PC REVUE

Je po dovolenkách a máme tu september. Verím, že ste si dobre oddýchli, ako sa to počas týchto prázdnin podarilo mne. Tento rok sme boli s manželkou na trochu netradičnej dovolenke na Malte. Už keď som objednával túto cestu, vedel som, že sa to bude u mojich známych spájať so slovom malta. Hlavne za socializmu sa totiž takto označovala vtedy tradičná dovolenka, ktorú ste strávili na svojpomocnej stavbe.

O skutočnej Malte sa toho na Slovensku veľa nevie, hoci ide o krajinu EÚ je to pre nás exotika. Keď som zháňal bedeker, obvolal som zastúpenia siete najväčšieho predajcu kníh na Slovensku a našiel som v Bratislave len jeden kus. Vždy na dovolenke si požičiavame auto, fakultatívne zájazdy sa mi totiž zdajú pridrahé a treba sa prispôsobiť kolektívu, konkrétne tomu najneporiadnejšiemu členovi. Obyčajne si jeden takýto výlet zaplatíme a ostatné pochodíme sami, najčastejšie s využitím poznatkov z internetu. Aj teraz som na Maltu prichádzal s týmto úmyslom a cez internet som už mal o požičaní auta všetko zistené. Jemná komplikácia bola v tom, že Malta je bývalá britská kolónia, a preto sa tu jazdí vľavo. Už som skúšal takto šoférovať na Cypre a viem, že sa pri tomto spôsobe jazdenia mýlim hlavne pri odbočení v križovatke na vedľajšiu cestu, keď aspoň prvých 20 minút jazdy zvyknem skončiť v protismere. Ale nakoniec bolo všetko inak.

Druhý deň pobytu sme absolvovali nočný výlet po Malte a sprievodcom bola pani, ktorá je pôvodom Slovenka, no žije tu už 30 rokov. Nikdy som sa nestretol s takým zaujatým výkladom, ako sme dostali vtedy. To neboli poznatky získané z cestovných príručiek alebo na spôsob „čo Google dá". To boli odžité skúsenosti a navyše podané mimoriadne pútavou formou. Môžem skonštatoval že teraz viem o Malte asi viac ako o Slovensku, a to sa o našu krajinu dosť zaujímam. Pani Andrea pochádza z Trnavy a 30 rokov pobytu na Malte sa na jej slovenčine dosť podpísalo. Možno si to neuvedomujeme, ale slovenčina sa za posledné roky značne zmenila. Podaný výklad tak mal známky akejsi patiny, ako keby ste všetky tie prerozprávané príhody boli prežili na vlastnej koži.

Maltské ostrovy sú maličké a na mape Európy ich niekedy ani nenájdete. Ako sme sa však dozvedeli, kráčala tu história, ktorá má dosah až dodnes. Najznámejší sú maltskí rytieri, ale bol tu aj Napoleon, britská kráľovná a množstvo umelcov. Hustota obyvateľstva je tu asi 10-krát vyššia ako u nás, žije tu 416 000 ľudia cez leto je tu viac ako 1,5 milióna turistov. K tomu pripočítajte utečencov, ktorí sa z Afriky každodenne snažia tadiaľto dostať do Európy a Malta je napr. k Líbyi najbližšie. Podľa nariadenia EÚ utečencov nemožno vrátiť do krajiny pôvodu a treba sa o nich postarať...

Pani Andrea si pritom nedávala pri výklade servítku pred ústa a otvorene hovorila o všetkom. Keď napr. vystúpite po príchode na Maltu z lietadla, nadýchnete sa a poviete si: Toto je krajina, kde sa žije zdravo, je tu čistý vzduch a kopa zeleniny. No podľa nej z toho nie je nič pravda. Vzduch je tu presýtený prachom z rezania vápenca, ktorý je jediným stavebným materiálom na stavbu domov na ostrove. Ďalšie znečistenie spôsobuje zúfalé množstvo automobilov na malej ploche. Malťania nejedia masovo zeleninu a ovocie. Naopak, milujú vyprážané mäso a sladkosti. Na Malte sa môžete zasýtiť za 30 centov, ale musíte vedieť kde. Pani Andrea nás tam zaviedla, za spomínanú sumu dostanete neidentifikovateľnú vyprážanú vec, silne presýtenú olejom, a keď ju zjete, naozaj už nič iné jesť nechcete J. Boli sme aj v typickej krčme - jediný nápoj, ktorý tu domáci pijú, je káva s mliekom za 80 centov. Alkohol pri teplote nad 30 °C Malťania nejako nemusia, pre turistov ho však v krčme predávajú.

Videli sme aj budovu, ktorá je sídlom najprísnejšieho rádu mníšok. Tie sa pripravujú na svoju životnú dráhu dlhých 7 rokov. Ak sa totiž raz rozhodnú do tohto rádu vstúpiť, viac sa do spoločnosti nevrátia. Nikdy. Žijú úplne oddelené od ostatného sveta, majú svoju uzatvorenú izbu s jediným oknom umiestneným tak, že nemôžu vidieť okolitý svet. Nemajú televízor, mobil, neexistujú žiadne stretnutia s rodinou bez ohľadu na životné udalosti. Denne sa 6 hodín modlia s krátkymi prestávkami a môžu pracovať v záhrade. Jediný kontakt so svetom predstavuje „polomníška", ktorá pre nezabezpečuje potraviny a lieky. Pred smrťou sa na 15 minút môžu stretnúť s jedným členom rodiny a hovoria s ním cez zamrežované a nepriesvitné okno. Nuž, človeka až zamrazí, keď si niečo také predstaví, ale o účasť v tomto ráde je údajne veľký záujem.

Videli sme aj miesta, kde sa točili slávne filmy, ako je Angelika a sultán, Gróf Monte Christo alebo Sandokan. Vedela presne, v ktorej zátoke práve točí svoj nový film herečka so slovenským pôvodom Angelina Jolie, ale aj to, koľko od nej dostal majiteľ inak krachujúcej reštaurácie za to, že celé leto sú v jeho budove filmári. Zdalo sa mi, že z tých 400 000 Malťanov poznala úplne všetkých a nič pre ňu nebol problém vybaviť - najlepšie miesto na parkovanie autobusu, prednostný vstup do pamätihodností aj lepšie ceny v obchodoch. Nemilosrdne kritizovala niektoré rozhodnutia EÚ odtrhnuté od reality, poznala, ako sa tu treba obracať v čudne fungujúcom zdravotníctve, školstve, vedela, presne akú hodnotu musí mať finančný dar, ak vás niekto pozve na svadbu, jednoducho úplne všetko o skutočnom živote.

Absolvovali sme s ňou nakoniec všetky tri výlety, viac sa ich objednať nedalo a skupina ľudí, ktorá tak urobila rovnako, vytvorila samostatnú skupinu dovolenkárov. Vlastne sme pobyt z typického letného vylihovania na pláži zmenili na poznávací zájazd. Doma som sa neskôr snažil doplniť si poznatky z internetu. Hľadal som informácie v slovenčine, češtine, angličtine a dosť som sa tomu venoval, ale k tomu, čo nám povedala pani Andrea počas troch výletov, som sa priblížil možno na 10 % a nenašiel vôbec nič nové. Keby sme si boli na vlastnú päsť požičali auto a chodili presne po tých istých miestach, nedosiahli by sme ani zďaleka takú zábavu a poznanie, ako to bolo s ňou.

Niet nad to, keď človek robí svoju prácu rád a zo srdca. Zápal pre vec sa vždy vráti, fakultatívne výlety sa tentoraz stali témou, o ktorej som počul živo diskutovať aj v lietadle cestou späť. Odporúčam to aj vám - vyberte si to, čo chcete v živote robiť, a potom sa tomu venujte naplno. Oplatí sa to keď sa budete po rokoch pozerať späť.

Prajem príjemné čítanie septembrového vydania. A držte sa. O mesiac sme tu s reportážami z výstavy IFA.

PC REVUE 9/2014 Editorial
Autor: Ondrej Macko