PC REVUE

Čože je to 20 rokov

Ako vidíte aj z titulnej stránky, je to 20 rokov, čo sme tu spolu s nami. PC REVUE je teda jednoznačne slovenský IT magazín s najdlhšou praxou vôbec. Vývoju nášho magazínu za posledných 20 rokov sa venujeme v tomto vydaní v špeciálnom článku, tu by som sa rád zameral na vývoj úvodníkov. Prezrel som si všetky vydania od augusta roku 1993 až doteraz a trvalo mi to asi dva týždne. PC REVUE prešlo obrovský kus vývoja, porovnávať prvé a toto vydanie je takmer nemožné.


Rovnako sa vyvíjali aj úvodníky, ktoré sme už od začiatku brali veľmi vážne. Chceli sme, aby to nebola stránka, ktorá sa len preskočí, ale aby to bolo niečo úplne iné ako všetky ostatné články z vydania. Martin Drobný nasadil latku úvodníkmi v PC REVUE do roku 2004 veľmi vysoko a ja som zo začiatku nevedel na to poriadne nadviazať. Prvé moje úvodníky boli vyslovene slabé, keďže som kopíroval niečo, čo nevychádzalo zo mňa. A pamätám sa, že som sa s nimi poriadne natrápil. Videl som aj na našich čitateľoch, že to nie je ono. Asi po piatich takýchto pokusoch som si povedal, že to musí byť všetko úplne inak. Začal som teda opisovať svoje príhody z ciest, ktorých sa nazbieralo za tie roky v redakcii neúrekom. Vychádzal som z toho, že na zážitky z ciest sa moji známy tešili oveľa viacej ako na reportáž. A tak to, čo som dovtedy rozprával len okruhu svojich najbližších, sa začalo dostávať k všetkým čitateľom. A zázračne to začalo zaberať, videl som to na hodnotení nášho magazínu od vás – najlepšími článkami z vydania sú už odvtedy takmer tradične úvodník a Martinov OpenPark. Mimochodom, z toho tak trochu vyplýva, že by sme asi mali robiť články v PC REVUE inou formou – na spôsob, ako sú písané tieto články. Ale myslím si, že zatiaľ je to v poriadku tak, ako to je. Sú to články, čo vyčnievajú a rozumejú im úplne všetci, veľmi často sa s obsahom aj stotožňujete, a preto toto hodnotenie.

Všimol som si, že príhody na cestách sa odvtedy začali na mňa lepiť ešte viac ako predtým. Prirodzene, je to psychologická záležitosť, keďže si už v duchu poviem, keď sa niečo stane: Ejha, tak toto je téma na úvodník ako vyšitá! Najťažšie je na ňu nezabudnúť, a preto som si začal všetko hneď zapisovať. Rovnako u mňa platí, že dobrý úvodník so šťavnatým textom vznikne vtedy, ak si k tomu dám tak 2 dl dobrého červeného vína. Nemožno to prehnať, lebo potom text stráca na logike a robím veľa preklepov, ale pohár je tak akurát na rozprúdenie myšlienok.

Tak vznikli najlepšie úvodníky za éry môjho pôsobenia vo funkcii šéfredaktora. Podľa vášho hodnotenia bol najlepší úvodník vôbec Turčín Poničan. Len pripomeniem, že bol o poskytovaní tradičnej masáže Hamman priamo v Turecku človekom, ktorý sa v mojich predstavách najviac ponášal na legendárneho Poničana a pri masáži mi takmer zlomil chrbticu. Úspechu tohto úvodníka, samozrejme, pomohla aj legendárna fotka.

Druhý v poradí je úvodník s nadpisom Tak tu by som chcel pracovať aj ja. Je o našej návšteve v kalifornskom Silicon Valley a v centrále spoločnosti Google. Opisujem v ňom zážitky so Slovenkou, ktorá tu pracuje a mieša sa v nej slovenská krv s americkým spôsobom života. Je to zároveň úvodník, ktorý zmenil náš prístup k reportážam. Tie sa odvtedy stali najžiadanejšími a často investujeme do nich dosť vlastných finančných prostriedkov. Reportáž sa nemôže písať pre pozývajúcu firmu, ale pre čitateľov.

Tretí najpopulárnejší úvodník bol ten s nadpisom Straty a nálezy. Je o mojej taiwanskej ceste, pričom som si v lietadle zabudol okuliare, ktoré neskôr putovali do Austrálie a potom späť na Taiwan, aby sa mi v poslednej chvíli pred odletom do Viedne dostali do rúk. Zároveň však opisuje zážitok s pravou čínskou kuchyňou na hlavnej železničnej stanici v Taipei, kde ma štyri mäsové guľôčky s extra porciou korenia dostali na kolená.

Overil som si, že takéto úvodníky sa vám páčia. A páčia sa aj mne. Nemusím si nič vymýšľať, stačí len chodiť s otvorenými očami a ušami a vyskúšať vo svete všetko, čo situácia ponúka. Najviac mi však stihlo žalúdok pri príhode z nedávneho úvodníka, keď som sa pri imigračnej kontrole v USA dostal do špeciálnej miestnosti bez okien. To mi veru do spevu nebolo. Našťastie zatiaľ sa vždy všetko skončilo dobre.

Po čase mi napadlo, že úvodníky v PC REVUE predsa nemôžu byť len o Ondrejovi Mackovi. Nastal čas na to, aby ich písali aj moji kolegovia. Tak sa aj stalo a prišlo uznanie aj pre nich. Ibaže viacerí z vás sa potom nazdávali, že už nie som šéfredaktorom. Redaktori však prinášajú do úvodníkov nový pohľad a podľa mňa je správne, aby sa presadili aj v tejto časti nášho magazínu.

Máme teda za sebou 20 rokov a to je na papierový IT magazín už naozaj slušný vek. Aj v nasledujúcich 20 rokoch chceme byť s vami – moderní, prehľadní, aktuálni a multimediálni. Pokojne budeme cestovať aj na druhý koniec sveta, aby sme vám priniesli živý skutočný pohľad na veci. Myslím, že aktuálne sa zo stránky obsahu, ale aj grafického spracovania môžeme pokojne porovnať so zahraničnými magazínmi. Prajem vám, aby ste boli s nami spokojní a našli u nás zábavu i poučenie. Rovnako prajem príjemné čítanie augustového vydania. A užite si ešte zvyšok leta.
Ondrej Macko

PC REVUE 8/2013 Editorial
Autor: Ondrej Macko