ten všetko prežil, fotil som ním ešte aj v redakcii a potom vrátil bez škrabanca.
Takto chcem prevetrávať veci aj naďalej. Verím, že šija i moji kolegovia zachováme vašu dôveru aj v roku 2015 a že si nás budete naďalej kupovať. Za to vám dopredu ďakujeme! Prajem vám všetkým Veselé Vianoce, veľa šťastia, zdravia a spokojnosti v celom nadchádzajúcom roku.



PC REVUE 12/2014 Editorial
Autor: Ondrej Macko